Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 120/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia

základných práv zaručených v a

a práv zaručených v čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 13. februára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2009

doručená sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základných práv zaručených v a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 13. februára 2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 1. júna 2006 Okresná prokuratúra Ž. (ďalej len

„okresná prokuratúra“) podala pod č. k. -35 okresnému súdu obžalobu na

sťažovateľa a ďalších obvinených pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia

v spolupáchateľstve v štádiu pokusu podľa § 9 ods. 2 a § 8 ods. 1 k § 171 ods. 2 písm. b)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“) a pre trestný čin poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k

. Okresný súd uvedenú trestnú vec prerokovával v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Vzhľadom na skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní konanom 30. októbra 2008

prokurátor okresnej prokuratúry a sťažovateľ (ako aj ostatní obvinení) vyhlásili, že chcú

konať o dohode o vine a treste, okresný súd uznesením sp. zn. z 30. októbra

2008 vrátil vec prokurátorovi okresnej prokuratúry, aby postupoval podľa § 232 a § 233

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“), t. j. aby konal o dohode o vine a treste.

Následne okresná prokuratúra v trestnej veci sťažovateľa a ostatných

spoluobvinených podala 18. decembra 2008 pod č. k. -75 okresnému súdu

návrh na schválenie dohody o vine a treste, ktorá bola spísaná na okresnej prokuratúre

16. decembra 2008 za prítomnosti sťažovateľa a ostatných spoluobvinených a ich obhajcov.

Na základe tohto návrhu okresnej prokuratúry okresný súd na verejnom zasadnutí

13. februára 2009 rozsudkom sp. zn. okrem iného schválil a potvrdil aj

dohodu o vine a treste uzavretú medzi sťažovateľom a prokurátorom okresnej prokuratúry.

Podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 13. februára 2009 došlo k porušeniu ním označených práv

zaručených a dohovorom, a to tým, že dohodu o vine a treste, ktorú uzavrel

s prokurátorom okresnej prokuratúry, schválila a potvrdila podľa § 237 ods. 3 písm. b)

samosudkyňa okresného súdu, ktorá však nebola na schválenie

a potvrdenie takejto dohody príslušná. Sťažovateľ tvrdí, že príslušným bol podľa § 237

ods. 3 písm. c) senát, a to z dôvodu, že «samosudkyňa zrušila v časti

výroku o treste rozsudky, ktoré vyhlásil a rozhodol v predchádzajúcom konaní senát...

v tr. veci pod sp. zn. ... a následne vyhlásila nový výrok o vine a súhrnný

úhrnný trest... Trest odňatia slobody bol síce navrhovaný v mojom prípade v dohode o vine

a treste v rozsahu v súlade s , ale okres. súd opomenul fakt

a nebral na vedomie, že koná vo veci kde bola a opäť musela byť aplikovaná „asperačná

zásada“ podľa § 35 ods. 2 Tr. zákona, čím došlo k zmene trestnej sadzby ako takej, ktorá

presahovala ustanovenú hranicu pre konanie a rozhodovanie samosudcom...».

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Okresný súd okrem iného porušil právo na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, keď od podania obžaloby z 1. 6. 2006 do 30. 10.

2008 nekonal v predmetnej veci bez opodstatnených dôvodov“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 13. 2. 2009 a konaním v trestnej veci pod

sp. zn. , ktoré prerokovala samosudkyňa... rozhodol a konal nezákonne,

spôsobom, v medziach a rozsahu, ktorý nie je ustanovený v zákone, respektíve nie je

v súlade s ustanoveniami zákona a teda tým porušil práva sťažovateľa garantované

v článku 17 ods. 2 SR - právo na osobnú slobodu, článku 48 ods. 2 SR -

právo na prejednanie veci v primer. lehote (prerokovanie bez zbytočných prieťahov), článku

5 ods. 1 a ods. 4 Dohovoru... - právo na slobodu a bezpečnosť, článku 6 ods. 1 Dohovoru...

- právo na spravodlivé súdne konanie.

Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 13. 2. 2009 sa zrušuje.

Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval

a rozhodol a zakazuje pokračovať v porušovaní práv a slobôd garantovaných SR

a Dohovorom o ochrane ľudských práv a zák. slobôd.

Prípadne nech Ústavný súd SR súčasne rozhodne o mojom prepustení na slobodu.

V súlade s SR žiadam o priznanie primeraného

fin. zadosťučinenia ako morálnej a nemajetkovej ujmy v dôsledku porušenia zák. práv

a slobôd.“

Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv lebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd, alebo ak je to možné,

prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred

porušením.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;

b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu

vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti

ustanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred

príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú

oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo

v úteku po jeho spáchaní;

d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely

výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia

pred príslušný orgán;

e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne

chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej

nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie

alebo vydanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti pred ústavným súdom je sťažovateľom namietané porušenie

ním označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 13. februára 2009, ktorým schválil a potvrdil dohodou

o vine a treste uzavretú medzi sťažovateľom a prokurátorom okresnej prokuratúry.

1. V súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení jeho základného práva na osobnú

slobodu zaručeného v , práva na osobnú slobodu a bezpečnosť

zaručeného v čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd o návrhu prokurátora

okresnej prokuratúry na schválenie dohody o vine a treste rozhodol rozsudkom vydaným

samosudkyňou napriek tomu, že mu bol uložený úhrnný súhrnný trest za trestné činy, za

ktoré mu (podľa tvrdenia sťažovateľa) hrozilo uloženie trestu odňatia slobody s hornou

hranicou prevyšujúcou osem rokov ( a ), a navyše skorší trest

bol uložený v konaní pred senátom (čo odporuje ), ústavný

súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané na verejnom

zasadnutí konanom 13. februára 2009 za prítomnosti (okrem iných) prokurátora okresnej

prokuratúry, sťažovateľa, ako aj za prítomnosti jeho obhajcu.

Zo zápisnice okresného súdu o verejnom zasadnutí vyplýva, že sťažovateľ po splnení

všetkých obligatórnych podmienok vyjadril súhlas so schválením a potvrdením už uzavretej

dohody o vine a treste a rovnako schváliť túto dohodu navrhol aj jeho obhajca, a to bez

akýchkoľvek ďalších námietok či pripomienok.

Ústavný súd zastáva názor, že z princípu subsidiarity (v zmysle

a ) limitujúceho vzťah ústavného súdu ku všeobecným súdom

okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ

ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť

najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ

v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom

argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred všeobecnými

súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (, ).

Z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ

a jeho obhajca obsah navrhovanej dohody bezpochyby poznali od 16. decembra 2008, keď

ju sťažovateľ v prítomnosti svojho obhajcu na okresnej prokuratúre podpísal. Od tohto

momentu mu teda boli, rovnako ako aj jeho obhajcovi, známe tak hmotnoprávne podmienky

(spôsob určenia výšky trestu), ako aj procesné podmienky (zloženie - samosudca alebo

senát), za akých má okresný súd o tomto návrhu konať a rozhodovať. Sťažovateľ a jeho

obhajca teda ešte pred samotným konaním a rozhodovaním okresného súdu vedeli, že

v prípade schválenia a potvrdenia dohody o vine a treste bude sťažovateľ odsúdený podľa

v spojení s a na úhrnný

súhrnný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov a osem mesiacov, a že dôjde podľa § 35

ods. 2 k zrušeniu výroku o treste odňatia slobody uloženého rozsudkom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. z 11. júla 2006. Tieto

skutočnosti v plnej miere postačujú na vyvodenie záveru, v akom zložení má okresný súd

konať a rozhodnúť.

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že tak sťažovateľ, ako aj jeho obhajca už od podpisu

dohody o vine a treste teda mohli mať a mali vedomosť o skutočnostiach, ktoré v podstate

tvoria predmet sťažnosti v konaní pred ústavným súdom (že o návrhu má rozhodovať senát,

a nie samosudkyňa) a najneskôr pri otvorení verejného zasadnutia mali tieto skutočnosti

namietať pred konajúcou samosudkyňou, čo však v konečnom dôsledku neurobili.

Ústavný súd vo svojej judikatúre viackrát vyslovil, že v konaní pred všeobecným

súdom sťažovateľ nemôže len vyčkávať na rozhodnutie, a v prípade, ak je preňho

nepriaznivé, napadnúť ho sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ale v záujme ochrany

svojich práv a osobnej slobody sa má snažiť ovplyvniť ho svojou argumentáciou ešte pred

prijatím samotného rozhodnutia (obdobne , ).

Sťažovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by argumentáciu o nepríslušnosti

samosudkyne v konaní o návrhu na schválenie dohody o vine a treste bol predniesol pred

rozhodnutím okresného súdu. Týmto spôsobom by mohol ovplyvniť rozhodovanie

a napokon aj rozhodnutie okresného súdu vo svoj prospech alebo dať mu možnosť, aby sa

vyvaroval prípadného porušenia práv sťažovateľa podľa alebo dohovoru.

Keďže sťažovateľ námietky možného porušenia svojich práv nevyužil v konaní pred

okresným súdom, a to pred jeho rozhodnutím, ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Navyše ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstate

žiadnym spôsobom nenapadol vecnú správnosť rozsudku okresného súdu, a túto nenamieta

ani v spojení s prípadným porušením procesných predpisov postupom okresného súdu. Za

týchto podmienok je len ťažko akceptovateľné tvrdenie o porušení základných práv a slobôd

sťažovateľa okresným súdom, najmä ak k dohode o vine a treste dochádza medzi

prokurátorom a obvineným a akceptáciou dohody sa obvinený - v tomto prípade sťažovateľ

- vzdáva práva na prejednanie svojej veci nezávislým a nestranným súdom na hlavnom

pojednávaní a trest mu uloží súd bez dokazovania viny.

2. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v jeho trestnej veci v období od 1. júna 2006 do 30. októbra 2008 ústavný

súd poznamenáva, že uvedené konanie bolo v tom čase vedené pod sp. zn. ,

a toto bolo skončené uznesením z 30. októbra 2008, ktorým okresný súd vrátil vec okresnej

prokuratúre, aby táto konala o dohode o vine a treste.

Pri posudzovaní možného porušenia základného práva sťažovateľa zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru ústavný súd vychádzal zo

svojej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty (). Zároveň z judikatúry

ústavného súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel označených práv vyplýva, že

ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému

v (čo platí aj vo vzťahu k dohovoru) ústavný súd poskytuje

len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému

porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte

mohla trvať (napr. mutatis mutandis , , ,

).

Pretože sa sťažovateľ ústavnej ochrany svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

v napadnutom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. (trvalo od 1. júna

2006 do 30. októbra 2008) domáhal až v čase (sťažnosť bola ústavnému súdu doručená

9. marca 2009), keď k porušovaniu označených práv už nemohlo dochádzať, ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Uvedené platí aj v prípade, ak by ústavný súd posudzoval konanie okresného súdu

v trestnej veci sťažovateľa ako celok, t. j. od podania obžaloby 1. júna 2006 do

právoplatného skončenia trestného stíhania 13. februára 2009 schválením a potvrdením

dohody o vine a treste rozsudkom sp. zn. z toho istého dňa.

Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá a rozhodnutie o zrušení rozsudku

okresného súdu a ďalších požiadavkách sťažovateľa je viazané na vyslovenie porušenia jeho

práva alebo slobody, nepripadalo už do úvahy, aby ústavný súd o tejto časti sťažnosti

rozhodoval. Taktiež z dôvodu odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu

rozhodovať o ustanovení právneho zástupcu sťažovateľovi v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009