Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/84/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: SPEEDLINES, s.r.o., Pri prachárni 20, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 608 548, zastúp. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 134,36 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 134,36 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 134,36 EUR od 30.11.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 12.08.2019 v upomínacom konaní žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 134,36 EUR, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 134,36 EUR od 30.11.2018 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že dňa 02.11.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW X1, EČV: Q., rok výroby: XXXX, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému KRAL PARTNERS s.r.o. (ďalej aj len ako „poškodený“). Táto škodová udalosť bola dňa 06.11.2018 riadne ohlásená žalovanému, t.j. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má poistený t.j. žalobca uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8810401224. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla BMW X1, EČV: Q., v dôsledku poistnej udalosti č. 8810401224, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise: SPEEDLINES, s.r.o. so sídlom: Pri prachárni 20, 040 11 Košice, IČO: 36 608 548, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 18257/V t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1 083,59 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 180054. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 15.11.2018 oznámené, že dňa 14.11.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8810401224 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 8810401224 predstavuje sumu 1 083,59 EUR. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 768,63 EUR. Celková nepriznaná suma je 161,23 EUR s DPH, resp. 134,36 EUR bez DPH. Táto neuznaná suma 161,23 EUR bola poškodeným, t.j. KRAL PARTNERS s.r.o., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.12.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 15.11.2018: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške

23,00 EUR/NH s DPH: - rozdiel medzi Faktúrou a plnením poisťovne.“ Podľa výpočtu výšky plnenia (zálohy, doplatku) zo dňa 15.11.2018 z poistnej udalosti číslo: 8810401224 Faktúra za opravu vozidla číslo: 180054 bola vystavená na sumu 1 083,59 EUR. Rozdiel medzi faktúrou a plnením poisťovne je 161,23 EUR. Spolu bolo priznaných 922,36 EUR, pričom z tejto sumy bola odpočítaná DPH vo výške 153,73 EUR, teda výška škody (poistné plnenie) bez DPH je 768,63 EUR. 2A.Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení č. 8810401224 uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poukázal na ust. , podľa ktorého právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poškodený resp. žalobca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Poukázal aj na ust. . Vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že medzi poškodeným a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla BMW X1, EVČ: Q., rok výroby: XXXX, alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. V zmysle čl. 12 bod 3 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel(ďalej len „VPP KAS - 5“): „Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A až D, poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou s odpočítaním spoluúčasti vo výške dohodnutej v poistnej zmluve.“ V zmysle čl. 12 bod 5 písm. a) VPP- KAS - 5: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: pri oprave poisteného MV v autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa primerané náklady na náhradné diely, materiál a prácu posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkuláciou nákladov na opravu vyhotovenou poisťovňou pri použití cien originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla.” 2B.Zo strany žalovaného došlo ku kráteniu poistného plnenia za 1NH lakovníckych a mechanických prác, čo odôvodnil tým, že oprava vozidla prebehla v neautorizovanom servise. Takéto krátenie zo strany žalovaného prebehlo nedôvodne. Navyše z oznámenia o poistnom plnení žalovaného vyplýva, že žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak takéto rozlišovanie je v rozpore so zákonom a legislatívou EÚ. Podľa praxe a usmernení EÚ , ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Vyššie uvedená bloková výnimka zakazuje rozdeľovanie servisov na autorizované a neautorizované. V zmysle blokovej výnimky ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť vozidiel, pričom pri oprave dodrží technológiu predpísanú výrobcom daného vozidla, nesmie byť návšteva mimo servisnej siete dôvodom krátenia poistného plnenia. Uviedol, že podľa čl. 12 bod 5 písm. a) VPP - KAS 5 sa náklady na prácu a lakovanie vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade ak bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla. V servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice je cena mechanických prác 55,00 EUR bez DPH a karosárskych a lakovacích prác 61,00 EUR bez DPH. V servise Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov č. 70, Košice je cena mechanických prác 56 EUR bez DPH a cena klampiarskych a lakovacích prác 71 EUR bez DPH. 2C.Žalobca, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval za 1NH práce sumu 55,00 EUR bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v regióne porovnateľná, výhodnejšia, resp. nižšia suma. Považuje preto za nedôvodné, že v prípade opravy poškodeného vozidla bola priznaná cena práce za 1NH iba vo výške 23,00 EUR s DPH.

V zmysle vyššie uvedeného je teda žalovaný povinný uhradiť všetky náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré súvisia s poistnou udalosťou. V danom prípade všetky žalobcom prevedené opravy boli vykonané len za účelom navrátenia poškodeného motorového vozidla do stavu v akom bolo pred poistnou udalosťou teda boli vykonané účelne, preto je žalovaný povinný uhradiť mu sumu vynaloženú za všetky tieto náklady. Poukázal na ust. , a . Podľa ust. teda žalovaný môže krátiť poistné plnenie z poistnej udalosti jedine ak poškodený resp. žalobca vedome porušil svoje povinnosti stanovené v a a ak malo toto porušenie podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Žalobca resp. poškodený neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a z VPP. Poškodený žalovanému bezodkladne oznámil vznik poistnej udalosti a zároveň poskytol žalovanému všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti. Na základe uvedeného žiadal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi neodôvodnene krátenú sumu z poistnej udalosti č. 8810401224 vo výške 134,36 EUR s príslušenstvom. Zároveň navrhujeme, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť celý likvidačný spis poistnej udalosti č. 8810401224, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie predmetnej poistnej udalosti 2D.Poukázal na ust. a . Žalovaný listom zo dňa 15.11.2018 oznámil, že dňa 14.11.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8810401224. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žaloba si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 134,36 EUR od 30.11.2018 do zaplatenia. 2E.Žalobca v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle : „Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd v obvode ktorého, je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky.“ Žalovaný má svoju organizačnú zložku Regionálne centrum likvidácie poistných udalostí Košice, na adrese Hlavná 62, 040 01 Košice, pričom táto oblasť spadá do rozhodovacej právomoci pre Okresný súd Košice I, preto navrhol aby bola vec následne, ak by žalovaný podal odpor, prejednaná na Okresnom súde Košice I.

3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 04.09.2019 v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz sp. zn. .

4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia (ďalej len ,“), s výnimkou , ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Tvrdil, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o špecifikácii vinníka (identifikačné údaje) ktorý spôsobil škodovú udalosť, o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. 4A.Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. , podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR podľa žalovaného vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní,

žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. V zmysle ustanovenia v aktuálnom znení (ďalej len „“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. 4B.Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. Poukázal tiež na skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej Zmluve o postúpení pohľadávky je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa nášho právneho názoru neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Tvrdil, že uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet ZoPP) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. V zmysle ust. : „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“ Z dôvodu absentovania prejavu vôle poškodeného ako postupcu v Zmluve o postúpení pohľadávky (v rozsahu vyššie uvedenom) mal za to, že predmetný právny úkon nie je urobený úplne a určito, a to v zmysle dikcie ust. a nasl. a vzhľadom k tomu v nadväznosti na znenie ust. je ho potrebné považovať tiež za absolútne neplatný. 4C.Poukázal aj na skutočnosť, že samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z uvádzaného predmetu zrealizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku ktorú má voči žalovanému, a to vo výške 161,23 EUR s príslušenstvom. Pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému za opravu MV v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. Zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného. 4D.Uviedol tiež, že žalobca nepreukázal, že by poškodený zaplatil Faktúru v časti návrhu uplatňovaného nároku v kauzálnom dôsledku čoho poškodenému nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho MV a nedošlo ani k úbytku majetkovej podstaty poškodeného. 4E.Vzhľadom k uvedenému mal za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5.Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 14.10.2019 uviedol, že žalovaný krátil poistné plnenie nedôvodne. Dôvody krátenia poistného sú v rozpore s a v rozpore s . Poukázal na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa výkladu kogentného ustanovenia (bližšie rozsudok NS SR, sp. zn. zo dňa 27.01.2011). Poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Z uvedeného je zrejmé, že k naplneniu dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené nasledujúce podmienky jednak vedomé porušenie povinností, jednak to, že porušenie týchto povinností uvedených v zákone, resp. v poistných podmienkach majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. V prípade vedomého porušenia povinnosti jedná sa o také porušenie povinnosti, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že ju vzhľadom na okolnosti prípadu mohol splniť. Tu je potrebné skúmať dve roviny: vedomosť poisteného o existencii určitej povinnosti, ktorej dodržiavanie sa od neho vyžaduje vedomosť poisteného o tom, že určitú povinnosť porušuje. Žalovaný je povinný podľa a skončiť šetrenie do jedného mesiaca a plnenie uhradiť do pätnástich dní od skončenia vyšetrovania. Dôvody zníženého plnenia je povinný uviesť a nemôže ich dodatočne meniť. Žalobca predložil súdu ako dôkaz Všeobecné poistné podmienky VPP KAS-4 účinné od 01.10.2014 (ďalej len ako „VPP KAS-4“), ktoré boli platné a účinné v čase uzavretia zmluvy s poistencom. Zároveň predložil aj poistnú zmluvu uzatvorenú medzi poisteným a poisťovňou, ktorá je účinná od 02.04.2016. Na poistnú udalosť sa vzťahuje VPP-KAS 4 čl. 19 bod 5. Poistenie čelného skla MV „Poistné plnenie poisťovne, za vzniknutú poistnú udalosť na čelnom skle MV, bude poskytnuté v zmysle čl. 12 ods. 5 týchto VPP KAS-4.“ Podľa čl. 12 ods. 5 týchto VPP KAS-4: „5. Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy, b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.“ Predloženými cenníkmi a príslušnou kategorizáciou vozidla mal za to, že preukázal, že cena účtovaná žalobcom bola vzhľadom na daný región a pre príslušnú značku a typ MV cena obvyklá. Príslušnú hodinovú sadzbu za normohodinu, teda pokladal za primerané náklady na opravu, keďže nepresiahla cenu obvyklú v danom regióne pre príslušný typ a značku MV. Podporne uviedol Uznesenie ústavného súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn.: ). „V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada, čo znamená, že účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé následky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“ Preto platí, že ak žalovaný krátil poistné plnenie, je na ňom dôkazné bremeno, aby preukázal, že cena 23 EUR NH/s DPH je obvyklá v danom regióne pre daný typ a značku vozidla. Medzi dôvodmi krátenia však v Liste o ukončení šetrenia zo dňa 15.11.2018 žalovaný žiadne takého dôkazy ani neuvádza a tak isto neuniesol dôkazné bremeno ani v tomto konaní. Podľa : „Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“ Žalovaný krátil poistné plnenie, ktoré v Oznámení o poistnom plnení len stroho uviedol „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23,00 EUR/NH s DPH - rozdiel medzi Faktúrou a plnením poisťovne.“ Listom zo dňa 15.11.2018. Žalovaný pritom bol povinný preukázať dôvodnosť krátenia už pri ukončení šetrenia t.j. listom zo dna 15.11.2018. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. Žalobca predložil a preukázal, že ním vybraný servis si účtoval cenu obvyklú na trhu v danom čase a mieste, čo je plne v súlade so zákonom. Na druhej strane žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

5A.K náležitostiam žaloby uviedol, že žalovaný v podanom odpore namieta, že zo strany žalobcu neboli dodržané ust. , kedy podľa názoru žalovaného: „Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje špecifikácií vinníka (identifikačné údaje), ktorý spôsobil škodovú udalosť, o priebehu Škodovej udalosti, a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti zo strany Poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce.“ Poukázal na ust. . Ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať nás ako zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné plnenie, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom. Podľa komentára k C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“ Mal za to, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa si splnil. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. Dokonca samotný žalovaný z danej poistnej udalosti aj plnil, čo znamená, že daný nárok uznal. Dôvodom žaloby je nedôvodné krátenie poistného plnenia, ktoré je v rozpore so zákonom, konkrétne s kogentným ust. a v rozpore s . 5B.K námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že žalovaný vo svojom odpore namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko podľa právneho názoru žalovaného je poistený, ako poškodený z poistnej udalosti, dlžníkom žalobcu a uvádza, že „nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. .“ Žalovaný v podanom odpore prezentuje poisteného ako dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poistený/poškodený neuhradil pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla), ktoré v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu, k čomu uvádzame nasledovné: Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý je jasný a preukázaný. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, Ing. Mgr. Petruľák, a Mgr. Šulíková na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“ Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poistený (poškodený poistnou udalosťou) mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. V zmysle : „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“ Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy,

keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou, pretože to popiera samotnú podstatu poistenia. V prípade, ak by nedisponoval poistený finančnými prostriedkami na úhradu nákladov na opravu, znamenalo by to, že nemá nárok na poistné plnenie. Žalovaný si vytvára vlastnú právnu úpravu, ktorá je v rozpore s uvedenými ustanoveniami . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady na opravu vozidla a až následne by mohli mať nárok z poistky, pre tento záver nie je žiaden zákonný podklad vyplývajúci z a poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Uviedol, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.11.2018, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, preto považujeme námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie tohto poistného plnenia, nepostúpili svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. 5C.Žalovaný v podanom odpore ďalej namieta predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky a považuje ju za absolútne neplatnú, z dôvodu, že podľa žalovaného predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka veriteľa a nie záväzok dlžníka, čo považuje v rozpore v . Postupca postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/poistnej udalosti. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Argumentácia žalovaného nemá oporu v zákone, práve naopak postup žalobcu zákon plne podporuje, a je v jeho súlade. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Bezodplatnosť postúpenia pohľadávky nemá žiaden vplyv na platnosť uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky ( ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t.j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Poukázal aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Na podporu našej argumentácie predkladáme nasledovnú judikatúru v súvislosti s posudzovaním platnosti zmlúv a ich výkladom: „Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, aniž by postupované pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované.“ (R (ČR) 27/2008). „Nemá-li postupitel vůči dlužníku v době postoupení jinou pohledávku nebo jiné pohledávky s předmětem plnění stejného druhu jako u postupované pohledávky (tedy jiné pohledávky zaměnitelné s postupovanou pohledávkou), pak platí, že postupovaná pohledávka je ve smlouvě o postoupení pohledávky dostatečně určitě identifikována i tehdy, vymezuje-li ji jen údaj o osobě dlužníka a předmětu

plnění.“ (NS ČR, sp.zn. ) „Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok sú pohľadávky, ktoré musia byť individualizované takým spôsobom, ktorý ich dostatočne identifikuje a súčasne vylučuje ich zámenu s inými pohľadávkami, ktorých veriteľom síce rovnako môže byť postupca, avšak tieto nemajú byť zmluvou postúpené na postupníka. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom postúpenej pohľadávky. V okolnostiach prípadu je podľa záveru ústavného súdu vylúčené nazerať na vec spôsobom, ako učinil krajský súd v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku. Racionálne uvažovanie totiž nemôže viesť k záveru, že za situácie, keď postupca (správca), postupník (sťažovateľka) a súčasne dlžník (žalovaná) nemajú žiadnu pochybnosť o tom, aké pohľadávky, z akého právneho dôvodu a v akej výške boli predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, do týchto právnych vzťahov vstúpi krajský súd, ktorý prednesie svoju vlastnú predstavu o tom, či je zmluva v jej predmete dostatočne určitá. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015) „Pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. ). Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Tento výkladový argument má charakter všeobecného právneho princípu a jeho rešpektovanie je ústavne konformné a súladné s princípmi právneho štátu. Je ním vyjadrená a podporovaná zásada autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy, ako i zásada pacta sunt servanda (zmluvy majú byť dodržiavané)“ (uznesenie NS SR, sp.zn. ) „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.” (nález ÚS SR, sp. zn. -29) „Pri postúpení práv a povinností zo zmluvy, ktorá sa už pred postúpením čiastočne plnila, je prirodzené, že na jej základe dochádza k postúpeniu (prechodu) len tých práv a povinností, ktoré z nej v čase prechodu ešte vyplývajú. Nemôže sa dotýkať práv a povinností, ktoré už boli konzumované, pretože ich už povinná strana splnila.”(rozsudok NS SR, sp.zn. 1 M Obdo V 6/2006) „V případě úplatné cese ostatně ani neexistence pohledávky v době uzavření smlouvy o jejím postoupení nemá za následek neplatnost smlouvy o postoupení, nýbrž zakládá odpovědnost postupitele vůči postupníkovi ( obč. zák.).“ (uznesenie NS ČR, sp.zn. ) 5D.Žalovaný ďalej uvádza, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poisteného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. S uvedeným však v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom, t.j. KRAL PARTNERS s.r.o. a postupníkom (žalobcom) zo dňa 07.12.2018 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti, ktorá predstavuje krátené poistné plnenie). V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení

pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. v platnom znení. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Mal za to, že postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III. predmetnej zmluvy v bode 4. zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Na základe uvedeného, považuje predmetné tvrdenia žalovaného, ako aj námietku aktívnej legitimácie žalobcu, za irelevantné. 5E.Žalovaný sa odvolával na tvrdenie, že poškodený nezaplatil ani časť faktúry, ktorá je predmetom tohto návrhu. Ako už bolo uvedené žalovaný čiastočne poistné plnenie plnil, teda uznal že boli splnené všetky podmienky na poskytnutie plnenia z poistnej udalosti. Navyše, podľa ust. : ,,Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.” Žalovaný pritom porušuje dané ustanovenie , nakoľko dôvody ohľadom nepriznania poistného plnenia rozširuje o argumentáciu o preukázaní zaplatenia/nezaplatenia faktúry poškodeným. Nakoľko dôvod neplnenia ex lege nie je možné meniť, nie je možné prihliadať na argumentáciu poisťovne. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a dodal, že: „akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné“, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu. Žalobca mal za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Poukázal na ust. a a uviedol, že koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodne. Navrhol, aby žalovaný predložil celý likvidačný spis k poistnej udalosti č.8810401224,z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie. Likvidačné spisy predstavujú základné dokumenty poisťovne, z ktorých je zrejme, ako bolo vykonané šetrenie a z akých podkladov žalovaný vychádzal pri určení a výške vyplateného nároku, a zároveň táto dokumentácia pomôže pri určení, ktoré skutočnosti sú v tomto konaní sporné a ktoré nie. 5F.Žalobca v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle . Žalovaný má svoju organizačnú zložku Regionálne centrum likvidácie poistných udalosti Košice, na adrese Hlavná 62, 040 01 v Košiciach, pričom táto oblasť spadá do rozhodovacej právomoci pre Okresný súd Košice I, preto navrhol, aby bola predmetná vec prejednaná na Okresnom súde Košice I. Žalobca má možnosť voľby medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom daným na výber podľa . Na podporu založenia miestnej príslušnosti uviedol, že v obdobných prípadoch už existuje početná judikatúra. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. : „Organizačnou zložkou pre účely ustanovenia sa rozumie nielen odštepný závod, resp. iná organizačná zložka právnickej osoby zapísaná v obchodnom registri, ale aj prevádzka, pobočka, obchodné zastúpenie a iné zložky právnickej osoby, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou. Tieto si právnická osoba zriaďuje najmä za účelom priblíženia svojich služieb zákazníkom. Pre určenie,

či je daná miestna príslušnosť súdu na výber v zmysle treba najmä skúmať, či sa spor týka tejto zložky, t.j. či práva, ktoré si žalobca v spore uplatňuje alebo ochranu ktorých žiada, vyplývajú priamo zo vzťahu s touto organizačnou zložkou.“

6.Na pojednávanie dňa 07.07.2020 sa nedostavil právny zástupca žalovaného, ktorý svoju neúčasť žiadal ospravedlniť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

7.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

8.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 07.12.2018, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 15.11.2018, Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5), cenníky servisných prác (Moris Slovakia s.r.o., Auto Gábriel, s.r.o.), Kategorizáciu vozidiel, Faktúru č. 180054 vystavenú žalobcom spoločnosti KRAL PARTNERS s.r.o., Kalkuláciu opravy č. 05112018, potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy (poistku číslo: 6 813 363 439), Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-4).

9.Žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil súdu žiadne dôkazy.

10.Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 02.11.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW X1, EČV: Q., rok výroby: XXXX, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému KRAL PARTNERS s.r.o. (ďalej aj len ako „poškodený“). Táto škodová udalosť bola dňa 06.11.2018 riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený (KRAL PARTNERS s.r.o.) uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8810401224. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla BMW X1, EČV: Q., v dôsledku poistnej udalosti č. 8810401224, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1 083,59 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 180054. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 15.11.2018 oznámené, že dňa 14.11.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8810401224 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 8810401224 predstavuje 1 083,59 EUR. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 768,63 EUR. Celková nepriznaná suma je 161,23 EUR s DPH, resp. 134,36 EUR bez DPH. Podľa vyjadrenia likvidátora v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 15.11.2018: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23,00 EUR/NH s DPH: - rozdiel medzi Faktúrou a plnením poisťovne.“ Podľa výpočtu výšky plnenia (zálohy, doplatku) zo dňa 15.11.2018 z poistnej udalosti číslo: 8810401224 Faktúra za opravu vozidla číslo: 180054 bola vystavená na sumu 1 083,59 EUR. Rozdiel medzi faktúrou a plnením poisťovne je 161,23 EUR. Spolu bolo priznaných 922,36 EUR, pričom z tejto sumy bola odpočítaná DPH vo výške 153,73 EUR, teda výška škody (poistné plnenie) bez DPH je 768,63 EUR. Nebolo medzi stranami sporné ani to, že bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 07.12.2018.

11.Sporné medzi stranami je, či má návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky náležitosti podľa ust. a , či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 134,36 EUR s prísl. voči žalovanému.

12.Faktúrou č. 180054 zo dňa 08.11.2018 splatnou 22.11.2018, na sumu 1 083,59 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti KRAL PARTNERS s.r.o. cenu za opravu vozidla BMW X1, EČV: Q..

13.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 15.11.2018 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 14.11.2018 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 8810401224) s tým, že poistné plnenie vo výške 768,63 EUR v zmysle a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie pri výpočte poistného plnenia boli priznané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23 EUR/Nh s DPH, čo predstavuje rozdiel medzi faktúrou a plnením poisťovne. Z Prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení súd zistil, že faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 1 083,59 EUR. Rozdiel medzi faktúrou

a plnením poisťovne je 161,23 EUR. Spolu bolo priznaných 922,36 EUR, pričom z tejto sumy bola odpočítaná daň z pridanej hodnoty vo výške 153,73 EUR. Poistné plnenie predstavuje 768,63 EUR.

14.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.12.2018 mal súd preukázané, že postupca (KRAL PARTNERS s.r.o.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 161,23 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 180054, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 8810401224. Predmetom zmluvy je bezodplatné postúpenie pohľadávky vo výške 161,23 EUR s príslušenstvom, čo predstavuje rozdiel medzi faktúrou servisu a poistným plnením už zaplateným dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Podľa čl. II. zmluvy postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.

15.Na preukázanie výšky cien autoopravárenských prác v regióne predložil žalobca cenníky autoservisov, podľa ktorých v autoservise Moris Slovakia s.r.o. je ich cena 52 EUR bez DPH (mechanická dielňa) a 58 EUR bez DPH (karosárska a lakovacia dielňa), v autoservise Auto Gábriel, s.r.o. je ich cena 50 EUR bez DPH (mechanické práce) a 61 EUR bez DPH (klampiarske a lakovacie práce).

16.Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu aj Kategorizáciu vozidiel, Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5) a Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-4).

17.Podľa kalkulácie opravy č. 05112018 (vyhotovenej žalobcom) náklady na opravu predmetného vozidla predstavujú 1 083,59 EUR s DPH. Za jednu Nh prác si žalobca účtoval sumu 55 EUR bez DPH.

18.Poistkou č. 6 813 363 439 mal súd preukázané, že spoločnosť KRAL PARTNERS s.r.o., Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143 uzavrela poistnú zmluvu o havarijnom poistení vozidla BMW X1.

19.Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi 134,36 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 134,36 EUR od 30.11.2018 do zaplatenia.

20.Podľa ust. : (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

21.Podľa ust. : (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

22.Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. a .

23.K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistenému žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť. Žalovaný na základe predloženého oznámenia o poistnom plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej, resp. škodovej udalosti. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poisteného na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na

preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

24.Žalovaný namietal, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný a že zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné.

25.Podľa ust. : (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

26.Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27.Podľa ust. : (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

28.Podľa ust. : (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29.Z obsahu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a platná. Účastníci zmluvy sú riadne označení. Postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná uvedením čísla poistnej udalosti a čísla faktúry. Výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je v nej riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.

30.Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedená pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poistenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa ust. právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poistený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom havarijného poistenia, ktoré má chrániť poisteného. Z uvedeného vyplýva, že poškodenému už vznikla škoda momentom vzniku predmetnej škodovej udalosti. Vzhľadom na to, že tento mali uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným, vznikol mu nárok na plnenie voči žalovanému. Nie je sporné, že predmetnú faktúru vystavil žalobca poistenému, teda na základe tejto faktúry mal plniť poistený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky

voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému (poistenému) momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúry č. 2018090 ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.

31.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 25. až 30. odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

32.Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetnú faktúru, nakoľko v oznámení o poistnom plnení ju sám uvádza a odvoláva sa na ňu.

33.Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

34.Podľa ust. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

35.Podľa ust. poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

36.Podľa ust. pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.

37.Podľa ust. povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

38.Podľa ust. právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na

ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

39.Podľa ust. poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede () bolo určené nižšie poistné.

40.Podľa ust. poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

41.Podľa ust. z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

42.Podľa ust. poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.

43.Podľa ust. : (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

44.Podľa ust. nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45.Žalovaný podľa predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.11.2018 krátil poistné plnenie v časti priznanej normohodiny za vykonané práce, pričom priznal ju len vo výške 23 EUR vrátane DPH.

46.V zmysle čl. 12 bod 3. všeobecných podmienok (VPP KAS-5) účinných od 01.08.2016: Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A až D, poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou s odpočítaním spoluúčasti vo výške dohodnutej v poistnej zmluve.

47.V zmysle čl. 12 bod 5. písm. a) všeobecných podmienok (VPP KAS-5) účinných od 01.08.2016: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: pri oprave poisteného MV v autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla

sa primerané náklady na náhradné diely, materiál a prácu posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkuláciou nákladov na opravu vyhotovenou poisťovňou pri použití cien originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanovených výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla.

48.V zmysle čl. 12 bod 5. písm. b) všeobecných podmienok (VPP KAS-5) účinných od 01.08.2016: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: pri oprave poisteného MV v zmluvných opravovniach poisťovne sa za primerané náklady považujú náklady, ktoré zodpovedajú výške normohodiny dojednanej medzi poisťovňou a zmluvným servisom, pri použití predpísanej technológie opravy MV výrobcom a pri použití náhradných dielov ktorých kvalita je na úrovni originálnych náhradných dielov alebo alternatívnych náhradných dielov (aftermarketov) v nadväznosti na dobu prevádzky vozidla. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (čl. 26 ods. 6 týchto VPP KAS-5) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely.

49.V zmysle čl. 12 bod 5. písm. c) všeobecných podmienok (VPP KAS-5) účinných od 01.08.2016: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: pri oprave poisteného MV v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla považujú náklady stanovené na základe kalkulácie vyhotovenej poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla v súlade so zápisom o obhliadke poškodeného MV poisťovňou. Na účely kalkulácie primeraných nákladov na opravu poisteného MV poisťovňa akceptuje ako primeranú cenu práce max. do výšky 20 EUR/hod. s DPH (16,67 EUR/hod. bez DPH) a cenu alternatívnych náhradných dielov, pokiaľ sú dostupné na trhu v SR, v prípade, že alternatívny diel sa nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku 20% z ceny originálneho náhradného dielu. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (čl. 26 ods. 6 týchto VPP KAS-5) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely. O kalkulácii primeraných nákladov na opravu bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100%.

50.V zmysle čl. 12 bod 6. všeobecných podmienok (VPP KAS-5) účinných od 01.08.2016: Primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu MV v opravovni neprekročí kalkuláciu primeraných nákladov na opravu poisteného MV podľa podmienok stanovených v predchádzajúcich ustanoveniach týchto VPP KAS-5.

51.V zmysle čl. 12 bod 7. všeobecných podmienok (VPP KAS-5) účinných od 01.08.2016: Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej je poistený povinný vykonať opravu poškodeného/poisteného MV. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte poistného plnenia uplatní ceny platné v určenej opravovni.

52.Súd pri posudzovaní nároku žalobcu z poistnej udalosti č. 8810401224 vychádzal z , kde poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ust. až 3 , právo na plnenie má pokiaľ nie je v tomto zákone, alebo v poistných podmienkach ustanovené inak ten, na ktorého majetok život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa ods. 2 právo na plnenie vznikne ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť ( poistná udalosť ).

53.V oznámení o poistnom plnení zo dňa 15.11.2018 žalovaný uviedol, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23 EUR vrátane DPH, čo predstavuje rozdiel medzi faktúrou a plnením poisťovne.

54.Je nesporné, že žalovaný za 1NH priznal 23 EUR s DPH, pričom žalobca účtoval cenu za 1NH v sume 55 EUR bez DPH. Zo všeobecných poistných podmienok však nevyplýva cena práce za jednu normohodinu v sume 23 EUR s DPH.

55.Žalobca na preukázanie oprávnenosti výšky účtovanej normohodiny predložil v návrhu na vydanie platobného rozkazu cenníky autoservisov v danom regióne pre uvedený typ a značku, resp. porovnateľného motorového vozidla, aké má poistený, z ktorých vyplýva, že žalobca fakturoval normohodinu vo výške 55 EUR bez DPH, čo je cena obvyklá v danom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla. Ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného, o subjektívny názor, že cena práce normohodiny je len v sume 23 EUR s DPH. Žalovaný je povinný zohľadňovať hodinovú sadzbu v danom regióne, ktorá žalobcom nebola nijak prekročená, navýšená, neprimeraná.

56.Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach. Žalovaný nepreukázal súdu, že by jednoznačne určil poškodenému (spoločnosti KRAL PARTNERS s.r.o.) opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. V zmysle čl. 12 bodu 7. všeobecných poistných podmienok poisťovňa má právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Žalovaný však toto svoje právo nevyužil a opravovňu neurčil, resp. nepreukázal súdu, že by tak urobil. Žalovaný nepostupoval ani v súlade s ustanovením článku 12 bodu 5. písm. c) všeobecných poistných podmienok (VPP KAS-5), nakoľko nepredložil kalkuláciu primeraných nákladov na opravu predmetného motorového vozidla a nepreukázal súdu, že by písomnou formou informoval poisteného o tejto kalkulácii.

57.Z faktúry č. 180054 zo dňa 08.11.2018 vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 1 083,59 EUR. Žalobca, resp. poškodený predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla. Je potrebné poukázať aj na to, že právo na zníženie poistného plnenia v zmysle vznikne poisťovni iba za predpokladu, že vedomé porušenie oznamovacej povinnosti uvedenej v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia malo buď podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Vzhľadom na uvedené žalovaný nebol oprávnený poistné plnenie znížiť podľa ust. . Navyše žalovaný nepostupoval pri výpočte náhrady škody v zmysle článku 12 všeobecných poistných podmienok VPP KAS-5, keďže neuplatnil ceny platné v určenej opravovni. Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. Žalobca účtoval za opravu vozidla za jednu normohodinu 55 EUR bez DPH, pričom v iných opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu vyššia, resp. porovnateľná. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané, preto je jeho nárok na zaplatenie sumy 134,36 EUR (o ktorú krátil žalovaný poistné plnenie z dôvodov vyššie uvedených) dôvodný. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 23 EUR vrátane DPH. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné a primerané náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z oznámenia o poistnom plnení musí jednoznačne vyplývať na základe čoho (akých výpočtov a podkladov) žalovaný dospel k určeniu výšky poistného plnenia. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.

58.Poisťovňa zmluvou zaväzuje právnych predchodcov žalobcu k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahov proti vôli právnych predchodcov žalobcu. Takáto zmluvná podmienka je neprijateľná ( ), pretože spotrebiteľ je viazaný, aby kúpou služby u dodávateľa v prípade poškodenia vozidla si zakúpil aj ďalšiu službu a to v ním určenou autoservise. Žalovaným prezentované rozlišovanie autoservisov na

autorizované a neautorizované, resp. zmluvné a nezmluvné, nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami.

59.Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti (14.11.2018), dostal sa do omeškania so zaplatením sumy 134,36 EUR dňom 30.11.2018, preto je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanoveniami a nariadenia vlády SR č. .

60.Na záver je potrebné opätovne zdôrazniť, že žalovaný neoznačil a nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. vyvrátenie tvrdení žalobcu.

61.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.

62.Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63.Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

64.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).