Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/147/2011

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ľubora

Šeba a sudkýň JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci ţalobkyne Z.

G., bývajúcej v L., zastúpenej JUDr. J. V., advokátom so sídlom vo V., proti ţalovanému

JUDr. O. Z., so sídlom v B., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Ing. K. G. – F.,

s posledným miestom podnikania v L., o zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru,

vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. marca 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Lučenec 15. júna 2009 sa ţalobkyňa domáhala

proti ţalovanému zrušenia uznesenia Okresného súdu Lučenec z 30. júna 2006 č.k.

-331, právoplatného 5. októbra 2006, ktorým súd schválil zmier ohľadom

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) medzi ţalobcom (v tomto

konaní ţalovaným) a ţalovanou (v tomto konaní ţalobkyňou) v tomto znení: „Ţalobca

nadobúda do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vedené Správou katastra Lučenec

2

na LV č. X., pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m,

2

pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m, rodinný dom,

2

súpisné č. X. na parcele č. X.. Na LV č. X. pozemok - zastavané plochy a nádvoria,

2

parcela č. X. o výmere X. m, pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o

22

výmere X. m, pozemok – záhrady, parcela č. X. o výmere X. m, pozemok -

2

zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m, pozemok - zastavané plochy

2

a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m, pozemok –záhrady, parcela č. X. o výmere

22

X. m, pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m, pozemok

2

- zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m, garáţ – parcela č. X.,

rodinný dom, súpisné č. X. na parcele č. X., rodinný dom, súpisné č. X. na parcele č. X..

2

Na LV č. X. pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m,

2

pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m, pozemok -

2

zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m, rodinný dom, súpisné č. X.

na parcele č. X.. Ţalobca sa zaväzuje zaplatiť ţalovanej sumu 1.000.000,- Sk ako

protihodnotu z vyporiadaného BSM, a to 500.000,- Sk v lehote do 7 dní od obdrţania

finančných prostriedkov zo speňaţenia nehnuteľností zapísaných na LV č. X. a LV

č. X., nachádzajúcich sa v L., 500.000,- Sk v lehote do 7 dní od obdrţania

finančných prostriedkov zo speňaţenia nehnuteľností zapísaných na LV č. X.,

nachádzajúcich sa v L., na číslo účtu jej právneho zástupcu. Účastníci konania

prehlasujú, ţe uzatvorením tohto zmieru sú vyporiadané všetky práva a povinnosti

vyplývajúce z BSM a tieţ pohľadávok a záväzkov vzniknutých počas trvania BSM

a ţiadne ďalšie nároky z tohto titulu voči sebe nemajú. Ţiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania. Ţalobca je povinný zaplatiť na súdnom poplatku

sumu 17.620,- Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Ţalovaná je

povinná zaplatiť na súdnom poplatku sumu 17.620,- Sk v lehote do 3 dní od

právoplatnosti tohto uznesenia. Súdny poplatok zaplatený v kolkových známkach

bude po právoplatnosti tohto uznesenia vrátený ţalobcovi vo výške 500,- Sk

prostredníctvom Daňového úradu v Lučenci.“ (ďalej len „uznesenie o schválení zmieru“).

Ţalobkyňa zmier schválený súdom v tomto znení povaţovala za neplatný podľa hmotného

práva, pretoţe ním nebolo vyporiadané celé BSM, do ktorého patrili i ďalšie hnuteľné

a nehnuteľné veci, pohľadávky a záväzky, nadobudnuté, resp. vzniknuté počas trvania

manţelstva a dohodnutá peňaţná suma, ktorá jej mala byť vyplatená, vyplatená nebola

a navyše nepredstavovala ani 10 % z hodnoty celého BSM, čím došlo podľa jej názoru

k porušeniu .

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 5. marca 2010 č.k. -107 uznesenie

3

o schválení zmieru zrušil. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Ţalovaného zaviazal

k povinnosti zaplatiť na súdnom poplatku na účet Okresného súdu Lučenec 199,- Eur v lehote

3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané,

ţe do BSM patrili i ďalšie nehnuteľné a hnuteľné veci nadobudnuté ţalobkyňou a jej bývalým

manţelom počas trvania manţelstva zo spoločných finančných prostriedkov. Pokiaľ účastníci

konania vo veci vyporiadania BSM navrhli schválenie zmieru o vyporiadaní BSM tak, ţe

tento zmier neobsahoval podstatnú časť vecí patriacich do BSM, ktorý návrh zmieru súd

schválil, taký zmier je podľa okresného súdu v rozpore s právnymi predpismi a nebolo

ho moţné schváliť. Právne svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil § 99 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) a , a .

Okresný súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, ţe ţalobkyňa

sa nedomáhala tejto náhrady. Pretoţe ţalobkyni bolo priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov, podľa o súdnych poplatkoch, k povinnosti

zaplatiť súdny poplatok okresný súd zaviazal ţalovaného.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 1. marca 2011 sp. zn.

rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalovanému náhradu trov

prvostupňového a druhostupňového konania nepriznal. Krajský súd vychádzajúc

zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, na zistený skutkový stav aplikoval

rovnako ako súd prvého stupňa a , a Občianskeho

zákonníka. Ustanovenia však právne vyloţil inak. Podľa

názoru odvolacieho súdu pri vyporiadaní BSM preferuje dohodu

manţelov ( ). Pokiaľ sa BSM vyporiadava dohodou, uplatňuje

sa pri jej uzavieraní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Preto

dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel,

prípadne nedostane nič, nie je neplatná pre rozpor s .

Na podporu svojho právneho názoru poukázal na rozsudok NS ČR z 31. júla 2000 sp. zn.

, rozsudok NS ČR z 9. septembra 2003 sp. zn. a rozsudok

NS ČR z 24. júla 2007 sp. zn. . Zároveň uviedol, ţe nemoţno ani vylúčiť,

aby k dohode o vyporiadaní bola pripojená doloţka, ţe účastníci nemajú voči sebe ďalšie

nároky vyplývajúce z BSM. Takouto doloţkou účastníci prejavujú, ţe obaja uznávajú, ţe

vyporiadanie sa týkalo všetkých vecí, ktoré ako spoločné existovali v čase zániku BSM, teda

aj vecí v dohode neuvedených, a ţe obidvaja súhlasia s tým, ţe tieto veci pripadnú

do výlučného vlastníctva toho z nich, u koho v čase uzavretia dohody boli a ţe sa navzájom

vzdávajú práv, ktoré vyplývali z bezpodielových vzťahov pokiaľ ide o tieto veci s poukazom

na rozhodnutie NS ČSR sp. zn. a R 62/1974. Na základe uvedeného mal

odvolací súd za to, ţe zmier schválený súdom nie je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o vyporiadaní BSM tak ako bol koncipovaný vo výroku uznesenia o schválení

zmieru s doloţkou, v ktorej účastníci prehlásili, ţe uzatvorením zmieru sú vyporiadané všetky

práva a povinnosti vyplývajúce z BSM a tieţ pohľadávok a záväzkov vzniknutých počas

trvania BSM a ţiadne ďalšie nároky z tohto titulu voči sebe nemajú. Námietku ţalobkyne, ţe

ţalovaný súdom schválenú dohodu nesplnil a nevyplatil jej dohodnutú čiastku podľa

schváleného zmieru povaţoval za právne bezvýznamnú, z dôvodu, ţe táto skutočnosť nemá

na platnosť dohody ţiadne právne účinky. O náhrade trov prvostupňového

aj druhostupňového konania rozhodol odvolací súd tak, ţe ţalovanému náhradu týchto trov

konania nepriznal, nakoľko ţalovaný ich náhradu nepoţadoval.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa podľa § 238 ods. 1

z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (

písm. a/ v spojení s ) a nesprávneho právneho posúdenia otázky

platnosti preskúmavaného zmieru podľa hmotného práva odvolacím súdom (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Podľa názoru ţalobkyne, keď bolo v konaní pred súdom prvého stupňa

vykonaným dokazovaním preukázané, ţe súdom schválený zmier, na základe ktorého mal

ţalovaný zaplatiť ţalobkyni dohodnutú peňaţnú sumu, sa nerealizoval, táto peňaţná suma jej

vyplatená nebola a predmetom zmieru neboli všetky hnuteľné a nehnuteľné veci a záväzky

patriace do BSM, bolo preukázané, ţe súdom schválený zmier je podľa hmotného práva

neplatný s poukazom na v spojení s a

o konkurze a reštrukturalizácii a , vychádzajúc zo zásady, ţe

podiely oboch manţelov sú pri vyporiadaní BSM rovnaké. Uviedla, ţe doloţka v súdom

schválenom zmieri, ktorou účastníci zmieru prehlásili, ţe jeho uzatvorením sú vyporiadané

všetky práva a povinnosti vyplývajúce z BSM a tieţ pohľadávok a záväzkov

vzniknutých počas trvania BSM a ţiadne ďalšie nároky z tohto titulu voči sebe

nemajú, sa vzťahuje len na majetok, ktorý bol zahrnutý a vyporiadaný v súdom

schválenom zmieri a netýka sa majetku, ktorý do neho zahrnutý nebol a nevyporiadal

sa. V dovolaní ţalobkyňa ďalej s poukazom na uviedla, ţe súd

môţe prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, neţ čoho sa domáhajú, iba vtedy,

ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva

určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, pričom bliţšie nekonkretizovala

5

vplyv tohto ustanovenia na preskúmavanú vec. Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel

k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom dovolania

i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tieţ inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred

súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo

k odňatiu moţnosti konať pred súdom ( v spojení s

).

6

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

V danej veci dovolateľka odňatie moţnosti konať pred súdom ( )

videla v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, v jeho nedostatočnom

odôvodnení, keď odvolací súd podľa jej názoru poukázal len na prehlásenie účastníkov, ţe

uzatvorením zmieru sú vyporiadané všetky práva a povinnosti vyplývajúce z BSM a tieţ

pohľadávok a záväzkov vzniknutých počas trvania BSM a ţiadne ďalšie nároky

z tohto titulu voči sebe nemajú a na základe tohto prehlásenia rozhodol.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V posudzovanom prípade odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ţe

ţalobu zamietol. Zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nahrádza v celom rozsahu

rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa názoru dovolacieho súdu obsahuje všetky náleţitosti

rozhodnutia v zmysle Odvolací súd jednak v odôvodnení svojho

7

rozhodnutia uviedol čoho sa domáhala ţalobkyňa a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril

ţalovaný, ako a z akých dôvodov rozhodol súd prvého stupňa, v akom rozsahu a z akých

dôvodov podal ţalovaný odvolanie, ako sa k odvolaniu vyjadrila ţalobkyňa, ktoré skutočnosti

povaţoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil (pozn. odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého

stupňa, ktoré skutkové zistenia ani účastníci nenamietali – vyhlásenie konkurzu na majetok

úpadcu, podanie návrhu na vyporiadanie BSM správcom konkurznej podstaty úpadcu,

uzatvorenie dohody medzi účastníkmi tohto konania a jej schválenie súdom formou uznesenia

a preukázanie, ţe predmetom dohody neboli všetky veci a záväzky patriace do BSM) i ako

vec (súdom schválený zmier, vrátane jeho doloţky obsahujúcej prehlásenie účastníkov

uzatvoreného zmieru) právne posúdil s uvedením príslušných právnych ustanovení,

ich citáciou ako i výkladom rozhodného ustanovenia

a s poukazom na súvisiacu judikatúru.

Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, ţe namietaný dovolací dôvod (§ 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ) nie je daný.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie

je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Existencia tejto vady nevyšla v dovolacom konaní najavo ani nebola

dovolateľkou namietaná.

Dovolateľka namietala, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). V ďalšom sa dovolací

súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd pouţil iný právnym predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.

Predmetom konania v preskúmavanej veci bolo zrušenie uznesenia o schválení zmieru

8

(vyhláseného v konaní o vyporiadanie BSM) pre neplatnosť zmieru podľa hmotného práva

z dôvodu, ţe predmetom dohody (zmieru) neboli všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, práva

a záväzky patriace do BSM a ţalobkyni nebola ţalovaným vyplatená dohodnutá peňaţná

suma.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii,

konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako

aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

Týmto predpisom je o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „zákon

č. “).

Podľa § X. ods. 5 v znení účinnom v čase vyhlásenia

konkurzu, účinky vyhlásenia konkurzu nastanú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej

tabuli súdu. Týmto dňom sa dlţník stáva úpadcom. Podľa § 14 ods. 1 p ísm. k/ zákona

č. má vyhlásenie konkurzu i ten účinok, ţe zaniká úpadcovo BSM

a do podstaty patrí aj tá jeho časť, s ktorou úpadca podnikal. Podľa § 26 ods. 1 a 2

, ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku BSM alebo ak sa p ri

vyhlásení konkurzu uţ predtým zaniknuté úpadcovo BSM nevyporiadalo, treba

vykonať jeho vyporiadanie. Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie BSM

zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu, včítane podania návrhu

na vyporiadanie tohto BSM súdom. Dohodu o vyporiadaní BSM je správca

oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného súdom.

Podľa veta prvá, veta prvá a , v znení účinnom

do 31. novembra 2011, ak to povaha vecí pripúšťa, môţu účastníci skončiť konanie

súdnym zmierom. Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli

ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. Schválený zmier má účinky právoplatného

rozsudku. Rozsudkom však môţe súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru,

ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh moţno podať do troch rokov

od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmieru a jeho schválenia súdom, v BSM je všetko, čo môţe byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manţelov za trvania manţelstva, s výnimkou

9

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy

slúţia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manţelov, a vecí

vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manţelov, ktorý mal

vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manţelstva alebo ktorému bola vec vydaná

ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 149 ods. 1 aţ 4 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmieru a jeho schválenia súdom,

ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde

k vyporiadaniu dohodou, sú manţelia povinní vydať si na poţiadanie písomné

potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná

ho na návrh niektorého z manţelov súd. Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo

k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do tro ch rokov

od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, ţe

sa manţelia vyporiadali podľa stavu, v akom kaţdý z nich veci z BSM pre potrebu

svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník pouţíva. O ostatných

hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, ţe sú v podielovom

spoluvlastníctve a ţe podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí

primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manţelov spoločné. Podľa

, účinného od 1. novembra 2008 v spojení

s , ak sa po vyporiadaní BSM rozhodnutím súdu alebo

dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň

domnienka uvedená v odseku 4. Podľa , ustanoveniami

tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik

týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008

sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa

v znení účinnom v čase uzatvorenia zmieru a jeho schválenia súdom, pri vyporiadaní

sa vychádza z toho, ţe podiely oboch manţelov sú rovnaké. Kaţdý z manţelov

je oprávnený poţadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaloţil na spoločný

majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaloţilo na jeho

ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to,

ako sa kaţdý z manţelov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúţil o nadobudnutie

a udrţanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tieţ zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

10

V preskúmavanej veci z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, ţe

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. januára 2002 č.k. X.-24K 298/1 bol

vyhlásený konkurz na majetok bývalého manţela ţalobkyne (úpadcu), ktoré uznesenie bolo

i v tento deň vyvesené na úradnej tabuli súdu; úpadca bol v čase vyhlásenia konkurzu ţenatý

so ţalobkyňou a ich BSM nebolo zrušené; správca úpadcu podal na Okresnom súde Lučenec

19. júna 2003 návrh na vyporiadanie BSM, v ktorom konaní bol 30. júna 2006 uzavretý

ohľadom vyporiadania BSM medzi účastníkmi zmier (s vyššie uvedeným obsahom), ktorý

bol v tento deň uznesením Okresného súdu Lučenec i schválený a 5. októbra 2006 nadobudol

právoplatnosť; návrh na zrušenie uznesenia o schválení zmieru tak bol podaný v zákonom

ustanovenej trojročnej lehote 15. júna 2009.

Ţalobkyňa v dovolaní namietala neplatnosť zmieru podľa hmotného práva, ktorú

neplatnosť videla v tom, ţe ním neboli vyporiadané všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, práva

a záväzky patriace do BSM a nebola jej ţalovaným vyplatená dohodnutá peňaţná suma, čím

došlo k porušeniu .

Túto námietku ţalobkyne dovolací súd nepovaţoval za dôvodnú. Podľa

predchádzajúcej judikatúry bolo vyporiadanie BSM dohodou platné len vtedy, keď sa týkalo

všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva. Avšak od účinnosti novely

(1. apríla 1983) sa objavili argumenty, ţe

nie je účelné postupovať podľa dovtedajšej súdnej praxe a právna teória pripúšťala výklad,

podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM je platná. Predovšetkým k uvedenému

odklonu došlo z dôvodu presadzovania vôle účastníkov vykonať vyporiadanie aj len

k jednotlivým veciam patriacim do BSM (čiastočná dohoda) a tieţ v súvislosti s doplnením

o ods. 4 z dôvodu právnej istoty a bezpečnosti

občianskoprávnych vzťahov. Touto novelou ustanovil trojročnú

lehotu, v ktorej účastníci môţu predmet BSM vyporiadať dohodou alebo podať návrh

na súd. Ak táto lehota márne uplynie, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené

v . Jedným z predpokladov, aby nastali tieto

účinky je existencia nevyporiadaného majetku, ktorý tvoril BSM, a to buď celého

BSM alebo jeho časti. Márnym uplynutím trojročnej zákonnej lehoty od zániku BSM

sa tak uplatní právny reţim tohto ustanovenia (nevyvrátiteľná právna

domnienka) nielen v prípade, keď v tejto lehote nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo

ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím

11

súdu, ale aj na tú časť nevyporiadaného majetku, ktorý sa nezahrnul do súdneho rozhodnutia

alebo do dohody účastníkov. V súlade s ustanovením

i v takomto prípade je potrebné mať za to, pokiaľ ide o hnuteľné veci (nezahrnuté

do dohody), ţe tieto pripadnú tomu z manţelov, ktorý ich pre potrebu svoju, svojej

rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník pouţíva. O ostatných hnuteľných veciach

a o nehnuteľných veciach a majetkových právach (nezahrnutých do dohody) treba

mať obdobne za to, ţe sú v podielovom spoluvlastníctve a ţe podiely oboch

spoluvlastníkov sú rovnaké. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

je potrebné rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu

sa aj vyporiadania jednotlivých vecí, resp. časti majetku patriaceho do BSM, a to bez ohľadu

na zásady uvedené v . Tieto sa totiţ pouţijú v prípade, keď

medzi účastníkmi k dohode nedôjde a je podaný návrh na vyporiadanie BSM súdom, ako

i v prípade, keď účastníci sa v uzatvorenej dohode uvedenými zásadami riadia a nedohodnú

sa inak. Uvedené ustanovenie sa však neuplatní v prípade, keď sa účastníci dohodnú inak.

, pripúšťajúc dohodu a umoţňujúc účastníkom dohodnúť

sa o vyporiadaní BSM, tak umoţňujú odchýliť sa od ustanovenia § 150 Občianskeho

zákonníka. Pokiaľ je totiţ BSM vyporiadávané dohodou, uplatňuje sa pri jej

uzatváraní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Preto

dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne

podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič, ani dohoda, ktorá sa netýka

celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Občianskeho

zákonníka. Vychádza sa totiţ z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté

BSM a pokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov, nemoţno dohodu neskôr

povaţovať za neplatnú pre rozpor s . Nemoţno ani

vylúčiť, ţe k dohode účastníci pripoja prehlásenie o tom, ţe nemajú voči sebe ďalšie

nároky z BSM (porovnaj rozhodnutie NS ČR z 31. júla 2000 sp. zn.

, rozhodnutie NS ČR z 9. septembra 2003 sp. zn. ,

R 62/1974). Najvyšší súd Slovenskej republiky dopĺňa, ţe ustanovenia § 150

sa nakoniec nepouţije ani v prípade, ţe v zákonom ustanovenej

lehote nedôjde k dohode, ani nie je podaný návrh na vyporiadanie BSM na súde. Potom bez

ohľadu na zásady uvedené v platí nevyvrátiteľná právna

domnienka ohľadom vyporiadania BSM uvedená v .

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na novelu

účinnú od 1. novembra 2008, ktorou bolo doplnené ustanovenie § 149 o nový odsek

12

5, podľa ktorého sa jednoznačne ustanovilo, ţe ak sa po vyporiadaní BSM

rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci

vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4. Podľa dôvodovej správy

k tejto novele, cieľom navrhovanej právnej úpravy je jednak určiť pravidlá

vyporiadania BSM bývalých manţelov v prípadoch, ţe sa objaví majetok, ktorý nebol

predmetom vyporiadania či uţ dohodou alebo rozhodnutím súdu a jednak

zjednodušiť rozhodovanie súdov o majetku, ktorý nebol predmetom dohody alebo

rozhodnutia súdu, nakoľko sa na takýto majetok podľa tohto ustanovenia vzťahuje

obdobne zásada vyporiadania BSM v zmysle nevyvrátiteľnej právnej domnienky

zakotvenej v .

V preskúmavanom prípade je potrebné navyše vzhľadom na osobitnú situáciu

(prebiehajúci konkurz na majetok úpadcu) prihliadať i na ustanovenia zákona

č. , ktorý okrem iného ustanovuje napríklad i ten účinok vyhlásenia

konkurzu, ţe zaniká úpadcovo BSM a do podstaty patrí aj tá jeho časť, s ktorou

úpadca podnikal ( ). V prípade, ţe časť

BSM je zahrnutá do podstaty, potom podľa ,

ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty

s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných

dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu s následným postupom podľa

Pokiaľ dovolateľka dôvod neplatnosti zmieru podľa hmotného práva videla

aj v nevyplatení jej dohodnutej peňaţnej sumy na základe súdom schváleného

zmieru, uvedená skutočnosť, ktorá nastala po uzavretí zmieru nie je skutočnosťou,

ktorá by mala vplyv na platnosť zmieru pre jeho rozpor s hmotným právom v čase

jeho uzavretia a schválenia. Navyše predmetná peňaţná suma bola podľa obsahu

spisu ţalobkyni správcom vyplatená, hoci na základe prebiehajúceho exekučného

konania proti ţalobkyni ako proti povinnej nebola vyplatená priamo jej, ale

oprávnenej z exekučného titulu, voči ktorej mala ţalobkyňa povinnosť uvedenú sumu

zaplatiť.

Nakoniec nie je dôvodnou ani námietka ţalobkyne týkajúca sa procesného

ustanovenia , podľa ktorého súd môţe prekročiť návrhy

13

účastníkov a prisúdiť viac, neţ čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo

začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania

vzťahu medzi účastníkmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa uvedenou námietkou

bliţšie nezaoberal z dôvodu, ţe v zákonnej lehote sa na súde moţno domáhať

zrušenia rozhodnutia o schválení zmieru len z dôvodu jeho neplatnosti podľa

hmotného práva a nie podľa procesného práva.

Na základe uvedeného, keď jednak umoţňoval uzavretie

dohody o vyporiadaní BSM správcom vo forme súdom schváleného zmieru a jednak

súdom schválený zmier nie je na základe vyššie uvedeného v rozpore s hmotným

právom (príslušnými ustanoveniami ), je zrejmé, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2

písm. c/ v posudzovanej veci tak nie je daný.

So zreteľom na vyššie uvedené, keď dovolateľka napadla dovolaním vecne správny

rozsudok odvolacieho súdu, v konaní neboli zistené vady uvedené v a konanie

nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie ako nedôvodné zamietol (§ 243b

ods. 1 ).

Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnému ţalovanému náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s , ), pretoţe ţalovanému ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. augusta 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková