Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/138/2017

Potvrdené rozhodnutím 12Co/117/2022
„Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - J. XXX, XXX XX H. J., zastúpeného AKMK, s.r.o., IČO: 36 859 061, so sídlom Farská 30, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., IČO: 45 272 956, so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha, Česká republika, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, zastúpená SLOV-LEGAL s.r.o., IČO: 36 863 157, so sídlom Dobrovičova 16, 811 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 16.599,60 eura, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19C/138/2017-321 zo dňa 21.04.2022, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e . Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom H. - J. XXX, XXX XX H. J., zastúpený: F., s.r.o., R.: 36 859 061, so sídlom Farská 31, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s. , IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, zastúpený: SLOV-LEGAL s.r.o., IČO: 36 863 157, so sídlom Dobrovičova 16, 811 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 16 599,60, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu sumu vo výške 9 850 eur.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 6 749,60 eur zastavuje.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,20 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 1.12.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1 944,80 eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.

2. Uviedol, že pri dopravnej nehode dňa 6.12.2012 utrpel trieštivú zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia druhého stupňa, zlomeninu nosových kostičiek, pomliaždenie pľúc s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 až 6 mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 1.12.2015 bol vinník dopravnej nehody W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom sídlisko B. XXX/XX, 066 01 Humenné uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na ust. a žalobca bol odkázaný so svojimi nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, bolo v čase vzniku škody povinne zmluvne poistené u žalovaného. Pasívnu legitimáciu žalovaného odvodzuje žalobca z Žalobca ďalej uvádza, že dňom vyhlásenia rozsudku a zároveň jeho právoplatnosťou sa dozvedel o tom, kto je za spôsobenie škody zodpovedný. Dňa 18.2.2016 Sociálna poisťovňa rozhodla o tom, že žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 9 724 eur. Od uvedeného času sa zdravotný stav žalobcu zhoršil, preto podáva žalobu na súd a žiada priznať zvýšenie nároku na náhradu spoločenského uplatnenia o 20 % z pôvodne priznaného nároku, t. j. v sume 1944,80 eur.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. -37 zo dňa 11.12.2017, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

4. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor domáhajúc sa zrušenia platobného rozkazu a nariadenia pojednávania považujúc žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu. Žalovaný predovšetkým poukázal na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore. Ku škode na zdraví žalobcu došlo v dôsledku dopravnej nehody v čase plnenia pracovných povinností žalobcu, za škodu vzniknutú pracovným úrazom zodpovedá zamestnávateľ žalobcu podľa . Keďže je vo vzťahu k lex specialis, aplikovať ustanovenia nie je možné. Žalovaný v podanom odpore zároveň vzniesol námietku premlčania. Žalobca ako poškodený sa o osobe škodcu dozvedel najneskôr 21.8.2013, keď v tlačive Uplatnenie nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla uviedol W.a Z.a ako osobu, ktorá nehodu zavinila. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým bol žalobcovi spätne od 5.12.2013 priznaný invalidný dôchodok. Podľa žalovaného si mohol žalobca uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde najneskôr dňa 21.8.2015 a keďže žalobca si nárok na súde uplatnil až dňa 1.12.2017, jeho nárok sa uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby premlčal. Žalovaný rozporoval tiež výšku škody, keď žalobca v čase podania žaloby síce poukazoval na zhoršenie jeho zrdavotného stavu, avšak ku dňu podania žaloby ešte nemal vypracovaný lekársky posudok.

5. Uznesením č. k. -46 zo dňa 5.4.2018, právoplatným dňa 27.4.2018 súd platobný rozkaz z dôvodu žalovaným podaného odporu zrušil.

6. Podaním zo dňa 5.6.2019 žalobca požiadal súd o rozšírenie žaloby, súdu predložil lekársky posudok zo dňa 16.12.2018, na základe ktorého bolo sťažnenie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené ďalšími 870 bodmi, preto sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 16 599,60 eur. Podľa žalobcu je žalovaný pasívne vecne legitimvaným v tomto spore. Pri dopravnej nehode, ktorou bol spôsobený pracovný úraz, dochádza k stretu dvoch osobitných zákonov, a to a , ani jeden z uvedených predpisov nemá prednosť pred tým druhým a je výlučne na žalobcovi, ktorý uvedených predpisov si k uplatňovaniu svojho nároku na náhradu škody zvolí. Žaloba si v tomto prípade zvolil na uplatňovanie náhrady škody ako osobitný právny predpis, žalovaný preto je v spore pasívne vecne legitimovaný. K námietke premlčania žalobca uviedol, že pre začatie plynutia premlčacej doby je potrebné, aby sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá. O osobe zodpovednej za škodu sa žalobca mohol dozvedieť až právoplatnosťou rozsudku, pretože sa mohlo stať, že v trestnom konaní by sa nepreukázalo, že za škodu zodpovedá vodič. Odsudzujúcim rozsudkom bolo určené, kto je vinníkom a kto za škodu zodpovedá a súd je takýmto rozsudkom v tomto konaní viazaný. Keďže predmetný rozsudok určil, že žalobcovi bola škoda spôsobená a ďalej bol žalobca odkázaný na civilný proces, v tomto konaní by sa súd mal zaoberať len výškou škody. Pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je podľa žalobcu rozhodujúci okamih vypracovania lekárskeho posudku zo dňa 16.12.2018, z ktorého sa žalobca dozvedel výšku škody. U žalobcu nastala situácia, že k ustáleniu jeho zdravotného stavu došlo dvakrát. Prvýkrát bol jeho zdravotný stav ustálený v roku 2015, druhýkrát najskôr koncom roka 2017, kedy aj podal žalobu v tomto spore, pričom zdravotný stav žalobcu sa aj naďalej zhoršuje. Keďže k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo až koncom roka 2017, nemohlo dôjsť k premlčaniu jeho nároku.

7. Uznesením č. k. -85 zo dňa 27.6.2019 súd pripustil zmenu žaloby tak, že v tomto konaní rozhodoval o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 16 599,60 eur.

8. K podaniu žalobcu zo dňa 5.6.2019 sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, zdôraznil, že v prípade žalobcu išlo o pracovný úraz, preto je potrebné zodpovednosť za škodu na zdraví posudzovať podľa , aplikácia je úplne vylúčená. Žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný poukázal na ust. , v zmysle ktorého poškodený právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak, pričom takýmto osobiným predpisom je práve a nie . Pretože ustanovenie priamo odkazuje na ust. , ktorého aplikácia na vyvodzovaniee zodpovednosti pi pracovnom úraze nie je možná v zmysle ust. , pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto konaní je vylúčená. Akúkoľvek zodpovednosť na zdraví žalobcu má zamestnávateľ podľa . Žalovaný poukázal na systém úrazového poistenia, ktorý bol do právneho poriadku zavedený, pričom táto náhrada je poskytovaná výlučne zo sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. Žalovaný sa naďalej pridržiada vznesenej námietky premlčania a túto vznáša i voči rozšírenému nároku žalobcu.

Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu o ustálení jeho zdravotného stavu ku koncu roku 2017, pretože tieto tvrdenia nie sú preukázané vyjadreniami ošetrujúcich lekárov žalobcu, prípadne lekárskymi správami. K ustáleniu zdravotného stavu žalobcu mohlo dôjsť oveľa skôr a žalobca v tomto konaní relevantným spôsobom nepreukázal, kedy skutočne došlo k ustáleniu jeho zdravotného stavu. Žalovaný ďalej namieta výšku nároku sťaženia spoločenského uplatnenia určeného počtom bodov 870 ohodnoteným v lekárskom posudku MUDr. Jozefa Maďara zo dňa 16.12.2018, ktorý považuje za nepreskúmateľný, pretože sa v ňom nachádzajú položky, ktoré nie je možné akceptovať z dôvodu iných zranení žalobcu, ktoré tieto položky vylučujú, ako aj z dôvodu, že predmetný lekársky posudok vôbec neobsahuje zmienku o zhoršení či nezhošení zranení žalobcu. Žalovaný poukazuje na znalecký posudok MUDr. Stanislava Mlynárika zo dňa 23.1.2019 vypracovaný na základe objednávky žalovaného.

9. Súd spor prejednal za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu a vykonal dokazovanie oboznámením sa s ich prednesmi ako aj s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a to žalobou, záznamom o registrovanom pracovnom úraze, zápisnicou o konaní o dohode o vine a treste, rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. , uznesením o začatí trestného stíhania, záznamom o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, zápisnicou o výsluchu svedka

- poškodeného, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, odporom proti platobnému rozkazu, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. -59, uplatnením nárokov poškodeného z povinného zmluvného poistenia, žiadosťou o pripustenie zmeny žaloby, lekárskym posudok, hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia, lekárskym posudkom, jednotlivými vyjadreniami sporových strán, návrhom na uzatvorenie mimosúdnej dohody, e-mailovou komunikáciou, oznámením Sociálnej poisťovne, znaleckým posudkom č. 5/2020, pripojeným spisom Okresného súdu Nitra, sp. zn. a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Dňa 6.12.2012 o 14:20 hod. došlo v katastri obce Nitra, na rýchlostnej ceste R1 v kilometri 52,0 v smere od Zvolena na Trnavu, k dopravnej nehode, ktorú zavinil W. Z., ktorý viedol motorové vozidlo zn. Mercedes Vito, EČV: PB-849BU, ktorý neprispôsobil rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam v čase silného nárazového vetra, sneženia, mrznúceho počasia, jazdil vyššou rýchlosťou ako povolenou, v dôsledku čoho sa s vozidlom dostal do bočného šmyku, prešiel z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu, kde prednou časťou vozidla narazil do ľavej zadnej časti terénneho vozdila zn. Nissan Pathfinder, EČV: BL-964AP, ktoré viedol žalobca jazdiaci v pravom jazdnom pruhu v kolóne vozidiel, následkom nárazu obe vozidlá zišli do priekopy vpravo, kde sa prevrátili. V dôsledku toho žalobca utrpel otvorenú trieštivú zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia druhého stupňa, zlomeninu nosových kostičiek, pomliaždenie pľúc s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 až 6 mesiacov.

11. V zázname o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 15.12.2012 podpísaného zástupcom spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel - distribúcia, a.s. ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom je v časti opis priebehu úrazu uvedené, že pri riadení vozidla zamestnancom SPP - Distribúcia, a.s. dňa 6.12.2012 na rýchlostnej ceste R1 Pribina cca 5 km pred Nitrou došlo k dopravnej nehode pravdepodobne nezavinenej zamestnancom SPP - Distribúcia, a.s., okolnosti dopravnej nehody prešetruje KID Nitra.

12. Z rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 1.12.2015 súd zisil, že vinník dopravnej nehody W. Z., nar. 10.2.1973 bol za zavinenie dopravnej nehody, teda skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na ust. právoplatne odsúdený.

13. Zo zápisníc o výsluchu žalobcu ako poškodeného v trestnej veci obvineného W.a Z.a vedenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre, Odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-832/OVK- NR-2013 MD, a to zo dňa 4.10.2013, 20.8.2014 ako aj zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 22.6.2015 mal súd preukázané, že žalobca si v trestnom konaní nárok na náhradu škody, ktorá mu bola pri dopravnej nehode spôsobená, riadne uplatnil a túto vyčíslil sumou 100 000 eur.

14. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 14.8.2014 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok v sume 261,80 eur mesačne (č. l. 31 spisu). V odôvodnení uvedeného rozhodnutia Sociálna poisťovňa konštatovala pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu a pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárok sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Nitra a výsledok posúdenia je uvedený v lekárskej správe z 1.7.2014.

15. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 18.2.2016 (č. l. 33 spisu) bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 6.12.2012 v sume 9 724 eur, a to s poukazom na lekársky posudok zo dňa 24.7.2015, kde bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené počtom bodov 590. Sociálna poisťovňa k sume náhrady 9 724 eur dospela vychádzajúc z hodnoty jedného bodu vo výške 16,48 eur a výslednú sumu zaokrúhlila smerom nahor.

16. Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 27.11.2019 (v spise na č.l. 155) mal súd preukázané, že žalobca si voči Sociálnej poisťovni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 6.12.2012 uplatnil a bola mu priznaná náhrada vo výške 9 724 eur (590 bodov x 16,48 eur) dňa 30.3.2016.

17. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného MUDr. Jánom Tencerom dňa 24.8.2015 (č.l. 78 a 217 spisu) bolo žalobcovi obodované sťaženie spoločenského uplatenia za úraz, ktorý utrpel pri autonehode na ceste R1 počtom bodov spolu 590. Toto zahŕňalo ohodnotenie položiek: pol. 86e pomliaždenie pľúc - 45 bodov, pol. 12b zlomenina nosovej kosti s posunom - 40 bodov, pol. 198d zlomenina oboch kostí predkolenia liečená operačne - 180 bodov, pol. 198d spongioplastika - 180 bodov, pol. 396a obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu ťažké - 100 bodov, pol. 410a obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu ľahké - 60 bodov, pol. 431b obrna ihlicového nervu

- 400 bodov, pol. 432a pooperačné jazvy - 30 bodov.

18. Na základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 16.12.2018 vypracovaného MUDr. Jozefom Maďarom (č.l. 76,77 a 215, 216 spisu) bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené 870 bodmi nasledovne: pol. 396b obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu str. st. - 150 bodov (už hodnotené ako 100 bodov), pol. 410b obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu str. st. - 120 bodov (už hodnotené ako 60 bodov), pol. 412b obmedzenie pronácie a supinácie nohy str. st. - 80 bodov, pol. 428a poúrazová atrofia svalstva stehna - 50 bodov, pol. 428b poúrazová atrofia svalstva predkolenia - 30 bodov, pol. 414 poúrazové vybočenie nohy - 200 bodov, pol. 405 poúrazová deformita kostí predkolenia valgozita - 5 x 50 bodov, t. j. 250 bodov, pol. 405 poúrazová deformita kostí predkolenia retrokurvácia 3 x 50 bodov, t. j. 150 bodov.

19. Zo záveru znaleckého posudku č. 5/2020 vypracovaného MUDr. Mironom Frajkom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia (ZP v spise na č. l. 171) súd zistil, že u žalobcu došlo po nehode zo dňa 6.12.2012 k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, čo je vyjadrené rozdielom medzi následkami určenými pôvodným lekárskym posudkom vypracovaným dňa 24.7.2015 MUDr. Jánom Tencerom a lekárskym posudkom vypracovaným dňa 16.12.2018 MUDr. Jozefom Maďarom. Podľa znaleckého posudku je možné z lekárskeho posudku vypracovaného MUDr. Jozefom Maďarom dňa 16.12.2018 akceptovať nasledovné položky: pol. 396b obmedzenie hybnosti pravého kolenného zhybu stredne ťažkého stupňa - 150 bodov (už hodnotené ako 100 bodov + 50 bodov), pol. 410b obmedzenie hybnosti pravého členka stredne ťažkého stupňa - 120 bodov (už hodnotené ako 60 bodov + 60 bodov), pol. 412b obmedzenie supinácie a pronácie pravej nohy stredného stupňa - 80 bodov, pol. 414 poúrazové vybočenie pravej nohy - 200 bodov, pol. 405 poúrazová deformita kostí predkolenia valgozita

- 1 x 50 bodov, t. j. 50 bodov pretože táto položka výrazne splýva s položkou 414, pol. 405 poúrazová deformita kosti predkolenia retrokurvácia 10 stupňov 2 x 50 bodov, t. j. 100 bodov. K hodnoteniu položiek 428a, 428b (poúrazová atrofia svalstva stehna a predkolenia) znalec uviedol, že tieto položky nespĺňajú kritériá bodovania, pretože atrofia svalstva končatiny je z funkčného hľadiska zanedbateľná. Lekársky posudok MUDr. Jozefa Maďara tak možno akceptovať v rozsahu 540 bodov. Znalec ďalej uviedol, že zdravotný stav žalobcu je možné považovať za ustálený, pričom z pohľadu hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je za dátum ustálenia zdravotného stavu možno považovať dátum posledného vypracovania SSU, teda 16.12.2018.

20. Zistený skutkový stav súd posúdil v zmysle nižšie uvedených ustanovení platných právnych predpisov:

21. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

22. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

23. Podľa nahrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

25. Podľa pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

26. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2012 do 30.9.2013 (ďalej len ) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

27. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

28. Podľa sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „“).

29. Podľa pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku ( a 8 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801>).

30. Podľa výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

31. Podľa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

32. Podľa lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

33. Podľa ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však

viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.

34. Podľa ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne.

35. Podľa posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801> a IV. časti <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.

36. Podľa bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.

37. Podľa pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom.

38. Podľa ustanovenia a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801> sa vzťahujú aj na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

39. Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. -2017 zo 17. mája 2017 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2017 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov ustanovilo výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2017 za jeden bod je 18,24 eura.

40. V konaní nebolo sporné, že dňa 6.12.2012 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič motorového vozidla zn. Mercedes Vito, EČV: PB-849BU W. Z., pri ktorej bol žalobca vážne zranený. V konaní tiež nebolo sporným, že v čase dopravnej nehody bola zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovateľom motorového vozidla Mercedes Vito, EČV: PB-849BU poistená u žalovaného. Za nespornú považoval súd i tú skutočnosť, že žalobca bol za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 9 724 eur odškodnený Sociálnou poisťovňou v mesiaci marec 2016. V danom prípade žalobcovi nárok na odškodnenie Sociálnou poisťovňou vznikol s poukazom na ust. a o sociálnom poistení, v zmysle ktorých bol žalobca odškodnený ako zamestnanec zamestnávateľa ( uvedeného zákona), ktorý utrpel pracovný úraz. Žalobca sa v tomto konaní domáhal voči žalovanému priznania ďalšej náhrady škody titulom sťaženia jeho spoločenského uplatnenia poukazujúc na skutočnosť, že jeho zdravotný stav sa po ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré mu už bolo priznané Sociálnou poisťovňou, zhoršil.

41. Žalovaný na svoju obranu v tomto konaní predovšetkým poukazoval na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a v konaní vzniesol i námietku premlčania.

42. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je nevyhnutnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za zamietnutie žaloby. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a

má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je tak imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. citovaný v uznesení ústavného súdu ).

43. Žalovaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie namietal predovšetkým s poukazom na tú skutočnosť, že v prípade žalobcu bola škoda na jeho zdraví kvalifikovaná ako pracovný úraz a mal za to, že je nutné pri odškodňovaní jeho nárokov postupovať podľa () a nie v zmysle

44. S týmto právnym názorom sa súd nestotožnil. Z vykonaného dokazovania a z predložených listín je zrejmé, že žalobca ako poškodený utrpel pri plnení svojich pracovných úloh úraz, zároveň je však zrejmé, že tento úraz (poškodenie zdravia) utrpel v dôsledku dopravnej nehody, teda prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na tieto skutkové zistenia možno konštatovať, že tu dochádza ku konkurencii dvoch zodpovednostných vzťahov. Na jednej strane ide o nárok vyplývajúci z ust. žalobcu ako zamestnanca pri plnení pracovných úloh, za ktoré zodpovedá jeho zamestnávateľ a na druhej strane ide o zodpovednostný vzťah vyplývajúci z a titulom prevádzky motorového vozidla, ktorým bola žalobcovi škoda spôsobená. Oba tieto zodpovednostné vzťahy sú zároveň kryté aj poistnými vzťahmi, a to v prípade zodpovednosti zamestnávateľa je tento zodpovednostný vzťah zamestnávateľa voči zamestnancovi krytý Sociálnou poisťovňou podľa o sociálnom poistení a na druhej strane v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola škody spôsobená, krytý Oba tieto poistné vzťahy kryjú rovnaký nárok žalobcu na náhradu škody na jeho zdraví. V prípade uplatnenom podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáha náhrady škody spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu. Podľa názoru súdu zo žiadneho ustanovenia platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť poškodeného (žalobcu) domáhať sa odškodnenia len na základe niektorého z uvedených zodpovednostných vzťahov, žiaden z uvedených zodpovednostných vzťah nie je priorizovaný a voči tomu druhému z nich akokoľvek nadradený. Naopak, poškodený má v tomto prípade nárok na náhradu z oboch poistných vzťahov a je na ňom samotnom, aby sa v prípade týchto dvoch zodpovednostných vzťahov rozhodol, z ktorého si bude svoj nárok na náhradu škody uplatňovať. V prejednávanom spore si žalobca nárok na náhradu škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnil voči poisťovni vinníka dopravnej nehody s poukazom na Pretože v konaní nebolo sporným, že motorové vozidlo zn. Mercedes Vito, EČV: PB-849BU, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného, žalovaný je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný.

45. Žalovaný v konaní argumentoval, že aplikácia ust. , teda uplatnenie priameho nároku na náhradu škody voči žalovanému ako poisťovni v tomto prípade nie je možná a ďalej poukazoval na ust. . V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca sa nároku voči žalovanému domáha práve titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku krytej povinným zmluvným poistením podľa , nie titulom náhrady škody s poukazom na ustanovenia v pracovnoprávnych vzťahoch, je potrebné uviesť, že žalobca sa v tomto konaní svojho nároku voči žalovanému s poukazom na ustanovenia ani nedomáhal. Práve žalovaný v konaní opakovane zdôrazňoval, že v prípade žalobcu išlo o pracovný úraz a súčasne zdôrazňoval, že je vylúčené, aby sa žalobca voči žalovanému domáhal náhrady škody s poukazom na

46. V priebehu konania žalovaný na svoju obranu spočívajúcu predovšetkým v námietke nedostatku jeho pasívnej legitimácie poukazoval na niekoľko súdnych rozhodnutí. Pokiaľ ide o rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. -19 zo dňa 29.4.2011 po oboznámení sa s predmetným uznesením súd konštatuje, že v danom rozhodnutí ústavný súd nevylúčil možnosť popri sebe uplatňovať nároky z oboch vyššie uvedených zodpovednostných vzťahov, ani nepoukázal na prednosť niektorého z nich. Žalovaný sa v konaní ďalej odolával na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, č. k. -59 zo dňa 28.10.2015, v ktorom súd v skutkovo podobnej veci žalobu zamietol s poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v danom konaní (rozhodnutie na č. l. 41 spisu). S právnym záverom tu vyjadreným sa konajúci súd nestotožnil a ako už bolo uvedené vyššie, má za to, že tu ide o dva zodpovednostné vzťahy, ktoré existujú popri sebe. Pokiaľ si žalobca vybral pre uplatnenie nároku na náhradu škody zodpovednostný vzťah voči žalovanému ako poisťovateľovi, u ktorého bolo v čase dopravnej nehody motorové vozidlo škodcu poistené, je žalovaný v tomto spore pasívne vecne legitimovaný. Konajúci súd si dovoľuje zdôrazniť, že rozhodnutím iného okresného súdu pri právnom posúdení tohto sporu súd nie je viazaný.

47. Možnosť žalobcu, aby si v prípade splnenia predpokladov pre uplatnenie zodpovednosti za škodu voči ktorémukoľvek z dvoch vyššie zmienených subjektov (zamestnávateľ, resp. Sociálna poisťovňa a prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, resp. poisťovateľ zodpovednosti za škodu) vybral, voči ktorému z nich si bude svoj nárok uplatňovať, vyplýva i z rozhodnutia bývalého Najvyššieho súdu SSR zo dňa 25.6.1979 sp. zn. , ktoré bolo uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk roč. 1982 pod č. 11 (porov. tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 8.4.2010 sp. zn. ) a podľa názoru súdu ani v tomto spore nie je dôvod, aby rozhodná právna otázka bola posúdená inak.

48. Žalovaný v konaní na svoju obranu vzniesol i námietku premlčania žalobcovho nároku majúc za to, že žalobca sa o osobe škodcu skutočne dozvedel najneskôr dňom 21.8.2013, keď osobu škodcu W.a Z.a označil v tlačive Uplatnenie nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ žalobca podal žalobu dňa 1.12.2017, žalovaný má za to, že tak urobil po uplynutí premlčacej doby.

49. Podľa sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

50. Podľa sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

51. Podľa sa právo na náhradu škody najneskoršie premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

52. Pri premlčaní práva na náhradu škody ustanovuje tzv. kombinovanú premlčaciu dobu, a to kratšiu subjektívnu a dlhšiu objektívnu. Ich začiatok je upravený odlišne, tieto premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody na zdraví platí len subjektívna premlčacia doba. Vylúčenie objektívnej premlčacej doby ( ) treba so zreteľom na osobitnú povahu týchto práv považovať za celkom opodstatnené. Pri práve na náhradu škody je začiatok subjektívnej premlčacej doby daný momentom, kedy sa poškodený dozvedel o zodpovednom subjekte a o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch, pričom pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nielen predpokladaná vedomosť poškodeného. K tomu dochádza vtedy, keď poškodený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah, pričom nie je potrebné, aby jej rozsah poznal presne. Podstatným okamihom je ukončenie liečebného procesu, resp. ustálenie zdravotného stavu, pretože najneskôr v tomto momente žalobca mal vedomosť o spôsobenej škode a mohol získať vedomosť aj o jej rozsahu. Na vypracovanie lekárskeho posudku je teda potrebné, aby boli známe následky škody, ich povaha, predpokladaný vývoj. Len vtedy je možné lekárskym posudkom objektívne ohodnotiť, v akom rozsahu sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. V danom prípade mal súd preukázané, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo až ku dňu 16.12.2018, čo je konštatované v znaleckom posudku MUDr. Mirona

Frajku (č. l. 182 spisu) vypracovaného v nadväznosti na lékarsky posudok MUDr. Jozefa Maďara zo dňa 16.12.2018. Z uvedených dokumentov je zrejmé, že zdravotný stav žalobcu nebol úplne ustálený ešte ani v čase podania žaloby, pričom z jej odôvodnenia vyplýva, že práve s poukazom na zhoršovanie zdravotného stavu žalobcu od posúdenia v lekárskom posudku MUDr. Jána Tencera zo dňa 24.7.2015 sa žalobca domáha voči žalovanému ďalšieho plnenia. Žalobca podal žalobu na súd dňa 1.12.2017 a túto ďalej rozšíril podaním zo dňa 5.6.2019 práve v nadväznosti na lekársky posudok MUDr. Jozefa Maďara zo dňa 16.12.2018. Posudzujúc začiatok plynutia premlčacej doby odo dňa ustálenia zdravotného stavu žalobcu súd dospel k záveru, že žalobca podal žalobu a túto i rozšíril o ďalšie nároky včas.

53. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie súd obe námietky žalovaného, tak námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ako aj námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodné.

54. Súd ďalej skúmal, či sú u žalovaného splnené jednotlivé predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti bez zreteľa na zavinenie. Zodpovednosť v zmysle nesie prevádzkovateľ, teda taká fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom. V danom prípade nebolo sporné, že v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil vodič W. Z., utrpel poškodený žalobca ujmu na zdraví. V civilom konaní je súd viazaný výrokom trestného rozsudku, pričom z výroku o vine treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. V danom prípade, vychádzajúc z výroku o vine obsiahnutého v trestnom rozhodnutí súdu nebolo sporné, že je daná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody na zdraví a teda, že medzi týmito je vzťah bezprostrednej príčiny a následku. Zhrnúc vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade sú naplnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti žalovaného za vznik škody na zdraví poškodeného žalobcu titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle ustanovenia . V konaní nebolo sporné, že vozidlo, ktorým bola žalobcovi škoda spôsobená, bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovaného. V nadväznosti na ust. má poškodený titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi, u ktorého mal zodpovedný prevádzkovateľ vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, poistenú zodpovednosť za škodu.

55. Žalobca svoj nárok voči žalovanému v priebehu konania menil a výšku nároku upresňoval podľa výsledkov znaleckého dokazovania. V podanej žalobe zo dňa 1.12.2017 sa žalobca dožadoval zaplatenia sumy vo výške 1 944,80 eur, pričom malo ísť o zvýšenie pôvodne priznanenej sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatenenia žalobcu o 20 % (20 % zo sumy 9 724 eur = 1 944,80 eur). V nadväznosti na lekársky posudok MUDr. Jozefa Maďara zo dňa 16.12.2018, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatenenia žalobcu obodované 870 bodmi, vychádzajúc z hodnoty jedného bodu vo výške 19,08 eur žalobca žiadal priznať mu náhradu škody vo výške 16 599,60 eur (19,08 eur x 870 = 16 599,60 eur). Po vypracovaní znaleckého posudku č. 5/2020 zo dňa 1.3.2020 MUDr. Mironom Frajkom, ktorý sťaženie spoločenského uplatenia žalobcu obodoval 540 bodmi, vychádzajúc z hodnoty jedného bodu 19,08 eur žalobca žiadal priznať mu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 10 303,20 eur (540 x 19,08 eur = 10 303,20 eur). Následne v podaní zo dňa 10.6.2020, tiež na pojednávaní dňa 22.6.2020 žalobca žiadal priznať mu sumu náhrady škody vo výške 9 850 eur vychádzajúc z hodnoty jedného bodu vo výške 18,24 eur (540 x 18,24 eur = 9 849,60 eur) a v časti prevyšujúcej jeho naposledy upravený nárok, pripustený uznesením súdu č. k. -85 zo dňa 27.6.2019 žalobca vzal žalobu späť a konanie žiadal zastaviť.

56. Po vykonaní dokazovania a právnom posúdení sporu tak ako bolo uvedené vyššie súd dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu a žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 9 850 eur, čo korešponduje s posledným návrhom žalobcu, priznal. Výšku náhrady škody titulom sťaženia spoločenského uplatenia žalobcu mal súd preukázanú zo znaleckého posudku č. 5/2020 MUDr. Mirona Frajku, ktorý sťaženie spoločenského uplatenia žalobcu obodoval v porovnaní s doteraz priznanou sumou náhrady titulom sťaženia spoločenského uplatenia ďalšími 540 bodmi. Je potrebné uviesť, že tento znalecký posudok č. 5/2020 v časti priznaných 540 bodov plne korešponduje s lekárskym posudkom MUDr. Jozefa Maďara zo dňa 16.12.2018. Žalovaný iný doklad, ktorý by preukázal iné bodové ohodnotenie, resp. ktorým by takto stanovené bodové ohodnotenie spochybnil, nepredložil. Ohodnotenie

sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu počtom bodov 540 tak mal súd preukázané. Vychádzajúc z ustálenia zdravotného stavu žalobcu k 16.12.2018 a v nadväznosti na ust. a opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. -2017 zo 17. mája 2017 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2017 mal súd preukázanú hodnotu jedného bodu vo výške 18,24 eur, čo zhodne konštatovali tiež obidve strany sporu. Vynásobením počtu bodov 540 sumou 18,24 eur súd dospel k sume náhrady škody vo výške 9 849,60 eur, čo po zaokrúhlení predstavuje sumu vo výške 9 850 eur a túto sumu žalobcovi priznal.

57. Podľa (ďalej len ) žalobca môže vziať žalobu späť.

58. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

59. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

60. Žalobca počas konania opakovane menil výšku svojho nároku voči žalovanému. Pretože predmetom tohto konania bol nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou zo dňa 1.12.2017 a rozšírený v podaní žalobcu zo dňa 5.6.2019, ktoré rozšírenie súd uznesením č. k. -85 zo dňa 27.6.2019 pripustil, súd uzatvára, že v tomto konaní rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 16 599,60 eur. Pokiaľ sa žalobca následne po pripustení rozšírenia žaloby dožadoval plnenia v nižšom rozsahu, súd nerozhodoval o pripustení zmeny petitu (hoci to žalobca navrhoval), ale uvedené posúdil ako späťvzatie žaloby.

61. Zhrnúc vyššie uvedené súd o nároku žalobcu rozhodol tak, že žalobe v časti o zaplatenie sumy vo výške 9 850 eur vyhovel a v časti prevyšujúcej uvedenú sumu (t. j. v časti o zaplatenie sumy 6 749,60 eur) súd konanie zastavil. Zastavenie konania v časti žaloby o zaplatenie sumy vo výške 6 749,60 eur žalobca navrhol i na pojednávaní dňa 22.6.2020.

62. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

64. V časti konania, v ktorej súd žalobe vyhovel, súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný ( ). Nárok na náhradu trov konania však žalobcovi patrí len z prisúdenej sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9 850 eur.

65. Pokiaľ ide o časť konania, ktoré súd zastavil, súd dospel k záveru, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že znalecký posudok súdom ustanoveného znalca spochybnil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu podľa lekárskeho posudku, ktoré si dal žalobca v priebehu konania vyhotoviť. Späťvzatím žaloby po vyhotovení znaleckého posudku žalobca reagoval na nové bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a ďalej sa voči žalovanému domáhal náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia len v nespornej časti potvrdenej znaleckým posudkom. Žalobca si nárok riadne uplatňoval, výška bodového ohodnotenia, z ktorého žalobca vychádzal, závisela od posúdenia odborne spôsobilej osoby - znalca, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotil iným počtom bodov ako lekár, ktorý žalobcovi vystavil lekársky posudok. Pokiaľ stanovenie počtu bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu záviselo od znaleckého posudku, žalobcovi nie je možné pričítať zavinenie zastavenia konania v celej výške 6 749,60 eur, pokiaľ sa žalobca po vyhotovení znaleckého posudku domáhal nároku len podľa počtu bodov tu stanovených a vo zvyšnej časti vzal žalobu späť. Podľa názoru súdu nie je možné pričítať zavinenie zastavenia konania na ťarchu ani žalovanému.

66. Súdu je však zrejmé, že žalobca nevzal späť nárok na zaplatenie sumy vo výške 6 749,60 len vzhľadom na nové bodové ohodnotenie, ale časť tohto nároku bola vzatá späť tiež s poukazom na nesprávne vyčíslenie nároku žalobcu, keď žalobca pôvodne vychádzal z hodnoty jedného bodu vo výške

19,08 eur namiesto hodnoty 18,24 eur. Z uvedeného je zrejmé, že konanie bolo v časti o zaplatenie sumy vo výške 730,80 eur zastavené (po predchádzajúcom späťvzatí žaloby) s poukazom na nesprávne určenú hodnotu jedného bodu (rozdiel v hodnote bodov: 19,08 eur - 18,24 eur = 0,84 eur vynásobený počtom bodov 870, t. j. 0,84 eur x 870 = 730,80 eur). V časti o zaplatenie sumy vo výške 730,80 eur bola žaloba vzatá späť pre správanie žalobcu, ktorý si svoj nárok nesprávne vyčíslil. V tejto časti žalobca zavinil zastavenie konania, preto súd nárok na náhradu trov konania v tejto časti priznal žalovanému.

67. Súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v časti o zaplatenie sumy vo výške 9 850 eur, v ktorej bol úspešný. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v časti zastaveného konania o zaplatenie sumy vo výške 730,80 eur. V časti zastaveného konania o zaplatenie sumy vo výške 6 018,80 eur nemá nárok na náhradu trov konania žiadna zo strán sporu, túto sumu preto súd pri rozhodovaní o trovách konania nebral do úvahy. Pri posúdení nároku na náhradu trov konania súd vychádzal zo sumy predmetu sporu 10 580,80 eur. V tejto časti mal žalobca úspech v rozsahu 9 850 eur (93,10 %) a má preto nárok na náhradu trov konania. V časti o zaplatenie sumy vo výške 730,80 eur žalobca zavinil zastavenie konania (6,90 %), nárok na náhradu trov konania v tejto časti má žalovaný. Celkovo možno konštatovať vznik nároku na náhradu trov konania žalobcovi a to v rozsahu 86,20 % (93,10 % - 6,90 % = 86,20 %).

68. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

vyhotovenia: Lenka Páleníková

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. ( )

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. ( a ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.