Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoP-13-2023.pdf
PDF · 121.8 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/13/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len „povinný“): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu D., E. XXXX/XX, zastúpený advokátom: JUDr. Gejza Sidó, adresa sídla Dunajská Streda, Malá 13, proti oprávnenému z výživného (ďalej len „oprávnený“): F. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu G., E. H. XXXX/XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., adresa sídla Bratislava, Dobrovičova 6, o trovách konania, o odvolaní povinného voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Pc/10/2016 – 629 z 26. októbra 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a výroku II. p o t v r d z u j e .
II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
III. Povinný je povinný zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania v sume 622,50 eur k rukám právneho zástupcu oprávneného do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Súd uznesením priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania voči povinnému v rozsahu 100 % (výrok I.) a povinnému uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov prvoinštančného konania v sume 2 473,75 eur k rukám právneho zástupcu oprávneného do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.).
1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že povinný sa návrhom zo dňa 31.10.2016, doručeným súdu dňa 04.11.2016 domáhal zníženia výživného na oprávneného zo sumy 1 000 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na jeho strane odôvodňujúcej zníženie výživného na jeho už plnoletého syna - oprávneného, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/73/2012 - 47 z 11.09.2012. Oprávnený žiadal návrh povinného na zníženie výživného ako nedôvodný zamietnuť a zároveň podal návrh na priznanie mu náhrady trov konania.
1.2 V konaní mal za preukázané, že súd rozsudkom č. k. 10Pc/10/2016 - 540 zo dňa 21.01.2020 výrokom I. návrh povinného zamietol. Výrokom II. priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo výroku III. rozhodol, že o výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Na základe odvolania povinného proti predmetnému rozsudku v celom rozsahu rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 11CoP/254/2020 - 602 zo dňa 28.09.2021 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil. Vo zvyšnej napadnutej časti vo výrokoch II. a III. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. O trovách odvolacieho konania súd nerozhodol.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok účastníka konania na náhradu trov konania podľa § 55 a § 58 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“), § 263 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“), § 10 ods. 1 a ods. 3, § 13 ods. 1 písm. a), písm. c) Vyhlášky (vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len „vyhláška“) a dospel k záveru, že nárok povinného na náhradu trov konania je dôvodný v rozsahu 100 % a vo výške 2 473,75 eur.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že pri rozhodnutí o povinnosti povinného nahradiť oprávnenému trovy konania zohľadnil okolnosti prejednávanej veci. Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný podal návrh na zníženie výživného dňa 04.11.2016 a oprávnený si ako študent musel platiť najskôr všeobecného zástupcu a neskôr aj právneho zástupcu, súd rozhodol, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ako dôvody osobitného zreteľa súd skúmal majetkové pomery oprávneného, ktorý konanie nevyvolal a ktorý bol nútený sa brániť voči povinnému - otcovi, ktorý si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému tak, ako mu to bolo súdom určené a ešte aj podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, ktorý však súd zamietol, pričom toto rozhodnutie potvrdil súd druhej inštancie. Bolo by v príkrom rozpore so zásadami spravodlivosti, ak by súd nepriznal náhradu trov konania oprávnenému, ktorý bol v konaní úspešný, hoc sa musel brániť a ktorému jeho otec v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu neprispieval na výživu v stanovenej výške. Oprávnený bol aj v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie študentom, neschopným sa samostatne živiť.
1.5 Predmetom konania bolo zníženie výživného o sumu 700 eur mesačne, a to na obdobie necelých 6 rokov. Konanie začalo v novembri roku 2016. Ku dňu vyhotovenia tohto rozhodnutia je oprávnený stále študentom vysokej školy a vyživovacia povinnosť povinného voči nemu stále trvá. Z uvedeného vyplýva, že išlo o plnenie dlhšie ako 5 rokov. Tarifnou hodnotou veci je suma 42 000 eur (700 eur x 12 x 5 = 42 000 eur). Vzhľadom na uvedené bol jeden úkon právnej služby v súlade s § 10 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 665/2004 Z.z. vypočítaný na sumu 506,21 eur (486,29 eur + 3 x 6,64 eur = 506,21 eur).
1.6 Za prvostupňové konanie súd priznal oprávnenému odmenu právneho zastúpenia za úkony právnej služby nasledovne:
- prevzatie a príprava právneho zastúpenia - 11.01.2017 506,21 eur,
- písomné podanie (vo veci) - vyjadrenie k žalobe - 23.01.2017 506,21 eur,
- účasť na pojednávaní (vo veci ) - 27.06.2017 506,21 eur,
- účasť na pojednávaní (vo veci ) - 21.01.2020 506,21 eur. Spolu: ..................................................................................................................... 2 024,84 eur.
K vyššie uvedeným úkonom súd priznal režijné paušály:
- 2016 (právna zástupkyňa si uplatnila 2x paušál za rok 2016) 2 x 8,58 eur = 17,16 eur,
- 2017 1 x 8,84 eur = 8,84 eur,
- 2020 1 x 10,62eur = 10,62eur, Spolu: ......................................................................................................................... 36,62 eur.
1.7 Trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní celkom: 2 024,84 eur + 36,62 eur = 2 061,46 eur. Keďže právny zástupca oprávneného je platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo preukázal priloženým osvedčením o registrácii, súd mu priznal 20 % daň zo sumy 2 061,46 eur, t.j. sumu 2 473,75 eur s DPH.
1.8 Súd nepriznal oprávnenému náhradu za úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia po tom, čo bola právna zástupkyňa vylúčená z konania a následne opätovne prevzala licenciu. Súd uvádza, že tento úkon slúži na oboznámenie sa s vecou, pričom právna zástupkyňa oprávneného bola s vecou už riadne oboznámená. Súd tiež nepriznal oprávnenému náhradu za úkon právnej služby „žiadosť o obstaranie dôkazov“, nakoľko tento úkon nie je úkonom právnej služby v zmysle vyhlášky, keďže nie je podaním vo veci samej. Naviac je tento úkon neúčelný, nakoľko ako sama právna zástupkyňa vo svojom podaní uvádza, súd si žiadal dôkazy, ktoré potom právna zástupkyňa opätovne žiada zaobstarať. Súd napokon nepriznal oprávnenému náhradu za úkon právnej služby „vyjadrenie k doterajšiemu priebehu konania a k dokazovaniu“, nakoľko tento úkon tiež nie je úkonom právnej služby v súlade s vyhláškou.
Tento úkon kopíruje záverečnú reč, ktorú právna zástupkyňa oprávneného predniesla na pojednávaní, za ktoré si vyúčtovala náhradu, ktorú jej súd týmto rozhodnutím priznal.
1.9 Súd tiež oprávnenému nepriznal náhradu za úkony právnej služby v odvolacom konaní, nakoľko súd druhej inštancie o nich nijakým spôsobom nerozhodol, a preto nemá súd titul na ich priznanie.
2. Rozhodnutie napadol riadnym a včasným odvolaním oprávnený, s návrhom na jeho zmenu nepriznaním náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov konania, viniac súd prvej inštancie, že tento svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci, a to nesprávnej aplikácii § 52, § 45 a § 55 CMP.
2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že všeobecný zástupca oprávneného vykonával zastupovanie za odmenu, alebo či túto odmenu oprávnený tomuto zástupcovi aj uhradil. Nesprávny bol preto záver súdu prvej inštancie, že oprávnený si ako študent musel platiť najskôr všeobecného zástupcu a neskôr aj právneho zástupcu.
2.2 Zároveň nejestvujú také okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé, aby súd oprávnenému priznal náhradu trov konania.
2.3 Povinný v konaní nezavinil žiadne trovy, preto sa § 54 CMP neaplikuje.
2.4 Konanie muselo prebehnúť, pretože povinný preukázaným spôsobom nebol schopný plniť výživné v pôvodnej výške 1 000 eur mesačne. Oprávnený je plnoletá osoba a mohol si vybrať zástupcu pre účely zastupovania v predmetnej veci a nemusel si vybrať zástupcu, ktorého mal platiť. Skutočnosť, že oprávnený v čase súdneho konania bol študentom, nevylučuje pravidelný zárobok oprávneného, čo súd ani neskúmal, respektíve majetkové pomery oprávneného súd v rozhodnutí nehodnotil, pričom už len zo samotnej výšky výživného 1 000 eur je zrejmé, že oprávnený, respektíve jeho rodina v čase súdneho konania žili nadštandardným spôsobom.
2.5 Pre rozhodnutie nie je dôležité kto konanie vyvolal, nakoľko zásadne platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ súd rozhodol inak, tak svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Podľa názoru povinného takéto rozhodnutie obchádza základné pravidlá konania stanovené v CMP ako aj v CSP a povinný ho považuje za nespravodlivé.
2.6 Súd pri výpočte trov konania nesprávne určil tarifnú hodnotu, z ktorej potom aj vychádzal, preto aj výška trov konania priznaná súdom, nie je správna. Výšku peňažného plnenia určil povinný, keď navrhol priznať znížené výživné vo výške 300 eur, ktoré plnenie má byť určujúcim základom pre účely § 10 ods. 2 vyhlášky a pre výpočet tarifnej hodnoty podľa § 10 ods. 3 vyhlášky, čím je tarifná hodnota vo veci 18 000 eur.
2.7 Súd odmenu vo výroku II. rozhodnutia priznal advokátovi oprávneného v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., ktorú je možné použiť jedine v prípadoch zastupovania advokátom podľa zákona o advokácii. Konanie začalo v novembri roku 2016, pričom v predmetnom konaní povinného v čase začatia konania do presne vymedzeného času nezastupoval advokát, ale pokútnik. Z tohto dôvodu potom zástupcovi povinného nie je možné priznať trovy za úkony uvedené v bode 14. rozhodnutia ako prevzatie a príprava zastúpenia 11.01.2017, písomné podanie vo veci - vyjadrenie k žalobe 23.01.2017, účasť na pojednávaní vo veci 27.06.2017, nakoľko tieto úkony nevykonal advokát podľa § 9 ods. 3 vyhlášky. Súd ďalej opomenul skúmať, či účasť zástupcu oprávneného na pojednávaní vo veci dňa 21.01.2020 sa uskutočnila v postavení advokáta pre účely zákona o advokácii.
3. Oprávnený odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu povinného navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
3.1 Vo svojom vyjadrení dôvodil, že neobstojí námietka povinného o nemožnosti aplikovania § 54 CMP na rozhodovanie o trovách konania, nakoľko v prípade zavinených trov ide o úplne iný druh trov konania než tie, ktoré súd napadnutým uznesením priznal, že námietka povinného o tom, že oprávnenému žiadne trovy nevznikli neobstojí pre jej nepravdivosť, že rozhodnutie o priznaní náhrady trov oprávnenému je potrebné považovať za spravodlivé, nakoľko aj povinný tvrdiac, že nie je schopný živiť svojho syna,
mal po celý čas právneho zástupcu a dokonca niekoľkých (aj na trestné konanie), a teda jeho situácia nie je zjavne tak zúfalá, ako sa to snaží prezentovať súdu, že oprávnený z výživného sa musel brániť nedôvodnému návrhu otca na zníženie výživného, čo by sám ako študent vysokej školy študujúci politológiu proti neustále fabulujúcemu otcovi a advokátom sám nezvládol. V tejto súvislosti oprávnený poukazuje aj na to, že sa jedná o prípad, kde povinný, ktorý mal pred podaním návrhu na zníženie výživného dokázateľne príjem vo výške 500 000 eur, odmietal platiť výživné na vlastného syna a podal návrh na jeho zníženie, ktorý bol zamietnutý prvoinštančným aj odvolacím súdom.
3.2 V konaní bolo preukázané, že povinný dlhodobo zarábal mesačne viac, než väčšina občanov Slovenskej republiky zarobí za rok a napriek tomu si dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť a zaťažil súd aj oprávneného svojou nezmyselnou žiadosťou o zníženie výživného.
3.3 Oprávnený zotrváva na tom, že tarifná hodnota bola vo vyčíslení náhrady trov konania uvedená správne, a preto neobstojí námietka povinného o nesprávnosti priznanej náhrady z toho titulu. Súd správne tarifnú hodnotu úkonu vypočítal ako násobok maximálne 5 ročného plnenia zo sumy 700 eur v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky.
3.4 Napokon neobstojí ani námietka o nemožnosti priznania náhrady trov konania oprávnenému za úkony, ktoré vykonal zástupca oprávneného ako civilný zástupca, nakoľko z vyčíslenia je úplne zjavné, že právny zástupca oprávneného si uplatnil nárok na odmenu za zastupovanie len za tie úkony právnej pomoci, ktoré vykonal ako advokát.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).
6. Predmetom konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 10Pc/10/2026 je už len návrh oprávneného na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania voči povinnému v rozsahu 100 % a zároveň povinnému uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov prvoinštančného konania v sume 2 473,75 eur k rukám právneho zástupcu oprávneného do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
6.1 Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku oprávneného na náhradu trov konania, ako aj o ich výške.
7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). 8. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nie len obsahom a dôvodmi odvolania a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas povinného s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
9. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
9.1 Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
9.2 Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9.3 Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
9.4 Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
9.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pre nesporové konania neplatí, že náhrada trov konania plní funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. V týchto konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka. Toto všeobecné pravidlo ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch, a to v prípade náhrady trov konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov a v prípade ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé § 55 CMP. Aplikácia ustanovenia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť takáto výnimka náležite odôvodnená. Súd musí vyhodnotiť z úradnej povinnosti predpoklad na priznanie trov konania v prípade, že si účastník takýto nárok uplatní. Pri hodnotení kritéria, že je to vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, by nemal súd ako jediné kritérium zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci. Tu je potrebné odlíšiť prípadné jednorazové obštrukcie, ktoré vznikli zavineným konaním jedného z účastníkov, kde je potrebné aplikovať § 54 CMP, teda len to, čo nie je sankcionovateľné podľa § 54 CMP, možno zohľadniť podľa § 55 CMP.
9.6 Pri hodnotení kritéria spravodlivosti by mali byť relevantné najmä konkrétne okolnosti prejednávanej veci, napr. skutočnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, prípadne ich postoj v konaní. Okolnosti, kedy je možné nárok na náhradu trov konania priznať, môžu byť aj v prípade, ak by išlo o šikanózny návrh. Priznanie náhrady trov konania v konaniach vedených podľa CMP musí teda zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, pričom jedným z rozhodovacích hľadísk bude aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi. CMP neumožňuje subsidiárnu aplikáciu ustanovení CSP v otázke náhrady trov konania, nie je prípustné (nad rámec § 53 až § 55 CMP) aplikovať, v mimosporových veciach o akú ide v prejednávanom prípade, zásady platné v sporovom konaní, medzi ktoré patrí zásada úspechu, teda rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania podľa CMP nie je ani úspech, resp. neúspech v konaní (tu pozri Uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 129/2011 zo 17.10.2011). Ako uviedol vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 170/11 zo dňa 03.01.2012 Ústavný súd Českej republiky, v materiálnom právnom štáte nejde len o formálnu aplikáciu práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo nikdy nemôže byť interpretované len striktne či mechanicky, pretože takýto prístup so sebou spravidla prináša celkom neprijateľné dôsledky. Právo v spoločnosti neexistuje preto, aby takéto nerozumné a nespravodlivé dôsledky legitimizovalo, ale preto, aby prinášalo racionálne a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi jednotlivcami. Už z tejto základnej funkcie vyplýva, že riešenia, ktoré sa priečia tejto požiadavke rozumného či spravodlivého usporiadania vzťahov, sú neprijateľné. Súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný zaoberať sa otázkou, či mechanická aplikácia zákona a inštrumentárií na jeho základe vytvorených nemôže priniesť nerozumné a nespravodlivé dôsledky. V prípade, že tomu tak je, je potrebné, aby takú interpretáciu a aplikáciu odmietol a aby zvolil výklad a aplikáciu, ktorá bude racionálna a spravodlivá.
9.7 Súd prvej inštancie nárok oprávneného posúdil podľa ust. § 55 CMP a dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu je spravodlivé priznať oprávnenému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo výške 2 473,75 eur, zohľadniac skutočnosť, že konanie muselo prebehnúť z dôvodu, že návrh na začatie konania podal povinný, že oprávnený na ochranu svojich práv musel vyhľadať právnu pomoc, že oprávnený bol v čase konania súdu o návrhu povinného na zníženie výživného neschopným sám sa živiť, a tak bol odkázaný na výživu voči jeho rodičom a že povinný si voči oprávnenému neplnil svoju vyživovaciu povinnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím súdu. Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením veci súdom prvej inštancie plne stotožňuje a námietky povinného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie považuje za nedôvodné. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že zo spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že povinný na jednej strane podal návrh na zníženie výživného voči oprávnenému (ktorý si na ochranu svojich práv bol, pre nedostatok právneho vzdelania potrebného na ochranu jeho práv v tomto konaní na jeho strane, nútený vyhľadať právnu pomoc advokáta), avšak na druhej strane počas konania odmietol preukázať svoje reálne príjmy a posúdiť jeho majetkové pomery (nepreukázal svoj príjem, ktorý dosahoval v čase posledného rozhodnutia o výživnom, nakoľko predložil iba potvrdenie o zamestnaní na pozícii generálneho manažéra spoločnosti I. J. od 01.05.2012, v zmysle ktorého ročný príjem povinného v tom čase predstavoval 96 864 eur, t.j. 8 072 eur mesačne, pričom z daného potvrdenia nie je zrejmé, či ide o hrubý alebo čistý príjem, zároveň z potvrdenia je zrejmé, že výkonnostný bonus pri dosiahnutí stanoveného cieľa tvoril 23 %, avšak potvrdenie o skutočne dosahovanom príjme povinného na danej pozícii v spise absentuje, riadne na opakované výzvy súdu nezdokladoval svoj príjem v spoločnosti I. F., keď nepredložil výpisy z účtu, na ktorý spoločnosť poukazovala jeho príjem a súd musel vyžiadať potvrdenie o príjme od jeho zamestnávateľa, napriek výzve súdu nepreukázal kúpu bytu v D., keď do spisu nedoložil ani kópiu predmetnej kúpnej zmluvy napriek tomu, že mu to súd prvej inštancie uložil na pojednávaní konanom dňa 03.05.2018, keď aj podľa jeho vyjadrenia na byte v D. má 50 percentný užívateľský podiel, a teda ani z jeho vlastných tvrdení nebolo zrejmé, či je vôbec vlastníkom, respektíve spoluvlastníkom daného bytu, ďalej napriek výzve súdu nepreukázal ako použil prostriedky získané z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ani účel pôžičky, ktorú povinnému poskytol jeho brat a napokon nepreukázal hodnotu chaty prevedenej svojmu bratovi, a to znaleckým posudkom, respektíve iným obdobným spôsobom), teda ku konaniu pristupoval nekorektne, a to buď úmyselne nedbanlivo, alebo len vedome nedbanlivo, že ak aj súdom požadované doklady nepredloží, súd nanajvýš jeho návrh zamietne, spoliehajúc sa na to, že okrem jeho vlastných trov konania mu s konaním nevzniknú ďalšie výdavky a nehľadel na to, že takýmto konaním z jeho strany nekorektným konaním vznikajú trovy konania na strane oprávneného (jeho syna), ktorému na výživu riadne neprispieva súdom určeným výživným. Naproti tomu oprávnený sa v konaní hájil dôsledne a zodpovedne, riadne so súdom spolupracoval, keď na výzvu súdu predkladal riadne všetky listiny požadované súdom, teda jeho konanie bolo hospodárne a v žiadnom štádiu konania neznemožňovalo súdu vo veci meritórne rozhodnúť. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ povinný oprávnenému riadne výživné neplatil, tak si oprávnený bol nútený zaobstarať nielen prostriedky na výživu inak, ale bol konaním povinného zaťažený aj ďalšími nákladmi potrebnými na financovanie vedenia exekučného konania na vymáhanie dlžného výživného, ale aj nákladmi potrebnými na financovanie právneho zastupovania v tomto konaní. Povinný teda oprávneného nielen podaním nedôvodného návrhu na začatie konania, ale aj jeho prístupom ku konaniu vystavil minimálne vedome nedbanlivo ťažkej životnej situácii. Z týchto dôvodov potom takýto návrh povinného (spojený s jeho postojom ku konaniu súdu ním iniciovaného) odvolací súd hodnotí ako šikanózny. Priznaním plnej náhrady trov takéhoto konania oprávnenému sa potom javí nevyhnutným pre spravodlivé usporiadanie vzťahov účastníkov tohto konania.
10. Nakoľko oprávnenému nebol odvolaním napadnutým rozhodnutím priznaný nárok na náhradu trov konania za jeho zastupovanie len občianskym/všeobecným zástupcom, neobstojí námietka povinného, že v konaní nebolo preukázané, že všeobecný zástupca oprávneného vykonával zastupovanie za odmenu, alebo či túto odmenu oprávnený tomuto zástupcovi aj uhradil.
11. Obdobne, nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval ust. § 54 CMP (nepriznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania za úkony, ktoré zavinil povinný, a to postupom podľa § 54 CMP), neobstojí ani námietka povinného, že povinný v konaní nezavinil žiadne trovy, preto sa § 54 CMP neaplikuje.
12. Pokiaľ ide o námietku povinného, že konanie muselo prebehnúť, pretože povinný preukázaným spôsobom nebol schopný plniť výživné v pôvodnej výške 1 000 eur mesačne, tak takáto námietka
taktiež neobstojí pre jej nepravdivosť, nakoľko z dokazovania k takémuto záveru nebolo možné dospieť, z ktorého dôvodu súd návrh povinného na zníženie výživného zamietol a ktoré rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Obdobné platí aj o námietke povinného, že súd nevyhodnotil na strane oprávneného jeho schopnosť živiť sa vlastnou prácou, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že oprávnený je študentom denného štúdia na vysokej škole, z ktorého dôvodu nie je schopný sa samostatne živiť, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie konštatuje aj vo svojom rozhodnutí. Pre rozhodovanie o trovách konania bolo právne bezpredmetným, či rodina oprávneného (teda iní bližšie neurčení členovia jeho rodiny) v čase súdneho konania žila nadštandardným spôsobom.
13. Nakoľko súd prvej inštancie pri určení tarifnej hodnoty vychádzal správne zo sumy, o ktorú povinný žiadal súdnym rozhodnutím priznané výživné znížiť, teda zo sumy 700 eur, neobstojí ani námietka povinného, že súd pri výpočte trov konania nesprávne určil tarifnú hodnotu, z ktorej potom aj vychádzal. Predmetom konania totiž nebol nárok oprávneného na priznanie mu výživného voči povinnému v rozsahu 300 eur mesačne, ako sa to účelovo nesprávne snaží podsúvať odvolaciemu súdu povinný, a tak pri určení tarifnej hodnoty nebolo možné vychádzať zo sumy 300 eur. Súd správne tarifnú hodnotu úkonu vypočítal ako násobok maximálne 5 ročného plnenia zo sumy 700 eur v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky.
14. Súdu je z jeho činnosti známe, že právna zástupkyňa oprávneného JUDr. Bronislava Pavelková, PhD. mala pozastavený výkon advokácie v období od 01.08.2017 do 19.09.2018, pričom za toto obdobie si za úkony právnej pomoci neúčtovala trovy právneho zastúpenia a súd ich náhradu ani odvolaním napadnutým rozhodnutím oprávnenému nepriznal. Preto neobstojí ani námietka povinného, že súd odmenu vo výroku II. rozhodnutia priznal advokátovi oprávneného v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. aj za úkony, ktoré advokát nevykonal podľa § 9 ods. 3 vyhlášky. Úkony ako prevzatie a príprava zastúpenia 11.01.2017, písomné podanie vo veci - vyjadrenie k žalobe 23.01.2017 a účasť na pojednávaní vo veci 27.06.201 JUDr. Pavelková vykonala ako advokátka, a tak oprávnenému za tieto úkony právnej pomoci patrí náhrada trov konania.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a výroku II. s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
16. Nakoľko oprávnený podal návrh na priznanie mu nároku na náhradu trov tohto konania, o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 55, § 57 a § 58 CMP a § 396 CSP a oprávnenému z dôvodov popísaných vyššie priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to vo výške 518,73 eur bez DPH (506,21 eur + 12,52 eur). Predmetom konania bolo zníženie výživného o sumu 700 eur mesačne, a to na obdobie necelých 6 rokov. Konanie začalo v novembri roku 2016. Z uvedeného vyplýva, že išlo o plnenie dlhšie ako 5 rokov. Tarifnou hodnotou veci je suma 42 000 eur (700 eur x 12 x 5 = 42 000 eur). Vzhľadom na uvedené bol jeden úkon právnej služby v súlade s § 10 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 665/2004 Z.z. vypočítaný na sumu 506,21 eur (486,29 eur + 3 x 6,64 eur = 506,21 eur). Za odvolacie konanie súd priznal oprávnenému odmenu právneho zastúpenia za úkony právnej služby nasledovne:
- písomné vyjadrenie k odvolaniu - 13.1.2023 506,21 eur.
Spolu: ........................................................................................................................ 506,21 eur.
K vyššie uvedenému úkonu súd priznal režijný paušál:
- 2023 1 x 12,52 eur = 12,52 eur. Spolu: ......................................................................................................................... 12,52 eur.
17. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní celkom: 506,21 eur + 12,52 eur = 518,73 eur. Keďže právny zástupca oprávneného je platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo preukázal priloženým osvedčením o registrácii, súd mu priznal 20 % daň zo sumy 2 061,46 eur, t.j. sumu 622,50 eur s DPH.
18. Ďalšie odvolacie argumenty povinného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu povinného zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).