Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/154/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E. M., bytom B., F.,

proti odporcovi J. M., bytom B., F., zastúpený JUDr. J. Jaroščákom, advokátom, so sídlom

v B., Radničné námestie č. 33, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

vedenej na Okresnom súde B. pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 29. apríla 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľke trovy dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd B. uznesením z 11. júla 2012, č. k. 1 C 162/2009–101 uložil odporcovi

zaplatiť súdny poplatok vo výške 733,- eur. Súdny poplatok vyrubil v súlade s položkou 6

písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva.

Krajský súd v Prešove na odvolanie odporcu uznesením z 29. apríla 2013, sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení

rozhodnutia poukázal na to, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

sú poplatníkmi obaja účastníci tohto konania ( ods1 písm. c/ v znení

neskorších predpisov). Podľa položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov výška

súdneho poplatku za vyporiadanie BSM sú 3 % z predmetu konania, ak sa konanie skončilo

rozsudkom.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol odporca dovolaním, ktorým žiadal

rozhodnutia oboch súdov zrušiť a konanie v celom rozsahu zastaviť. Namietal, že postupom

súdu bola mu odňatá možnosť konať pred súdom (237 písm. f/ ) tým, že súdy svoje

2

rozhodnutia neodôvodnili a tiež tým, že vec nesprávne právne posúdili, keďže nepoužili

správne ustanovenie právneho predpisu ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas odporca zastúpený v súlade s veta druhá ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľom napadnuté uznesenie

ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie,

že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Odporca procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať ( ), pričom

treba zdôrazniť, že prípustnosť dovolania v zmysle nezakladá samo tvrdenie

účastníkov o existencii niektorej z uvedených procesných vád, určujúcim je zistenie,

že k vade tejto povahy skutočne došlo.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Odporca vytýkal odvolaciemu súdu nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej „dohovor“),

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd

sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1

dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd

dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky

právne a skutkové, relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ().

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať

sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú

význam pre rozhodnutie (, , , ,

).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom

ustanovení. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

().

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávnenou predložené

listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení

podmienok pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd sa stotožnil

s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu

prvého stupňa uviedol ďalšie argumenty. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia

dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany odporcu.

Okolnosť, že táto odpoveď neúspešného odporcu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie

nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle ; za odňatie možnosti

konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci poukazuje na špecifickosť návrhu

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Konanie o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách

tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu (iudicium duplex). Táto skutočnosť

sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu navrhovateľa na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo odporcu, a taktiež jeho právo

na súdnu ochranu v tejto veci. V prípade takéhoto návrhu (t. j. návrhu na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov) treba „navrhovateľom“ v zmysle

rozumieť nielen navrhovateľa, ale aj odporcu. Na špecifickosť konania o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov reflektuje aj ,

v zmysle ktorého poplatníkom sú obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu (§ 2 ods. 1 písm. c/

v platnom znení). Ustanovenie citovaného zákona určuje, kedy

vzniká poplatková povinnosť. V zmysle tohto ustanovenia poplatková povinnosť

za vyporiadanie bezpodielového vlastníctva (nie za podanie samotného návrhu

navrhovateľom o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva) teda poplatková povinnosť

vzniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok

uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej § 5 ods. 1 písm. h/). Pri stanovení výšky

poplatku preto súd prvého stupňa vychádzal z predmetu konania (ktorý ohodnotil sumou

24.446,- eur). Z uvedeného predmetu konania 3 % predstavujú sumu 733,- (733,38) eur.

Pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je súdny poplatok

zročný až pri rozhodnutí o veci samej, keď už je zistený rozsah vyporiadaného majetku,

keď sa určuje, čo z tohto majetku komu pripadá, a keď sa napokon aj rozhoduje o tom,

kto bude poplatníkom. Kým nedošlo k takémuto meritórnemu rozhodnutiu, nemožno

rozhodnúť ani o súdnom poplatku. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd dospel k záveru,

že v danom prípade súd prvého stupňa postupoval správne, keď výšku súdneho poplatku

vypočítal ku dňu vyhlásenia rozsudku a podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych

6

poplatkov tvoriaceho prílohu . Na záver dovolací súd podotýka,

že trovy konania a povinnosť zaplatiť súdny poplatok sú dva rozdielne inštitúty a nie

je ich možné zamieňať. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania

pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania. Za trovy konania

sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia.

Z uvedeného je teda zrejmé, keďže v danom prípade poplatková povinnosť vznikla

účastníkom konania až meritórnym rozhodnutím, t. j. po skončení konania.

Odporca napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mohli

mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali

by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie,

či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo

či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo

do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci

nejde.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie podľa v spojení s O .s. p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s , a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. augusta 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová