Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/129/2011

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. , bývajúcej v N.,

zastúpenej JUDr. V, advokátom v N., proti odporcovi I., bývajúcemu v A., zastúpenému S.

so sídlom v N. v mene a na účet ktorej koná advokátka JUDr. T., o určenie výživného na

plnoleté dieťa, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. ,

o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 6. apríla 2011 sp. zn. 5 Co

67/2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 6. apríla 2011

sp. zn. vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia

vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 15. novembra 2010 č. k. – 201

návrh na určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke v sume 250 € mesačne

zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania 1 050, 52 €

k rukám jeho právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po zohľadnení

majetkových a osobných pomerov navrhovateľky dospel k záveru, že nie je odkázaná na

výživu svojho otca (odporcu) a dokonca ani svojej matky. O trovách konania rozhodol podľa

t. j. podľa zásady úspechu v konaní ( zamietnutím návrhu mal odporca

v konaní plný úspech ).

2

Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky rozsudkom zo 6. apríla 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil (§ 219

ods. 1, 2 ). Vo výroku o trovách konania ho zmenil tak, že odporcovi náhradu trov

konania nepriznal a odporcovi nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania. V plnom

rozsahu sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu o nedôvodnosti návrhu na určenie

výživného a jeho odôvodnením, na ktoré v podrobnostiach poukázal. Podľa názoru

odvolacieho súdu o trovách konania bolo treba rozhodnúť podľa 150 ods. 1

vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto spočívajú na strane

navrhovateľky v tom, že je dcérou odporcu, teda medzi účastníkmi ide o blízky rodinný

vzťah. Navrhovateľka je v súčasnej dobe študentkou vysokoškolského štúdia (denná forma),

pričom vzhľadom na jeho časovú náročnosť (2 x týždenne návšteva školy v Bratislave) má

obmedzenú možnosť podieľať sa na chode firmy, ktorej je spoločníčkou a súčasne

konateľkou. V súlade s ustanovením § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine (dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov) má právo získať vysokoškolské vzdelanie (ako

obidvaja rodičia ), ktoré je spojené s určitými finančnými nákladmi. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s a

, keď dôvody hodné osobitného zreteľa sú zhodné s tými, pre ktoré nepriznal

odporcovi náhradu trov prvostupňového konania.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu vo výroku o trovách konania podal dovolanie

odporca. Navrhol ho v tejto časti zmeniť a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, prípadne ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu možnosti konať

pred súdom ( ) postupom odvolacieho súdu tým, že rozhodol bez

nariadenia pojednávania a prekvapivo z iného dôvodu ako súd prvého stupňa, ku ktorému

nemal možnosť sa vyjadriť. Za účelom zistenia dôvodov hodných osobitného zreteľa

nevykonal ani žiadne dokazovanie. Rozhodnutie vo veci samej (navrhovateľka nie je

odkázaná na výživu svojho otca) nekorešponduje s právnym záverom týkajúcim sa náhrady

trov konania, ktorý preto považoval za nesprávny.

Navrhovateľka navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

3

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že dovolanie je

prípustné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie navrhovateľa smeruje proti tej časti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorou

bolo rozhodnuté o trovách konania. Vzhľadom na povahu tohto rozhodnutia odvolacieho súdu

(aj keď je súčasťou rozsudku ) treba prípustnosť dovolania smerujúceho proti nemu

posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska ( ). Podľa je dovolanie prípustné

tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o ( ne ) uznaní cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za ( ne ) vykonateľné

na území Slovenskej republiky.

Podľa výslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo

veciach upravených Zákonom o rodine , v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko v predmetnej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí , ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je

prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania navrhovateľa z ustanovenia

nemožno vyvodiť.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ( či už

4

to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníkovi konať pred súdom, prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom

nesprávne obsadeným ). Existencia vád uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a g/ nebola

navrhovateľom namietaná a nezistil ich ani dovolací súd.

Dovolateľ namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom ( )

postupom odvolacieho súdu tým, že rozhodol o trovách konaniach bez nariadenia

pojednávania a vykonania dokazovania z iného právneho dôvodu ako súd prvého stupňa,

s ktorým nemal možnosť sa oboznámiť.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu právnou

úpravou za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa § 142

ods. 1 , teda vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní priznal odporcovi, ktorý mal

zamietnutím návrhu navrhovateľky (na určenie výživného) v konaní plný úspech na

uplatňovanú náhradu trov konania. V porovnaní s ním odvolací súd rozhodol o trovách

konania podľa a z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými sa

prvostupňový súd vôbec nezaoberal, (v plnom rozsahu úspešnému odporcovi) náhradu trov

konania nepriznal. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa odporca dozvedel, že odvolací súd

vyvodil iný právny záver (o nepriznaní mu náhrady trov konania) zo skutočností

prvostupňovým súdom neposudzovaných a nehodnotených. V tomto štádiu už ale nemal

možnosť sa k nim vyjadrovať, prípadne navrhovať dôkazy na spochybnenie existencie

dôvodov hodných osobitného zreteľa.

5

Znemožnenie realizácie procesných práv účastníka v takomto prípade je prakticky

dôsledkom nerešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho

konania odvolacím súdom, lebo účastníkovi konania odopiera možnosť prieskumu správnosti

nových, poprípade z pohľadu súdu prvého stupňa bezvýznamných, z hľadiska posúdenia

odvolacím súdom však rozhodujúcich skutočností.

Z uvedeného potom vyplýva, že ak odvolací súd dospel k záveru, že sú dané dôvody

(hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O. s .p. ) pre nepriznanie náhrady trov konania

v konaní úspešnému odporcovi, ktorými sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal (a účastníci

ich ani netvrdili), mal rozhodnutie prvostupňového súdu v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie. Pretože odvolací súd tak nepostupoval odňal tým odporcovi možnosť konať

pred súdom ( ). Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade

podľa je nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale

súčasne je tiež okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť,

pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže

byť považované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho

súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Dovolací súd ale považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie

vyjadruje povinnosť súdu priznať účastníkovi konania , ktorý mal vo veci plný úspech, plnú

náhradu účelne vynaložených trov konania voči účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech.

Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom

treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane odporcu je stav,

pri ktorom súd návrh v celom rozsahu zamietne. Povinnosť priznať náhradu ( účelne )

vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnému účastníkovi platí za predpokladu, že

súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením , podľa

ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov

konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému

sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu

patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

6

Ako vyplýva zo samotného znenia citovaného ustanovenia, ide o inštitút, ktorý je

výnimočným opatrením , iba v prípade, že skutočne existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti súd neprizná. Výnimočnosť môže

spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Pri skúmaní, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa by mal súd prihliadnuť na

majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania t. j. zhodnotiť

pomery nielen toho, kto by mal náhradu trov konania hradiť, ale i toho, komu by mali byť

nahradené. Ďalej tiež prihliadnuť na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nárokov, na postoj

účastníkov v priebehu konania a pod. Nepriznanie náhrady trov konania musí teda

zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je

aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania

a aby neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by

zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie ( v zmysle svojvôle ) , ale ide o ustanovenie, podľa

ktorého je súd povinný skúmať , či v prejednávanej veci neexistujú okolnosti osobitného

zreteľa, na ktoré treba pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň

možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách

konania.

V rozpore s uvedeným je odôvodnenie nepriznania náhrady trov konania v plnom

rozsahu úspešnému odporcovi odvolacím súdom , vychádzajúce výlučne z okolností daných

na strane navrhovateľky a zmätočných vo vzťahu k odôvodneniu zamietnutia rozhodnutia

vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. októbra 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

7

Za správnosť :

Hrčková Marta