Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-114-2020.pdf
PDF · 93.26 KB
Case nature
Subarea
11Co/114/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej, v právnej veci navrhovateľa L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 1, C., proti Q. M., nar. X.X.XXXX, bytom O. 3, C., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 17. marca 2020, č. k. 27C/12/2020-46
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal dočasnej úpravy pomerov strán, zakázaním Q. M. otvárať okná v nebytových priestoroch v bytovom dome na O. X a X v C., ktoré sú situované pod bytom č. X vo vchode č. X tohto bytového domu, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa (ďalej tiež len „nebytové priestory“), až na okná nachádzajúce sa v miestnosti využívanej Spoločenstvom vlastníkov bytov O. na kancelárske účely, v pondelok počas úradných hodín od 17:00 hod do 18:00 hod. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že nebytové priestory užíva Spoločenstvo vlastníkov bytov O., že kľúče od týchto priestorov má Q. Mek a že už niekoľko rokov trvá medzí menovaným a ním spor ohľadom otvárania okien v nebytových priestoroch. Q. M. totiž v nebytových priestoroch otvára okná bez opodstatnenia, podľa navrhovateľa tak robí dokonca naschvál a spôsobuje tým v jeho byte v zimných mesiacoch ochladenie a skrz toho potrebu zvýšených nákladov na vykurovanie a v letnom období naopak nežiaduce oteplenie. Tým podľa navrhovateľa dochádza k neoprávnenému zasahovaniu do jeho vlastníckych oprávnení k bytu.
2. Prvoinštančný súd nevyhovel návrhu na podklade záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p. Súd prvej inštancie v prvom rade nemal za hodnoverne osvedčenú dôvodnosť nároku, okamžitej ochrany ktorého sa navrhovateľ dovolával. Skonštatoval v tejto súvislosti, že „Žalobca neosvedčil existenciu právneho vzťahu so žalovaným, keďže z predložených listinných dôkazov vyplýva len vlastnícke právo žalobcu k svojmu bytu, ale nevyplýva výlučné právo žalovaného na užívanie susednej nehnuteľnosti-nebytového priestoru, ktorá má byť pod bytom žalobcu“. Rovnako súd prvej inštancie nepovažoval za naplnenú ani ostatnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia - potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov. Podľa jeho záveru totiž navrhovateľ neosvedčil aby mu bez okamžitého zásahu súdu hrozilo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo zmarenie exekúcie vymáhateľného práva. Súd prvej inštancie vo vzťahu k tejto podmienke v odôvodnení napadnutého uznesenia vyzdvihol, že navrhovateľom deklarovaný stav v pomeroch strán trvá už niekoľko rokov a že navrhovateľ nijak neobjektivizoval svoje tvrdenie, že v dôsledku otvárania okien v nebytových priestorov má vyššie náklady na vykurovanie a že je ohrozené aj jeho zdravie.
3. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. V odvolaní navrhovateľ v prvom rade polemizoval so záverom prvoinštančného súdu o hodnovernom neosvedčení existencie právneho vzťahu s Q.om M.om. V súvisiacej argumentácii odvolateľ logicky vyvodzoval, že Q. M. je predsedom Spoločenstva vlastníkov bytov O., ktoré nakoľko má sídlo na O. 1 v C., nevyhnutne užíva priestory na tejto adrese. Navrhovateľ nesúhlasil ani so záverom prvoinštančného súdu o neosvedčení potrebnosti navrhovaného opatrenia a na spochybnenie jeho správnosti predložil čestné prehlásenia susedov, že v zimných mesiacoch je v jeho byte chladno a lekársku správu, potvrdzujúcu, že je liečený pre problémy s chrbticou a s kolenom. Napokon navrhovateľ v odvolaní vytkol napadnutému uzneseniu tiež nedostatočné odôvodnenie, majúce podľa jeho argumentácie dosah na spravodlivosť konania.
4. Krajský súd v C. ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
5. Navrhovateľ svojimi odvolacími námietkami nastolil ťažiskovým predmetom odvolacieho prieskumu správnosť spôsobu právneho posúdenia otázky splnenia/nesplnenia zákonných predpokladov pre okamžitú úpravu pomerov strán, zamedzením Q. M. otvárať konkrétne okná v nebytových priestoroch mimo určitého časového rámca. Odvolací súd sa v zásade stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia tejto otázky prvoinštančným súdom a za správny považuje aj jeho záver, že navrhovateľ opisom rozhodujúcich skutočností dostatočne nezdôvodnil a pripojenými listinami neosvedčil ani dôvodnosť nároku, ktorému sa podľa návrhu mala poskytnúť ochrana a ani potrebnosť okamžitého zásahu súdu do právnych pomerov strán. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie správnosti jeho dôvodov v kontexte odvolacích námietok navrhovateľa dodáva:
6. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní sú upravené v ust. §§ 324 až 326 C.s.p., ktoré správne použil aj súd prvej inštancie. Podľa ust. § 324 ods. 1 a ods. 3 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 326 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia trestnom (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 1108).
8. Súd prvej inštancie v závere o hodnovernom neosvedčení ochrany spôsobilého pomeru strán celkom opodstatnene uzavrel, že navrhovateľ netvrdil také skutočnosti a súvislosti medzi ním a Q.om M.om, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu ich právneho pomeru. Správne v tejto súvislosti usudzoval, že pokiaľ by tu aj nejaký spor o právo či jeho realizáciu bol daný, vyplýval by z kolízie práv a povinností na jednej strane daných vlastníctvom bytu a na strane druhej založených vlastníckym (spoluvlastníckym), užívacím, prípadne iným právom k nebytovým priestorom. Navrhovateľ ale takéto právo k nebytovým priestorom Q.a M.a neuvádzal, naopak, jasným tvrdením o užívaní nebytových priestorov Spoločenstvom vlastníkov bytov O., ho vo svojej podstate priamo negoval. Odvolací súd v tejto spojitosti akcentuje, že podľa právnej teórie pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov; regulácia faktických pomerov je teda z povahy veci vylúčená (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 1092). Do kategórie takýchto faktických (nie právnych) pomerov je potrebné zaradiť tiež vzájomné osobné interakcie navrhovateľa a Q.a M.a, mimo iného tiež aj preto, že úkony predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov O. (právne i protiprávne, právne a aj faktické) pri výkone činnosti pre tento subjekt, predstavujú konanie samotného spoločenstva.
9. Je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nespokojnosť navrhovateľa má pôvod v odlišnom nazeraní na spôsob užívania časti bytového domu. Pokiaľ tým dochádza k rušeniu navrhovateľa vo výkone vlastníckych oprávnení k bytu alebo bytovému domu, takýto stav nad akúkoľvek pochybnosť odôvodňuje potrebu súdnej ochrany; tú však nemožno zamieňať s potrebnosťou neodkladnej úpravy pomerov. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť, odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava neznesie odklad preto, že bez nej navrhovateľ utrpí na právach. V závere o naliehavosti okamžitej úpravy pritom musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť) tak i vecný vzťah (efektívnosť a proporcionalita) medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou úpravou. Akiste totiž naliehavosť riešenia nebude bez ďalšieho vyplývať len z porušenia práva, trvajúceho dlhý čas a celkom nepochybne znesie odklad i taký zásah do právneho postavenia strán, v dôsledku ktorého je možné očakávať, že ujma, ktorá tým povinnému vznikne, bude kvantitatívne alebo kvalitatívne väčšia alebo zasiahne hierarchicky spoločnosťou vyššie radenú hodnotu než akú tvrdí oprávnený, že mu bez takejto úpravy vzniká. Navrhovateľ ale v návrhu skutočnosti opodstatňujúce záver o potrebnosti neodkladnej úpravy neuviedol. Podľa jeho opisu totiž spor ohľadne režimu otvárania okien v nebytových priestoroch trvá už niekoľko rokov, čo samo o sebe vyvoláva silnú pochybnosť o akútnosti jeho okamžitého riešenia, ako správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie
10. Nedôvodnou bola podľa posúdenie odvolacieho súdu tiež odvolacia námietka navrhovateľa, vytýkajúca napadnutému uzneseniu nedostatky odôvodnenia.
11. Podľa ust. § 234 ods. 2 C.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
12. Podľa ust. § 236 C.s.p., v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
13. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Vo všeobecnosti odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov k nemu dospel. V citovanom ustanovení preto zákon určuje konkrétne požiadavky na obsah odôvodnenia rozhodnutia, tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení rozsudku súd vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty, pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia, požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.
15. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúma-teľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.). S tým názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR č. R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. (z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. f) C.s.p.; do 30.6.2016 ust. § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (por. Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Za procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p (§ 420 písm. f) C.s.p.) teda nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (por. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 84/2017 zo dňa 25.10.2017). I Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné a aj arbitrárne len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
16. Súd prvej inštancie podľa zistenia odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, aké skutočnosti ho viedli k aplikácii ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 328 ods. 2 a § 32 ods. 1 C.s.p.; vysvetlil, akými právnymi úvahami (interpretačnými východiskami) sa riadil pri posudzovaní veci z pohľadu týchto zákonných noriem a napokon v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyjadril tiež konkrétne následky, ktoré z nich za daného skutkového stavu vyvodil. Zvlášť súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia vysvetlil tiež svoje úvahy v otázkach osvedčenia nároku, ktorému sa mala poskytnúť ochrana a potrebnosti neodkladného opatrenia, ktoré boli v posudzovanom prípade kľúčové. Vo svetle východísk, uvedených v predchádzajúcom bode, preto podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno odôvodnenie napadnutého uznesenia v žiadnom prípade považovať ani za arbitrárne ani za úplne odchylné od veci samej a ani za extrémne nelogické, a tak odvolaciu námietku navrhovateľa proti odôvodneniu napadnutého uznesenia, odvolací súd posúdil len ako jeho nespokojnosť so závermi prezentovanými v odôvodnení, ktorá ale, ako už bolo zmienené, nezakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a teda dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že vo vzťahu k obsahovým požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia, vyplývajúcim z ústavného práva na spravodlivé súdne konanie Ústavný súd Slovenskej republiky formuloval, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).
17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v meritórnom výroku i vo výroku o trovách konania, majúcom správny základ v procesnom úspechu Q.a M.a ako vecne správne potvrdil s použitím ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
18. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
19. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. V odvolacom konaní mal Q. M. plný procesný úspech, a preto mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu súdneho spisu Q. M. v odvolacom konaní trovy nevznikli a v okolnostiach prípadu ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v C. pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.