Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/61/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: R. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, zastúpeného: JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481, v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 31. januára 2020 pod č.k.7C 67/2018-155 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody - náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2 910, 29 eura a nemajetkovej ujmy v sume 25 000 eur na tom skutkovom základe, že bolo voči nemu vznesené obvinenie, bola podaná obžaloba zo skutku, za ktorý bol okresným aj krajským súdom oslobodený. 1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaná oznámila žalobcovi na jeho žiadosť o uplatnenie nároku, že jeho nárok nebude uspokojený. Citoval ustanovenia , c, , , , , , , , , , , , , , , , 215, 191,167 ods. 1, 3 (strana 4 - 7) rozsudku a uviedol, že zákon upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným) rozhodnutím ( a zákona). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ( zákona). Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní ( zákona), väzbe, treste alebo ochrannom opatrení ( zákona). V každom prípade sa musí preukázať splnenie podmienok zodpovednosti za škodu. Vyššie uvedené podmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený, ktorý v prípadnom súdnom konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu.

1.3. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia zákonnej podmienky podľa a a to, že právoplatné rozhodnutie súdu bolo zrušené, resp. aspoň zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Okresný súd Bratislava I. a Krajský súd Trenčín vo veci rozhodli tak, že žalobcu spod podanej obžaloby zo dňa 14. 04. 2015, číslo konania - 31 právoplatne oslobodili. Len zo skutočnosti, že voči žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie, bez toho, aby bol vzatý do vyšetrovacej väzby /s poukazom na ustanovenie a /, resp. inak pozbavený osobnej slobody /s poukazom na ustanovenie /, a v konaní nebolo nezákonné právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené /v zmysle a nasl. rozhodnutie ani zmenené ani zrušené pre nezákonnosť.../, nakoľko v konaní bol žalobca súdom opakovane vždy právoplatne oslobodený, a to najprv rozhodnutím OS BA I. v spojení s rozhodnutím

KS Trenčín pod čís. kon.: -345, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 06. 2017, nemožno vychádzať ako zo splnenej zákonnej požiadavky pre priznanie nároku zo zodpovednosti za škodu podľa a ). V tomto smere sa plne stotožnil s názorom žalovanej, že vedením trestného konania pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu pri výkone dozornej služby podľa Tr. zák. nebolo preukázané porušenie základných zásad podľa , išlo o štandardný postup. Prokuratúra bola povinná podať obžalobu, bez prihliadnutia na zásadu in dubio pro reo, v pochybnostiach mysliac skutkových, v prospech obvineného človeka, obžalovaného, pretože sa s týmito relevantnými skutkovými okolnosťami musia vysporiadať súdy vo svojich rozhodnutiach. 1.4. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo podľa k nesprávnemu úradnému postupu ako základu zodpovednosti za škodu. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu. Z rovnakých dôvodov ako pri nezákonnom rozhodnutí zákon nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom „nesprávny úradný postup“.

Spoľahlivo nepreukázal výšku ani vznik škody, nemajetkovej ujmy, ktorá sa nedá určiť odhadom. Je potrebné prihliadať k zákonnej požiadavke, aby vznik škody bol v príčinnej súvislosti s namietaným nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, s jej presne verifikovateľnou výškou, predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, ktoré nastali po nezákonnom rozhodnutí a v dôsledku nesprávneho úradného postupu v živote žalobcu s poukazom na jeho postavenie v rodine, v spoločnosti a podobne. V časti náhrady škody sa zaoberal príjmom žalobcu a doplatkom mzdy, nepreukázaním pôžičiek.

K časti nemajetkovej ujmy uviedol, že žalobca bol povinný preukázať vznik nemajetkovej ujmy, a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva, ospravedlnenie resp. iné formy satisfakcie, nakoľko v tomto prípade sa jedná až o také závažné porušenie jeho práv, ktoré je možné napraviť len priznaním finančného zadosťučinenia. Pri tom všetkom musel žalobca preukázať v rámci satisfakčnej funkcie finančnej náhrady, že ním požadovaná suma zabezpečí primerané zmiernenie, reálne preukázanej a vzniknutej nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby to nebolo zdrojom bezdôvodného obohatenia sa žalobcu.

Je zrejmé, že došlo k vzneseniu obvinenia 11. 06. 2017, na základe čoho nemožno dať do súvislosti výkon práce profesionálneho vojaka so zhoršením osobných vzťahov v manželstve, ktoré bolo rozvedené v septembri 2013. Rovnako nemožno súhlasiť so zhoršením jeho osobných a majetkových pomerov z titulu úhrady sumy výživného. K jeho finančnej situácii poberaním čistého príjmu v sume 325 eur bez akéhokoľvek výkonu práce a uviedol, že bolo namieste prehodnotiť svoje osobné finančné potreby vo vzťahu k splácaniu úveru na bývanie. V dome zostala bývať bývalá manželka.

Vo vzťahu k vyplatenej sume 28 820,70 eura poznamenal, že uvedená suma predstavuje náhradu tzv. hrubej mzdy, čistý príjem v sume cca 21 000 eur mohol použiť pre svoje potreby. Podľa vlastného udania finančné prostriedky použil na úhradu pôžičiek, ktoré mal od svojich známych za dlžné výživné. V tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

Neuniesol dôkazné bremeno záujmom zotrvať v armáde, pretože mu nič nebránilo podať žiadosť o predĺženie zmluvy s Armádou SR za situácie, kedy už 28.11.2016 bol prvostupňovým súdom oslobodený spod podanej obžaloby. Ďalej uviedol, že žalobca je vyučený ako obrábač kovov, bol vždy zabezpečený pravidelným mesačným príjmom, od augusta 2014 do 30.09.2017 mu bol vyplácaný príjem v sume 325 eur, k 01.10.2017 po odrobení necelých 20 rokov mal nárok na výsluhový dôchodok. Výsluhový dôchodok od 1.10.2017 poberá v sume 430 eur. Počas konania sám žalobca uviedol, že mal len bežné výdavky, nič navyše. Jeho príjem bol na úrovni minimálnej mzdy. Nepreukázal zlý zdravotný stav žiadnymi dokladmi. Účasť na misiách, ktorým sa v minulosti zúčastnil v G., na B. atď. nie je nárokovateľná skutočnosť z hľadiska dosiahnutia vyššieho príjmu, a preto nedosiahnutie tohto príjmu nemožno považovať za akúkoľvek peňažnú ujmu. Na záver poznamenal, že žalobca podľa vlastného udania za obdobie vedenia trestného stíhania nemal nijaké zvýšené náklady, mal bežné výdavky, nič

navyše, a preto k uplatnenému nároku, či už na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, nemohol v tomto konaní prihliadnuť.

Nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania o výsluch svedkov bývalej manželky, družky a sestry k otázke jeho majetkových pomerov a k celkovému životnému chodu v čase, keď bol obžalovaný a jeho príjem sa výrazne znížil s poukazom na zachovanie princípu hospodárnosti, a čo najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia veci, ako aj zásady koncentrácie konania v zmysle čl. 2, čl. 8, čl. 17 Zásadných princípov . Na termín pojednávania boli strany sporu predvolané už v novembri 2019 a do dňa pojednávania navrhnutých svedkov nezabezpečili. Preto žiadosti o odročenie pojednávania za účelom výsluchu svedka nemohol vyhovieť. Návrhu nevyhovel z dôvodu, že výsluch by mal byť realizovaný k nemajetkovej ujme aj vo vzťahu k pôžičkám.

O trovách konania rozhodol prihliadnutím k v spojení s , ktoré ustanovenie zákona predstavuje generálny dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania a predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a za zavinenie. Podľa nepriznal náhradu trov konania, pretože existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu pre takéto rozhodnutie. Judikatúra súdov medzi dôvody hodné osobitného zreteľa zahrňuje o. i. podiel strán na vzniku a priebehu sporu, povahe a okolnosti sporu, atď. V tomto konaní preto, ak by priznal nárok na náhradu trov konania za danej skutkovej a právnej situácie ktorejkoľvek zo strán sporu, mohlo by sa to javiť ako neprimerane tvrdé rozhodnutie, a preto podľa súd rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

2.1. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie zdôvodnené tým, že

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (podľa v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP"/,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (podľa ),

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (podľa ),

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa ).

2.2.Namietal, že na pojednávaní navrhoval predvolať svedkov k jeho majetkovým pomerom, k tomu celkovému životnému chodu v čase, keď bol obžalovaný a jeho príjem sa výrazne znížil. Navrhol vypočuť bývalú manželku, družku, sestru, ktorých účasť by zabezpečil. Súd dôkazný návrh zamietol a vo veci následne vyhlásil rozhodnutie. Zamietnutie zdôvodnil neprítomnosťou svedkov na pojednávaní. Prvý termín pojednávania bol určený na deň 21.01.2020 o 13.00 hod.. Bol odročený z dôvodu náhlej prekážky na strane súdu na nový termín 31.01.2020 o 13.00 hodine. Následne na základe telefonátu sudcu dňa 22.01.2020 bol zmenený termín pojednávania z 31.01.2020 na 24.01.2020 o 13.00 hod.. Nemohol zabezpečiť účasť svedkov, pretože v takýchto časových súvislostiach nemal ani možnosť. Z tohto dôvodu nepovažoval zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazov za spravodlivé, pretože by objasnili skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.

2.3. Nesúhlasil s názorom súdu, že trestné stíhanie bolo zákonné a išlo o štandardný postup vo veci samej. V súlade s judikatúrou mu patrí nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, pretože ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. . Uviedol, že v priebehu prípravného konania bolo preukázané, že mnohé skutočnosti v uznesení o vznesení obvinenia nie sú objektívne a pravdivé, a boli vyvrátené jeho obranou, výpoveďami svedkov. Vyšetrovateľ pri ukončení vyšetrovania zamietol všetky jeho návrhy na doplnenie dokazovania a ukončil trestnú vec s návrhom na podanie obžaloby. Ukončenie trestného stíhania takýmto spôsobom bolo predčasné a nezákonné. Tvrdenie Generálnej prokuratúry SR, že postup prokurátora okresnej prokuratúry bol správny a v súlade so zákonom neobstojí, pretože pokiaľ nie sú naplnené znaky

skutkovej podstaty, nebol spáchaný trestný čin. V platia zásady nullum crimen sine lege a prezumpcia neviny, a preto tvrdiť, že prokurátor postupoval správne a v súlade so zákonom nie je pravda. V prípravnom konaní jasne uviedol všetky skutočnosti na svoju obranu, ktoré boli potvrdené okresným ako aj krajským súdom. Prokurátor ignoroval všetky skutočnosti preukazujúce jeho nevinu a nedodržal zásadu podľa . V prípade, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, súdna judikatúra má za to, že „ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov (ako napr. vopred prerokovaný nárok na náhradu škody písomne podanou žiadosťou) podľa až zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. ) . Vzhľadom na uvedené je potrebné vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. V rámci spoločnosti utrpel ujmu, ktorú by ako poškodený mal mať nahradenú. Preto má právo na náhradu škody. Trestné stíhanie bolo začaté na základe uznesenia ÚVP Topoľčany zo dňa 11.06.2014 o vznesení obvinenia a trestné konanie bolo ukončené oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.06.2017. Ďalej uviedol, že takmer 3 roky bol posudzovaný ako osoba trestne stíhaná, ktorej bol uložený trestným rozkazom trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace, ktorý súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Zároveň mu uložil trest straty vojenskej hodnosti. Proti tomuto trestnému rozkazu som podal v zákonom stanovenej lehote odpor. Až dňa 06.06.2017 bol právoplatne oslobodený spod obžaloby uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č. k. - 345 zo dňa 06.06.2017, ktorým bolo odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zamietnuté.

2.4. Začatím trestného stíhania bol zo strany 13. mechanizovaného prápora - MO20/3461 podaný návrh na personálne opatrenie, ktorým bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Bol ukrátený o výplatu služobného platu, čím sa dostal do vážnej finančnej situácie. Musel plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu, platiť úvery, bol nútený žiť „na dlh“. Nemal možnosť pracovať a zabezpečovať si príjem. Na základe opatrenia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby bol povinný zdržiavať sa na mieste trvalého pobytu alebo v mieste určenom veliteľom v čase zodpovedajúcom rozvrhnutia služobného času a byť dosiahnuteľný na vyzvanie veliteľa alebo orgánu činného v trestnom konaní, ktorý vykonáva vyšetrovanie vo veci a musel sa dostaviť v určenom čase na určené miesto. Samotným opatrením o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby prišiel o časť svojho funkčného platu, možnosť zúčastniť sa na misiách. Samotné trestné stíhanie malo závažný dopad na kariérny postup. Po prepustení z ozbrojených síl mal problém nájsť si adekvátne zamestnanie. Navrhol odvolaciemu súdu aby zrušil rozsudok Okresného súdu Komárno, č. k. -155 zo dňa 31.01.2020 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo vo veci sám rozhodol a žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 910,29 eura, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a priznal mu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom v rozsahu 100 %.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Predmetom konania je nárok žalobcu o náhradu škody spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia v trestnom konaní a uplatnenej nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcovi trestným konaním. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie, bola podaná obžaloba a bol oslobodený spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena, pretože žalobca nepreukázal zrušenie rozhodnutia podľa a 6 a nepreukázal podľa nesprávny úradný postup ako základ zodpovednosti za škodu. Žalovaná sa počas celého konania bránila zákonným postupom v trestnom konaní. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 09.11.2019 v konaní proti žalovanej

SR konajúcej prostredníctvom Generálnej prokuratúry, ktorá podala dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach a na jej otázky uviedol: „Rozhodnutie najvyššieho súdu z 18. augusta 2010 sp. zn. sa týkalo náhrady škody podľa , bolo po jeho prerokovaní občianskoprávnym kolégiom publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 37/2014, právna veta ktorého znie: „Zmyslu a účelu veta prvá o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovedá interpretácia tohto ustanovenia, v zmysle ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným“.

Dovolateľkou nastolená otázka bola najvyšším súdom posudzovaná v súlade so závermi vyjadrenými v uvedenom rozhodnutí napríklad v rozhodnutiach z 30. marca 2011 sp. zn. , z 30. januára 2011 sp. zn. , z 12. decembra 2012 sp. zn. , z 19. júna 2013 sp. zn. a z 19. februára 2014 sp. zn. . Tieto rozhodnutia spočívajú na právnych záveroch zodpovedajúcich záverom ústavného súdu, ktorý v rozhodnutí zo 7. júla 2016 sp. zn. konštatoval, že „nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania“, a ktorý k tomu v ďalšej časti svojho rozhodnutia dodal, že „pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatuje, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca“. Od publikovania judikátu R 37/2014 sa rozhodovacia prax najvyššieho súdu ustálila (nie je rozdielna) v tom, že vtedy, keď došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby (prejednávaný prípad), treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa preto posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Žalovanej je známe citované rozhodnutie, pretože podala dovolanie. Napriek tomu zotrvala na svojom stanovisku, že jej postup bol v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie si vôbec neujasnil predmet sporu. Vôbec sa nevyporiadal s tým, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti so zastupovaním v trestnom konaní a nemajetkovú ujmu. Jeho dôvody rozhodnutia spočívajúce v neunesení dôkazného bremena žalobcu v nezrušení právoplatného rozhodnutia a nepreukázaní nesprávneho úradného postupu sú v rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá je pre súd záväzná a mala by mu byť známa. Súd prvej inštancie necitoval žiadne rozhodnutie súdu vyššej inštancie, na základe ktorého dospel ku svojmu záveru. Nezdôvodnil, prečo nerešpektoval právny názor NS SR prijatý v rozhodnutí , na ktoré sa žalobca počas celého konania odvolával a totožné závery vyslovené v rozhodnutiach , ÚS SR , Obmedzil sa na dlhosiahlu citáciu zákonov, ale prečo vyložil citované právne normy v rozpore s judikatúrou, nevysvetlil. Nárok zamietol, pretože dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na náhradu škody. Vôbec nevenoval pozornosť nároku na náhradu škody spočívajúcej v náhrade trov konania v trestnom konaní, dokonca uviedol, že žalobca nepreukázal jej vznik a výšku. Žalobca predložil ku žalobe vyčíslenie trov konania na čl. 65. V časti nemajetkovej ujmy uviedol, že v konaní musí byť konštatované nielen porušenie práva, ktoré preukázané nebolo, ale aj vznik nemajetkovej ujmy, a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim ospravedlnenie alebo iná forme satisfakcie. Napriek tomu, že konštatoval neporušenie práva, ďalej sa zaoberal finančnou, majetkovou, rodinnou situáciou, postavením na trhu práce žalobcu, zdravotným stavom, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné pre priznanie nároku. V závere rozhodnutia zdôvodnil nevyhovenie návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 24.01.2020 vyplýva navrhnutie vypočutia svedkov žalobcom k otázke jeho majetkových pomerov, celkovému životnému chodu, jeho príjmom. Nevyporiadal sa na pojednávaní s podaným návrhom, vyhlásil uznesenie o poučení strán sporu podľa a vo veci rozhodol. Z úradného záznamu na čl. 141 vyplýva, že konajúci sudca 23.1.2020

telefonicky 09.30 hodine oznámil zástupcovi žalobcu zmenu termínu pojednávania na deň 24.01.2020 o 13.00 hodine. Žalobca navrhol výsluch svedkov až po poučení súdu podľa a jeho predbežnom právnom posúdení, že nárok žalobcu nie je daný. V čom považoval nárok za nedaný, nie je možné z poučenia zistiť a nevyzval strany sporu na preloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca navrhol vykonania dokazovania, súd nerozhodol o jeho zamietnutí. Jeho odôvodnenie v rozsudku, že žalobca mal zabezpečiť účasť svedkov na pojednávaní je v rozpore ním upraveného termínu pojednávania deň pred pojednávaním. Nevykonanie výsluchu ďalej zdôvodnil tým, že svedkovia mali byť vypočutí k nemajetkovej ujme vo vzťahu k pôžičkám. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Svedkovia boli navrhnutí k otázke majetkových pomerov a celkovému životnému chodu žalobcu. V závere rozhodnutia v bode 21 však konštatoval, že v konaní vykonal všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, žiadny dôkaz na doplnenie dokazovania nebol zo strany účastníkov uplatnený, a ktoré dôkazy považoval za potrebné, tie v písomnom vyhodnotení aj vyhodnotil.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Je viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, že nárok žalobcu je daný a bude rešpektovať viazanosť ustálenej judikatúry. Opätovne prehodnotí nárok na nemajetkovú ujmu v súlade s ustanovením . Do pozornosti dáva odvolací súd k výške nemajetkovej ujmy rozhodnutie NS SR z 24.07.2018. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov odvolacieho konania (CSP).

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).