Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 38 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (50)383/389339.8a7fee.pdf
PDF · 150.53 KB
No categories available
4Cdo/147/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ľubora
Šeba a sudkýň JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci ţalobkyne Z.
G., bývajúcej v L., zastúpenej JUDr. J. V., advokátom so sídlom vo V., proti ţalovanému
JUDr. O. Z., so sídlom v B., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Ing. K. G. – F.,
s posledným miestom podnikania v L., o zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru,
vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5 C 119/2009, o dovolaní ţalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. marca 2011 sp. zn. 14 Co 157/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na Okresnom súde Lučenec 15. júna 2009 sa ţalobkyňa domáhala
proti ţalovanému zrušenia uznesenia Okresného súdu Lučenec z 30. júna 2006 č.k.
6 C 88/2003-331, právoplatného 5. októbra 2006, ktorým súd schválil zmier ohľadom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) medzi ţalobcom (v tomto
konaní ţalovaným) a ţalovanou (v tomto konaní ţalobkyňou) v tomto znení: „Ţalobca
nadobúda do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vedené Správou katastra Lučenec
2
na LV č. X., pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m,
2
pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m, rodinný dom,
súpisné č. X. na parcele č. X.. Na LV č. X. pozemok - zastavané plochy a nádvoria,
2
parcela č. X. o výmere X. m, pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o
22
výmere X. m, pozemok – záhrady, parcela č. X. o výmere X. m, pozemok -
2
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m, pozemok - zastavané plochy
2
a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m, pozemok –záhrady, parcela č. X. o výmere
22
X. m, pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m, pozemok
2
- zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m, garáţ – parcela č. X.,
rodinný dom, súpisné č. X. na parcele č. X., rodinný dom, súpisné č. X. na parcele č. X..
2
Na LV č. X. pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m,
2
pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m, pozemok -
2
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m, rodinný dom, súpisné č. X.
na parcele č. X.. Ţalobca sa zaväzuje zaplatiť ţalovanej sumu 1.000.000,- Sk ako
protihodnotu z vyporiadaného BSM, a to 500.000,- Sk v lehote do 7 dní od obdrţania
finančných prostriedkov zo speňaţenia nehnuteľností zapísaných na LV č. X. a LV
č. X., nachádzajúcich sa v L., 500.000,- Sk v lehote do 7 dní od obdrţania
finančných prostriedkov zo speňaţenia nehnuteľností zapísaných na LV č. X.,
nachádzajúcich sa v L., na číslo účtu jej právneho zástupcu. Účastníci konania
prehlasujú, ţe uzatvorením tohto zmieru sú vyporiadané všetky práva a povinnosti
vyplývajúce z BSM a tieţ pohľadávok a záväzkov vzniknutých počas trvania BSM
a ţiadne ďalšie nároky z tohto titulu voči sebe nemajú. Ţiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Ţalobca je povinný zaplatiť na súdnom poplatku
sumu 17.620,- Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Ţalovaná je
povinná zaplatiť na súdnom poplatku sumu 17.620,- Sk v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia. Súdny poplatok zaplatený v kolkových známkach
bude po právoplatnosti tohto uznesenia vrátený ţalobcovi vo výške 500,- Sk
prostredníctvom Daňového úradu v Lučenci.“ (ďalej len „uznesenie o schválení zmieru“).
Ţalobkyňa zmier schválený súdom v tomto znení povaţovala za neplatný podľa hmotného
práva, pretoţe ním nebolo vyporiadané celé BSM, do ktorého patrili i ďalšie hnuteľné
a nehnuteľné veci, pohľadávky a záväzky, nadobudnuté, resp. vzniknuté počas trvania
manţelstva a dohodnutá peňaţná suma, ktorá jej mala byť vyplatená, vyplatená nebola
a navyše nepredstavovala ani 10 % z hodnoty celého BSM, čím došlo podľa jej názoru
k porušeniu § 150 Občianskeho zákonníka.
Okresný súd Lučenec rozsudkom z 5. marca 2010 č.k. 5 C 119/2009-107 uznesenie
o schválení zmieru zrušil. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Ţalovaného zaviazal
k povinnosti zaplatiť na súdnom poplatku na účet Okresného súdu Lučenec 199,- Eur v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané,
ţe do BSM patrili i ďalšie nehnuteľné a hnuteľné veci nadobudnuté ţalobkyňou a jej bývalým
manţelom počas trvania manţelstva zo spoločných finančných prostriedkov. Pokiaľ účastníci
konania vo veci vyporiadania BSM navrhli schválenie zmieru o vyporiadaní BSM tak, ţe
tento zmier neobsahoval podstatnú časť vecí patriacich do BSM, ktorý návrh zmieru súd
schválil, taký zmier je podľa okresného súdu v rozpore s právnymi predpismi a nebolo
ho moţné schváliť. Právne svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil § 99 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a § 143, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka.
Okresný súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, ţe ţalobkyňa
sa nedomáhala tejto náhrady. Pretoţe ţalobkyni bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov, podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, k povinnosti
zaplatiť súdny poplatok okresný súd zaviazal ţalovaného.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 1. marca 2011 sp. zn. 14 Co 157/2010
rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalovanému náhradu trov
prvostupňového a druhostupňového konania nepriznal. Krajský súd vychádzajúc
zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, na zistený skutkový stav aplikoval
rovnako ako súd prvého stupňa § 99 O.s.p. a § 143, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho
zákonníka. Ustanovenia § 149 Občianskeho zákonníka však právne vyloţil inak. Podľa
názoru odvolacieho súdu pri vyporiadaní BSM Občiansky zákonník preferuje dohodu
manţelov (§ 149 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ sa BSM vyporiadava dohodou, uplatňuje
sa pri jej uzavieraní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Preto
dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel,
prípadne nedostane nič, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka.
Na podporu svojho právneho názoru poukázal na rozsudok NS ČR z 31. júla 2000 sp. zn.
22 Cdo 726/1999, rozsudok NS ČR z 9. septembra 2003 sp. zn. 22 Cdo 1283/2003 a rozsudok
NS ČR z 24. júla 2007 sp. zn. 26 Odo 1279/2005. Zároveň uviedol, ţe nemoţno ani vylúčiť,
aby k dohode o vyporiadaní bola pripojená doloţka, ţe účastníci nemajú voči sebe ďalšie
nároky vyplývajúce z BSM. Takouto doloţkou účastníci prejavujú, ţe obaja uznávajú, ţe
vyporiadanie sa týkalo všetkých vecí, ktoré ako spoločné existovali v čase zániku BSM, teda
aj vecí v dohode neuvedených, a ţe obidvaja súhlasia s tým, ţe tieto veci pripadnú
do výlučného vlastníctva toho z nich, u koho v čase uzavretia dohody boli a ţe sa navzájom
vzdávajú práv, ktoré vyplývali z bezpodielových vzťahov pokiaľ ide o tieto veci s poukazom
na rozhodnutie NS ČSR sp. zn. 3 Cz 23/1974 a R 62/1974. Na základe uvedeného mal
odvolací súd za to, ţe zmier schválený súdom nie je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o vyporiadaní BSM tak ako bol koncipovaný vo výroku uznesenia o schválení
zmieru s doloţkou, v ktorej účastníci prehlásili, ţe uzatvorením zmieru sú vyporiadané všetky
práva a povinnosti vyplývajúce z BSM a tieţ pohľadávok a záväzkov vzniknutých počas
trvania BSM a ţiadne ďalšie nároky z tohto titulu voči sebe nemajú. Námietku ţalobkyne, ţe
ţalovaný súdom schválenú dohodu nesplnil a nevyplatil jej dohodnutú čiastku podľa
schváleného zmieru povaţoval za právne bezvýznamnú, z dôvodu, ţe táto skutočnosť nemá
na platnosť dohody ţiadne právne účinky. O náhrade trov prvostupňového
aj druhostupňového konania rozhodol odvolací súd tak, ţe ţalovanému náhradu týchto trov
konania nepriznal, nakoľko ţalovaný ich náhradu nepoţadoval.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa podľa § 238 ods. 1
O.s.p. z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) a nesprávneho právneho posúdenia otázky
platnosti preskúmavaného zmieru podľa hmotného práva odvolacím súdom (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Podľa názoru ţalobkyne, keď bolo v konaní pred súdom prvého stupňa
vykonaným dokazovaním preukázané, ţe súdom schválený zmier, na základe ktorého mal
ţalovaný zaplatiť ţalobkyni dohodnutú peňaţnú sumu, sa nerealizoval, táto peňaţná suma jej
vyplatená nebola a predmetom zmieru neboli všetky hnuteľné a nehnuteľné veci a záväzky
patriace do BSM, bolo preukázané, ţe súdom schválený zmier je podľa hmotného práva
neplatný s poukazom na § 99 O.s.p. v spojení s § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii a § 150 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zásady, ţe
podiely oboch manţelov sú pri vyporiadaní BSM rovnaké. Uviedla, ţe doloţka v súdom
schválenom zmieri, ktorou účastníci zmieru prehlásili, ţe jeho uzatvorením sú vyporiadané
všetky práva a povinnosti vyplývajúce z BSM a tieţ pohľadávok a záväzkov
vzniknutých počas trvania BSM a ţiadne ďalšie nároky z tohto titulu voči sebe
nemajú, sa vzťahuje len na majetok, ktorý bol zahrnutý a vyporiadaný v súdom
schválenom zmieri a netýka sa majetku, ktorý do neho zahrnutý nebol a nevyporiadal
sa. V dovolaní ţalobkyňa ďalej s poukazom na § 153 ods. 2 O.s.p. uviedla, ţe súd
môţe prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, neţ čoho sa domáhajú, iba vtedy,
ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, pričom bliţšie nekonkretizovala
vplyv tohto ustanovenia na preskúmavanú vec. Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom dovolania
i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými
vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako
ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred
súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo
k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/
O.s.p.).
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
V danej veci dovolateľka odňatie moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.)
videla v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, v jeho nedostatočnom
odôvodnení, keď odvolací súd podľa jej názoru poukázal len na prehlásenie účastníkov, ţe
uzatvorením zmieru sú vyporiadané všetky práva a povinnosti vyplývajúce z BSM a tieţ
pohľadávok a záväzkov vzniknutých počas trvania BSM a ţiadne ďalšie nároky
z tohto titulu voči sebe nemajú a na základe tohto prehlásenia rozhodol.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie
na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
V posudzovanom prípade odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ţe
ţalobu zamietol. Zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nahrádza v celom rozsahu
rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa názoru dovolacieho súdu obsahuje všetky náleţitosti
rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd jednak v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol čoho sa domáhala ţalobkyňa a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
ţalovaný, ako a z akých dôvodov rozhodol súd prvého stupňa, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podal ţalovaný odvolanie, ako sa k odvolaniu vyjadrila ţalobkyňa, ktoré skutočnosti
povaţoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil (pozn. odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého
stupňa, ktoré skutkové zistenia ani účastníci nenamietali – vyhlásenie konkurzu na majetok
úpadcu, podanie návrhu na vyporiadanie BSM správcom konkurznej podstaty úpadcu,
uzatvorenie dohody medzi účastníkmi tohto konania a jej schválenie súdom formou uznesenia
a preukázanie, ţe predmetom dohody neboli všetky veci a záväzky patriace do BSM) i ako
vec (súdom schválený zmier, vrátane jeho doloţky obsahujúcej prehlásenie účastníkov
uzatvoreného zmieru) právne posúdil s uvedením príslušných právnych ustanovení,
ich citáciou ako i výkladom rozhodného ustanovenia § 149 Občianskeho zákonníka
a s poukazom na súvisiacu judikatúru.
Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, ţe namietaný dovolací dôvod (§ 241
ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) nie je daný.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie
je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Existencia tejto vady nevyšla v dovolacom konaní najavo ani nebola
dovolateľkou namietaná.
Dovolateľka namietala, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V ďalšom sa dovolací
súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.
Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd pouţil iný právnym predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.
Predmetom konania v preskúmavanej veci bolo zrušenie uznesenia o schválení zmieru
(vyhláseného v konaní o vyporiadanie BSM) pre neplatnosť zmieru podľa hmotného práva
z dôvodu, ţe predmetom dohody (zmieru) neboli všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, práva
a záväzky patriace do BSM a ţalobkyni nebola ţalovaným vyplatená dohodnutá peňaţná
suma.
Podľa § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii,
konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako
aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
Týmto predpisom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „zákon
č. 328/1991 Zb.“).
Podľa § X. ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. v znení účinnom v čase vyhlásenia
konkurzu, účinky vyhlásenia konkurzu nastanú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej
tabuli súdu. Týmto dňom sa dlţník stáva úpadcom. Podľa § 14 ods. 1 p ísm. k/ zákona
č. 328/1991 Zb. má vyhlásenie konkurzu i ten účinok, ţe zaniká úpadcovo BSM
a do podstaty patrí aj tá jeho časť, s ktorou úpadca podnikal. Podľa § 26 ods. 1 a 2
zákona č. 328/1991 Zb., ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku BSM alebo ak sa p ri
vyhlásení konkurzu uţ predtým zaniknuté úpadcovo BSM nevyporiadalo, treba
vykonať jeho vyporiadanie. Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie BSM
zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu, včítane podania návrhu
na vyporiadanie tohto BSM súdom. Dohodu o vyporiadaní BSM je správca
oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného súdom.
Podľa § 99 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá a ods. 3 O.s.p., v znení účinnom
do 31. novembra 2011, ak to povaha vecí pripúšťa, môţu účastníci skončiť konanie
súdnym zmierom. Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli
ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. Schválený zmier má účinky právoplatného
rozsudku. Rozsudkom však môţe súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru,
ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh moţno podať do troch rokov
od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmieru a jeho schválenia súdom, v BSM je všetko, čo môţe byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manţelov za trvania manţelstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúţia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manţelov, a vecí
vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manţelov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manţelstva alebo ktorému bola vec vydaná
ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 149 ods. 1 aţ 4 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmieru a jeho schválenia súdom,
ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde
k vyporiadaniu dohodou, sú manţelia povinní vydať si na poţiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná
ho na návrh niektorého z manţelov súd. Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo
k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do tro ch rokov
od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, ţe
sa manţelia vyporiadali podľa stavu, v akom kaţdý z nich veci z BSM pre potrebu
svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník pouţíva. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, ţe sú v podielovom
spoluvlastníctve a ţe podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manţelov spoločné. Podľa
§ 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného od 1. novembra 2008 v spojení
s § 879j Občianskeho zákonníka, ak sa po vyporiadaní BSM rozhodnutím súdu alebo
dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň
domnienka uvedená v odseku 4. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008
sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmieru a jeho schválenia súdom, pri vyporiadaní
sa vychádza z toho, ţe podiely oboch manţelov sú rovnaké. Kaţdý z manţelov
je oprávnený poţadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaloţil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaloţilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to,
ako sa kaţdý z manţelov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúţil o nadobudnutie
a udrţanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tieţ zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
V preskúmavanej veci z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, ţe
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. januára 2002 č.k. X.-24K 298/1 bol
vyhlásený konkurz na majetok bývalého manţela ţalobkyne (úpadcu), ktoré uznesenie bolo
i v tento deň vyvesené na úradnej tabuli súdu; úpadca bol v čase vyhlásenia konkurzu ţenatý
so ţalobkyňou a ich BSM nebolo zrušené; správca úpadcu podal na Okresnom súde Lučenec
19. júna 2003 návrh na vyporiadanie BSM, v ktorom konaní bol 30. júna 2006 uzavretý
ohľadom vyporiadania BSM medzi účastníkmi zmier (s vyššie uvedeným obsahom), ktorý
bol v tento deň uznesením Okresného súdu Lučenec i schválený a 5. októbra 2006 nadobudol
právoplatnosť; návrh na zrušenie uznesenia o schválení zmieru tak bol podaný v zákonom
ustanovenej trojročnej lehote 15. júna 2009.
Ţalobkyňa v dovolaní namietala neplatnosť zmieru podľa hmotného práva, ktorú
neplatnosť videla v tom, ţe ním neboli vyporiadané všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, práva
a záväzky patriace do BSM a nebola jej ţalovaným vyplatená dohodnutá peňaţná suma, čím
došlo k porušeniu § 150 Občianskeho zákonníka.
Túto námietku ţalobkyne dovolací súd nepovaţoval za dôvodnú. Podľa
predchádzajúcej judikatúry bolo vyporiadanie BSM dohodou platné len vtedy, keď sa týkalo
všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva. Avšak od účinnosti novely
Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb. (1. apríla 1983) sa objavili argumenty, ţe
nie je účelné postupovať podľa dovtedajšej súdnej praxe a právna teória pripúšťala výklad,
podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM je platná. Predovšetkým k uvedenému
odklonu došlo z dôvodu presadzovania vôle účastníkov vykonať vyporiadanie aj len
k jednotlivým veciam patriacim do BSM (čiastočná dohoda) a tieţ v súvislosti s doplnením
§ 149 Občianskeho zákonníka o ods. 4 z dôvodu právnej istoty a bezpečnosti
občianskoprávnych vzťahov. Touto novelou Občiansky zákonník ustanovil trojročnú
lehotu, v ktorej účastníci môţu predmet BSM vyporiadať dohodou alebo podať návrh
na súd. Ak táto lehota márne uplynie, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené
v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Jedným z predpokladov, aby nastali tieto
účinky je existencia nevyporiadaného majetku, ktorý tvoril BSM, a to buď celého
BSM alebo jeho časti. Márnym uplynutím trojročnej zákonnej lehoty od zániku BSM
sa tak uplatní právny reţim tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka (nevyvrátiteľná právna
domnienka) nielen v prípade, keď v tejto lehote nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo
ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím
súdu, ale aj na tú časť nevyporiadaného majetku, ktorý sa nezahrnul do súdneho rozhodnutia
alebo do dohody účastníkov. V súlade s ustanovením § 149 Občianskeho zákonníka
i v takomto prípade je potrebné mať za to, pokiaľ ide o hnuteľné veci (nezahrnuté
do dohody), ţe tieto pripadnú tomu z manţelov, ktorý ich pre potrebu svoju, svojej
rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník pouţíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach a majetkových právach (nezahrnutých do dohody) treba
mať obdobne za to, ţe sú v podielovom spoluvlastníctve a ţe podiely oboch
spoluvlastníkov sú rovnaké. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
je potrebné rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu
sa aj vyporiadania jednotlivých vecí, resp. časti majetku patriaceho do BSM, a to bez ohľadu
na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka. Tieto sa totiţ pouţijú v prípade, keď
medzi účastníkmi k dohode nedôjde a je podaný návrh na vyporiadanie BSM súdom, ako
i v prípade, keď účastníci sa v uzatvorenej dohode uvedenými zásadami riadia a nedohodnú
sa inak. Uvedené ustanovenie sa však neuplatní v prípade, keď sa účastníci dohodnú inak.
Občiansky zákonník, pripúšťajúc dohodu a umoţňujúc účastníkom dohodnúť
sa o vyporiadaní BSM, tak umoţňujú odchýliť sa od ustanovenia § 150 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ je totiţ BSM vyporiadávané dohodou, uplatňuje sa pri jej
uzatváraní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Preto
dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne
podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič, ani dohoda, ktorá sa netýka
celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Občianskeho
zákonníka. Vychádza sa totiţ z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté
BSM a pokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov, nemoţno dohodu neskôr
povaţovať za neplatnú pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Nemoţno ani
vylúčiť, ţe k dohode účastníci pripoja prehlásenie o tom, ţe nemajú voči sebe ďalšie
nároky z BSM (porovnaj rozhodnutie NS ČR z 31. júla 2000 sp. zn.
22 Cdo 726/1999, rozhodnutie NS ČR z 9. septembra 2003 sp. zn. 22 Cdo 1283/2003,
R 62/1974). Najvyšší súd Slovenskej republiky dopĺňa, ţe ustanovenia § 150
Občianskeho zákonníka sa nakoniec nepouţije ani v prípade, ţe v zákonom ustanovenej
lehote nedôjde k dohode, ani nie je podaný návrh na vyporiadanie BSM na súde. Potom bez
ohľadu na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka platí nevyvrátiteľná právna
domnienka ohľadom vyporiadania BSM uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na novelu Občianskeho zákonníka
účinnú od 1. novembra 2008, ktorou bolo doplnené ustanovenie § 149 o nový odsek
5, podľa ktorého sa jednoznačne ustanovilo, ţe ak sa po vyporiadaní BSM
rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci
vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4. Podľa dôvodovej správy
k tejto novele, cieľom navrhovanej právnej úpravy je jednak určiť pravidlá
vyporiadania BSM bývalých manţelov v prípadoch, ţe sa objaví majetok, ktorý nebol
predmetom vyporiadania či uţ dohodou alebo rozhodnutím súdu a jednak
zjednodušiť rozhodovanie súdov o majetku, ktorý nebol predmetom dohody alebo
rozhodnutia súdu, nakoľko sa na takýto majetok podľa tohto ustanovenia vzťahuje
obdobne zásada vyporiadania BSM v zmysle nevyvrátiteľnej právnej domnienky
zakotvenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
V preskúmavanom prípade je potrebné navyše vzhľadom na osobitnú situáciu
(prebiehajúci konkurz na majetok úpadcu) prihliadať i na ustanovenia zákona
č. 328/1991 Zb., ktorý okrem iného ustanovuje napríklad i ten účinok vyhlásenia
konkurzu, ţe zaniká úpadcovo BSM a do podstaty patrí aj tá jeho časť, s ktorou
úpadca podnikal (§ 14 ods. 1 písm. k/ zákona č. 328/1991 Zb.). V prípade, ţe časť
BSM je zahrnutá do podstaty, potom podľa § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb.,
ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty
s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných
dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu s následným postupom podľa
Pokiaľ dovolateľka dôvod neplatnosti zmieru podľa hmotného práva videla
aj v nevyplatení jej dohodnutej peňaţnej sumy na základe súdom schváleného
zmieru, uvedená skutočnosť, ktorá nastala po uzavretí zmieru nie je skutočnosťou,
ktorá by mala vplyv na platnosť zmieru pre jeho rozpor s hmotným právom v čase
jeho uzavretia a schválenia. Navyše predmetná peňaţná suma bola podľa obsahu
spisu ţalobkyni správcom vyplatená, hoci na základe prebiehajúceho exekučného
konania proti ţalobkyni ako proti povinnej nebola vyplatená priamo jej, ale
oprávnenej z exekučného titulu, voči ktorej mala ţalobkyňa povinnosť uvedenú sumu
zaplatiť.
Nakoniec nie je dôvodnou ani námietka ţalobkyne týkajúca sa procesného
ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd môţe prekročiť návrhy
účastníkov a prisúdiť viac, neţ čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo
začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa uvedenou námietkou
bliţšie nezaoberal z dôvodu, ţe v zákonnej lehote sa na súde moţno domáhať
zrušenia rozhodnutia o schválení zmieru len z dôvodu jeho neplatnosti podľa
hmotného práva a nie podľa procesného práva.
Na základe uvedeného, keď jednak Občiansky zákonník umoţňoval uzavretie
dohody o vyporiadaní BSM správcom vo forme súdom schváleného zmieru a jednak
súdom schválený zmier nie je na základe vyššie uvedeného v rozpore s hmotným
právom (príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka), je zrejmé, ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p. v posudzovanej veci tak nie je daný.
So zreteľom na vyššie uvedené, keď dovolateľka napadla dovolaním vecne správny
rozsudok odvolacieho súdu, v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie
nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie ako nedôvodné zamietol (§ 243b
ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnému ţalovanému náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.), pretoţe ţalovanému ţiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. augusta 2013
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková