Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_66Ek-374-2019.pdf
PDF · 94.41 KB
Case nature
Subarea
66Ek/374/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX M. pri P., právne zast. JUDr. Michalom Rebrom, advokátom, so sídlom Márothyho 6, 811 06 Bratislava, proti povinnému J. L., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX M. pri P., vedenej pred súdnou exekútorkou Mgr. Ivetou Ailerovou, so sídlom exekútorského úradu J. Bottu 21, 934 01 Levice, pod sp. zn. 402EX/277/19, v konaní o vymoženie nepeňažného nároku a peňažného nároku vo výške 6.654,16,-EUR, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/374/2019 zo dňa 21. februára 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/374/2019 zo dňa 21. februára 2020 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/374/2019 zo dňa 21. februára 2020.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 27.2.2019 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn. 15C/120/2016-114, zo dňa 28.9.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2017 a vykonateľnosť dňa 27.10.2017 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 66Ek/374/2019 dňa 25.4.2019 súdnu exekútorku Mgr. Ivetu Ailerovú, so sídlom exekútorského úradu J. Bottu 21, 934 01 Levice. Doručením poverenia súdnej exekútorke dňa 25.4.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/374/2019 zo dňa 21.2.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní veci zistil, že povinný súdu neuviedol a nepreukázal žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Tvrdenia povinného spočívajúce v tom, že obidvaja sú v exekučnom titule zaviazaní k povinnosti predať nehnuteľnosť, pričom ponuky na predaj nehnuteľnosti odmieta práve oprávnená, nie on a teda, keďže on nie je ten, kto dobrovoľne svoju povinnosť neplní, považuje exekúciu za nedôvodnú a nezákonnú, vyšší súdny úradník považoval za nepreukázané a neodôvodňujúce zastavenie exekúcie. Oprávnená naopak na exekúcii trvala a poukázala na to, že je to povinný, kto nemal záujem podpísať žiadnu zmluvu s realitnou kanceláriou o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. Ona sama iniciovala už aj konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva a aj exekučné konanie práve z dôvodu, že povinný nemal záujem vyriešiť ich majetkové vzťahy. Tvrdenia povinného považuje preto oprávnená za
účelové. Vyšší súdny úradník po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj vyjadrenia oprávnenej dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie exekúcie dôvodný a neuviedol také dôvody, pre ktoré by mohol súd jeho návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť. Zdôraznil, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdení povinného v podanom návrhu, zaťažuje výlučne povinného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnená podala návrh na začatie exekúcie dôvodne, keďže povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená a návrh povinného ako nedôvodný zamietol.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 28.2.2020, podal povinný dňa 13.3.2020, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. V podanej sťažnosti uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za arbitrárne, nezákonné, nepreskúmateľné a porušujúce jeho právo na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka považuje povinný za nedostatočné a tým porušujúce jeho právo na spravodlivý proces. Podľa jeho názoru ho súd v rozpore s právnym poriadkom zaťažuje dôkazným bremenom, pričom mu ani náznakom neuviedol, aké skutočnosti má preukázať, resp. čo nepreukázal. Súd neodôvodnil zistený skutkový stav vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov a nedal odpovede na všetky zásadné otázky, pričom ani právne posúdenie veci nemožno v odôvodnení rozhodnutia nájsť. Na základe uvedených skutočností navrhuje povinný napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušiť, prípadne zmeniť, exekúciu zastaviť a oprávnenú zaviazať k náhrade trov exekučného konania.
6. Súd dňa 25.4.2020 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenej, ktorá sa k nej vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 4.6.2020. Oprávnená k sťažnosti povinného uviedla, že exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Poukázala v zásade na rovnaké okolnosti aké uviedla aj vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Opätovne uviedla, že ona bola nútená iniciovala už aj konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že povinný nemal záujem akokoľvek veci riešiť. Schválenie zmieru tak ako je uvedený v exekučnom titule bol jej posledný ústupok povinnému s cieľom doriešiť vec zmierlivou cestou. Ani po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, však k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nedošlo, keďže povinný maril všetky jej pokusy o predaj nehnuteľnosti cez realitné kancelárie. Preto bola nútená podať návrh na vykonanie exekúcie. Aj počas exekučného konania povinný nedôvodnými podaniami bráni urýchlenému výkonu exekúcie, t.j. ich vzájomnému majetkovému vysporiadaniu. Oprávnená poukázala aj na to, že predmetom exekúcie je aj pohľadávka vo výške 6.654,16,-EUR a že voči povinnému vedie aj súdne spory vo veci neplatenia výživného na deti s tým, že povinný ani uvedené povinnosti nesplnil dobrovoľne, hoci predal rodinný dom za značné finančné prostriedky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje sťažnosť povinného za nedôvodnú a účelovú a navrhuje, aby ju súd zamietol.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
16. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k sťažnosti povinného uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinnosť dôkazného bremena povinnému vyplýva priamo z ustanovenia §61k ods. 2 Exekučného poriadku. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením povinného, že ho súd v rozpore s právnym poriadkom zaťažuje dôkazným bremenom.
17. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú a vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinného. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.
18. V posudzovanom prípade súd zistil, že oprávnenou predložený exekučný titul, je uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn. 15C/120/2016-114, zo dňa 28.9.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2017 a vykonateľnosť dňa 27.10.2017 a je spôsobilým exekučným titulom. Obsahom exekučného titulu je schválenie zmieru vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predajom (tam uvedených) nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja rovným dielom medzi oprávnenú a povinného. Ďalej je obsahom exekučného titulu aj povinnosť povinného, zaplatiť oprávnenej titulom vyporiadania investícií do nehnuteľností sumu vo výške 6.654,16,-EUR, v lehote 15 dní od predaja nehnuteľností.
Právo priznané exekučným titulom je pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva priznané rovnako v prospech oprávnenej ako aj povinného a pokiaľ ide o pohľadávku z titulu vyporiadania investícií do nehnuteľnosti vo výške 6.654,16,-EUR, táto je priznaná v prospech oprávnenej a povinnosť na jej vyplatenie smeruje voči povinnému.
19. Po preskúmaní súdneho spisu preto možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. nezákonne vedená exekúcia z dôvodu že on s predajom nehnuteľností súhlasí a bráni mu oprávnená. Tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný a nedôvodný. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, predajom spoločnej nehnuteľnosti, je totiž exekučným titulom, z ktorého môže byť oprávneným ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti, pričom povinnými sú v takom prípade ostatní podieloví spoluvlastníci.
20. Pokiaľ ide o tvrdenia povinného, že exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, súd uvádza, že s týmto tvrdením povinného taktiež nemožno súhlasiť. Povinný súdu nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvody na zastavenie exekúcie, sú pritom v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, uvedené taxatívne. Podaný návrh na zastavenie exekúcie spočíval iba v subjektívnych tvrdeniach povinného o neochote oprávnenej predať nehnuteľnosti, na základe čoho má byť exekúcia nezákonná a z toho dôvodu podanom návrhu na zastavenie exekúcie. S týmto tvrdením povinného sa vyšší súdny úradník vysporiadal správne a v dostatočnom rozsahu. Nie je úlohou ani povinnosťou exekučného súdu zisťovať iniciatívne (z úradnej moci) pravdivosť tvrdení povinného, či vyzývať ho na predloženie dôkazov na preukázanie jeho tvrdenia o tom, či oprávnená mala záujem nehnuteľnosti predať alebo nie. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno nepatrí súdu ale, v súvislosti s tvrdeniami uvedenými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, nositeľom dôkazného bremena je výlučne povinný, ktorý ich tvrdí. Povinný súdu nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, pričom samotné jeho tvrdenie o dôvodoch pre ktoré ku predaju spoločných nehnuteľností nedošlo, ani nemohlo založiť niektorý zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. Ako už sú uviedol, z predloženého exekučného titulu, môže byť totiž oprávneným ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti a povinnými sú v takom prípade ostatní podieloví spoluvlastníci. Súd preto takúto obranu povinného považoval za nedôvodnú.
21. Súd v tomto smere dodáva, že oprávnená si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané jej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
22. K povinným namietanej nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, súd ďalej uvádza, že tieto tvrdenia povinného súd tiež neakceptoval. Súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, možno považovať za dostatočné, jasné, logické, presvedčivé a v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Vyšší súdny úradník sa zaoberal a dostatočne vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie súdu, relevantnými námietkami povinného, pričom je potrebné zdôrazniť, že podstatou návrhu povinného na zastavenie exekúcie, bolo jeho subjektívne tvrdenie, že oprávnená bráni predaju nehnuteľností v ich podielovom spoluvlastníctve, s čím sa vyšší súdny úradník dostatočne a správne vysporiadal. Sudca v tejto súvislosti poukazuje na to, že judikatúra nielen na vnútroštátnej ale aj na európskej úrovni je v otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí do takej miery jednotná, že nemožno mať pochybnosti o tom ako má byť súdne rozhodnutie odôvodnené, aby ho nebolo možné považovať za arbitrárne. Ako príklad súd uvádza uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2011, sp. zn. 8Sžo/122/2010, v zmysle ktorého: „K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu
SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).“
23. Rovnako, v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím, súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
24. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
25. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávnenou, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
26. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
27. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
29. Oprávnená si náhradu trov, ktoré by jej vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnila. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnená nenavrhla, v rámci konania o návrhu povinného, vrátane konania o sťažnosti povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenej trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného, nepriznal.
30. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).