Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/117/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.

- J. XXX, XXX XX H. J., zastúpeného AKMK, s.r.o., IČO: 36 859 061, so sídlom Farská 30, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., IČO: 45 272 956, so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha, Česká republika, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, zastúpená SLOV-LEGAL s.r.o., IČO: 36 863 157, so sídlom Dobrovičova 16, 811 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 16.599,60 eura, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -321 zo dňa 21.04.2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e . Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) uznesením č. k. -321 zo dňa 21.04.2022 rozhodol tak, že výrokom I. z časti konania o zaplatenie sumy vo výške 9.850 eur, v ktorej časti konania súd žalobe vyhovel, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, výrokom II. zo zastavujúcej časti konania priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 10,83 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením a výrokom III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ust. , , . V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1.944,80 eura titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj náhrady trov konania. V priebehu konania žalobca rozšíril žalobu v nadväznosti na lekársky posudok W.. V. W. zo dňa 16.12.2018, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu obodované na sumu vo výške 16.599,60 eura. Po vypracovaní znaleckého posudku č. 5/2020 znalcom W.. W. J. zo dňa 01.03.2020 žalobca žiadal priznať mu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 10.303,20 eura. Následne žalobca svoj nárok prepočítal a žiadal priznať mu sumu náhrady vo výške 9.850 eur a v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 6.749,60 eura vzal žalobu späť.

2. Súd prvej inštancie spor rozhodol rozsudkom č. k. -227 zo dňa 20.07.2020, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu sumu vo výške 9.850 eur, v časti o zaplatenie sumy vo výške 6.749,60 eura konanie zastavil a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,20 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. O odvolaní žalovaného proti výroku o trovách konania rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -266 zo dňa 30.11.2021 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že zmätočne a nesprávne posudzoval úspech a neúspech v konaní i v časti zastavenia konania.

3. O nároku na náhradu trov konania súd opätovne rozhodol v súlade s právnymi závermi odvolacieho súdu. Vzhľadom k tomu, že v časti o zaplatenie sumy vo výške 9.850 eur bol žalobca plne úspešný, súd mu z tejto časti priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %). Pokiaľ ide o časť konania o zaplatenie sumy vo výške 6.749,60 eura, ktoré bolo vzhľadom na späťvzatie žaloby zastavené, tu súd nárok strán sporu na náhradu trov konania posudzoval v zmysle zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania ( ). Žalobca si svoj nárok vyčíslil s poukazom na lekársky posudok a znalecký posudok odborne spôsobilých osôb (lekárov), ktoré jednotlivé zranenia utrpené pri dopravnej nehode, ohodnotili určitým počtom bodov. Žalobca svoj nárok v priebehu konania upravoval s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania. Za tejto situácie podľa názoru súdu nie je spravodlivé, aby bol žalobca zaviazaný na náhradu trov konania len preto, že žalobu vzal späť z dôvodu, že na základe neskoršieho znaleckého posúdenia znalec dospel k nižšiemu bodovému ohodnoteniu. Tieto okolnosti súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa.

4. S poukazom na vyššie uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa súd v časti o zaplatenie sumy vo výške 6.018,80 eura žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a priznal mu len nárok na náhradu tej časti konania, ktorej zastavenie zavinil žalobca, pretože si svoj nárok zle vyčíslil (suma 730,80 eura, t. j. 10,83 % zo sumy 6.749,60 eura). Žalobca vzal žalobu späť nielen s poukazom na novší znalecký posudok, ale dôvodom späťvzatia žaloby bolo aj nesprávne vyčíslenie žalovanej sumy. Keďže žalobca predtým pôvodne vychádzal z hodnoty jedného bodu 19,08 eura, neskôr 18,24 eura. Nárok, ktorý bol vyčíslený nesprávne tak činí 730,80 eura, pričom žalobca v tejto časti zavinil zastavenie konania, preto je povinný znášať v tejto časti trovy zastaveného konania.

5. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc napadnuté výroky uznesenia zmeniť tak, že z časti konania o zaplatenie sumy vo výške 9.850 eur má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,52 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a zo zostávajúcej časti konania, teda sumy 6.749,60 eura, má žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, alternatívne že žalobca nemá nárok na ďalšiu náhradu trov prvoinštančného konania, okrem už priznanej náhrady trov konania v rozsahu 18,68 % v rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -227 zo dňa 20.07.2020. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ust. . Nesprávne právne posúdenie žalovaný videl v tom, že súd pri určení nároku žalobcu na náhradu trov konania neprihliadol na už právoplatnú časť výroku III. rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. , na základe ktorej už tento súd mal právoplatne priznať žalobcovi z časti konania o zaplatenie 9.850 eura, v ktorej súd žalobe vyhovel, nárok na náhradu trov konania vo výške 18,68 %. Preto nemohol súd priznať žalobcovi náhradu trov konania, keďže by tak rozhodol o priznaní náhrady trov konania v rozsahu 118,68 %. Súd nezohľadnil, že odvolanie žalovaného bolo podané len proti výroku III. rozsudku v rozsahu 67,52 % priznaného nároku (zo sumy 9.850 eur). Žalovaný ďalej namietal, že súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % zo sumy 6.749,60 eura napriek tomu, že zavinenie zastavenia konania pričítal žalobcovi. Súd zodpovednosť za nesprávny postup pri zhotovení znaleckého posudku W.. W. preniesol na žalovaného tým, že ho potrestal aplikáciou dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nemôže byť považovaná skutočnosť, že žalobca svoj nárok zdôvodnil nesprávnym znaleckým posudkom. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať ani samotný predmet konania, pretože ide o hmotnoprávny nárok (rozsudok NS SR sp. zn. ).

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca navrhujúc napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že súd vec nesprávne právne posúdil a považuje napadnuté uznesenie za zákonné a správne. Žalovaný vo svojom prvom odvolaní žiadal priznať žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 18,68 % v konaní o zaplatenie 16.599,60 eura. Nie je pravdou, že žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 18,68 % len z časti konania o sumu 9.850 eur. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo z obsahu jeho odvolania zo dňa 10.08.2020. Tvrdenie žalovaného, že jeho odvolanie smerovalo len proti náhrade trov konania v rozsahu 67,52 % z časti konania, v ktorej mal žalobca úspech (9.850 eur), považoval za účelové. Žalovaný na jednej strane chce, aby napriek tomu, že bol žalobca úspešný v sume 9.850 eur, bola žalobcovi z tejto sumy priznaná náhrada len v rozsahu 18,68 %, no na druhej strane, v časti žaloby, v ktorej žalobca úspešný nebol, požaduje pre seba náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tvrdenie žalovaného, že rozhodnutie o náhrade trov konania v rozsahu 18,68 % je odvolaním nedotknuté by spôsobilo, že za účelom určenia presnej výšky náhrady trov konania, by museli byť vydané dve uznesenia o výške trov konania. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na to, že mu súd nepriznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % z časti konania o zaplatenie 6.749,60 eura z dôvodov hodných osobitného zreteľa. S uvedeným tvrdením žalovaného sa žalobca nestotožnil. Žalobca utrpel škodu na zdraví v dôsledku dopravnej nehody. Až po podaní žaloby sa mu podarilo zadovážiť si znalecký posudok od W.. W.. Následne bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie W.. J., ktorý dospel čiastočne k iným záverom ako W.. W.. Názor žalovaného, že existencia odlišného zhodnotenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu má ísť na ťarchu žalobcu, považoval za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, resp. za zneužitie práva. Zastal názor, že v prípade predloženia akéhokoľvek ďalšieho znaleckého posudku iného znalca by výsledkom bolo vždy iné bodové ohodnotenie, čo však nezakladá ich nesprávnosť či nezákonnosť. Žalobca nie je odborne spôsobilou osobou, ktorá vie vyhodnotiť, v akom rozsahu sa mu zhoršil zdravotný stav. Žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že výška jeho nároku závisela od znaleckého dokazovania, čiže nešlo o svojvoľné uplatňovanie práva z jeho strany. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca si zadovážil neodborne spracovaný znalecký posudok a preto má niesť procesnú zodpovednosť za zastavenie konania žalobca. V konaní bol preukázaný základ, ktorým je existencia nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Samotnú výšku nároku treba považovať za druhotnú sprevádzajúcu skutočnosť, ktorá nemá mať vplyv na posudzovanie úspechu vo veci. Nemožno žalobcovi pripisovať zavinenie za to, že 2 znalecké posudky poskytli do konania 2 odlišné závery, ktoré sám nemohol ovplyvniť. Žalobca považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné a neopodstatnené. Súčasne ho hodnotil aj ako šikanózny výkon práva.

8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný považujúc argumentáciu žalobcu za nesprávnu. Zopakoval svoj odvolací návrh.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca zotrvávajúc na svojich doterajších vyjadreniach. Mal za to, že uplatňovanie práva má byť zákonné, nie zneužívané, pričom výsledkom každého sporového konania má byť spravodlivé rozhodnutie. Žalobcovi bola priznaná suma za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o výšku nároku, tá bola predmetom znaleckého dokazovania, preto nemožno hovoriť o neúspechu žalobcu.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. podľa ako vecne správne potvrdil.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

13. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. V danej veci sa žalobca žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.944,80 eura. Na základe znaleckého posudku W.. W. rozšíril žalobu na sumu 16.599,60 eura (870 bodov po 19,08 eura) a následne na základe znaleckého posudku W.. J. žiadal iba sumu 10.303,20 eura (540 bodov po 19,08 eura), ktorú neskôr na pojednávaní dňa 22.06.2020 upravil na sumu 9.850 eura a vo zvyšku v sume 6.749,60 eura vzal žalobu späť. Po vykonaní dokazovania vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č. k. -227 zo dňa 20.07.2020 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.850 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a konanie v časti o zaplatenie sumy 6.749,60 eura zastavil. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,20 %. Proti výroku o trovách konania podal žalovaný odvolanie, v dôsledku ktorého odvolací súd uznesením č. k. -266 zo dňa 30.11.2021 tento výrok o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie spolu s usmernením ako má pri rozhodovaní o trovách konania postupovať. Následne súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol napadnutým uznesením, ktorým výrokom I. z časti konania o zaplatenie sumy vo výške 9.850 eur, v ktorej časti konania súd žalobe vyhovel, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, výrokom II. zo zastavujúcej časti konania priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 10,83 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením a výrokom III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a II. podal žalovaný opätovne odvolanie, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania.

17. Ustanovenie vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Strana sporu, ktorá v spore uspela, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové konanie. Nárok na náhradu trov konania má len strana sporu voči inej strane konania. Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je teda miera procesného úspechu vo veci. Podľa toho sa najprv určuje pomer úspechu či neúspechu vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u tej strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.

18. Vo všeobecnosti platí, že o náhrade trov konania rozhoduje súd na základe pomeru úspechu strany v spore. Túto zásadu dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie, táto strana je povinná nahradiť druhej strane trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vnikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. V súvislosti so zastavením konania sa zavinenie posudzuje len z procesného hľadiska, a nie podľa ustanovení hmotného práva, lebo potom by šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej a súd by sa po zastavení konania ďalej zaoberal tým, či nárok bol uplatnený dôvodne.

19. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany konania povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. -14).

20. Po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a to vo výroku I. a II. tohto rozhodnutia o trovách konania sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý v danej veci o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol dvoma samostatnými výrokmi o trovách konania, a to najprv vo vyhovujúcej časti konania a následne v zastavujúcej časti konania.

21. V súvislosti s preskúmaním I. výroku napadnutého uznesenia o trovách konania vo vyhovujúcej časti konania, v ktorej bol žalobca procesne úspešným, keď súd zaviazal žalovaného na uhradenie mu sumy 9.850 eur, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania v tejto časti konania žalobcovi, a to v plnom rozsahu. V predmetnom spore sa žalobca po zmene žaloby a po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal zaplatenia sumy 9.850 eur titulom náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie. Žalobca bol v tejto časti konania plne úspešným, keď súd vo veci samej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.850 eur, a na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že počas priebehu konania došlo k viacerým zmenám žalobného petitu. V súlade s ust. má preto žalobca nárok na náhradu trov časti konania o zaplatenie sumy 9.850 eur v celom rozsahu. Z dôvodu, že pre posúdenie nároku na náhradu trov konania je podľa ustanovenia podstatný predovšetkým úspech v konaní a žalobca bol v tejto časti konania úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. V podanom odvolaní žalovaný namietal skutočnosť, že súd pri určení nároku žalobcu na náhradu trov konania neprihliadol na už právoplatnú časť výroku III. rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -227 zo dňa 20.07.2020, na základe ktorej už tento súd mal právoplatne priznať žalobcovi z časti konania o zaplatenie 9.850 eura nárok na náhradu trov konania vo výške 18,68 %. Túto námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný podal odvolanie proti výroku III. rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -227 zo dňa 20.07.2020 o trovách konania, pričom odvolací súd podané odvolanie považoval za dôvodné a napadnutý výrok III. rozsudku v celom jeho rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z tohto dôvodu nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že žalobcovi už bola právoplatne priznaná náhrada trov konania z časti konania o zaplatenie 9.850 eura. Žalovaný podal odvolanie voči výroku III. o náhrade trov konania, ktorý bol odvolacím súdom pre jeho nepreskúmateľnosť zrušený v celom jeho rozsahu, a teda aj v časti priznaného nároku na náhradu trov konania vo výške 18,68 %.

22. V súvislosti s napadnutým výrokom II. uznesenia odvolací súd uvádza, že konanie bolo právoplatne zastavené čo do sumy 6.749,60 eura rozsudkom č. k. -227 zo dňa 20.07.2020, a preto z procesného hľadiska bol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Odvolací súd po prejednaní odvolania zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že pri späťvzatí žaloby výlučne z procesného hľadiska bol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia . Súd prvej inštancie sa však správne zameral aj na skúmanie dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. V predmetnom spore podnietilo žalobcu zobrať žalobu čiastočne späť vyhotovenie znaleckého posudku č. 5/2020 W.. W. J. zo dňa 01.03.2020, podľa ktorého bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 540 bodov, čo pri vychádzaní z hodnoty jedného bodu 18,24 eura zakladá nárok na náhradu za sťažené spoločenské uplatnenie v sume 9.850 eur. Z tohto dôvodu žalobca v danom spore zobral žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 9.850 eur, t.j. v sume 6.749,60 eura. Tu je potrebné opätovne zdôrazniť, že žalobca odvíjal svojou žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1.944,80 eura a následne rozšírený nárok na zaplatenie sumy 16.599,60 eura z lekárskych posudkov a znaleckého posudku W.. V. W., pričom späťvzatím žaloby len procesne reagoval na neskoršie znalecké ohodnotenie jeho zdravotného stavu. Uvedenú skutočnosť a dôvod čiastočného späťvzatia žaloby je preto potrebné vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nemožno žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania, aj keď k čiastočnému zastaveniu konania došlo v dôsledku konania žalobcu. Odvolací súd má za to, že v danej veci jednoznačne existoval dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti žalovanému, pričom súd prvej inštancie tento dôvod i správne ustálil a vyhodnotil. Odvolací súd podporne poukazuje aj na predmet tohto súdneho konania. V danej veci sa jednalo o nárok žalobcu titulom náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie, ktorého nárok bol preukázateľne daný a rozhodnutie o výške tohto nároku záviselo od znaleckého dokazovania. Žalobca v takýchto typoch sporov nie je zaťažený procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku znaleckej činnosti (viď nález Ústavného súdu ČR, a nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 15.04.2020), preto analogicky ani nemožno žalobcovi pripisovať zavinenie čiastočného zastavenia konania, keď čiastočným späťvzatím žaloby procesne reagoval na výsledok znaleckej činnosti v súvislosti s ohodnotením výšky jeho nároku z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

23. Odvolací súd v kontexte podaného odvolania dodáva, že aplikáciu ust. a dôvodov hodných osobitného zreteľa nemožno ponímať z pohľadu potrestania žalovaného za nesprávny postup pri zhotovení znaleckého posudku W.. W.. Ak by sa na aplikáciu ust. nahliadalo tak ako uviedol žalovaný, potom by uvedené ustanovenie stratilo svoje opodstatnenie, pretože v každom jednom individuálnom prípade by znamenalo potrestanie strany, v neprospech ktorej smeruje jeho aplikácia. Účelom tohto ustanovenia pritom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva, a nie trestať druhú stranu. Pokiaľ žalovaný v odvolaní odkazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. , toto rozhodnutie neobsahuje žiadne právne názory podporujúce odvolacie námietky žalovaného v danej veci.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. ako vecne správne potvrdil podľa .

25. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa a tak, že ich náhradu priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému v celom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).