Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Dopĺňací_rozsudok_21Csp-92-2018.pdf
PDF · 83.41 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/92/2018
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci žalobkyne: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, B., zast. advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, Bratislava, Tomášikova 48, zast. JUDr. Roman Kvasnica a partneri s.r.o., advokátska kancelária, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o zaplatenie sumy 5.823,88 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.145,64 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v pomere úspechu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 06.12.2018 zmenenou (rozšírenou) podaním doručeným súdu dňa 29.01.2020 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie jej sumy 5.823,88 eur s príslušenstvom špecifikovaným vo výrokovej časti tohto rozsudku, zaplatenia sumy 153,26 eur mesačne od 15.02.2020 do dňa vyhlásenia rozsudku 02.06.2020 s príslušenstvom, ako i povinnosti vyplácať žalobkyni sumu 153,26 eur mesačne k 15. dňu toho-ktorého kalendárneho mesiaca od mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku až do doby, ktorého vyplácanie sa skončí mesiacom, ktorého sa žalobkyňa dožije, a to titulom neplatnej Výpovede z 26.10.2009 danej žalobkyni žalovaným zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu žalovaného zo dňa 13.02.1995 /ďalej len „Zmluva o dôchodku“/.
2. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 21Csp/92/2018-226 zo dňa 02.06.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 21Csp/92/2018-249 zo dňa 17.06.2020 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni: a/ sumu 3.678,24 eur s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 153,26 eur :
- od 16.12.2016 do zaplatenia,
- od 16.01.2017 do zaplatenia,
- od 16.02.2017 do zaplatenia,
- od 16.03.2017 do zaplatenia,
- od 16.04.2017 do zaplatenia,
- od 16.05.2017 do zaplatenia,
- od 16.06.2017 do zaplatenia,
- od 16.07.2017 do zaplatenia,
- od 16.08.2017 do zaplatenia,
- od 16.09.2017 do zaplatenia,
- od 16.10.2017 do zaplatenia,
- od 16.11.2017 do zaplatenia,
- od 16.12.2017 do zaplatenia,
- od 16.01.2018 do zaplatenia,
- od 16.02.2018 do zaplatenia,
- od 16.03.2018 do zaplatenia,
- od 16.04.2018 do zaplatenia,
- od 16.05.2018 do zaplatenia,
- od 16.06.2018 do zaplatenia,
- od 16.07.2018 do zaplatenia,
- od 16.08.2018 do zaplatenia,
- od 16.09.2018 do zaplatenia,
- od 16.10.2018 do zaplatenia,
- od 16.11.2018 do zaplatenia,
- od 16.12.2018 do zaplatenia,
- od 16.01.2019 do zaplatenia,
- od 16.02.2019 do zaplatenia,
- od 16.03.2019 do zaplatenia,
- od 16.04.2019 do zaplatenia,
- od 16.05.2019 do zaplatenia,
- od 16.06.2019 do zaplatenia,
- od 16.07.2019 do zaplatenia,
- od 16.08.2019 do zaplatenia,
- od 16.09.2019 do zaplatenia,
- od 16.10.2019 do zaplatenia,
- od 16.11.2019 do zaplatenia,
- od 16.12.2019 do zaplatenia,
- od 16.01.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, b/ ďalej ho zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 153,26 eur mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca od 15.2.2020 do dňa vyhlásenia rozsudku 02.06.2020 s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 153,26 eur od 16. dňa toho - ktorého mesiaca do zaplatenia počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, c/ vyplácať žalobkyni istinu vo výške 153,26 eur mesačne vždy k 15 dňu toho - ktorého kalendárneho mesiaca od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tento rozsudok súdu nadobudne právoplatnosť, pričom vyplácanie sa skončí mesiacom, ktorého sa žalobkyňa dožije. O trovách konania súd rozhodol tak, e žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v pomere úspechu 100%.
3. Súd vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania, ktorým mal nesporne preukázané, že Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 13.02.1995 bola medzi stranami sporu uzavretá v zmysle § 842 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., ktorej predmetom bolo doživotné plnenie žalovaným ako povinným v prospech žalobkyne vo výške 153,26 eur mesačne v zmysle uplatneného a priznaného nároku na základe Žiadosti žalobkyne o priznanie plnenia z Podporného dôchodkového fondu žalovaného. Na základe predmetnej zmluvy odo dňa jej účinnosti žalovaný v prospech žalobkyne i plnil. Dňa 26.10.2009 žalovaný však v zmysle § 582 ods. 1 OZ uplatnil voči žalobkyni Výpoveď z predmetnej zmluvy, a to z dôvodu, že Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede. Platnosť a účinnosť Zmluvy o dôchodku mala podľa Výpovede žalovaného zo dňa 26.10.2009 skončiť ku dňu 31.03.2010, z tohto dôvodu preto počnúc mesiacom apríl 2010 prestal žalovaný poskytovať v zmysle Zmluvy o poskytovaní podporného dôchodkového fondu odporcu plnenia. Rozsudkami tunajšieho súdu v konaniach č.k. 43C/107/2010-94, právopl. 15.11.2013, v konaní č.k. 10C/228/2012 právopl. 28.07.2015, v konaní č.k. 14C/470/2015 právopl. 18.11.2016 , v konaní č.k. 16C/265/2016 právopl 09.07.2018 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu mesačných plnení titulom plnení zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 13.02.1995 za obdobie za apríl 2010 až november 2016 pri vyhodnotení Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 13.02.1995 ako platnej, neuzavretej za nápadne nevýhodných podmienok pre žalovaného, výpoveď odporcu z tejto zmluvy zo dňa 26.10.2009 za neplatnú z dôvodu, že Zmluva bola uzavretá na dobu určitú neurčitého trvania, z ktorého dôvodu výpovedný dôvod v zmysle § 582 OZ nebol daný. Už v tomto konaní odporca namietal zánik záväzku odporcu z tejto zmluvy pre nemožnosť plnenia, ktorú námietku súd vyhodnotil za nedôvodnú a taktiež odporca namietal zánik
jeho záväzku voči žalobkyni z dôvodu rozporu s § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou, § 27 ods. 8, § 116 Zák. o bankách č. 483/2001 Z. z., a to z rovnakých dôvodov, ktoré žalovaný uplatnil v tomto konaní č. k.21Csp/92/2018, pričom aj prvoinštančný a aj odvolací súd vo svojich rozhodnutiach v uvedených konaniach zastali názor, že vzťah medzi sporovými stranami založený zmluvou o dôchodku nepatrí medzi vzťahy regulované Zákonom o bankách. Preto zmluvu o dôchodku nemožno považovať za uzavretú za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 27 ods. 12 Zákona o bankách a rovnako nevzhliadol žiadne dôvody zániku povinnosti žalovaného plniť zo zmluvy o dôchodku pre nemožnosť plnenia podľa § 575 OZ. Tunajší súd rozsudkom č.k. 21Csp/92/2018-226 zo dňa 02.06.2020 na základe vykonaného dokazovania a zistenia, že predmetná Zmluva zo dňa 13.02.1995 nebola uzavretá na dobu neurčitú, žalovaný preto nemohol Zmluvu vypovedať podľa § 582 OZ. Navyše charakter a účel uzavretej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu žalovaného, kedy účastníkom takejto zmluvy je na jednej strane poskytovateľ dôchodku ako osoba povinná a na druhej strane poberateľ dôchodku ako osoba oprávnená, pričom dôvody uzatvorenia takejto zmluvy, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobkyni poskytovať plnenie môžu byť rôzne a za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie, nepredpokladá počas trvania právneho vzťahu do smrti oprávneného jej ukončenie jednou zo zmluvných strán. Predmetná zmluva o dôchodku spĺňa podstatné náležitosti zmluvy podľa § 582 ods. 1 OZ, preto Výpoveď zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 26.10.2009 danú žalovaným žalobkyni považuje súd za neplatnú, nakoľko Zmluva o dôchodku je zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitého trvania, nie však zmluvou na dobu neurčitú. Platnosť predmetnej Zmluvy o dôchodku zo dňa28.08.1996 , ako i neplatnosť Výpovede zo zmluvy zo dňa 26.10.2009 bola ustálená i v Náleze Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 26/2012-33 zo dňa 25.4.2012, ktorý potvrdil, že Zmluva o dôchodku nie je zmluvou na dobu neurčitú, nie je možné ju ukončiť Výpoveďou podľa § 582 ods. 1 OZ, zaviazal žalovaného na zaplatenie nárokov špecifikovaných v bode 2 tohto rozsudku.
4. Súd však pri vyhlásení rozsudku opomenul rozhodnúť o časti istiny (rozšírenej žaloby) vo výške 2.145,64 eur predstavujúce mesačné plnenia z predmetnej Zmluvy o dôchodku za obdobie od decembra 2018 do januára 2020 (vrátane), t.j. za 14 mesiacov vo výške mesačných plnení 153,26 eur.
5. Podľa § 225 ods. 1 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
Podľa § 225 ods. 2 CSP, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.
6. Súd o nároku žalobkyne o zaplatenie istiny 2.145,64 eur ako súčtu mesačných plnení za obdobie december 2018 až január 2020 vrátane vo výške 153,26 eur rozhodol na pojednávaní dňa 23.07.2020 v neprítomnosti sporových strán v zmysle § 180 CSP, oboznámil sa s listinnými dokladmi založenými v spise a zistil skutkový stav totožný ako je uvedený pod bodom 3 odôvodnenia tohto rozsudku, teda totožný stav, z ktorého vychádzal aj pri rozhodovaní v zmysle rozsudku č.k. 21Csp/92/2018-226 zo dňa 02.06.2020. Z dôvodu, že súd mal preukázanú dôvodnosť predmetného nároku i v časti nároku na úhradu plnení z predmetnej Zmluvy o dôchodku zo dňa 13.02.1995 za obdobie 12/2018 až 01/2020 vrátane, ako aj s prihliadnutím na konštantnú judikatúru (uznesenia NS SR sp. zn. 5MCdo 49/2012 z 29.04.2014, sp. z. 2 Cdo 60/2012 z 29.03.2012, sp. zn. 3 Cdo 186/2012 z 22.11.2012, sp. zn. 7 Cdo 115/2014 z 23.05.2014, sp. zn. 7 Cdo 126/2012 z 12.06.2013), ako i nálezy Ústavného súdu SR ( uznesenia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 103/2014 z 19.02.2014, sp. zn. IV. ÚS 31/2013 z 17.01.2013, sp. zn. IV. ÚS 550/2012 zo 07.11.2012, sp. z. II.ÚS 26/2012 z 25.04.2012) súd zaviazal žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 2.145,64 eur predstavujúcej mesačné plnenia zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 13.02.1995 za obdobie december 2016 až november 2018 t.j. 24 mesiacov á 153,26 eur, ako si ho uplatňovala žalobkyňa žalobou zo dňa 03.12.2018), súd v súlade s § 842 OZ žalobe i v tejto časti nároku ako dôvodnej vyhovel.
7. O trovách konania o zaplatenie 2.145,64 eur súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania v plnej výške v pomere úspechu 100%. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).