Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_60Ek-1614-2019.pdf
PDF · 107.9 KB
Case nature
Subarea
60Ek/1614/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Bytové družstvo, Snina, so sídlom Budovateľská 2204, 069 01 Snina, IČO 00 617 318 proti povinným X./ R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX K., X./ Z.. A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX K., o vymoženie 1.081,52 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, Exekútorský úrad Poprad, Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, o návrhu povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/1614/2019 zo dňa 07.02.2020 takto
rozhodol:
Sťažnosť povinnej v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/1614/2019 zo dňa 07.02.2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 60Ek/1614/2019 zo dňa 07.02.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, I. výrokom exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v časti poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 115,91 eur od 24.08.2016 do zaplatenia zastavil a II. výrokom návrh v prevyšujúcej časti zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinná v 1. rade žiadala, aby súd exekúciu ako nezákonnú zastavil. V návrhu na zastavenie exekúcie povinná v 1. rade uviedla, že ide o dva exekučné tituly, pri ktorých nie je vyznačená vykonateľnosť 1) 6C/65/2016 - OS Humenné zo dňa 23.06.2016, 2) 15C/132/2014 - OS Humenné zo dňa 13.03.2019, ktorý vydal KS v Prešove. Exekútor jej neposlal kópie exekučných titulov s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou, fotokópiu nároku Bytového družstva Snina. Okrem iného povinná v 1. rade uviedla, že príslušenstvo pohľadávky nie je možné vymáhať po uplynutí trojročnej lehoty od vydania, resp. vykonateľnosti rozhodnutia, celé príslušenstvo istiny 115,91 eur je nevymožiteľné - premlčané. Medzi ňou a oprávneným neexistoval a ani neexistuje žiaden právny vzťah, zároveň spochybnila vlastníctvo bytu Bytovým družstvom Snina a uviedla, že podala žalobu. Bytové družstvo neunieslo dôkazné bremeno a rozsudky sú nezákonné. Povinná v 1. rade v návrhu na zastavenie exekúcie neuznala trovy konania uvedené v upovedomení zastavení exekúcie vo výške 41,14 eur, súdny poplatok vo výške 16,50 eur, odmenu za spísanie zápisnice vo výške 21,24 eur. Súdny exekútor jej neposlal doklady o skutočných trovách, spotrebiteľskú (nájomnú) zmluvu, kópiu splnomocnenia osoby, ktorá koná za oprávneného, vyjadrenie povinného v 2. rade. Povinná v 1. rade uviedla, že voči právoplatnému rozsudku 15C/132/2014 podala dovolanie na Najvyšší súd, ktorý vo veci ešte koná. Povinná v 1. rade uviedla informácie o majetkových pomeroch povinného v 2. rade a zároveň informovala súd o výmaze syna z Registra obyvateľov. Záverom žiadala exekúciu ako nezákonnú, podanú neoprávnenou osobou zastaviť a trovy konania nepriznať.
3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej v 1. rade uviedol, že v danom prípade nedošlo k naplneniu žiadneho z dôvodov na zastavenie exekúcie tak ako sú tieto uvedené v znení §-u 61k Exekučného poriadku. Oprávnený žiadal návrh povinnej v 1. rade zamietnuť a v exekúcii pokračovať.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení uviedol, že odmietol povinnej z dôvodu ochrany osobných údajov zaslať mailom dokumenty, ktoré povinná požaduje, ako napr. exekučné tituly či návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Povinná požaduje kópiu každej listiny nachádzajúcej sa v jej exekučnom spise. Súdny exekútor nie je povinný zasielať povinnej listiny týkajúce sa druhého povinného ako jeho žiadosti a vyjadrenia. Súdny exekútor povinnej odpovedal, že má možnosť nahliadnuť do spisu a robiť si kópie len osobne v kancelárii súdneho exekútora a za poplatok. Súdny exekútor mal za to, že podania povinnej sú výlučne za účelom natiahnutia času, nakoľko okrem tohto konania vedie aj exekučné konanie na vypratanie nehnuteľnosti.
5. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že súd preskúmal návrh povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Súd mal za preukázané, že exekúcia je vedená na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Okresného súdu Humenné rozsudku č. k. 6C/65/2016-58 zo dňa 23.06.2016 a rozsudku č. k. 15C/132/2014-192 zo dňa 11.05.2018 a rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 18Co/160/2018-221 zo dňa 13.03.2019, ktorým Krajský súd v Prešove ako odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 15C/132/2014-192 zo dňa 11.05.2018. Predmetnými exekučnými titulmi vznikla oprávnenému voči povinným v 1. a 2. rade pohľadávka v celkovej výške 1.081,52 eur s príslušenstvom. Nakoľko dlh voči oprávnenému nebol dobrovoľne splnený, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinným v 1. a 2. rade. Súd následne preskúmal návrh povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie, vyjadrenie súdneho exekútora, vyjadrenie oprávneného ako aj tvrdenia v ňom obsiahnuté. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie je dôvodný v časti vymoženia poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 115,91 eur od 01.03.2014 do zaplatenia, vo zvyšnej časti je návrh povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie nedôvodný. Exekučný poriadok presne vymenúva dôvody, kedy je možné zastavenie exekúcie súdom.
6. K tvrdeniam povinnej v 1. rade o nedoručení exekučných titulov, návrhu na vykonanie exekúcie, dokumentov týkajúcich sa povinného v 2. rade súd uviedol, že súdnemu exekútorovi Exekučný poriadok neukladá povinnosť doručovať povinnému predmetné dokumenty. Povinná v 1. rade má možnosť osobne v kancelárií súdneho exekútora nahliadať do exekučného spisu a za poplatok si robiť zo spisu kópie. K tvrdeniam povinnej v 1. rade o zmätočnosti a doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie súd uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.10.2019 vydané súdnym exekútorom obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, ktoré má upovedomenie v zmysle § 61 a nasl. obsahovať. Zároveň mal súd po preskúmaní spisu preukázané, že súdny exekútor pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie postupoval v zmysle zákona a dodržal postup upravený v § 61b Exekučného poriadku.
7. Pokiaľ povinná v 1. rade v návrhu na zastavenie exekúcie spochybnila vlastníctvo bytu Bytovým družstvom Snina a uviedla, že medzi ňou a BD Snina nikdy neexistoval a ani neexistuje žiadny právny titul (zmluva, dohoda), vyšší súdny úradník uviedol, že tvrdenia uvádzané povinnou v 1. rade v exekučnom konaní neobstoja, nakoľko ide o tvrdenia, ktoré povinná v 1. rade namietala v konaní pred Krajským súdom v Prešove. Krajský súd v Prešove odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil a vo svojom odôvodnení sa vyporiadal s dôvodmi, ktoré povinná v 1. rade v odvolaní uviedla. Skutočnosť, že povinná v 1. rade podala voči rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 18Co/160/2018-221 zo dňa 13.03.2019 dovolanie na Najvyšší súd, nie je pre exekučný súd relevantná, nakoľko súd posudzuje existujúci procesný stav. O mimoriadnom opravnom prostriedku ešte nebolo dovolacím súdom rozhodnuté, exekučné konanie je vedené na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučnému titulu však nie je dôvodom na vyhovenie návrhu povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, ani zmenený. Súd poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 640/2013, II. ÚS 1/2009 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/129/2016, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „podanie dovolania, ale ani návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, nemá totiž suspenzívny účinok“; skutočnosťou pre povolenie odkladu exekúcie (tu zastavenie exekúcie) nie je automaticky akékoľvek konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu“, či rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. k. 64Er/1599/2015-82, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „nie je v kompetencii súdu v exekučnom konaní posudzovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, ani posudzovať prípustnosť dovolania proti exekučnému titulu, nakoľko takýmto záverom by nutne predbiehal výsledky tvrdených predbiehajúcich konaní a v podstate by (neprípustne) nahrádzal rozhodnutie súdu“, či nález III. ÚS 60/2004, ktorý sa v rovine princípu legality podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy zhodol, že nižšiemu súdu neprislúcha judikovať to, o čom koná a rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej
republiky. Súčasne, keby aj dovolací súd hypoteticky rozhodol o odložení vykonateľnosti rozsudku, tak by tým maximálne založil len dôvod na odklad a nie zastavenie exekúcie (§ 61 h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade ide o Najvyšší súd, ktorý má rozhodnúť o dovolaní.
8. K tvrdeniam povinnej v 1. rade o neuznaní trov konania vo výške 41,14 eur súd uviedol, že trovy konania boli priznané v konaní 6C/65/2015 a súd o nich rozhodol právoplatným a vykonateľným rozsudkom č. k. 6C/65/2016-58 zo dňa 23.06.2016, pričom v predmetnom súdnom konaní oprávnený (žalobca) bol zastúpený právnym zástupcom. K námietke týkajúcej sa odmeny za spísanie zápisnice vo výške 21,24 eur súd uviedol, že nárok na odmenu v uvedenej výške si uplatnil podávajúci súdny exekútor v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Súd k námietkam povinnej v 1. rade zároveň uviedol, že exekučné konanie je vedené elektronickými prostriedkami. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený elektronicky dňa 18.09.2019. Následne dňa 01.10.2019 súd vydal a zároveň elektronicky aj expedoval poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky. Z uvedeného je zrejmé, že súdny exekútor vydal upovedomenie zákonným spôsobom a spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti. Tvrdenia povinnej týkajúce sa exmanžela (povinného v 2. rade) nemajú s exekúciou súvis. Skúmanie majetkových pomerov, vlastníctva nehnuteľných a hnuteľných vecí ako aj posudzovanie platobnej schopnosti povinného v 2. rade je v kompetencii súdneho exekútora.
9. Návrh povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie je dôvodný v časti vymoženia poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 115,91 eur od 01.03.2014 do zaplatenia, vo zvyšnej časti je návrh povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie nedôvodný. Povinná v 1. rade vo zvyšku nepreukázala dôvodnosť zastavenia exekúcie, súdu nijakým spôsobom nepreukázala, nepredložila žiadne listinné dôkazy potvrdzujúce jej tvrdenia, zároveň uvádzala skutočnosti, ktoré uplatnila v odvolacom konaní ako aj skutočnosti, ktoré nemajú s exekúciou povinnej v 1. rade súvis (informácie o exmanželovi, o výmaze syna z Registra obyvateľov). Povinná v 1. rade môže v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzať len tie skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd skúma exekučný titul len z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti, nemôže však skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda sa zaoberať správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal, uvedené skúmanie patrí do kompetencie všeobecných súdov. Exekučné konanie je vedené na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, exekúcia je voči povinnej v 1. rade vedená dôvodne. Exekučné tituly, na podklade ktorých sa predmetná exekúcia vedie, sú vykonateľné a právoplatné a neboli zrušené. Naopak jeden z rozsudkov bol potvrdený odvolacím súdom a voči druhému rozsudku nebol podaný opravný prostriedok, pričom povinná v 1. rade mala možnosť podať riadný opravný prostriedok (odvolanie proti rozsudku). Povinný môže v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzať len tie skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Návrh podaný povinnou v 1. rade sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali čo i len jeden z dôvodov zastavenia exekúcie vo zvyšnej časti. Povinná v 1. rade teda nepreukázala, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti a neboli zistené ani iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia vo zvyšnej časti zastavená. Vzhľadom na uvedené, mal súd za to, že v konaní sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu v časti poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 115,91 eur od 24.08.2016 do zaplatenia, návrh na zastavenie exekúcie je v tejto časti dôvodný, pričom vo zvyšnej časti súd návrh povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie zamietol.
10. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1 písm. d), § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3, § 61l ods. 4 a § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
11. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v 1. rade v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedla, že celá exekúcia, ako aj výsledok konania na všeobecných súdov je nezákonný. Právnická osoba musí byť v súdnom konaní zastúpená právnickou osobou. V tomto konaní nie je nikým zastúpený Okresný súd Banská Bystrica, ani oprávnený. V tomto prípade bol porušený zákon, keď niekto (budova BD Snina to nebola), si sám vybral advokáta, exekútora na opačnom konci Prešovského samosprávneho
kraja, si zaplatia v hotovosti exekútora (zrejme nielen spísanie návrhu na exekúciu) podľa vlastného výberu, i keď majú podľa zákona povinnosť podať návrh elektronicky. Následne exekučný súd vyberie oprávnenému exekútora. Bol porušený procesný postup, aj preto je toto konanie nezákonné. Oprávnený nikým nezastúpený si vybral exekútora a exekučný súd mu ho odobril. Tento postup je nezákonný a povinná v 1. rade je presvedčená, že bolo porušené jej právo na nestranné konanie.
12. Povinná v 1. rade sa nestotožňuje s výrokom, pokiaľ súd exekúciu zastavil v časti poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 115,91 eur od 24.08.2016. Byt č. 47 na Komenského 2653/3 v Snine užíva od 29.03.1990 na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu do osobného užívania na dobu neurčitú uzavretú medzi ňou a Okresným stavebným bytovým družstvom Humenné. Je členkou OSBD Humenné, ktorému zaplatila tretinu ceny bytu, v ktorom žije 30 rokov. Je členkou OSBD Humenné, ktoré zaniklo a zmena vlastníka bytu jej nebola oznámená. Až v týchto konaniach zistila, že BD Snina je zapísané v KN ako vlastník bytu. Bytové družstvo, Snina nemá vecnú legitimáciu na podanie akejkoľvek žaloby proti nej. Medzi ňou a BD Snina neexistuje žiaden právny vzťah. V roku 2003 sa ju snažili podviesť a pri nahlasovaní zmeny priezviska vydajom jej podstrčili na podpis nájomnú zmluvu o spoločnom nájme manželov uzavretú dňa 21.08.2003 s platnosťou od 01.09.2003, ktorú neskôr „zrušili“. K bytu, v ktorom žije, má uzavretú dohodu o osobnom užívaní bytu na dobu neurčitú od 29.03.1990 medzi OSBD Humenné a ňou a nájomná zmluva o spoločnom nájme manželov bez určenia nájomného zo dňa 21.08.2003 s platnosťou od 01.09.2003. Je zrejmé, že nájomná zmluva je absolútne neplatná (k bytu nemôžu existovať dve zmluvy) a Dohoda o užívaní bytu z 29.03.1990 je tiež neplatná, lebo OSBD Humenné zaniklo. Dňa 26.07.1992 podala žiadosť o prevod bytu do jej vlastníctva, všetky podmienky splnila a dodnes jej nebolo vyhovené. BD Snina zanedbalo množstvo povinností. V podstate BD Snina zrejme ani s týmito žalobami nesúhlasilo. Túto nezákonnosť spôsobili prokurista BD Snina tzv. advokát JUDr. Ján Holota a Ing. František Fecko, riaditeľ a predseda predstavenstva. Výsledok tohto a podobných konaní dosiahli úplatkami. Výsledky konaní sú nezákonné a spôsobilé, aby sa nimi zaoberali orgány činné v trestnom konaní. Rozhodnutia všeobecných súdov musia byť zrušené, boli hrubo porušené zákony SR. V tomto konaní neexistuje platný právny titul, na základe ktorého by im patrilo nájomné a poplatok z omeškania z nájomného. Nikdy nemala povinnosť platiť nájomné. Byt je jej. Keď sa mala stať nájomkyňou, mali s ňou uzavrieť dodatok k zmluve. Nie je nájomkyňou bytu, ktorý patrí BD Snina. BD Snina nemá vecnú legitimáciu v tomto spore a ani v tomto exekučnom konaní.
13. Exekučné konanie sa vedie nezákonným spôsobom i z toho dôvodu, že v období, keď vznikol tento „dlh“, bola vydatá za Mgr. Jána Chovanca. Spôsob, akým exekútor Bulko konal, je nezákonný. S manželom tvorili nerozlučné spoločenstvo. Napriek tomu exekútor zaslal jej exmanželovi iné písomnosti ako jej a dokonca na neho už exekúciu začal. Dohodli sa, že Mgr. Chovancovi bude zrážať z dôchodku a že teda mu nesiahne na bankové účty. Vidí v tom ďalší podvod a dohodu jej protivníkov. Exmanžel sa ani nesnažil dohodnúť na splátkach a ani nepodal návrh na zastavenie.
14. Na záver sťažnosti povinná v 1. rade uviedla, že na LV v KN malo byť už v roku 1994 uvedené jej meno a zopakovala, že nie je nájomca a nikdy nemala platiť nájomné, ani poplatky z omeškania nájomného. Preto žiada exekúciu zastaviť. K sťažnosti povinná v 1. rade priložila Rozhodnutie o pridelení družstevného bytu, Zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 29.03.1990, Nájomnú zmluvu o spoločnom nájme manželov zo dňa 21.08.2003 Rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o pridelení družstevného bytu a Oznámenie o vyslovení neplatnosti právneho úkonu.
15. Oprávnený sa k sťažnosti povinnej v 1. rade napriek výzve súdu zo dňa 14.04.2020, ktorá mu bola dňa 15.04.2020 doručená, nevyjadril.
16. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
17. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
18. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
19. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
20. Podľa § 240 CSP sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
21. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
22. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
23. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
24. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej v 1. rade nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinnej v 1. rade ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Povinná v 1. rade v sťažnosti neuviedla žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol jej návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedla žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považuje napadnuté uznesenie za nesprávne.
26. Napriek vyššie uvedenému a zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky existencie alebo obsahu záväzkového vzťahu. Exekučný súd nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných súdnych rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť súdov v základnom konaní. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo 1940/2008 zo dňa 31.07.2008 akceptované aj praxou slovenských súdov, v zmysle ktorého „Súd pri výkone rozhodnutia nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní. Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu.“ Pokiaľ teda povinná v 1. rade namieta, že s oprávneným nemá žiadny vzťah, nie je nájomkyňou, namieta aktívnu legitimáciu oprávneného v základnom konaní, neplatnosť nájomnej zmluvy, resp. uvádza okolnosti o odovzdaní a prevzatí bytu, ide o okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a povinná v 1. rade mala možnosť ich namietať v nachádzacom (pôvodnom) konaní zákonom stanoveným spôsobom. Návrh na zastavenie exekúcie nie je ďalším opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní (existencia záväzku voči oprávnenému). Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinným uložená povinnosť, exekučný
súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Keďže povinná v 1. rade povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnila (čo povinná v 1. rade ani nepopiera), mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie, exekúcia je dôvodná a oprávnený má okrem pohľadávky s príslušenstvom vyplývajúcej z exekučných titulov nárok aj na náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. súdneho poplatku z návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eur a odmeny vo výške 21,24 eur za podanie návrhu elektronickými prostriedkami prostredníctvom súdneho exekútora.
27. Pokiaľ aj povinná v 1. rade podala dovolanie proti rozsudku Krajského súdu Prešov č. k. 18Co/160/2018-221 zo dňa 13.03.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 15C/132/2014-192 zo dňa 11.05.2018, samotné podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku nemá vplyv na prebiehajúce exekučné konanie, ktoré je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, ani zmenený. Podanie dovolania s návrhom na odklad vykonateľnosti exekučného titulu nijakým spôsobom nezasahuje do existentnosti judikovaného nároku. Takýto vplyv na exekúciu má len jedine právoplatný výsledok konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorým bolo vyhovené podávateľovi tohto procesného úkonu. Podaním dovolania nemožno očakávať, že mu bude vyhovené, byť akokoľvek subjektívne sa to môže zdať povinnému. Prijatie názoru povinnej v 1. rade, že podaním dovolania možno očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku zrušenia alebo zmeny exekučného titulu, by nútilo exekučný súd zaoberať sa otázkou rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. zaoberať sa otázkou, na ktorú nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.
28. Pokiaľ povinná v 1. rade namieta spôsob vedenia exekúcie súdnym exekútorom vo vzťahu k povinnému v 2. rade, súd uvádza, že spôsob vykonania exekúcie je v zmysle § 64 Exekučného poriadku plne v právomoci súdneho exekútora, ktorý môže vykonávať exekúciu v exekučnom konaní aj viacerými spôsobmi, a to aj rozdielnymi vo vzťahu k jednotlivým povinným. Limitujúcou v tomto smere je len výška judikovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie. Keďže povinná v 1. rade nepreukázala, že by zvoleným spôsobom vykonávania exekúcie súdny exekútor neprimerane zasahoval do jej majetkových práv, je táto jej námietka bez právnej relevancie.
29. K povinnou v 1. rade namietanému výberu súdneho exekútora oprávneným a následnému jeho odobreniu súdom poverením súdneho exekútora z opačného kraja Prešovského samosprávneho kraja súd uvádza, že je potrebné rozlišovať súdneho exekútora prostredníctvom ktorého môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie a súdneho exekútora, ktorý je súdom poverený vykonaním exekúcie. Keďže exekučné konanie je od 01.04.2017 výlučne elektronické, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora, ktorého si sám zvolí, tento sa stáva jeho zástupcom pre doručovanie písomnosti do začatia exekúcie a za túto činnosť mu patrí odmena a náhrada hotových výdavkov. Oprávnený bol preto oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom zvoleného súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku a v súvislosti s tým si uplatniť v exekúcii aj odmenu vo výške 21,24 eur, keď návrh na vykonanie exekúcie bol doručený na súd dňa 18.09.2019, kedy sa aj začalo exekučné konanie a zapísaný do registra dňa 28.09.2019. Následne súd keďže nezistil žiaden dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, postupom podľa § 55 Exekučného poriadku dňa 01.10.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora vymenovaného pre územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto pobytu povinnej v 1. rade, a to JUDr. Michala Bulka, Exekútorský úrad Poprad, ktorý už vykonával skôr začatú exekúciu (sp. zn. 36Ek/263/2019) vedenú proti povinnej v 1. rade.
30. Pokiaľ povinná v 1. rade podala sťažnosť aj proti I. výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd exekúciu zastavil v časti poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 115,91 eur od 24.08.2016 do zaplatenia, musí exekučný súd skonštatovať, že povinná v 1. rade nie je subjektom, ktorý je oprávnený na podanie sťažnosti v tejto časti napadnutého uznesenia. Vzhľadom na subjektívnu stránku prípustnosti sťažnosti zohľadňujúcu osobný aspekt sťažovateľa (toho, kto podal sťažnosť), a to či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať sťažnosť, keď takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdneho úradníka bol sťažovateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery, súd musí skonštatovať, že tento subjektívny prvok na podanie sťažnosti u povinnej v 1. rade absentuje, keďže I. výrok napádaného uznesenie sp. zn.
60Ek/1614/2019 zo dňa 07.02.2020 nebol vydaný v jej neprospech, ale naopak v jej prospech, keďže súd ním exekúciu čiastočne zastavil.
31. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúcu význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
32. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinnej v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/1614/2019 zo dňa 07.02.2020 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.