Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/17/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. B. XXX, 2/ E. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, C., obaja právne zastúpení: JUDr. Roman Henčel, advokát, so sídlom G. Švéniho 8, Prievidza, IČO: 51 007 746, proti žalovanému: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Mierové námestie 14, Trenčín, IČO: 47 241 110, o zaplatenie 20.060,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. -100 zo dňa 19. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2021 v rámci upomínacieho konania u Okresného súdu Banská Bystrica domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty 20.060,- eur a náhrady trov konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením. Žalobcovia navrhli pokračovanie konania na mieste príslušnom súde, a preto bola vec postúpená tunajšiemu súdu.

3. Súd vykonal dokazovanie a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Z výsluchu žalobcu 1/ vyplynulo, že k uzavretiu predmetnej zmluvy došlo na základe inzerátu realitnej kancelárie, jej podpísaniu predchádzala komunikácia s realitnou kanceláriou a s protistranou. Zmluva bola podpísaná tak, ako bola protistranou navrhnutá v písomnom vyhotovení. Písomný návrh nebol upravovaný, vychádzali v dobrej viere z toho, že predávajúci navrhuje to, čo vie a chce poskytnúť. Neskôr došlo k posunom termínov, technická infraštruktúra nebola riadne dobudovaná, dostávali stále nové a nové termíny. Siete boli dobudované po vybudovaní rodinného domu, posledná bola plynová prípojka cca v 9/2021, dovtedy nemohli dom užívať. V súčasnosti sa dá povedať, že siete sú vybudované, nie je vybudovaná prístupová cesta, čo im značne komplikuje život, v lete sa práši, je tam špina, blato a podobne. Spočiatku prejavovali zhovievavosť, no postupom času im došla trpezlivosť, a uplatnili si nárok na zmluvnú pokutu. Potvrdil, že pri rokovaní s realitnou kanceláriou bola predložená mapa so zakreslením, ako bude celý projekt vyzerať, v ponuke bolo viacero parciel, určili si, ktorá bude ich, videli, ako bude vedená prístupová cesta a podobne. Ako presne vyzeralo miesto a okolie ich pozemku v čase uzavretia kúpnej zmluvy si už presne nepamätá, ale bola to orná pôda, ktorá

bola rozparcelovaná, jednotlivé parcely boli označené kolíkmi, na niektorých pozemkoch boli počiatky stavieb, rozostavané boli asi dva-tri domy, viedla tam poľná cesta. Nevybudovanie infraštruktúry v čase stavby a aj po postavení domu im skomplikovalo život. Stavba bola dohotovená v septembri 2020 ako holodom, bolo potrebné zabezpečiť odvlhčovače, zabezpečiť kúrenie a podobne, čo bolo komplikované vzhľadom na absenciu infraštruktúry. Následne nemohli dom užívať, realizovať plánovaný prenájom ich vtedajšieho bytu, čo im spôsobilo škodu. Náklady na rozvod energií zabezpečovala protistrana, na jej náklady boli aj siete dobudované. Žalobkyňa 2/ sa stotožnila s výpoveďou žalobcu 1/. Z výsluchu žalovaného bolo zistené, že v období, keď žalobcovia kupovali pozemok v r. 2018, bola to orná pôda a v zmluve sa uvádza zaistiť výstavbu technickej infraštruktúry, a to verejného vodovodu, osvetlenia, elektrickej siete, plynovodu a komunikácie s chodníkom do 31.12.2018, čo znamená, že mesiac od kúpy pozemku žalobcami mal zaistiť výstavbu. Výstavbu zaistil tým, že firma BauerMont realizovala veškerú výstavbu na pozemkoch, čo sa týka sietí a podstatných vecí. Je absolútne nereálne, aby za mesiac dokázal vybudovať niečo v uvedenom rozsahu na rozdiel od zaistenia. Čo si myslí, že urobil, do 31.12.2018 zaistil výstavbu. V bode 5.3. zmluvy sa neuvádza žiaden dátum, dokedy alebo od kedy sa mal omeškať s výstavbou, rozumie tomu tak, že nebol stanovený dátum ukončenia výstavby, jediný dátum, o ktorom sa "bavili", bol dátum zaistenia výstavby do 31.12.2018. Dokedy má byť technická infraštruktúra vybudovaná, nebol dohodnutý žiaden termín. Do 31.12.2018 sa už podávali návrhy na stavebné povolenie na infraštruktúru. V zmluve sa nezaviazal, že do 31.12.2018 vykoná výstavbu. Podľa neho je článok V. zmluvy platný, nakoľko je v zmluve, tak je platný. V podstate on nevie, čo vlastne v bode 5.3. zmluvy bolo myslené, návrh zmluvy písal nejaký právnik, takže dúfal, že to bude všetko v poriadku. Zdôraznil, že o výstavbe v zmluve nie je žiaden dátum, dokedy má byť vybudovaná alebo odkedy sa má dostať do omeškania. Zmluvu podpisoval v zastúpení G., konateľ firmy BauerMont, ktorý mal splnomocnenie na všetky právne úkony ohľadom predaja pozemkov a vybavenia stavebných povolení. V súčasnosti sú vybudované všetky prípojky vrátane chodníkov, okrem vrchnej vrstvy komunikácie, asfaltu, pretože firma BauerMont sa rozhodla investovať, stavať i na druhej strane a ťažká technika by poškodila asfalt. Nevie sa vyjadriť, v akom termíne toto bude dokončené. Z kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2018 uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim, zastúpeným splnomocneným zástupcom G. G., a žalobcami 1/, 2/ ako kupujúcimi vyplynulo, že žalovaný ako výlučný vlastník predal žalobcom 1/, 2/ v celosti pozemky, parcely CKN, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 138 m2, orná pôda a parcelné číslo XXXX/X, o výmere 552 m2, orná pôda oba zapísané v LV č. XXXX, katastrálne územie C. D. za kúpnu cenu 27.531,- eur. V kúpnej zmluve v článku V. označenom "výstavba technickej infraštruktúry" bod 5.1. sa žalovaný zaviazal zaistiť výstavbu technickej infraštruktúry, a to verejného vodovodu, osvetlenia, elektrickej siete, plynovodu a komunikácie s chodníkom do 31.12.2018. Podľa bodu 5.2. bolo dohodnuté, že technickú infraštruktúru vybuduje predávajúci na vlastné náklady. V bode 5.3. sa žalovaný zaviazal, že ak sa dostane do omeškania s výstavbou technickej infraštruktúry v zmysle tohto článku zmluvy, je povinný zaplatiť kupujúcim zmluvnú pokutu vo výške 20,- eur denne za každý začatý deň omeškania, a to až do ukončenia výstavby technickej infraštruktúry v zmysle tohto článku zmluvy. Zo stavebného povolenia č. XXX/XXXX- XXXA. zo dňa 23.10.2018 bolo zistené, že Obec Trenčianske Jastrabie ako príslušný stavebný úrad povolil pre stavebníka - žalovaného stavbu "E. XX H. v Obci Trenčianske Jastrabie, objekty STL plynovod a STL PP, distribučné rozvody, prípojky NN, verejné osvetlenie, vodovodné prípojky na pozemku parcely CKN, parcelné číslo XXXX/X, k. ú. C. D.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.11.2018. Zo stavebného povolenia č.j. SÚ 453/2018-002 MT zo dňa 23.10.2018 bolo zistené, že Obec Trenčianske Jastrabie ako príslušný stavebný úrad povolil pre stavebníka - žalovaného stavbu "E. XX H. v Obci Trenčianske Jastrabie, stavebné objekty SO 01 Komunikácia, SO 04 Dažďová kanalizácia na pozemku parcely CKN, parcelné číslo XXXX/X, k. ú. C. D.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.11.2018. PZ žalobcov 1/, 2/ v záverečnej reči zdôraznil, že aj keď v čl. V. bode 5.3. zmluvy nie je uvedený konkrétny termín, ale slovné spojenie "v zmysle tohto článku zmluvy" jednoznačne odkazuje na termín uvedený v bode 5.1. zmluvy. Žalobcovia pozemok kupovali na základe ponuky realitnej kancelárie, pričom predmetom kúpy, aj keď v zmluve bol pozemok uvedený ako orná pôda - mali byť stavebné pozemky aj s priľahlou infraštruktúrou okrem kanalizácie tak, ako to vyplýva aj z internetovej ponuky realitnej kancelárie RADO Reality Group s.r.o. Na základe vyjadrenia žalovaného má za to, že nie je sporné ani to, že čl. V. kúpnej zmluvy je platný v celom svojom rozsahu, aj keď v predchádzajúcich vyjadreniach namietal platnosť tohto článku zmluvy pre údajnú neurčitosť. Skutočnosť, že v zmluve bola dohodnutá doba realizácie výstavby do 31.12.2018, teda zhruba mesiac po jej podpise, nemôže byť na ujmu kupujúcich, ktorí zmluvu nepripravovali a akceptovali jej znenie. Má za to, že bolo preukázané, že žalovaný ako predávajúci si svoju povinnosť, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou v dohodnutom termíne riadne nesplnil a nesplnil si ju ani do dňa podania žaloby, ani v súčasnosti, keďže

nie je stále dobudovaná komunikácia. V súvislosti s omeškaním s vybudovaním infraštruktúry predovšetkým prípojok energií, ktoré neboli vybudované ani v dobe do odovzdania stavby RD žalobcov 1/, 2/ na pozemku, ktorý bol predmetom kúpy, mohli žalobcovia len obmedzene vykonávať ďalšie práce na RD, nemohli následne v termíne, ktorý si určili, zrealizovať presťahovanie sa do tohto RD z bytu v ich vlastníctve a nemohli si ani čiastočne kompenzovať do presťahovania sa splátky hypotekárneho úveru, ktorý si v súvislosti s výstavbou RD zobrali, keďže po presťahovaní mali záujem predmetný byt prenajať a z týchto nájomného uhrádzať jednotlivé splátky. Aj keď prináleží zmluvná pokuta, aj keď oprávnenému účastníkovi škoda nevznikne, omeškaním žalovaného s výstavbou dohodnutej infraštruktúry žalobcom aj reálna škoda vznikla, túto si neuplatňujú, s tým, že priznaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bude kompenzovať aj vzniknutú škodu. Čo sa týka výšky uplatnenej pokuty, pri jej výpočte vychádzali z dohodnutej výšky 20,- eur za každý deň omeškania od 01.01.2019 do 30.09.2021. Z dôvodov, ktoré prezentovali, nemožnosť používať elektrické energie zo sietí, následné prerušenie kolaudačného konania pre nedostavanú infraštruktúru, omeškanie s pripojením plynovej prípojky, nedobudovanie prístupovej komunikácie, čo spôsobuje zhoršenú kvalitu bývania vzhľadom na prach, blato, ako aj nemožnosť upravovať komunikáciu v zimných mesiacoch, je výška požadovanej zmluvnej pokuty primeraná k závažnosti porušenia zmluvnej povinnosti. PZ žalovaného v záverečnej reči zdôraznil, že v prípade, ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného a jeho obranou o absolútnej neplatnosti daného zmluvného dojednania, žalovaný tvrdí, že si svoju povinnosť podľa bodu 5.1. zmluvy aj tak splnil, keď v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok zaistil výstavbu vydaním príslušných stavebných povolení v termíne uvedenom v bode 5.1. Podľa názoru žalovaného, neexistuje vzájomná dostatočná prepojenosť medzi bodmi 5.1. a 5.3. príslušnej kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť podľa názoru žalovaného vyplýva zo samotného pojmoslovia uvádzaného v predmetných bodoch, keď v bode 5.1. sa pojednáva o zaistení výstavby, na rozdiel od bodu 5.3., ktorý síce používa pojem "výstavba", avšak v tomto bode už úplne absentujú akékoľvek termíny na začiatok samotnej výstavby, resp. na jej ukončenie.

4. Podanou žalobou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty vyčíslenej vo výške 20.060,- eur za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného, predávajúceho dohodnutej v článku V. kúpnej zmluvy. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovaným bola dňa 28.11.2018 platne uzavretá písomná kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. V článku V. bod 5.3. tejto zmluvy bola dohodnutá aj zmluvná pokuta pre prípad, že sa predávajúci dostane do omeškania s výstavbou technickej infraštruktúry. V dojednaní bola určená výška pokuty. V prvom rade súd skúmal vecnú legitimáciu sporových strán a mal za to, že ich vecná legitimácia ako zmluvných strán kúpnej zmluvy, v ktorej bola dohodnutá uplatňovaná zmluvná pokuta je daná, na strane žalobcov aktívna a žalovaného pasívna vecná legitimácia. Zmena vlastníka pozemku, parcely registra CKN, parc. č. XXXX/X, kat. úz. C. D. počas konania preto nemá právny význam vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného. Pokiaľ žalovaný namietal, že všetky jeho práva povinnosti v priebehu konania prevzal tento nový majiteľ parcely, v konaní nebolo preukázané, že veriteľ dal súhlas s prevzatím dlhu dlžníka (v zmysle ) a k platnému prevzatiu dlhu nedošlo, je žalovaný v spore naďalej pasívne legitimovaný. 5. Žalovaný v rámci svojej obrany predovšetkým namietal, že zmluvné dojednanie v čl. V. Kúpnej zmluvy je zjavne neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko z jeho obsahu nie je možné vôbec jasne a určito konkretizovať predmet jeho údajného záväzku, najmä čo do otázky vymedzenia aspoň najzákladnejších stavebno-technických parametrov komunikácie, ako jej dĺžku, šírku, povrchovú úpravu, atď., nemožno vymedziť ani parcely, na ktorých by príslušná komunikácia mala byť vôbec vybudovaná, takže trpí vadou absolútnej neplatnosti pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť.

6. Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne ( ). Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie prostriedky. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát (adresáti) je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj pomocou prekladu alebo prevodu do spisovného (prirodzeného) jazyka. Na ujmu zrozumiteľnosti teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave (napríklad z toho dôvodu, že nemá potrebné vzdelanie). Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený (objasniteľný) alebo vysvetlený (vysvetliteľný) primerane povahe právneho úkonu (relatívna povaha zrozumiteľnosti). Iný prístup k zrozumiteľnosti

právneho úkonu by mohol vyvolať značnú právnu neistotu, ak by konajúci musel vždy dbať na to, aby adresát v úplnosti pochopil všetky slová uvedené v prejave. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Typicky neurčitým prejavom vôle je, ak sa v zmluve uvádza, že sa uzaviera na neurčitú dobu a v tej istej zmluve sa jej trvanie dohodne do určitého dátumu. Dôsledky zmluvy uzavretej na neurčitú dobu sú totiž úplne iné, než dôsledky zmluvy uzavretej na určitú dobu. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe neznamená aj určitosť právneho úkonu. Ustanovenie § 35 ods. 2 Obč. zákonníka predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa ), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu) (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. ). Súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa tohto, kto právny úkon urobil. Výkladom teda možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať.

7. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalovaného o zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti zmluvného dojednania v článku V. kúpnej zmluvy nestotožnil. Infraštruktúra je vo všeobecnosti množina prepojených stavebných prvkov, ktoré poskytujú rámcovú podporu celku. V predmetnej veci sa zmluvné strany dohodli, že technická infraštruktúra zahŕňa verejný vodovod, osvetlenie, elektrickú sieť, plynovod a komunikácie s chodníkom. Súd má za to, že z článku V. zmluvy jasne a určite vyplýva predmet záväzku žalovaného zaistiť výstavbu technickej infraštruktúry, a to verejného vodovodu, osvetlenia, elektrickej siete, plynovodu a komunikácie s chodníkom v dohodnutom termíne 31. 12. 2018. (bod 5.1. článku V.) a vybudovať technickú infraštruktúru na vlastné náklady predávajúceho (bod.5.2. článku V.) Skutočnosť, že v zmluve nie je popísaná technická špecifikácia jednotlivých dohodnutých komponentov nemožno posúdiť ako neurčitosť a nezrozumiteľnosť dojednania zmluvných strán s následkom jeho absolútnej neplatnosti. Požiadavka určitosti právneho úkonu nevyžaduje konkrétne vymedzenie stavebno-technických parametrov súčastí dohodnutej infraštruktúry. Absencia podrobnej stavebno-technickej špecifikácie môže prípadne mať za následok len neunesenie dôkazného bremena v prípade sporu, či došlo alebo nedošlo k splneniu tohto dohodnutého záväzku. Vzhľadom na uvedené súd túto dohodu nepovažoval za neplatne uzavretú.

8. Následne súd skúmal, či žalobcom vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej podľa bodu 5.3. článku V. zmluvy. Mal za to, že v dohode zmluvných strán absentuje termín splnenia povinnosti vybudovať technickú infraštruktúru. Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute tak neobsahuje zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť pre nesplnenie ktorej žalobcom vznikne nárok a žalovanému povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť, keď absentuje termín splnenia povinnosti vybudovať technickú infraštruktúru. Žalovaný sa tak nemohol dostať do omeškania s jej výstavbou. S tvrdením žalobcov v tom zmysle, že aj keď nie je v zmluve uvedený konkrétny termín výstavby, slovné spojenie "v zmysle tohto článku Zmluvy" jednoznačne odkazuje na termín uvedený v bode 5.1., sa súd nestotožnil. Zo štylizácie a slovného spojenia je zrejmé, že odkaz na tento bod zmluvy uvedený za vyjadrením "...do omeškania s výstavbou technickej infraštruktúry v zmysle tohto článku Zmluvy..." je uvedený v zmluve za účelom neopakovať znova, čo konkrétne dohodnutá technická infraštruktúra zahŕňa, tak ako je popísaná v bode 5.1. tohto článku zmluvy. O takomto chápaní odkazu v texte svedčí i znenie bodu 5.2. "Technickú infraštruktúru uvedenú v tomto článku Zmluvy...", ale najmä ďalší odkaz totožného znenia v závere bodu 5.3. "... až do ukončenia technickej infraštruktúry v zmysle tohto článku Zmluvy". Pri takomto chápaní odkazu "v zmysle tohto článku Zmluvy" má text zmluvy v bode 5.2. aj 5.3. logicky zmysel. V prípade, že uvedený odkaz znamenal termín 31.12.2018, ako uvádzajú žalobcovia, by takéto chápanie postrádalo význam, nakoľko, ak by sa zmluvné strany na ňom dohodli, boli by ho v texte zmluvy priamo uviedli. Je to jednoduchšie, stručnejšie, zrozumiteľnejšie, ako odkazovať na inú časť dohody, z ktorého dôvodu sa odkazy v texte spravidla využívajú. Vnímať pritom odkaz rovnakého znenia odlišne v jednotlivých ustanoveniach, teda účelovo, resp. dopĺňať tak prejav vôle nie je možné. S poukazom na uvedené skutočnosti súd pre absenciu platnej dohody o zmluvnej pokute nárok žalobcov 1/, 2/ posúdil ako nedôvodný, čoho dôsledkom je zamietnutie žaloby. O náhrade trov

konania súd rozhodol podľa (ďalej ), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol, žalovaný má voči žalobcom 1/, 2/ ako neúspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktorú mu súd priznal svojim rozhodnutím. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením podľa .

9. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, v ktorom uviedli, že zastávajú názor, že v rámci konania bolo preukázané a nesporné, že medzi stranami sporu došlo dňa 28.11.2018 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, v ktorej sa v bode 5.1 a 5.2 žalovaný (ako predávajúci) zaviazal zaistiť výstavbu technickej infraštruktúry, a to verejného vodovodu, osvetlenia, elektrickej siete, plynovodu a komunikácie s chodníkom (na vlastné náklady) v termíne do 31.12.2018. V bode 5.3 kúpnej zmluvy sa žalovaný zaviazal, že ak sa dostanete do omeškania s Výstavbou technickej infraštruktúry v zmysle tohto článku zmluvy, je povinný zaplatiť kupujúcim zmluvnú pokutu vo výške 20,- eur denne za každý začatý deň omeškania, a to až do ukončenia výstavby technickej infraštruktúry. Žalovaný si svoju povinnosť zrealizovať výstavbu technickej infraštruktúry nesplnil a neurobil tak ani do podania žaloby. Žalobcovia kupovali nehnuteľnosť od žalovaného ako stavebný pozemok, na ktorom mali záujem postaviť rodinný dom. Za týmto účelom aj kupovali predmetné pozemky. Za predpokladu, že by pred uzatvorením kúpnej zmluvy mali vedomosť o tom, že k ich pozemku nebude vybudovaná prístupová komunikácia, vrátane infraštruktúry, za dohodnutú kúpnu cenu by nemali záujem kúpnu zmluvu uzatvoriť. Z dôvodu omeškania s vybudovaním infraštruktúry mohli žalobcovia len obmedzene vykonávať ďalšie práce na RD, nemohli následne v termíne, ktorý si určili, zrealizovať presťahovanie sa do tohto RD z bytu v ich vlastníctve a nemohli si ani čiastočne kompenzovať do presťahovania sa splátky hypotekárneho úveru, ktorý si v súvislosti s výstavbou RD zobrali, keďže po presťahovaní mali záujem predmetný byt prenajať a z týchto nájomného uhrádzať jednotlivé splátky. Rovnako nevybudovaním plynovej prípojky k nehnuteľnosti im vznikla škoda. Žalobcovia si písomne, listom zo dňa 05.10.2021 uplatnili voči predávajúcemu (žalovanému) dohodnutú zmluvnú pokutu, a to za obdobie omeškania od 01.0l.2019 do 30.09.2021, čo predstavuje sumu 20.060,- eur. Na výzvu žalobcov zo dňa 05.10.2021 reagoval žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu oznámením zo dňa 18.10.2021, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odmieta z dôvodu, že podľa neho zo znenia čl. V Kúpnej zmluvy jednoznačne nevyplýva predmet jeho záväzku, ktorého nesplnenie má byť sankcionované zmluvnou pokutou. Žalovaný tvrdil, že toto ustanovenie je neurčité a nezrozumiteľné, a preto ho považuje za neplatné. Podaním zo dňa 12.11.2021 žalobcovia oznámili žalovanému, že sa s jeho vyjadrením nestotožňujú. Po podaní žaloby doručil žalovaný súdu vyjadrenie (odpor proti platobnému rozkazu), z ktorého jednoznačne vyplýva, že považuje žalobou uplatnený nárok za nedôvodný, pričom uviedol, že zo žaloby nemá vyplývať, z titulu porušenia akej (zmluvnej) povinnosti sa žalobcovia domáhajú zaplatenia zmluvnej pokuty. Následne žalovaný doručil súdu oznámenie, v ktorom oznamuje, že z dôvodu zmeny vlastníka pozemku, parcely C-KN XXXX/X, k. ú. C. D. a vzhľadom na túto zmenu vlastníka nie je v spore pasívne legitimovaný, nakoľko práve na tomto pozemku má byť vybudovaná komunikácia a verejný vodovod. Žalobcovia dávajú do pozornosti súdu práve toto vyjadrenie žalovaného, ktorým v podstate spochybnil svoju predchádzajúcu procesnú obranu, kde uvádzal, že nie je zrejmé, na akej parcele má byť napr. prístupová komunikácia vybudovaná. Z uvedeného oznámenia a obsahu dodatku je zrejmé, že žalovaný opäť zmenil svoju procesnú obranu, pretože pokiaľ považoval všetky body článku V. kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu za absolútne neplatné (z dôvodu neurčitosti), prečo ich následne prevádzal na inú osobu. Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 03.10.2024, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalovaného. Na pojednávaní žalobcovia zotrvali na svojich skutkových a právnych tvrdeniach a rovnako sa vyjadril aj právny zástupca žalovaného. Na konci pojednávania právny zástupca žalovaného navrhol, aby bolo dokazovanie doplnené výsluchom žalovaného a za týmto účelom žiadal odročiť pojednávanie. Právny zástupca žalobcov tento návrh namietal z dôvodu, že v priebehu konania žalovaný svoj výsluch nenavrhol a poukázal na sudcovskú koncentráciu konania, podľa ktorej strany sporu sú povinné prostriedky procesného útoku a obrany uplatniť včas. Súd, napriek tomu, že žalovaný vo svojich viacerých podaniach doručených súdu pred prvým pojednávaním nenavrhoval svoj výsluch, a to aj napriek tomu, výsluch strany sporu je jedným zo základných dôkazných prostriedkov, návrhu vyhovel a vo veci určil ďalší termín pojednávania na 21.11.2024. Na tomto pojednávaní žalovaný opäť zmenil svoju procesnú obranu a uviedol, že on si svoju povinnosť splnil a v dohodnutom termíne zaistil výstavbu technickej infraštruktúry. Uviedol, že podľa neho nebol medzi stranami sporu dohodnutý termín, dokedy mala byť technická infraštruktúra

vybudovaná. Opäť zmenil svoju predchádzajúcu procesnú obranu, pretože uviedol, že článok V. kúpnej zmluvy považuje za platný, aj keď nevie, čo v bode 5.3 zmluvy, v ktorom je dohodnutá zmluvná pokuta malo byť myslené. Návrh písal nejaký právnik a mal za to, že to bude v poriadku. Zmluvu v zastúpení podpisoval pán G., konateľ spoločnosti BauenMont s.r.o. Pri výsluchu potvrdil, že obsahom zmluvného dojednania bola aj povinnosť predávajúceho, na náklady predávajúceho, dobudovať zmluvne dohodnutú technickú infraštruktúru, ktorá je v súčasnej dobe v stave, že sú vybudované všetky prípojky vrátane chodníkov, okrem vrchnej vrstvy komunikácie - asfaltu. Nevedel sa vyjadriť, v akom časovom horizonte to bude zrealizované. Žalobcovia priamo na pojednávaní poukázali na zmenu procesnej obrany žalovaného a vyjadrili sa k tomu, že skutočnosti uvádzané žalovaným na hlavnom pojednávaní predtým žalovaný neuvádzal, nesúhlasia s jeho výkladom článku V., bod 5.3 v tom, že medzi stranami sporu nebol dohodnutý termín ukončenia výstavby technickej infraštruktúry a poukázali na znenie bodu 5.3 kúpnej zmluvy, ktorý je súčasťou článku V. kúpnej zmluvy, v ktorom je uvedené slovné spojenie "v zmysle tohto článku Zmluvy", ktoré si vykladajú tak, že ukončenie termínu výstavby sa viaže na dátum uvedený v bode 5.1 tohto článku zmluvy, t. j. do 31.12.2018. Žalobcovia sa nestotožňujú s názorom súdu prvej inštancie v tom, že sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s plnením zmluvnej povinnosti, ktorej porušenie bolo sankcionované zmluvnou pokutou, pretože údajne absentuje existencia platnej dohody o zmluvnej pokute. Nestotožňujú sa s právnym posúdením toho, či sa žalovaný dostal do omeškania a ani s vyhodnotením (výkladom) obsahu bodu 5.3 kúpnej zmluvy, ktorý súd prvej inštancie použil. Napriek tomu, že súd prvej inštancie v bode 27. odôvodnenia rozsudku poukázal na výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby prípadné pochybnosti z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu odstránil výkladom založeným najprv prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného výkladu jednotlivých pojmom), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmom) a systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu) zastávajú názor, že súd prvej inštancie sa týchto pravidiel pri výklade obsahu článku V. a konkrétne bodu 5.3 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu nedržal. Súd prvej inštancie v bode 29. odôvodnenia rozsudku uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcov v tom zmysle, že aj keď nie je v zmluve uvedený konkrétny termín výstavby, slovné spojenie použité v bode 5.3 "v zmysle tohto článku Zmluvy" jednoznačne odkazuje na termín výstavby uvedený v bode 5.1 zmluvy. Uviedol, že podľa jeho názoru zo štylizácie a uvedeného slovného spojenia je zrejmé, že odkaz na tento bod zmluvy je uvedený za účelom neopakovať znovu, čo konkrétne dohodnutá technická infraštruktúra zahŕňa. Uvedené má vyplývať aj zo spojenia použitého v bode 5.2 zmluvy. Súd prvej inštancie urobil výklad bodu 5.3 zmluvy bez toho, aby sa k obsahu tohto článku zmluvy a aká bola vôľa predávajúceho vyjadril logicky žalovaný. Ten len v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že článok V. zmluvy považuje za platný, ale že sa nezaviazal, že v termíne do 31.12.2018 vykoná výstavbu. Uviedol, že "v podstate on nevie, čo bolo v bode 5.3 myslené ... ". Žalovaný v rámci novej procesnej obrany využil rozdiel v použitých pojmoch "zaistiť výstavbu technickej infraštruktúry" a "omeškanie s výstavbou technickej infraštruktúry". Pokiaľ ide o gramatický výklad slovných spojení použitých v kúpnej zmluve, sa žalobcovia nestotožňujú s výkladom pojmov, ktorý použil súd pri bode 5.3 a odvolaní sa na slovné spojenie použité v bode 5.2, že sa viažu obe tieto slovné spojenia (v zmysle tohto článku zmluvy) len na technickú infraštruktúru (aby ju ďalej nemuseli v zmluve bližšie špecifikovať). Poukazujú na to, že v bode 5.2 je použité slovné spojenie „technickú infraštruktúru uvedenú v tomto článku Zmluvy" a v bode 5.3 zmluvy je použité slovné spojenie "dostane do omeškania s výstavbou technickej infraštruktúry v zmysle tohto článku Zmluvy". Pokiaľ by výklad súdu prvej inštancie bol správny, malo byť aj v bode 5.3 použité slovné spojenie "dostane do omeškania s výstavbou technickej infraštruktúry uvedenej v tomto článku Zmluvy" a nie spojenie, v zmysle tohto článku Zmluvy". Poukázali ďalej na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané a nesporné, že návrh kúpnej zmluvy aj jej znenie vyhotovoval predávajúci (žalovaný). Žalobcovia v dobrej viere vychádzali z toho, že pojmy zaistenie výstavby a ukončenie výstavby sú synonymá. Logickým výkladom znenia celého článku V. kúpnej zmluvy pri použití systematického výkladu je možné konštatovať, že pre strany sporu nemal v čase podpisu zmluvy žiadny právny a ani skutkový význam, aby si dohodli v zmluve termín zaistenia výstavby v zmysle, ako vysvetlil tento pojem žalovaný, teda "termín, dokedy predávajúci mal zadať realizáciu výstavby tretej strane, vrátane prípadného zabezpečenia potrebných stavebných povolení". Pre kupujúcich bol podstatný termín ukončenia výstavby. Pojem zaistiť je totožný s pojmom zabezpečiť, čo znamená podľa výkladového slovníka slovenského jazyka dodržanie termínu. Pokiaľ by sme použili výklad, ktorý použil súd prvej inštancie v bode 5.1, tak by znenie tohto bodu malo byť "predávajúci sa zaväzuje zaistiť prípravu výstavby technickej infraštruktúry ... " pričom bolo použité spojenie "predávajúci sa zaväzuje zaistiť výstavbu technickej infraštruktúry ... ". Z uvedeného je zrejmé, že ak je správne tvrdenie súdu prvej inštancie, že odkaz rovnakého znenia nie je možné vnímať odlišne v jednotlivých

ustanoveniach, teda účelovo, resp. dopĺňať tento prejav, tak práve v tomto konkrétnom prípade sa nejedná v bode 5.2 a 5.3 o odkaz rovnakého znenia. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ by sme použili úvahy súdu prvej inštancie vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku, potom je namieste otázka, prečo a z akého dôvodu žalovaný, ako osoba, ktorá pripravovala znenie kúpnej zmluvy, do zmluvy umiestnila bod 5.3 o zmluvnej pokute. Pre správne posúdenie tejto veci je potrebné zobrať do úvahy aj vyjadrenie žalovaného, ktorý sa k tomu nevedel vyjadriť, a to aj napriek tomu, že presne uviedol, že dátum uvedený v bode 5.1 zmluvy nepovažuje za termín ukončenia výstavby, od ktorého by sa malo počítať jeho omeškanie. V tejto súvislosti poukázali aj na skutočnosť, že po podaní žaloby žalobca svoje práva a povinnosti z článku V. kúpnej zmluvy postúpil na tretiu osobu, vrátane povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za omeškanie s výstavbou technickej infraštruktúry (viď dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 13.05.2022 uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou BauenMont s.r.o. Trenčín). Teda, pokiaľ by v čase uzatvorenia toho dodatku žalovaný vedel, že nebol dohodnutý čas plnenia na výstavbu technickej infraštruktúry, tak by v tomto dodatku uviedol, že kupujúci na seba preberá len práva a povinnosti z bodov 5.1 a 5.2, resp. len z bodu 5.2 vybudovať technickú infraštruktúru na vlastné náklady. Aj z uvedeného je možné vyvodiť záver, že v čase podpisu kúpnej zmluvy strany sporu považovali termín plnenia uvedený v bode 5.1 za dohodnutý termín výstavby infraštruktúry. Aj keď ustanovenia neobsahujú výslovnú úpravu toho, ako sa má vykladať prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, má konkrétne postupovať (okrem spotrebiteľských zmlúv, kde podľa platí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší - "princíp contra proferentem"), žalobcovia zastávajú názor, že je možné pri výklade, aj pri výklade článku V. kúpnej zmluvy použiť výklad na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila ("princíp contra proferentem“), a to výklad v neprospech predávajúceho (žalovaného). V tejto súvislosti poukázali na prípadné analogické použitie . Teda zastávajú názor, že výklad pojmu zaistiť výstavbu, použitý v bode 5.1 kúpnej zmluvy, by sa mal vykladať v neprospech predávajúceho (žalovaného), pretože žalovaný pripravoval návrh zmluvy a ako prvý použil toto slovné spojenie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sú toho názoru, že súd prvej inštancie vydal rozhodnutie (rozsudok), ktorý nie je zákonný a spravodlivý. Čo sa týka výroku II. napadnutého rozsudku o trovách konania, poukazujú v tejto súvislosti na procesné správanie sa žalobcu, ktorý v rámci súdneho konania viackrát menil svoju procesnú obranu, nerešpektoval výzvy súdu, aby riadne a včas označil dôkazy, ktorými chce preukázať svoje tvrdenia. Z tohto dôvodu bolo pojednávanie dňa 03.10.2024 odročené a vo veci bolo ďalšie pojednávanie. Vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania, v prípade, ak by odvolací súd potvrdil výrok I. napadnutého rozsudku, dali do pozornosti súdu, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania podľa výsledku úspechu v spore, ale aby rozhodol podľa . Dôvody hodné osobitného zreteľa v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania zákon nedefinuje. Je vecou súdu, aby posúdil, či v konkrétnom prípade takéto okolnosti existujú. Žalobcovia zhodne prehlasujú, že zastávajú názor, že je potrebné pri rozhodnutí o trovách konania zohľadniť aj postoj žalovaného v konaní. Žalovaný v priebehu konania viackrát menil svoju procesnú obranu, dokonca nesplnil svoju procesnú povinnosť uviesť všetky skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Zároveň je potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že prípadnú neurčitosť zmluvy pri výklade nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty spôsobil žalovaný, ktorý zabezpečil vyhotovenie znenia kúpnej zmluvy. Žalobcovia považujú za nespravodlivé, ak by vzhľadom na skutočnosť, že si uplatňovali nárok zo zmluvy, ktorej neurčitosť a nejednoznačnosť spôsobil práve žalovaný, mali znášať zároveň aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorá by bola priznaná žalovanému. Súdna prax za dôvody hodné osobitného zreteľa okrem iného považuje podiel strany na vzniku a priebehu sporu, ako aj povahu a okolnosti sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prípade, ak by odvolací súd výrok I. napadnutého rozsudku potvrdil, aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. a sám vo veci rozhodol tak, že neprizná žalovanému nárok na náhradu trov konania.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za zákonný a odvolacie námietky žalobcov za nedôvodné a neodôvodňujúce zmenu napadnutého rozsudku. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok logicky a detailne odôvodnil, vec správne skutkovo aj právne posúdil a dôsledne sa vyporiadal so všetkými relevantnými okolnosťami. Žalovaný vníma prevažnú časť textu podaného odvolania za s vecou nesúvisiacu, keď mnohé state odvolania predstavujú len sumarizáciu konania pred súdom prvej inštancie. Predovšetkým rozporuje tvrdenie žalobcov uvedené v poslednom odseku na strane 3 podaného odvolania, v zmysle

ktorého by si nemal ku dňu 31.12.2018 splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2018, nesplnenie ktorej by bolo sankciované zmluvnou pokutou. Žalovaný uvádza, že podľa jeho názoru takéto konštatovanie je v rozpore s obsahom uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2018 (ďalej aj len ako "Zmluva" v príslušnom gramatickom tvare), keď: A) bod 5.3. Zmluvy vôbec neobsahuje dohodu o termíne, ku ktorému by si mal žalovaný prípadne splniť svoju povinnosť podľa tohto zmluvného ustanovenia; B) v prípade, že by bod 5.1. Zmluvy predstavoval platné zmluvné dojednanie, svoju povinnosť podľa uvedeného bodu si splnil zaistením výstavby technickej infraštruktúry vydaním príslušných stavebných povolení v termíne do 31.12.2018. Medzi bodmi 5.1. a 5.3. Zmluvy neexistuje vzájomná prepojenosť, ktorá skutočnosť podľa názoru žalovaného vyplýva zo samotného pojmoslovia uvádzaného v predmetných bodoch. V bode 5.1. Zmluvy sa hovorí o "zaistení" výstavby, zatiaľ čo v bode 5.3. Zmluvy sa už používa samotný pojem "výstavba". Uvedený bod Zmluvy pritom neobsahuje termín ani začiatku samotnej výstavby a ani jej ukončenia. V tomto smere v celom rozsahu odkazuje na bod 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý predstavuje absolútne vyčerpávajúcu a správnu argumentáciu zo strany súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o výsluch žalovaného, procesný postup vo veci je výlučne v kompetencii konajúceho súdu. Ak teda súd prvej inštancie mal za to, že výsluch žalovaného bol dôvodný a vhodný, pričom potreba výsluchu žalovaného v prejednávanej veci bola riadne zdôvodnená, nemožno v tomto smere súdu prvej inštancie nič vytknúť. Samotný pritom expressis verbis pripúšťa, aby aj na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, ak by tomu tak bolo, súd prihliadol. Uvedené vyplýva zo znenia predmetného ustanovenia, podľa ktorého na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť: najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Teda, súd nemá povinnosť takýto prostriedkov odmietnuť. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného v konaní je potrebné uviesť, že otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu je otázkou právnou a nie skutkovou. Preto je irelevantné ako vníma žalovaný bod 5.1. Zmluvy z hľadiska jeho platnosti, či neplatnosti. Žalovaný nie je právne vzdelaný, a preto sa v rámci svojho výsluchu k danej otázke vyjadril tak, ako považoval za potrebné a zmysluplné. Žalovaný je od počiatku konania konzistentný v tom, že podľa jeho názoru žalobcom nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle podanej žaloby a dôvodnosť nároku žalobcov od počiatku v celej výške rozporuje. V rámci priebehu konania žalovaný skutočne predovšetkým namietal platnosť a určitosť príslušného zmluvného dojednania, bodu 5.1. Zmluvy, a pre prípad, že by sa súd prvej inštancie s takouto obranou žalovaného nestotožnil, žalovaný svoju (ďalšiu) obranu v konaní založil jednak na tom, že povinnosť podľa bodu 5.1. Zmluvy si tak či tak splnil, a jednak na neexistujúcu vzájomnosť bodov 5.1. a 5.3. Zmluvy. Nie je preto vôbec pravdou, že by žalovaný zásadne menil svoju obranu v konaní. Túto nanajvýš dopĺňal, čo je v rámci súdneho konania bežné, normálne a súladné so všetkými princípmi a zásadami civilného konania. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že samotní žalobcovia svoju žalobu o.i. odôvodnili neexistujúcim právoplatným kolaudačným rozhodnutím na komunikáciu a verejný vodovod na pozemku "CKN" parc. č. XXXX/X v kat. úz. C. D.. V ďalšom priebehu konania na tejto argumentácii nezotrvali. Rovnako tak ako žalovaný, teda aj samotní žalobcovia, "menili" svoju argumentáciu v konaní. Žalovaný zdôrazňuje, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov z dôvodu, že sa nestotožnil s názorom žalobcov o existencii ich nároku voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobcovia teda neboli v konaní úspešní z dôvodu, že súd prvej inštancie považoval ich nárok za nedôvodný a nemajúci oporu v bode 5.3. Zmluvy. Nie z dôvodu, že by súd prvej inštancie akceptoval meniacu sa výpoveď žalovaného, čo ani nekorešponduje so skutočnosťou, ako sa snažia žalobcovia prezentovať v podanom odvolaní. Odmieta, aby sa žalobcovia aj v podanom odvolaní naďalej snažili účelovo interpretovať jednotlivé zmluvné dojednania Zmluvy tak, aby korešpondovali s ich snahou domôcť sa voči žalovanému žalovanej sumy. Ak už žalobcovia na strane 6 podaného odvolania k takémuto kroku pristúpili, žalovaný dáva do pozornosti, že, ak by mali byť žalobcovia v konaní úspešní, musel by podľa jeho presvedčenia bod 5.3. Zmluvy znieť „ .... dostane do omeškania s výstavbou technickej infraštruktúry v rozsahu a v lehote podľa tohto článku Zmluvy". Žalovaný považuje za nevierohodné a účelové tvrdenie žalobcov uvedené na strane 7 podaného odvolania, v zmysle ktorého mali byť v dobrej viere, že pojmy "zaistenie výstavby" a "ukončenie výstavby" sú totožné. Odporuje elementárnym zásadám logiky, že by s ohľadom na dátum uzatvorenia Zmluvy, čo bolo dňa 28.11.2018, zmluvné strany skutočne bodom 5.1. zamýšľali, aby v termíne do 31.12.2018 bola zabezpečená reálna výstavba dotknutej infraštruktúry. Pritom samotní žalobcovia v konaní potvrdili, že v čase uzatvárania Zmluvy bola príslušná parcela len ornou pôdou bez existencie akýchkoľvek prípojok alebo napojení inžinierskych sietí. Je nereálne a logickému uvažovaniu odporujúce, že by účastníci Zmluvy formuláciou bodu 5.1. skutočne sledovali, aby v lehote 30 kalendárnych dní v zimnom

období a v období sviatkov došlo nielen k získaniu potrebných povolení na výstavbu inžinierskych sietí, ale aj k ich samotnému reálnemu fyzickému vybudovaniu. Žalovaný tvrdí, že zvolenou formuláciou bodu 5.1. Zmluvy jej účastníci nanajvýš sledovali, aby zo strany žalovaného došlo v termíne do 31.12.2018 k zaisteniu potrebnej výstavby z hľadiska zaistenia potrebných povolení. Rôzne pojmoslovia použité v bodoch 5.1. a 5.3. Zmluvy sú najlepším dôkazom o tom, že účastníci Zmluvy nemali v žiadnom prípade v úmysle stotožňovať pojmy "zaistenie výstavby technickej infraštruktúry" a "vybudovanie technickej infraštruktúry". Preto ani nemohlo byť a ani v skutočnosti nebolo úmyslom zmluvných strán vzájomne prepojiť uvedené zmluvné dojednania tak, že by termín samotného vybudovania technickej infraštruktúry mal byť určený dňom 31.12.2018. Tak, ako uviedol žalovaný vyššie, je nepredstaviteľné, že by samotní žalobcovia mohli očakávať, aby počas doslova pár dní v období od 28.11.2018 do 31.12.2018 bola zo strany žalovaného v zimnom období, počas sviatkov a čakajúc pritom ešte na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2018, fyzicky vybudovaná predmetná infraštruktúra. Ani žalobcovia a ani žalovaný takúto vôľu pri uzatvorení Zmluvy nemohli mať a ani nemali a aj preto zvolili odlišné výrazové prostriedky do bodu 5.1. Zmluvy a do bodu 5.2. Zmluvy. Ak aj žalovaný previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti k "CKN" parc. č. XXXX/X v kat. úz. C. D. s dôvetkom o postúpení všetkých práv a povinností na kupujúceho, nebol takýto postup vôbec rozporný s obranou žalovaného v konaní o neexistencii lehoty v bode 5.3. Zmluvy na samotné vybudovanie technickej infraštruktúry. Žalovanému tak nič nebránilo postúpiť na tretiu osobu práva a povinnosti z celého čl. V. Zmluvy. Žalovaný na kupujúceho iba postúpil všetky práva a povinnosti podľa čl. V. Zmluvy bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom vymedzoval termín s odkazom na bod 5.3. Zmluvy. Presne v súlade s obranou žalovaného v konaní, podľa ktorej bod 5.3. Zmluvy žiadny konkrétny termín neobsahuje. Prečo tak žalovaný urobil, či už išlo o taktiku v rámci konania alebo z iných dôvodov, ktoré nemusia byť žalobcom známe, nie je z hľadiska merita veci vôbec podstatné. Žalovaný však odmieta opäť účelovú snahu žalobcov prezentovanú na strane 4 podaného odvolania, v zmysle ktorej oznámením o zmene vlastníctva "CKN" parc. č. XXXX/ X v kat. úz. C. D. mal žalovaný spochybniť svoju predchádzajúcu obranu, že nie je zrejmé, na akej parcele mala byť prístupová komunikácia vybudovaná. V oznámení zo dňa 21.06.2022 žalovaný doslova uviedol: "Vychádzajúc z tvrdenia žalobcov v podanej žalobe, podľa ktorého k vybudovaniu komunikácie a verejného vodovodu malo, resp. má dôjsť práve na označenej parcele, žalovaný tvrdí, že zmenou osoby vlastníka označenej nehnuteľnosti nie je viac v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom sporu." Žalovaný tak prípisom zo dňa 21.06.2022 ani náznakom nezmenil svoju obranu v konaní a túto ani nenegoval. Ako totiž nepochybne vyplýva z oznámenia zo dňa 21.06.2022, žalovaný pri oznámení zmeny osoby vlastníka "CKN" parc. č. XXXX/X vychádzal zo samotnej žaloby žalobcov. Žalovaný ani v oznámení zo dňa 21.06.2022 a ani v akomkoľvek inom podaní nepotvrdil, že by k vybudovaniu komunikácie a verejného vodovodu malo dôjsť na uvedenej parcele. Za úplne bezdôvodné považuje žalovaný odvolacie námietky žalobcov čo do výroku o ich povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Je evidentné, že žalovaný bol v konaní plne úspešný. Bol to žalovaný, ktorý sa musel brániť voči bezdôvodnej žalobe žalobcov a ktorému v súvislosti s jeho obranou v konaní vznikli trovy. Pritom žalovaný od počiatku nárok žalobcov rozporoval a spochybňoval. Neexistuje v prejednávanej veci jediný dôvod, ktorý by bolo možné subsumovať pod . Takouto okolnosťou nemôže v žiadnom prípade byť postup žalovaného v konaní a jeho obrana (postoj) proti uplatnenému nároku. Pri akceptácii uvedeného názoru by žalovaný mal byť "potrestaný" za to, že neuznal nárok žalobcov, voči tomuto sa aktívne bránil a využil pri tom všetky dostupné prostriedky procesnej obrany. Ide o absolútne neakceptovateľnú snahu žalobcov nemajúcu navyše oporu ani v jedinom súdnom rozhodnutí, ktoré sú žalovanému známe. V praktickej rovine by uvedená predstava žalobcov znamenala, že každá procesná strana by v prípade jej úspechu v konaní mala byť sankciovaná tým, že by jej nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania. Každej, v konaní úspešnej strane, sa dá totiž vytýkať (i) jej postoj k veci, (ii) zmenu prostriedkov procesného útoku/procesnej obrany alebo (ii) neochotu stotožniť sa s právnym názorom protistrany. S poukazom na skutočnosti popísané v predchádzajúcej časti tohto vyjadrenia navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a zároveň, aby žalovanému voči žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia žalovaného k podanému odvolaniu na podanom odvolaní trvajú. Rovnako trvajú na skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v písomnom odôvodnení podaného odvolania.

12. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

13. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až 194 . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle .

14. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty vyčíslenej vo výške 20.060,- eur za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného dohodnutej v článku V. kúpnej zmluvy. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovaným bola dňa 28.11.2018 platne uzavretá písomná kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. V článku V. bod 5.3. tejto zmluvy bola dohodnutá aj zmluvná pokuta pre prípad, že sa predávajúci dostane do omeškania s výstavbou technickej infraštruktúry. V dojednaní bola určená výška pokuty. Odvolací súd z takto dojednanej dohody má však zhodne so súdom prvej inštancie za to, že v dohode zmluvných strán absentuje termín splnenia povinnosti vybudovať technickú infraštruktúru. Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute tak neobsahuje zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť pre nesplnenie ktorej žalobcom vznikne nárok a žalovanému povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť, keď absentuje termín splnenia povinnosti vybudovať technickú infraštruktúru. Žalovaný sa tak ani podľa odvolacieho súdu nemohol dostať do omeškania s jej výstavbou. S tvrdením žalobcov v tom zmysle, že aj keď nie je v zmluve uvedený konkrétny termín výstavby, slovné spojenie "v zmysle tohto článku Zmluvy" jednoznačne odkazuje na termín uvedený v bode 5.1., sa ani odvolací súd nestotožnil. Zo štylizácie a slovného spojenia je aj podľa odvolacieho súdu zrejmé, že odkaz na tento bod zmluvy uvedený za vyjadrením "...do omeškania s výstavbou technickej infraštruktúry v zmysle tohto článku Zmluvy..." je uvedený v zmluve za účelom neopakovať znova, čo konkrétne dohodnutá technická infraštruktúra zahŕňa, tak ako je popísaná v bode 5.1. tohto článku zmluvy. O takomto chápaní odkazu v texte aj podľa odvolacieho súdu svedčí i znenie bodu 5.2. "Technickú infraštruktúru uvedenú v tomto článku Zmluvy...", ale najmä ďalší odkaz totožného znenia v závere bodu 5.3. "... až do ukončenia technickej infraštruktúry v zmysle tohto článku Zmluvy". Pri takomto chápaní odkazu "v zmysle tohto článku Zmluvy" má text zmluvy v bode 5.2. aj 5.3. logicky zmysel. V prípade, že uvedený odkaz znamenal termín 31.12.2018, ako uvádzajú žalobcovia, by takéto chápanie postrádalo význam, nakoľko, ak by sa zmluvné strany na ňom dohodli, boli by ho v texte zmluvy priamo uviedli. Bod 5.3. Zmluvy teda ani poľa odvolacieho súdu vôbec neobsahuje dohodu o termíne, ku ktorému by si mal žalovaný prípadne splniť svoju povinnosť podľa tohto zmluvného ustanovenia. Medzi bodmi 5.1. a 5.3. Zmluvy neexistuje vzájomná prepojenosť, ktorá skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva zo samotného pojmoslovia uvádzaného v predmetných bodoch. V bode 5.1. Zmluvy sa hovorí o "zaistení" výstavby, zatiaľ čo v bode 5.3. Zmluvy sa už používa samotný pojem "výstavba". Uvedený bod Zmluvy pritom neobsahuje termín ani začiatku samotnej výstavby a ani jej ukončenia. Rôzne pojmoslovia použité v bodoch 5.1. a 5.3. Zmluvy teda podľa názoru odvolacieho súdu znamenajú, že účastníci Zmluvy nemali v úmysle stotožňovať pojmy "zaistenie výstavby technickej infraštruktúry" a "vybudovanie technickej infraštruktúry". Preto ani podľa odvolacieho súdu nemohlo byť úmyslom zmluvných strán vzájomne prepojiť uvedené zmluvné dojednania tak, že by termín samotného vybudovania technickej infraštruktúry mal byť určený dňom 31.12.2018. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcov uvádzaným v odvolaní, že výklad pojmu zaistiť výstavbu použitý v bode 5.1 kúpnej zmluvy by sa mal vykladať v neprospech predávajúceho (žalovaného), pretože žalovaný pripravoval návrh zmluvy a ako prvý použil toto slovné spojenie, nakoľko síce žalovaný prostredníctvom právnika pripravil návrh zmluvy, ale rovnako žalobcovia si zmluvu prečítali a na znak súhlasu ju podpísali, teda

boli uzrozumení ako článok V. zmluvy znie a s týmto súhlasili. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcov ako nedôvodný a správne žalobu zamietol.

15. Čo sa týka námietky žalobcov uvádzanej v odvolaní, pokiaľ ide o výsluch žalovaného, odvolací súd uvádza, že účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi, pretože nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany hodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v druhej vete . Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní, nie je včasné. Ustanovenie tvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v . Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). Procesný postup vo veci je teda výlučne v kompetencii konajúceho súdu. Ak teda súd prvej inštancie mal za to, že výsluch žalovaného bol dôvodný a vhodný, pričom potreba výsluchu žalovaného v prejednávanej veci bola riadne zdôvodnená, nemožno v tomto smere súdu prvej inštancie nič vytknúť. Ako už bolo uvedené vyššie, samotný pritom expressis verbis pripúšťa, aby aj na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, súd prihliadol.

16. Rovnako správne súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko v predmetnej veci mal plný úspech žalovaný.

17. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. V sporových konaniach sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu ( ). Podľa tejto zásady súd strane, ktorá mala v konaní úspech, prizná nárok na náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu v konaní, a to proti strane neúspešnej. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Úspech v konaní teda treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku.

20. Povinnosť priznať náhradu (účelne) vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnému účastníkovi platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 2011, sp. zn. ).

21. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania správne podľa tak, že žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

22. Neobstojí námietka žalobcov, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. . Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo

vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, príp. zo sociálnych aspektov. Súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán, okolnosti, ktoré stranu viedli k uplatneniu nároku na súd a ich postoj v konaní. V súlade s Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 10.10.2018, sp. zn. je preto potrebné pri rozhodovaní prihliadať na základné zásady (charakter sporu a procesnú situáciu). Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Ustanovenie však neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia . Pokiaľ žalobcovia opierali aplikáciu ustanovenia o tú skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania viackrát menil svoju procesnú obranu, dokonca nesplnil svoju procesnú povinnosť uviesť všetky skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, pričom je zároveň potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že prípadnú neurčitosť zmluvy pri výklade nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty spôsobil žalovaný, ktorý zabezpečil vyhotovenie znenia kúpnej zmluvy, odvolací súd má za to, že tieto skutočnosti nespôsobujú naplnenie zákonných podmienok na aplikáciu ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného v konaní odvolací súd uvádza, že žalovaný bol od počiatku konania konzistentný v tom, že podľa jeho názoru žalobcom nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle podanej žaloby a dôvodnosť nároku žalobcov od počiatku v celej výške rozporoval. V rámci priebehu konania žalovaný predovšetkým namietal platnosť a určitosť príslušného zmluvného dojednania, bodu 5.1. Zmluvy, a pre prípad, že by sa súd prvej inštancie s takouto obranou žalovaného nestotožnil, žalovaný svoju (ďalšiu) obranu v konaní založil jednak na tom, že povinnosť podľa bodu 5.1. Zmluvy si tak či tak splnil, a jednak na neexistujúcu vzájomnosť bodov 5.1. a 5.3. Zmluvy. Nie je preto pravdou, že by žalovaný zásadne menil svoju obranu v konaní.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalobcov za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa vecne správny potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcom 1/, 2/, ktorí úspech v odvolacom konaní nemali, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).