Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-64-2024.pdf
PDF · 144.62 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/64/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXXX/ XX, D., zastúpený advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXXX/XX, D., zastúpený splnomocnencom: G. H. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa F. XXX/XX, I., o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/25/2020-175 zo dňa 26.10.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý ospravedlniť sa žalobcovi na vlastné náklady, a to uverejnením ospravedlnenia na webovej stránke J. po dobu najmenej 30 kalendárnych dní a zaslaním písomného ospravedlnenia na adresu trvalého pobytu žalobcu, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v nasledovnom znení: „Ja, E. F., sa ospravedlňujem pánovi A. B. za verejné šírenie fotografie jeho osoby s dokreslenou hanlivou kresbou v tvare mužského pohlavného orgánu, ktorú som uverejnil prostredníctvom stránky J. v sekcii príbehy dňa 21.02.2020“. II. Žalovanému súd náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacích konaní n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal 100% náhrady trov konania.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie § 11, § 13 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 255 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Napadnutému rozsudku predchádzal rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 26C/25/2020-94 zo dňa 08.02.2022, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal 100% náhrady trov konania, pričom žalobca sa domáhal žalobou podanou na súd dňa 22.05.2020, v priebehu konania zmenenou, aby súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi na vlastné náklady, a to uverejnením ospravedlnenia na webovej stránke J. po dobu najmenej 30 kalendárnych dní a zaslaním písomného ospravedlnenia na adresu trvalého pobytu žalobcu v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v nasledovnom znení: "Ja, E. F., sa ospravedlňujem pánovi A. B. za moje nepravdivé výroky, a to za výrok "Toto je nase mesto.. KORUPCIA VSADE ... od primatora az po poslancov. ": Dufam ze ludia toto vidia... ak Boh da a raz budem mat cas na to "poslanectvo" tak vtedy sa zacnu diat veci. A informacie sa dostanu na povrch. ": Pekny den D. - K... : ", ktorý som uverejnil na webovej stránke J. v skupine "D." dňa 15.05.2019 ako príspevok k odkazu na článok pod názvom "D. dostala pokutu od Úradu verejného obstarávania: Mesto sa chce súdiť", ktorý odkaz bol uverejnený dňa 15.05.2019 užívateľom "D." na webovej stránke J. v
skupine "D.", a za výrok "Toto uz vazne zachadza daleko ako Si Mesto D. robi z ludi debilov doslova... Prekruca zakony aby to bolo po pravnej stranke ok, ale vsetci vieme aka je realita.. Toto vedenie co tam je s L. na čele je cele skorumpovane a treba ho vymenit!!! Vsetko co sa robi v M. sa robi za velke peniaze ale realne kvalita nezodpoveda Sume... Herna sa "len rozsirila" ale bude vacsia ako dve nove herne..!! ... zapchavaju hubu peniazmi, toto niesu korektní ludia, su to zapredanci ktorym ide len o peniaze nie o mesto a ludi v nom.. .. za par mesiacov sa bude buchat do prs ze plavaren zachranil on (G. L.) ale pri tom to je uplne inak...hanbim sa za nasho primatora a spol..", ktorý som uverejnil na webovej stránke J. v skupine "Mesto D." dňa 21.02.2020 ako príspevok k odkazu na článok pod názvom "V budove COV nová herňa nevznikla!", ktorý odkaz bol uverejnený dňa 19.02.2020 užívateľom "MsÚ D." na webovej stránke J. v skupine "Mesto D.", v ktorých som uvádzal korupčné správanie A. B. ako poslanca mestského zastupiteľstva mesta D. a viceprimátora mesta D., ktorého konania sa však A. B. nikdy nedopustil. Zároveň sa ospravedlňujem pánovi A. B. za verejné šírenie fotografie jeho osoby s dokreslenou hanlivou kresbou v tvare mužského pohlavného orgánu, ktorú som uverejnil prostredníctvom stránky J. v sekcii príbehy dňa 21.02.2020"; a to z právneho dôvodu ochrany osobnosti.
4. Rozsudkom č.k. 24Co/72/2022-152 zo dňa 17.05.2023 odvolací súd výrokom I. rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti ospravedlniť sa za výroky uverejnené na webovej stránke J. v skupine „D.“ dňa 15.05.2019 a dňa 21.02.2020 potvrdil a výrokom II. súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti ospravedlniť sa za verejné šírenie fotografie jeho osoby s dokreslenou hanlivou kresbou v tvare mužského pohlavného orgánu uverejnenú dňa 21.02.2020, zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V tomto rozhodnutí odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť, či je dôvodný nárok žalobcu na primerané zadosťučinenie formou uverejnenia ospravedlnenia za zverejnenie fotografie žalobcu s dokreslenou hanlivou kresbou v tvare mužského pohlavného orgánu, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Primárne bolo potrebné dôsledne sa zaoberať skutkovými tvrdeniami strán konania a nimi navrhnutých dôkazov najmä so zameraním na posúdenie obsahovej formy predmetnej fotografie, či fotografia mala a mohla mať hanlivý, zosmiešňujúci a dehonestujúci efekt v očiach členov facebookovej skupiny, ktorí sa s jeho obsahom mohli oboznámiť a v neposlednom rade, či fotografia mohla objektívne vyvolať stav poníženia žalobcu vo vzťahu k verejnosti s ohľadom na jeho postavenie mestského poslanca. Pritom je dôležité odlíšiť tento príspevok od predchádzajúcich slovných výrokov, ktoré sa netýkali len žalobcu a pri ktorých súd posudzoval ich následok vo sfére ovplyvnenia úsudku čitateľov ohľadom korupčného správania žalobcu. V prípade obrázku s hanlivým obsahom je potrebné následok a potencionálnu ujmu posudzovať s prihliadnutím na efekt, ktorý vzniká v podstate bezprostredne po jej vzhliadnutí. Pritom je potrebné vziať na zreteľ to, že účelom satisfakcie formou uverejnenia ospravedlnenia by malo byť nastolenie pomyselnej rovnováhy medzi poškodeným subjektom, ktorému bolo zasiahnuté do osobnostných práv a poškodzujúcim subjektom, ktorý ospravedlnením verejne prizná ľútosť nad svojím konaním. Výsledky zistení, či došlo k splneniu všetkých predpokladov úspešného uplatnenia nároku na ochranu osobnosti je nevyhnutné riadne a zrozumiteľne vyhodnotiť, posúdiť ich z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
5. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetom konania ostal nárok žalobcu na primerané zadosťučinenie formou uverejnenia ospravedlnenia za zverejnenie fotografie žalobcu s dokreslenou hanlivou kresbou v tvare mužského pohlavného orgánu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, vyjadreniami zástupcov strán sporu, fotodokumentáciou a prepisom online komunikácie, výpisom z registra trestov, videozáznamom, SMS komunikáciou, správou D. - tvoje Mesto, o.z., na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci: žalobca aj žalovaný sú fyzickými osobami, žalobca je v súčasnosti poslancom mestského zastupiteľstva mesta D. a v minulosti bol tiež viceprimátorom mesta D.. Žalovaný na stránke J. dňa 21.02.2020 zverejnil fotografiu, na ktorej sa okrem iného nachádzalo vyobrazenie žalobcu, kde bola jeho hlava obkreslená do tvaru mužského pohlavného orgánu. Žalobca sa cítil byť dotknutým zverejneným hanlivým vyobrazením, žalobca žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval na ospravedlnenie sa za nepravdivé príspevky a hanlivé vyobrazenie a žiadal tiež o ich odstránenie z internetovej stránky J. <F.>. Žalovaný na túto výzvu reagoval uverejnením videa, v rámci ktorého sa priznal k uverejneniu príspevkov ako aj k verejnému šíreniu hanlivého vyobrazenia žalobcu, avšak k ospravedlneniu sa za uvedené príspevky či k ich vymazaniu z jeho strany nedošlo. Žalobca má tiež za
to, že došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, najmä do práva na ochranu občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a jeho vážnosti zverejnením vyššie popísanej hanlivej fotografie. Žalovaný v rámci ním zverejneného videa priznal, že toto hanlivé zobrazenie žalobcu zverejnil. Žalobca má za to, že jeho zobrazenie s dokresleným mužským pohlavným orgánom okolo jeho hlavy je z objektívneho hľadiska hrubo neslušné a difamujúce, a je spôsobilé znížiť jeho vážnosť a dôstojnosť medzi inými osobami, ktoré sa pri verejnom šírení daného zobrazenia žalovaným mali možnosť s týmto zobrazením oboznámiť, pričom toto zobrazenie a jeho verejné šírenie negatívne zasahuje do žalobcovej osobnej cti a dôstojnosti. Mal za to, že bolo preukázané, predovšetkým listinnými dôkazmi ako aj výpoveďami žalobcu, svedka B. M. či videozáznamom, že to bol práve žalovaný, kto vystupoval na sociálnej sieti Facebook pod užívateľským menom E. F. a bol to práve žalovaný, kto prostredníctvom tohto profilu uverejnil príspevky špecifikované v žalobe, ako aj difamujúci obrázok. Svedok B. M. v rámci svojej výpovede potvrdil, že so žalovaným komunikoval prostredníctvom siete Facebook a to práve prostredníctvom profilu, z ktorého boli uverejnené príspevky špecifikované v žalobe a difamujúci obrázok žalobcu, potvrdil že to bol práve žalovaný, kto uverejnil difamujúci obrázok žalobcu, pričom následne žalovaného prostredníctvom elektronickej komunikácie žiadal, aby tento obrázok vymazal. Skutočnosť, že profil na sociálnej sieti Facebook, z ktorého boli uverejnené predmetné príspevky a obrázok žalobcu patrí práve žalovanému potvrdzujú aj vyjadrenia žalovaného v rámci videozáznamu, kde žalovaný výslovne a opakovane priznal, že zverejnil difamujúci obrázok žalobcu, čo svedčí o účelovosti a nepravdivosti vyjadrení žalovaného v tomto konaní. Žalovaný vo videozázname zároveň priznal, že bol vylúčený zo stránky D. - Tvoje mesto na sociálnej sieti Facebook, čo korešponduje so zabezpečenými listinnými dôkazmi, podľa ktorých bol profil s užívateľským menom E. F. (teda ten istý profil, ktorý uverejnil predmetné príspevky a obrázok žalobcu) vylúčený zo stránky D. - Tvoje mesto, čím žalovaný opätovne potvrdil, že tento profil patril práve jemu. Z týchto skutočností je teda evidentné, že práve žalovaný zverejnil predmetné príspevky a obrázok na sociálnej sieti Facebook.
6. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že predložený plagát bol vyrobený politickou stranou, ktorá plagáty aj distribuovala. V čase zverejnenia príspevkov bol žalobca na dovolenke, jeho známi mu o tom posielali správy. Jeho zať opakovane žiadal žalovaného, aby príspevky zmazal. Žalobca ako viceprimátor a majiteľ nábytkárstva príspevky vnímal veľmi urážlivo, ľudia ho upodozrievali, že je skorumpovaný, dokonca aj primátor mesta. Žalovaný argumentoval, že žalobca je verejne a politicky známou osobou, a preto je u neho vyššia miera prípustnej kritiky. V prípade, ak sa občania vyjadrujú kriticky na jeho pôsobenie vo verejnej funkcii, je povinný to znášať. V takomto prípade aj v zmysle ním uvedenej judikatúry je presadzovaná prednosť verejného záujmu na šírení kritických informácií pred ochranou osobnostných práv jednotlivca. Prikladá C. dôležitosť slobode prejavu v kontexte politickej diskusie a je toho názoru , že na to , aby sa ospravedlnilo obmedzenie politického prejavu sa vyžadujú veľmi silné dôvody. V dotknutom štáte by pripustenie širokých obmedzení na politický prejav v konkrétnych prípadoch nepochybne všeobecne postihlo rešpektovanie slobody prejavu. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že v súčasnosti je a v minulosti bol na stránke Facebook registrovaný pod menom, na ktoré si nespomína, je konateľom spoločnosti F. & N., s.r.o.. Bol vylúčený ako člen FB skupiny D.
- tvoje Mesto, nevedel povedať, či na danej stránke niekedy uverejnil nejaké príspevky, maďarčinu neovláda, nevie, čo znamená veta na plagáte č.l. 7 spisu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že konania právo na ochranu osobnosti žalobcu, konkrétne jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ktoré malo byť porušené konaním žalovaného spočívajúcom v tom, že žalovaný na stránke J. taktiež mal dňa 21.02.2020 zverejniť fotografiu, na ktorej sa okrem iného nachádzalo vyobrazenie žalobcu, kde bola jeho hlava obkreslená do tvaru mužského pohlavného orgánu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaný sú fyzické osoby, žalobca je poslancom mestského zastupiteľstva v D. a v minulosti bol zástupcom primátora Mesta D.. V priebehu konania rovnako bolo preukázané, že napadnuté príspevky boli na stráne Facebook odstránené. Vo vzťahu k zvyšnej časti predmetu tohto konania mal súd (vrátane odvolacieho súdu) existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného za preukázanú, ako to už konštatoval v ods. 15 odôvodnenia rozsudku OS Galanta č.k. 26C/25/2020-94 v spojitosti s rozsudkom KS v Trnave č.k. 24Co/72/2022-152 (ods. 16. odôvodnenia). Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Hmotnoprávnym predpokladom pre úspech žalobcu v konaní o ochranu osobnosti je tvrdiť a preukázať, že žalovaný subjekt sa dopustil takého druhu zásahu, ktoré vykazuje znaky jednoznačnej spôsobilosti privodiť ujmu na osobnosti žalobcu (skutočnosť, či v dôsledku zásahu došlo resp. nedošlo k vzniku ujmy pritom podstatná nie je). Súd prvej inštancie má vo vzťahu k zvyšnej časti predmetu tohto sporu (obdobne ako vo vzťahu k celému nároku žalobou v konaní uplatnenému) za to, že konanie
žalovaného spočívajúce vo verejnom šírení fotografie osoby žalobcu s dokreslenou hanlivou kresbou v podobe mužského pohlavného orgánu na sociálnej sieti facebook, k zverejneniu ktorej fotografie došlo 21.02.2020, nevykazuje (a to najmä v kontexte preukázaných okolností) spôsobilosť objektívne vyvolať stav poníženia žalobcu či už vi vzťahu k verejnosti všeobecne alebo vo vzťahu k facebookovej skupine, a to ani s ohľadom na postavenie žalobcu ako poslanca mestského zastupiteľstva. Podľa názoru súdu prvej inštancie plne vnímajúc a zároveň rešpektujúc nespornú rôznorodosť názorov spoločnosti ako takej (nielen členov sociálnej siete facebook) sa primárne bezvýhradne nemožno stotožniť s argumentáciou žalobcu prezentovanou jeho právnym zástupcom o tom, že zverejnenie a šírenie plagátu s podobizňou žalobcu spoločne s kresbou mužského pohlavného orgánu okolo podobizne žalobcu resp. človeka ako takého, má dehonestujúci a difamačný charakter, ktorú skutočnosť nie je potreba dokazovať, nakoľko ide o všeobecne známu skutočnosť. Podľa názoru súdu nejde o všeobecnú doktrínu, a to najmä s poukazom na rôznorodosť subjektívnych názorov a preferencií, estetické cítenie a v neposlednom rade aj rodovú príslušnosť, či sexuálnu orientáciu konkrétneho prijímateľa informácie. Procesnej povinnosti žalobcu v danej časti zodpovedala snaha o preukázanie, že v kontexte daných okolností, verejné šírenie plagátu s kresbou bolo konaním práve vo vzťahu k žalobcovi spôsobilým privodiť mu ujmu na osobnosti v dôsledku tvrdeného hanlivého významu danej kresby. Verejným šírením vyobrazenia žalobcu ako osoby verejne politicky činnej a lokálne známej na sociálnej sieti obsahujúceho okrem jeho podobizne aj kresbu mužského pohlavného orgánu, podľa názoru súdu zákonite nedochádza k zníženiu dôstojnosti osoby vyobrazenej na plagáte, napokon žalobca ani netvrdil, že by to jeho okolie pobúrilo, netvrdil, že by v dôsledku šírenia podobizne s kresbou dôvodne pociťoval čo i len náznaky kvalitatívnej zmeny správania sa okolia; z jeho výpovede vyplynulo, že konanie žalovaného ho poškodilo v rámci jeho emočnej sféry, cítil sa dotknutý, avšak pocit vlastnej dôstojnosti uvedené konanie žalovaného u žalobcu nenarušilo; žalobca len prostredníctvom svedka žiadal, aby bol aj daný príspevok odstránený. Práve naopak, vychádzajúc z relevantných reakcií priemerne intelektuálne a morálne vyspelých subjektov, bezprostredným efektom vzhliadnutia daného portrétu bude zníženie dôstojnosti a vážnosti šíriteľa portrétu (o zhotoviteľovi kresby nehovoriac) v miere rozhodne väčšej v porovnaní s potenciálom zníženia dôstojnosti a vážnosti osoby na portréte vyobrazenej. Isto nemožno vylúčiť existenciu subjektov zdieľajúcich obdobnú formu komunikácie a sebaprezentácie na sociálnych sieťach facebook nevynímajúc, avšak niet relevantného dôvodu domnievať sa prípadne ustáliť, že by išlo o kvantitatívne rozhodujúcu zložku užívateľov sietí alebo verejnosti ako takej. Súd poukazuje na potrebu vyššej miery odolnosti verejne činného subjektu na komunikáciu verejnosti, je totiž vystavený vyššej miere sledovanosti v porovnaní a anonymným subjektom verejne nečinným. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/202/2009, podľa ktorého práva na ochranu osobnosti sa môžu domáhať aj politici a verene činné osoby, no kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípade omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov. Vzhľadom na intenzitu zásahu nevykazujúceho spôsobilosť privodiť ujmu na osobnosti žalobcu, súd žalobu aj vo zvyšnej časti zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP a žalovanému ako procesne plne úspešnej strane sporu priznal právo na zaplatenie náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
7. Voči tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP s tým, že sa domáha, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie.
8. Odvolanie odôvodnil tým, že v spoločnosti sú všeobecne známe určité vyjadrenia, a to či verbálne (slovné výrazy) alebo neverbálne (gestá či kresby), ktorým spoločnosť pripisuje negatívny, zosmiešňujúci a dehonestujúci význam, pričom so spojením predmetného vyjadrenia a jeho významom je uzrozumená celá spoločnosť, a podľa názoru žalobcu vzhľadom na toto uzrozumenie spoločnosti ide o skutočnosti všeobecne známe, ktoré sa podľa § 186 ods. 1 CSP nedokazujú. Z verbálnych vyjadrení sem možno zaradiť vulgarizmy, z neverbálnych napríklad vztýčený prostredník či práve kresbu pohlavných orgánov na podobizeň osoby. Vzhľadom na všeobecné uzrozumenie dospelých jedincov schopných ovládať svoje správanie (ktorými ako žalobca tak aj žalovaný sú) s významom uvedených vyjadrení je použitie jedného z takých prostriedku zo strany žalovaného jasným vyjadrením jeho vôle dehonestovať žalobcu. Z hľadiska súdom uvádzaných kritérií je potrebné uviesť, že pri zverejnení hanlivej podobizne žalobcu nešlo o súkromnú komunikáciu medzi dvoma subjektami ani o umeleckú výstavu, v rámci ktorých by subjekty mohli prezentovať svoje preferencie, sexuálnu orientáciu či umelecké cítenie. Naopak uverejnenie predmetnej podobizne je potrebné chápať v kontexte ďalšieho správania žalovaného, ktorý okrem predmetnej podobizne o žalobcovi uverejňoval nepravdivé obvinenia z protispoločenskej činnosti, teda v tomto kontexte bolo uverejnenie predmetnej podobizne jednoznačným útokom voči
osobnosti žalobcu, jeho cti a dôstojnosti. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že šírením predmetnej fotografie žalobcu nedochádza k zníženiu dôstojnosti jeho osoby. Súd v tomto smere uvádza, že žalobca netvrdil, že by predmetná podobizeň pobúrila jeho okolie, netvrdil, že by pociťoval náznaky zmeny správania sa okolia, z jeho výpovede vyplynulo, že sa cítil dotknutý, pričom súd uvádza, že pocit vlastnej dôstojnosti žalobcu konanie žalovaného u žalobcu nenarušilo a žalobca prostredníctvom svedka žiadal o odstránenie príspevku. Uvedené konštatovania súdu vzhľadom na vykonané dokazovanie neobstoja a sú v rozpore so záverom súdu o neznížení dôstojnosti osoby žalobcu. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.12.2020, žalobca pri svojom výsluchu potvrdil, že vnímal príspevky žalovaného urážlivo, známi mu posielali správy o tom. Na pojednávaní dňa 30.09.2021 bol vypočutý svedok B. M. ktorý potvrdil pravosť komunikácie predloženej žalobcom, v rámci ktorej tento svedok žiadal žalovaného, aby odstránil predmetnú podobizeň žalobcu z Facebooku (skutočnosť, že sa komunikácia vzťahovala na podobizeň žalobcu preukazuje vyjadrenie žalovaného, že sa cítil ponížený keď mu to niekto hodil do schránky, pričom na prehratom videu na pojednávaní potvrdil, že práve podobizeň žalobcu dostal do schránky a uverejnil ju), nakoľko jeho deti si nezaslúžia vidieť ich otca poníženého. V tomto smere je potrebné dodať, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo (ako to tvrdí súd), že by žalobca prostredníctvom svedka M. žiadal o odstránenie podobizne, o jej odstránenie žiadal svedok M. sám z vlastnej iniciatívy nakoľko ju považoval za ponižujúcu. Z uvedeného teda vyplýva, že nielen sám žalobca subjektívne pociťoval príspevky žalovaného vrátane predmetnej podobizne urážlivo (teda sa dotkli jeho dôstojnosti a cti), aj iní ľudia (minimálne svedok M.) túto podobizeň vnímali voči žalobcovi ponižujúco, čo preukazuje objektívnu spôsobilosť predmetnej podobizne žalobcu zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu a znížiť jeho dôstojnosť. Odvolací súd dal prvostupňovému súdu za úlohu v prípade podobizne žalobcu posúdiť následok a potencionálnu ujmu s prihliadnutím na efekt, ktorý vzniká v podstate bezprostredne po jej vzhliadnutí. V tomto smere má žalobca za to, že bežný priemerný užívateľ, ktorý vzhliadne predmetnú podobizeň sa prirodzene najprv zaoberá jej obsahom a nie osobou šíriteľa, keďže podstatou zverejňovania príspevkov a fotografií je prezentovanie ich obsahu. V tomto smere je teda prvým a bezprostredným vnemom užívateľa pohľad na podobizeň žalobcu, nakoľko hoci sa na predmetnej fotografií nachádzajú podobizne troch osôb, hanlivá kresba je umiestnená len pri podobizni žalobcu, čo prirodzene upúta pozornosť užívateľa práve na túto podobizeň. Z hľadiska samotného efektu, s poukazom na vyššie uvedené keď kresba mužského pohlavného orgánu okolo hlavy žalobcu predstavuje všeobecne známe vyjadrenie zosmiešnenia a dehonestácie, nemôže mať uverejnenie takejto podobizne iný prvotný a bezprostredný efekt ako práve zosmiešnenie takej osoby. Pokiaľ súd uvádzal, že by efekt mal spočívať v znížení dôstojnosti a vážnosti šíriteľa, podľa názoru žalobcu vzhliadnutie taký bezprostredný efekt u bežného užívateľa mať nemôže, keďže bežný priemerný užívateľ sa zaoberá prednostne obsahom príspevku a tento vyhodnocuje. Naopak väčšina bežných užívateľov nemá dôvod sa bezprostredne po vzhliadnutí zaoberať osobou šíriteľa možno s výnimkou prípadu, kedy užívateľ pozná osobu šíriteľa a môžu ho v tomto smere negatívne prekvapiť jeho vyjadrenia. Vtedy by mohol nastať súdom uvádzaný efekt v podobe zníženia dôstojnosti a vážnosti šíriteľa, ide však nepochybne o veľmi malé percento prípadov. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávnych skutkových a aj právnych záverov, nakoľko súd dospel k skutkovým záverom v rozpore s vykonaným dokazovaním a zároveň vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a nesprávne právne posúdil keď dospel k záveru, že predmetná podobizeň nezasiahla a ani nebola objektívne spôsobilá zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, čo bolo dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia (§ 388 CSP).
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, a to so zameraním na posúdenie, či súd
prvej inštancie dospel k správnym skutkových zisteniam a správne právne posúdil nárok žalobcu na ospravedlnenie za šírenie fotografie osoby žalobcu s dokreslenou hanlivou kresbou v podobe mužského pohlavného orgánu ako nedôvodný.
11. Odvolací súd nariadil na pojednávanie na deň 11.09.2024, ktorého sa zúčastnil žalobca a jeho právny zástupca. Žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil, splnomocnený zástupca žalovaného sa nedostavil bez ospravedlnenia. Právny zástupca žalobcu uviedol, že obrázok bol zverejnený v sekcii príbehy, ktorý sa nachádza na profile žalovaného na stránke O., táto sekcia je verejná, teda príspevok mohla vzhliadnuť široká verejnosť a navyše sa tento príspevok zobrazuje aj ďalším osobám, napríklad priateľom, ktorým sa následne zobrazí v okienku ako príspevok žalovaného, aj keď ho osobitne nevyhľadávali.
12. Na pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie vrátane výsluchu žalobcu, pričom tento uviedol, že si so žalovaným vysvetľoval aj nejaké veci, čo sa týka priezviska, pričom viackrát upozornil žalovaného, avšak urážky pokračovali naďalej, až to vyústilo do zverejnenia predmetného obrázku. Má svedka, ktorého však nechcel volať na súd. Je to dáma, s ktorou vtedy žalovaný žil, ktorá povedala, že žalovaný ten obrázok aj nakreslil, hoci žalovaný tvrdil, že ten obrázok mal v schránke. Obrázok sa dotkol nielen jeho detí, má staršie deti, má aj mladšie deti, ale aj veľa známych. On vtedy išiel na lyžovačku s rodinou, kde mu viac ľudí volalo, že či videl, že čo je na tej stránke a to si už povedal, že to už bol vrchol. Jeho zať mu vtedy volal, že či to videl, ale potom viacero známych s tým, aj dcéra, zaťova manželka s tým, že si to otvoril a vtedy mali jeho deti 11 rokov, tiež sa pýtali, že prečo, čo a ako, na čo im človek nevedel odpovedať. Pochopiteľne sa to dozvedela aj jeho matka. Tým, že mala opatrovateľku, mala známych, takže takisto vtedy mala 86 rokov, tiež jej to nebolo príjemné. V 2020 roku, keď prišiel tento obrázok, prebiehali parlamentné voľby a toto boli do parlamentných volieb letáky s tým, aj v politických stranách to prebieha takým spôsobom, že lustrujú tých svojich členov. Mal potom nepríjemné rozhovory čo sa týka vedenia strany, že prečo to bolo, na základe čoho a podobne. Spôsobilo mu to viac takýchto nepríjemností, ale najväčšie nepríjemnosti boli, čo sa týka rodiny, pretože aj moja dcéra mu potom vypisovala, že to už bolo cez čiaru a nech to dá proste z tej stránky dole. Tie jeho posmešky a to jeho viac menej to ohováranie, že berú úplatky a podobné veci, tak či tak pokračovali ďalej, kde ho neskôr vyzval normálne na facebooku, že nech sa páči, keď niečo má, nech mu napíše, je ochotný ísť na políciu a tam ho počkať a nech ho udá, pretože nič také neexistuje. Nevie ako dlho bol obrázok zevrejnený, či jeden deň, alebo nejak tak s tým, že on už vtedy robil zástupcu primátora, malo to na neho zlý dopad. Mal čo ľuďom vysvetľovať, pretože keď chodíte po ulici, tak vysvetľujete ľuďom, že čo a ako, takže naozaj to bolo veľmi veľmi nepríjemné.
13. Podľa § 11 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
14. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
15. Porušenie práva na súkromie je potrebné dôsledne odlišovať od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Medzi čiastkové práva tvoriace súčasť širšie koncipovaného práva na ochranu osobnosti patrí tiež právo na podobu (zahrňujúce aj oprávnenie domáhať sa ochrany proti neoprávnenému zachyteniu podoby zo strany iného subjektu) a právo na ochranu podobizne (obsahom ktorého je oprávnenie fyzickej osoby brániť sa proti neoprávnenému použitiu podobizne – vrátane fotografickej snímky). Rovnako právo na ochranu podoby a podobizne je potrebné odlišovať od porušenia práva na česť a dôstojnosť. Ani zásah do týchto práv nemusí mať difamačné dôsledky. Pokiaľ je však neoprávnené použitie podobizne zároveň difamujúce, treba vychádzať z toho, že všeobecné právo na ochranu osobnosti bolo porušené v oboch smeroch (v oboch čiastkových právach). Ustanovenia § 11 až 13 Občianskeho zákonníka chránia aj ďalšie čiastkové práva fyzickej osoby – právo na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. Zákon
neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe. (R 53/2010)
16. Odvolací súd s poukazom na citované publikované rozhodnutie NS SR konštatuje, že v danom prípade žalovaný verejne šíril v sekcii príbehy na svojom profile na stránke O. obrázok ako na č. l. 7, pričom táto sekcia je verejná, teda príspevok mohla vzhliadnuť široká verejnosť a navyše sa tento príspevok zobrazoval aj ďalším osobám, napríklad priateľom žalovaného, ktorým sa následne zobrazil v okienku ako príspevok žalovaného, aj keď ho osobitne nevyhľadávali. Pokiaľ ide o samotnú fotografiu žalobcu, nemožno konštatovať, že jej šírením by žalovaný akokoľvek zasiahol do práva žalobcu na ochranu podobizne, nakoľko išlo o fotografiu, resp. leták, ktorý bol vyhotovený v súvislosti s volebnou kampaňou a bol určený k šíreniu vo vzťahu k širokej verejnosti. Je však nepochybné, že žalovaný zverejnil leták v upravenej forme, na ktorom na nachádzali tri podobizne kandidátov, v strede fotografia žalobcu zachytávajúca tvár žalobcu po plecia, pričom celá táto zachytená podobizeň žalobcu bola obkreslená hrubou čiernou fixkou do podoby mužského pohlavného orgánu. Pri posúdení toho, aký dojem chcel žalovaný vyvolať zverejnením tohto obrázku, odvolací súd má za to, že po vzhliadnutí obrázku sa dostaví okamžitý dehonestujúci a zosmiešňujúci efekt vo vzťahu k žalobcovi navodzujúci presvedčenie, že žalovaný, ktorý obrázok zverejnil, mal v úmysle dať najavo, že žalobcu považuje za stelesnenie obrázku, na ktorý sa obvykle v nie slušnej konverzácii používa vulgarizmus a chce tento svoj úsudok o žalobcovi zdeliť takouto formou aj osobám, ktorým je obrázok určený, teda širokej verejnosti vrátane žalobcu samotného, jeho príbuzných a známych.
17. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn.: 1Cdo/113/2009 „základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami, avšak aj takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samy osebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia difamačne. K zásahu do osobnostných práv môže napokon dôjsť aj prezentovaním neoprávnenej kritiky určitého správania tejto osoby“
18. Pokiaľ ide o posúdenie potencionálnej ujmy na osobnostných právach, odvolací súd cituje z rozsudku NSSR sp. zn. 4 Cdo 81/2011: „za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú; pričom nie sú rozhodujúce subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácií, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.“
19. V prípade obrázku, ktorý uverejnil žalovaný je potrebné mať na zreteli, že nejde o výrok žalovaného, ako to bolo v prípade príspevkov žalovaného naznačujúcich korupciu. Ide o hodnotiaci úsudok podobe kresby - obrázku, ktorý vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok preto nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky, tzn. či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby (30Cdo/5021/2008). V danom prípade odvolací súd hodnotí, že zverejnenie predmetného obrázku malo bezprostredný okamžitý dehonestujúci efekt vo vzťahu k žalobcovi, smerujúci k jeho zneucteniu vo vzťahu k verejnosti. Žalovaný namietal, že žalobca je poslanec, teda ide o osobu verejne činnú, určitý stupeň kritiky je povinný zniesť. Odvolací súd súhlasí s tým, že osoba vstúpiaca na verejnú scénu musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti. Tu však odvolací súd konštatuje, že hoci miera kritiky, ktorú je osoba povinná zniesť je u osôb verejne činných jednoznačne vyššia, ako u fyzických osôb, ktoré nepôsobia ako verejní činitelia, uvedený obrázok nebol primeraným javom kritiky zo strany žalobcu, teda nebol reakciou na konanie či nekonanie žalobcu, jeho prejavov, prezentácie, či spôsobu života, naopak, išlo výlučne o prostriedok určený k poníženiu žalobcu v očiach verejnosti. Takisto je potrebné brať na zreteľ, že žalobca vykonával funkciu v meste D., teda verejnosť, ktorej bol obrázok určený je výrazne užšia, než keby išlo napríklad o poslanca národnej rady, pričom žalobca
prichádzal s obyvateľmi mesta D. do kontaktu prakticky každý deň. Je preto rozdiel, keď je difamujúci obrázok publikovaný širokej verejnosti zahŕňajúcej všetko obyvateľstvo SR a ide o poslanca národnej rady, kedy by dehonestujúci efekt mohol potencionálne vyznieť do „stratena“, ako keď je difamujúci obrázok zverejnený takým spôsobom, že ho vzhliadnu predovšetkým obyvatelia mesta, kde mestský poslanec pôsobí, vrátane blízkej rodiny známych so zámerom vyvolať emócie (či už znechutenie, poníženie, pohŕdanie, alebo pobavenie na úkor zosmiešnenej osoby), čím je efekt takéhoto vyobrazenia ešte viac umocnený.
20. Keďže k porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy, odvolací súd uzatvára, že obrázok na č.l. 7, ktorý žalovaný zverejnil na stránke O. je hodnotiacim úsudkom žalovaného, po vzhliadnutí ktorého sa dostaví okamžitý dehonestujúci a zosmiešňujúci efekt vo vzťahu k žalobcovi, pričom nešlo o reakciu na žalobcove vyjadrenia, konanie, či nekonanie, spôsob života, či iné prejavy, ani nebola predmetným obrázkom takáto súvislosť naznačená. Preto ide o zjavne neprimeraný spôsob nežiadúceho zásahu do osobnostnej sféry žalobcu, ktorá nie je v očiach odvolacieho súdu v slušnej spoločnosti akceptovateľná.
21. Celkový dojem obrázku s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých došlo k zverejneniu obrázku, je teda neprimeraný a je potrebné konštatovať, že miera použitej expresivity zjavne smerovala k úmyslu znevážiť a uraziť žalobcu. Keďže zásah do osobnostných práv žalobcu bol neoprávnený, prichádzajú na rad prostriedky právnej ochrany, o. i. aj satisfakčná žaloba – právo na primerané zadosťučinenie. Nepochybnou formou zadosťučinenia sa javí byť ospravedlnenie. Ako odvolací súd už uviedol vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č.k. 24Co/72/2022-152 zo dňa 17.05.2023 v bode 22. odôvodnenia, účelom satisfakcie formou uverejnenia ospravedlnenia by malo byť nastolenie pomyselnej rovnováhy medzi poškodeným subjektom, ktorému bolo zasiahnuté do osobnostných práv a poškodzujúcim subjektom, ktorý ospravedlnením verejne prizná ľútosť nad svojím konaním. Vzhľadom na spôsob uverejnenia obrázku, ako aj efekt, ktorý obrázok vyvolal v okolí žalobcu sa preto odvolaciemu súdu javilo primerané uložiť žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi, nielen formou uverejnenia ospravedlnenia na webovej stránke J. po dobu najmenej 30 kalendárnych dní, ale aj zaslaním písomného ospravedlnenia na adresu trvalého pobytu žalobcu. Odvolací súd nepovažoval závery súdu prvej inštancie o tom, že zverejnenie obrázka nebolo objektívne spôsobilé vyvolať stav poníženia žalobcu a že nedošlo k zníženiu dôstojnosti žalobcu, za správne, preto po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že napadnutý rozsudok bolo potrebné v zmysle § 388 CSP zmeniť a uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
22. Podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (ods. 2 ) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
23. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu alebo zásady zavinenia v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná. Musí pritom ísť o výnimočný prípad a výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu (por. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 113/2019). Pri posudzovaní týchto okolností hodných osobitného zreteľa je prihliadané na osobné, majetkové a zárobkové a iné pomery strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Zvažujú sa okolnosti konkrétneho prípadu, a to na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či od neho možno spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. Je preto potrebné konštatovať, že ust. § 257 CSP slúži na to, aby bolo možné postihnúť situácie, kedy je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
25. V predmetnej veci sa žalobca domáhal celkom piatich nárokov, a to 1. ospravedlnenia za výrok uverejnený na webovej stránke J. v skupine „D.“ dňa 15.05.2019, 2. ospravedlnenia za výrok uverejnený dňa 21.02.2020, 3. ospravedlnenia za uverejnenie hanlivého obrázku, 4. odstránenia príspevku zo dňa 15.05.2019 a 5. odstránenia príspevku zo dňa 21.02.2020. V časti nárokov na odstránenie príspevkov (4. a 5.) bolo konanie zastavené uznesením č.k. 26C/25/2020-62 zo dňa 10.12.2020 pre čiastočné späťvzatie žaloby, pričom výrokom III. uznesenia bolo v zastavenej časti rozhodnuté o trovách konania. Pre účely úspechu tej ktorej strany v konaní odvolací súd vychádzal už len zo zvyšku uplatnených nárokov, a to 1. – 3.. Žaloba bola v časti nároku na ospravedlnenie za príspevky zo dňa 15.05.2019 a dňa 10.12.2020 zamietnutá rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 26C/25/2020-94 zo dňa 08.02.2022 a v tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 24Co/72/2022-152 zo dňa 17.05.2023, teda v 2/3 bol úspešný žalovaný, pričom v zostávajúcej časti o ospravedlnenie za hanlivý obrázok bolo žalobe vyhovené, teda v 1/3 bol úspešný žalobca. Možno preto konštatovať, že žalovanému by patrila pomerná náhrada trov konania v rozsahu 1/3. Bolo však potrebné zohľadniť to, že žalovaný sa v časti príspevkov zo dňa 15.05.2019 a dňa 10.12.2020 dopustil takisto zásahu do osobnostných práv žalobcu, a to ničím nepodloženými a nepravdivými tvrdeniami prezentujúcimi názor, že žalobca sa podieľal na korupčnej činnosti, avšak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd ustálili, že tento zásah nedosiahol takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala priznanie zadosťučinenia formou ospravedlnenia (bod 17. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu č.k. 24Co/72/2022-152 zo dňa 17.05.2023). Posudzovanie intenzity zásahu do osobnostných práv je však výlučne v kompetencii súdu. V konaní teda bolo preukázané, že žalovaný sa dopustil zásahu do osobných práv žalobcu vo všetkých troch prípadoch. Hoci intenzita tohto zásahu odôvodnila priznanie zadosťučinenia formou ospravedlnenia len v jednom prípade, bolo by hrubo nespravodlivé voči žalobcovi, aby v konečnom dôsledku práve on znášal bremeno náhrady trov konania voči žalovanému, keď dôvodne bránil svoje porušené osobnostné práva. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd zohľadnil ust. § 257 CSP a skonštatoval, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby žalovanému náhradu trov konania, a to prvoinštnačného, ako aj odvolacích konaní nepriznal.
26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).