Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-171-2019.pdf
PDF · 114.19 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/171/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: Dental studio SK s.r.o., IČO: 43 987 524, Bratislava, Kovácsova č. 19, zastúpený JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, Bratislava, Zámocká č. 18, proti žalovanému: A.. V. G. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom L., Y. č. 3, adresa na doručovanie Bratislava, B. č. XX, o zaplatenie sumy 109,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 26. októbra 2017, č.k. 15 C 76/2016-31, v spojení s opravným uznesením zo dňa 14. júna 2019, č.k. 15 C 76/2016-66, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 26. októbra 2017, č.k. 15 C 76/2016-31, v spojení s opravným uznesením zo dňa 14. júna 2019, č.k. 15 C 76/2016-66, p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo 26.10.2017, č.k. 15 C 76/2016-31, v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.6.2019, č.k. 15 C 76/2016-66 (opravené meno žalovaného), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 109,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 16.7.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 10.3.2016, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 109,- € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný navštevoval jeho zubnú ambulanciu, kde mu boli poskytované služby zubného lekára. Za poskytnuté služby vystavil dňa 25.6.2015 na základe dohody so žalovaným faktúru č. XXXXXXX na sumu 109,- €, splatnú dňa 15.7.2015, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil, ani neskôr na základe upomienky zo dňa 23.10.2015.
2. Súd prvej inštancie vo veci nenariadil pojednávanie (§ 177 ods. 2 písm. a/, § 219 ods. 3 veta prvá C.s.p.), vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami pripojenými k žalobe a zistil nasledovný skutkový stav veci. Žalobca podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., vložka č. XXXXX/B, má v predmete činnosti, okrem iného, zapísané „ambulancia v odbore stomatológia“, pričom dňa 25.6.2015 vystavil faktúru č. XXXXXXX na sumu 109,- €, v ktorej rozpísal cenu za jednotlivé úkony vykonané zubným lekárom MDDr. Katarínou Maászovou, s dátumom splatnosti dňa 15.7.2015. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zaslal žalovanému dňa 23.10.2015 výzvu na zaplatenie sumy 109,- € za služby zubného lekára na základe uvedenej faktúry; výzva sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote na pošte.
3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 559 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2009, od 1.2.2013 a dôvodil dôvodnosťou žaloby. Uviedol, že medzi stranami vznikol záväzkový zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca v súlade s predmetom podnikateľskej činnosti zapísaným v obchodnom registri poskytol žalovanému platenú službu (služby zubného lekára) a žalovaný bol povinný za túto službu zaplatiť cenu v zmysle platného cenníka. Mal za preukázané, že žalovaný svoju povinnosť nesplnil, žalobcom preukázaný nárok v súdnom konaní ničím nespochybnil, nenamietal ani poskytnutú službu, ani vyúčtovanú cenu, z dôvodu ktorého žalovaného na splnenie jeho povinnosti zaviazal a uložil mu zaplatiť žalobcovi sumu 109,- €. 3.2. Žalovanému uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z omeškania v požadovanej výške 5,05 % ročne od 16.7.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. 3.3. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ C.s.p.). Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že ničím nespochybnil a nenamietal poskytnutú službu, ani vyúčtovanú cenu, pretože ihneď na mieste žiadal, aby mu zubárka Mászová vystavila položkovitý účet/doklad, čo ale rezolútne odmietla s tým, že jej vláda predpísala vydať tento doklad/blok a žiadny iný mu nedá. Podávala mu aj akýsi doklad z tlačiarne, na ktorom bola uvedená výsledná suma 109,- €, trval však aj naďalej na položkovom doklade z hľadiska svojho postavenia platiaceho pacienta, zákazníka/spotrebiteľa. Namietal aj požadovanú cenu úhrady, ktorá sa mu zdala príliš vysoká, nakoľko za predošlé ošetrenie zubu zaplatil sumu 181,- €. Uvedená zubárka ho vopred neoboznámila s cenou, ktorú požaduje za predmetný zákrok, pričom ani nemal možnosť vopred nahliadnuť do cenníka, bolo mu povedané, že cenník je na stole v čakárni, na čo reagoval tak, že na stole videl len akúsi znôšku starých časopisov, nič iné. Namietal aj podmienky ošetrenia, pretože prítomná sestra neustále otvárala a zatvárala dvere ordinácie do čakárne, nechávala ich otvorené počas jeho ošetrenia za prítomnosti čakajúcich osôb v čakárni. V ordinácii nepríjemne a nahlas vyhrávala reprodukovaná hudba počas jeho ošetrenia, keď sa zubárka spolu so zdravotnou sestrou priamo nad jeho ústami otvorenými dokorán nahlas bavili o svojich súkromných záležitostiach. Uvedená zubárka nebola ochotná vyhovieť žiadnej z jeho už uvedených námietok a výhrad, najmä k riadnemu položkovému dokladu, na čo jej povedal, že nie je ochotný predmetnú sumu zaplatiť. Pri odchode mu zdravotná sestra strčila do rúk akýsi lístok o veľkosti cca 10 x 10 cm, kde bolo jej rukopisom niečo napísané a doma zistil, že ide o neautorizovaný, nepodpísaný text s rôznymi skratkami a (zrejme) cenami pod tromi dátumami, originál má k dispozícii. Rovnako jeho meno na tangovaných písomnostiach je uvedené zmätočne, ani nevie kde žalobca, poťažme súd, zobral jeho doručovaciu adresu v rozhodnom čase, keďže nie je jeho adresou trvalého pobytu. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný nezdôvodnil ním uvádzané odvolacie dôvody. K odvolacím námietkam žalovaného ohľadne jeho žiadosti o akýsi položkový doklad ohľadne poskytnutej služby konštatoval, že po poskytnutí služby na základe dohody medzi ním a žalovaným mu vystavil predmetnú faktúru, ktorá spĺňa náležitosti v zmysle zákonnej úpravy a aj žalovaným požadovaný položkový údaj o poskytnutej službe, a to označenie slovom i číslom úkonu zubného lekára, množstvo toho-ktorého úkonu, jednotkovej ceny úkonu a výslednú celkovú sumu za úkony, ktoré poskytol žalovanému. Nie je tak zrejmé aký, podľa slov žalovaného, doklad alebo účet od neho požaduje. K cene za poskytnuté služby uviedol, že bola vypočítaná ako súčet jednotlivých úkonov zubného lekára podľa platného cenníka, ktorý je u neho k nahliadnutiu. Tvrdenie žalovaného, že mu neuviedol sumu za poskytnuté služby vopred považuje za výlučne účelové a nepravdivé. Odmietol ďalšie tvrdenia žalovaného týkajúce sa priebehu poskytnutia služieb z jeho strany, považuje ich rovnako za výlučne účelové a nepravdivé. Žalovaný nepoprel, že mu boli z jeho strany služby dodané, ani že predmetnú faktúru nezaplatil. K nesprávne uvedenému menu žalovaného dodal, že ho evidoval vo svojej databáze pod menom a priezviskom A.. V. G. spolu s adresou a asi chybou v písaní v jeho evidencii nesprávne evidoval meno žalovaného V., namiesto V., pričom sa táto chyba následne preniesla do faktúry i žaloby. Uvedené však nemení nič na tom, že žalovaný bol v žalobe identifikovaný
dátumom narodenia, bydliskom; poukázal na uznesenie prvoinštančného súdu zo dňa 30.3.2017, č.k. 15 C 76/2016-22, v ktorom je uvedené správne meno žalovaného V.. V prípade uvedenia nesprávneho mena ide o chybu v písaní, ktorá je odstrániteľná. Adresu bydliska žalovaného evidoval tú, ktorú mu poskytol sám žalovaný pred poskytnutím služby a tak vychádzal z tohto údaju pri písaní výzvy na zaplatenie, aj žaloby; výzva sa mu vrátila ako „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Ak by táto adresa bola adresou trvalého, resp. prechodného pobytu žalovaného, vrátila by sa mu výzva s oznámením „adresát neznámy“. Záverom dodal, že súd si zisťuje pobyt strán sporu potom ako nie je možné vydaný platobný rozkaz doručiť žalovanému do vlastných rúk. Skutočnosť, že žalovaný si na adrese uvedenej v žalobe písomnosti nepreberá, nemôže ísť na jeho ťarchu. Z uvedených dôvodov považuje tvrdenia žalovaného o tom, kde si súd a on zistili jeho adresu za irelevantné a účelové. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť; žiadal trovy odvolacieho konania.
6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v odvolaní s tým, že všetko rozporoval ihneď, preto aj požadoval položkový účet/doklad, ktorý mu bol odmietnutý, čo vyhrotilo zásadný, konfliktný rozpor. Zdôraznil, že žiadnu dohodu na prácu na faktúru neuzavrel. Dotyčná zubná ambulancia na faktúru nerobí, ani nepozná žiadnu takú zubnú ambulanciu a už vôbec nie súkromnú, ktorá by takto pracovala. Preto sú tvrdenia žalobcu uvedené v jeho vyjadrení účelovou fikciou.
7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalovaného uviedol, že zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Žalovaný neuviedol vo svojom vyjadrení žiadne nové tvrdenia alebo dôkazy, pričom tvrdenie že nevystavuje za vykonané služby bežné faktúry považuje za irelevantné a výlučne účelové. Vyjadrenia žalovaného sú irelevantné a nemožno ich považovať za účinnú obranu na strane žalovaného. Zopakoval, že žalovaný nepoprel, že mu službu dodal, taktiež preukázal doručovanie faktúry žalovanému. Zotrval na odvolacom návrhu.
8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. júla 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 109,- € s príslušenstvom (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v tomto výroku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
9. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať.
11. Žalovaný svoje odvolanie, okrem iného, odôvodnil aj ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p., t.j., že neboli splnené procesné podmienky, ktoré bližšie nešpecifikoval. Aj napriek tomu, odvolací súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutou s niektorou z nasledovných procesných vád (§ 380 ods. 2 C.s.p.), t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, procesnej subjektivity, procesnej spôsobilosti strany sporu, povinného zastúpenia, prekážky veci právoplatnej rozhodnutej veci alebo skôr začatého konania, zrozumiteľnosti a úplnosti žaloby. Odvolateľ takéto procesné vady vo svojom odvolaní netvrdil a zároveň ich existenciu nezistil
ani odvolací súd. Žalovaný sa vo svojom odvolaní obmedzil iba na citovanie ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p., avšak účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, čo žalovaný neurobil a tak odvolací súd nemohol na tento odvolací dôvod prihliadnuť.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný ani odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., ktorý taktiež žalovaný bližšie neodôvodnil. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný si nepreberal zásielky súdu prvej inštancie (žalobu, platobný rozkaz) na adrese svojho trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov Slovenskej republiky - L., Y. č. 3, ani na adrese, ktorú označil vo svojom odvolaní ako adresu na doručovanie písomností - L., B. č. XX; na tejto adrese si prevzal napadnutý rozsudok. Žalovaný ani pri tomto odvolacom dôvode nekonkretizoval akým nesprávnym procesným postupom mu znemožnil prvoinštančný súd, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd poukazuje na to, že medzi porušenie práva na spravodlivý proces patrí aj odňatie možnosti konať pred súdom, ktorým sa rozumie nielen procesný postup súdu, ale aj rozhodnutie, v dôsledku ktorého strana sporu nemôže uplatniť svoje práva. Žalovaný mal dostatok času na preukázanie svojich tvrdení uvádzaných v odvolaní, a to, že mu žalobca vopred neoznámil cenu za požadovaný zákrok, že sumu za vykonané ošetrenie namietal, že namietal podmienky ošetrenia, že má originál lístka s s rôznymi skratkami, cenami a troma dátumami, ktorý mu mala „strčiť“ do rúk pri jeho odchode z ordinácie zdravotná sestra, avšak ani k odvolaniu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia. V zmysle platnej právnej úpravy nesprávny procesný postup súdu, priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu procesný predpis priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, je odňatím možnosti strany konať pred súdom. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom bližšie nešpecifikuje; pod odňatím možnosti konať pred súdom je však potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje sporovej strane realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by inak mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Vždy ide o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad môže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá samo tvrdenie sporovej strany o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k odňatiu možnosti stranám konať pred súdom, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie, vydané v konaní, postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. V danom prípade uvedené splnené nebolo, keď tak ako je uvedené vyššie, žalovaný na podporu svojich tvrdení neoznačil, ani nenavrhol, žiadne dôkazné prostriedky. Odvolací súd ešte dodáva, že nesprávne uvedené meno žalobcu v napadnutom rozsudku bolo opravené súdom prvej inštancie, a to opravným uznesením zo dňa 14.6.2019, č.k. 15 C 76/2016-66, ktoré bolo žalovanému dňa 25.6.2019 doručené (č.l. 69 spisu).
13. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neprodukoval vo svojom odvolaní žiadne dôkazy, ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci, odvolací súd sa stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o tom, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému platenú službu (zubného lekára) a žalovaný bol povinný za túto službu zaplatiť cenu v zmysle platného cenníka. Ak sa žalovaný domnieva, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu poskytnutiu služby, že sa nemohol dopredu oboznámiť s cenníkom žalobcu, mal na preukázanie tohto tvrdenia povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto tvrdenia. Odvolací súd konštatuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, t.j. právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
14. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva (žalovaný ani tento odvolací dôvod nezdôvodnil), že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
15. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
16. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. i vo výroku o náhrade trov konania, keď žalovaný podal odvolanie aj voči tomuto výroku, avšak toto odvolanie vo vzťahu k
výroku o trovách vôbec nezdôvodnil, a preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, keď žalobca odvolanie nepodal. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).
17. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).