Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/113/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci

ţalobkyne E. S., bývajúcej v K., proti ţalovanej P., a.s., B., zastúpenej P., spol. s r.o., M.,

konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. P. P., o ochranu osobnosti s návrhom na priznanie

nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 4. marca 2009 sp. zn.

rozhodol

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa podanou ţalobou o ochranu osobnosti domáhala uloţenia povinnosti

ţalovanej uverejniť na vlastné náklady v denníku K. ospravedlnenie za nepravdivé tvrdenia

uvedené v článku uverejnenom dňa X. v denníku K. pod názvom „V.“ s podtitulkom „Č.“,

konkrétne za nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce údaje a tvrdenia, ţe nemala v š. dostatočnú

dochádzku ţiakov, ţe ich tam rodičia prestali prihlasovať a ich stav sa zníţil tak, ţe š. bol na

zaniknutie, ţe mala v k. len pár, tri aţ päť r. detí, ktoré dokázala prilákať len na videokazety,

2

ktoré im púšťala v televízii, a keksíky, a ţiadnu inú činnosť s nimi nevykonávala, ţe deti

odchádzali okolo X. hod. domov, takţe nemala ani naplnený pracovný čas, ani splnený pracovný

úväzok, ţe sa snaţila presviedčať rodičov r. detí, aby ich k nej dali aspoň na hodinu, ţe

o niektorých zápisných lístkoch nevedeli ani samotní rodičia a existuje podozrenie, ţe boli

sfalšované, ţe chodila ráno do k., aby sa jej počítal pracovný čas, aj keď nemala ţiadne deti, ţe

jej boli ponúknuté iné miesta na iných základných školách, ale odmietla to, ţe ju bývalý riaditeľ

ZŠ napriek jej slabým pracovným výsledkom drţal tak dlho, hoci to (zabezpečenie sponzorov)

robila zvláštnym spôsobom, lebo korešpondenciu bez vedomia riaditeľa písala v jeho mene

a pokračovala v tom aj za pôsobenia novej riaditeľky, a ţe pred deťmi nadávala na riaditeľku

a k učiteľom bola neraz hrubá, ktorými tvrdeniami ţalovaná veľmi intenzívne a neoprávnene

zasiahla do zákonom chráneného práva na ochranu jej osobnosti, v značnej miere zníţila jej

dôstojnosť a váţnosť v spoločnosti, ohrozila jej moţnosť riadne sa uplatniť v pracovnom procese

u iného zamestnávateľa, hrubým spôsobom narušila jej rodinné a priateľské vzťahy a váţne

poškodila jej občiansku česť a dobré meno, preto sa domáhala aj zaplatenia náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 50 000,- Sk a ţiadala priznať náhradu trov konania.

Okresný súd Košice I rozsudkom z 3. decembra 2007 č.k. -162 predmetnú

ţalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie oprel

o ustanovenia § a 13 , a , 2 a 4

Slovenskej republiky a odôvodnil ho v zásade tým, ţe po vykonanom dokazovaní dospel

k záveru, ţe uverejnením článku nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv

ţalobkyne, ktorý zásah ani neprivodil ţalobkyni objektívne ujmu na právach chránených

ustanovením a nasl. , lebo úsudky kolektívu riaditeľky školy a jej

samotnej uvedené v článku nepresiahli neprípustnú mieru a tvrdenia v ňom uvádzané, ţe

ţalobkyňa nemala v š. dostatok ţiakov, ţe nemala naplnený pracovný čas, ţe o niektorých

zápisných lístkoch nevedeli ani rodičia a ţe pred výpoveďou jej boli ponúknuté iné miesta sú

pravdivé a preto v danej situácii uloţenie občianskoprávnej sankcie ţalovanej vo forme

navrhovanej povinnosti by bolo neprípustným a protiústavným obmedzením jej práva na slobodu

prejavu a sankciovanie ţalovanej za realizáciu práva na slobodu prejavu nie je v danej veci

nevyhnutné. Tvrdenie ţalobkyne, ţe zverejnený článok poškodil jej váţnosť u spoluobčanov,

hrubým spôsobom, narušil jej rodinné a priateľské vzťahy, váţne poškodil jej občiansku česť

3

a dobré meno a zníţil jej dôstojnosť a váţnosť v spoločnosti, nebolo ţiadnym spôsobom

preukázané. O trovách konania rozhodol podľa s tým, ţe za dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnej ţalovanej náhradu trov nepriznal, povaţoval okolnosti,

ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a postoj účastníkov v konaní, prihliadajúc aj na

sociálne pomery ţalobkyne, ktorá môţe trovy konania uhradiť len s veľkými ťaţkosťami.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne i ţalovanej rozsudkom zo 4. marca 2009

sp. zn. zmenil prvostupňový rozsudkom okrem výroku, ktorým bola zamietnutá

ţaloba o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť v denníku K. prehlásenie tohto znenia: V článku

uverejnenom dňa X. v denníku K. pod názvom „V.“ s podtitulkom „Č.“ boli uvedené nepravdivé

tvrdenia týkajúce sa E. S., ţe mala v š. len pár, tri aţ päť r. detí, ktoré dokázala prilákať len na

videokazety, ktoré im púšťala v televízii a keksíky, a ţiadnu inú činnosť s nimi nevykonávala, ţe

deti odchádzali okolo X. hod. uţ odchádzali domov, takţe pani S. nemala ani naplnený pracovný

čas, ani splnený pracovný úväzok, ţe sa snaţila presviedčať rodičov r. detí, aby ich k nej dali

aspoň na hodinu, ţe o niektorých zápisných lístkoch nevedeli ani samotní rodičia detí a existuje

podozrenie, ţe boli sfalšované, ţe napriek jej slabým pracovným výkonom ju bývalý riaditeľ ZŠ

tak dlho drţal, hoci to (zabezpečenie sponzorov) robila zvláštnym spôsobom, lebo

korešpondenciu bez vedomia riaditeľa písala v jeho mene a pokračovala v tom aj za pôsobenia

novej riaditeľky, a ţe pred deťmi nadávala na riaditeľku a aj k učiteľom bola neraz hrubá.

Ľutujeme, ţe sme sa týmito tvrdeniami dotkli váţnosti, dôstojnosti a občianskej cti pani E. S., za

čo sa jej ospravedlňujeme. Potvrdil prvostupňový rozsudok vo výroku o zamietnutí ţaloby

v prevyšujúcej časti poţadovaného ospravedlnenia a zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku,

ktorým bola zamietnutá ţaloba o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako aj vo

výroku o trovách konania, a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa správne skúmal mieru (intenzitu)

tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti ţalobkyne (jej osobnej cti a dobrej

povesti) v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie a so zreteľom na poţiadavku

proporcionality uplatňovania týchto práv (a ich ochrany), avšak pri tomto posúdení neprihliadol

na všetky okolnosti konkrétneho prípadu s cieľom, aby jednému z týchto ústavných práv nebola

bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým. Nemoţno preto akceptovať ani jeho záver, ţe

uloţenie občianskoprávnej sankcie ţalovanej poţadovaným zadosťučinením podľa § 13

by bolo neprípustným a protiústavným obmedzením jej práva na slobodu

prejavu. Právo na slobodu prejavu a právo novinárov poskytovať informácie o otázkach

verejného záujmu je síce ústavne, ako aj medzinárodnými zmluvami garantované (

Slovenskej republiky, čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), avšak nie

je neobmedzené, a to ani v prípadoch, keď sa tlač zaoberá otázkami váţneho verejného záujmu.

Ţalovaná ako vydavateľ denníka K. dňa X. uverejnila v tomto denníku v článok s názvom „V.“

s podtitulkom „Č.“ nepravdivé informácie a tvrdenia, ako aj neprípustné hodnotiace úsudky,

týkajúce sa ţalobkyne, ktoré boli objektívne spôsobilé privodiť ţalobkyni ujmu na chránených

osobnostných právach, najmä na jej osobnej a profesionálnej cti, dobrej povesti, jej váţnosti

a postavení v spoločnosti. Nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce tvrdenia uvedené v článku, ţe

ţalobkyňa mala v školskom klube len pár, tri aţ päť r. detí, s ktorými nevykonávala ţiadnu inú

činnosť okrem sledovania televízie, ţe deti okolo X. hod. uţ odchádzali domov, takţe nemala ani

naplnený pracovný čas, ani splnený pracovný úväzok, ţe sa snaţila presviedčať rodičov r. detí,

aby ich k nej dali aspoň na hodinu, ţe o niektorých zápisných lístkoch nevedeli ani samotní

rodičia detí a existuje podozrenie, ţe boli sfalšované, ţe napriek jej slabým pracovným výkonom

ju bývalý riaditeľ ZŠ tak dlho drţal, hoci to (zabezpečenie sponzorov) robila zvláštnym

spôsobom, lebo korešpondenciu bez vedomia riaditeľa písala v jeho mene a pokračovala v tom aj

za pôsobenia novej riaditeľky, a ţe pred deťmi nadávala na riaditeľku a aj k učiteľom bola neraz

hrubá, nepochybne mali znevaţujúcu (difamačnú) povahu, keďţe v celkovom kontexte podávali

negatívny obraz o osobe ţalobkyne, jej správaní, charakterových vlastnostiach a pracovnej

morálke, a teda boli objektívne spôsobilé privodiť ţalobkyni ujmu na jej osobnostných právach.

Okrem uvedených nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich tvrdení ţalovaná bez potrebného

overenia zverejnila v regionálnom denníku aj ničím nedoloţené, a teda neprípustné hodnotiace

úsudky o slabých pracovných výkonoch ţalobkyne a o tom, ţe deti v š. dokázala prilákať len na

keksíky a videokazety, ktoré im púšťala v televízii, a ţiadnu inú činnosť s nimi nevykonávala.

Odvolací súd poukázal na to, ţe neobstojí obrana ţalovaného, ţe článok bol vyváţeným

a informoval čitateľov o probléme, ktorý vznikol pri činnosti š. na ZŠ P. v K. a o názoroch na

vzniknutý stav, jednak z pohľadu ţalobkyne a jednak z pohľadu učiteľského zboru na čele

s riaditeľkou ZŠ. Aj keď v článku bol obsiahnutý aj stručný názor ţalobkyne na problém

zaniknutého š. na ZŠ a dôvod jej výpovede z pracovného pomeru, avšak tento jej názor, resp.

vyjadrenia neboli reakciou na difamujúce tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ktoré sa

subjektívne dotýkali jej osoby, preto tento článok nemoţno povaţovať sa vyváţený. Odvolací súd

tak dospel k záveru, ţe v danom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti

ţalovanej podľa za neoprávnený zásah do osobnostných práv

ţalobkyne. Pokiaľ ide o v článku publikované tvrdenia, ţe ţalobkyňa nemala v š. dostatočnú

dochádzku ţiakov, ţe ich tam rodičia prestali prihlasovať a ich stav sa zníţil natoľko, ţe š. bol na

zaniknutie, ţe chodila ráno do k., aby sa jej počítal pracovný čas, aj keď nemala ţiadne deti a ţe

jej boli ponúknuté pracovné miesta na iných ZŠ, ktoré odmietla – bez ohľadu na ich pravdivosť,

či nepravdivosť – podľa názoru odvolacieho súdu nie sú objektívne spôsobilé pôsobiť difamačne,

a to ani v celkovom kontexte článku, a preto nemohli ţalobkyni privodiť ţiadnu ujmu na jej

osobnostných právach. V súvislosti s výrokom prvostupňového rozsudku, ktorým bola

zamietnutá ţaloba o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, odvolací súd poukázal

na to, ţe neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na zmenu, lebo súd prvého stupňa

vzhľadom na nesprávny právny záver o základe nároku nezisťoval existenciu negatívnych

dôsledkov (dopadu) zverejnených nepravdivých difamujúcich tvrdení v nemateriálnej sfére

ţalobkyne, t.j. či neoprávnený zásah mal za následok poškodenie občianskej cti, dobrého mena,

zníţenie dôstojnosti a postavenia ţalobkyne v spoločnosti v značnej miere.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa podala dovolanie ţalovaná, navrhla ho zmeniť a ţalobu zamietnuť, resp.

napadnutý výrok zrušiť a konanie zastaviť a to z dôvodov podľa ,

Dovolateľka predovšetkým namietala, ţe predmetné súdne konanie je postihnuté vadou v zmysle

, nakoľko toto konanie sa začalo a bolo vedené v čase, keď o totoţnom

predmete konania, s rovnakými nárokmi ţalobkyne a medzi totoţnými účastníkmi bolo vedené aj

súdne konanie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. . Okrem toho dovolateľka

namietala, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súd spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Poukázala na to, ţe sporný článok bol uverejnený na základe ţiadosti ţalobkyne

a v ţiadnom prípade nemal ţalobkyňu poškodiť na jej právach. Ţalovaná postupovala v súlade

s pravidlami novinárskej etiky v dobrej viere s cieľom poskytnúť informácie viacerých strán

o predmetnej téme a preto nemôţe byť za uvedené články postihnutá. Tvrdenia, za ktoré sa má

ospravedlniť sú pravdivé, čo konštatoval aj prvostupňový súd. Ţalobkyňa v konaní ţiadnym

6

spôsobom, nepreukázala vznik akejkoľvek ujmy na jej právach, pretoţe k takejto ujme nedošlo,

čo taktieţ správne uviedol aj súd prvého stupňa. Okrem toho odvolaciemu súdu vytkla, ţe jeho

rozhodnutie je aj nepreskúmateľné, pretoţe nie je zrejmé, z akého relevantného dôvodu súd

vyvodil vznik závaţnej ujmy na osobnostných právach ţalobkyne a to dokonca takého váţneho,

ţe je potrebné rozhodovať aj o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch na súde prvého stupňa.

Čo sa týka zrušenia výroku o zamietnutí ţaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je

takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nezákonné. V závere dovolania ţalovaná s odkazom na

konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva sa zaoberá otázkou úlohy tlače

v demokratickej spoločnosti.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhla zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či

konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

, pričom nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa ,

na ktoré poukazovala dovolateľka. Podľa uvedeného ustanovenia dovolanie je prípustné proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie. Ţalovaná tvrdí, ţe v predmetnom súdnom konaní

existuje neodstrániteľná prekáţka konania, ktorou je prekáţka litispendencie ( ).

Litispendencia je skutočne procesnou prekáţkou konania, ktorú musí súd z úradnej

povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekáţku zistí, alebo kedy táto prekáţka

vznikla. V takomto prípade vţdy konanie zastaví podľa , pričom spravidla

zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Prekáţka litispendencie môţe byť odstránená

napr. aj tým, ţe konanie bude zastavené v dôsledku späťvzatia jedného z dvoch návrhov.

O takúto situáciu ide aj v danom prípade, pričom s otázkou neexistencie tejto ţalovanou

namietanej procesnej prekáţky konania sa vysporiadal Krajský súd v Košiciach uţ vo svojom

uznesení z 31. mája 2007 sp. zn. , v odôvodnení ktorého správne konštatoval, ţe

vzhľadom na právoplatné zastavenie konania (v dôsledku späťvzatia návrhu – pozn. dovolacieho

súdu) vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , uţ nie je dôvod na

zastavenie konania podľa v prejednávanej veci. Právoplatným zastavením

skôr začatého konania totiţ prekáţka litispendencie voči konaniu v prejednávanej veci bola

odstránená a nebráni uţ tomu, aby sa v tomto konaní pokračovalo a bolo rozhodnuté vo veci

samej.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní

namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu

tejto povahy však dovolateľka nenamietala a ani dovolací súd jej existenciu z obsahu spisu

nezistil.

Dovolateľka namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dochádza vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V preskúmavanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, ţe

odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) vychádzal z názoru, ţe v danom prípade sú

splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti ţalovanej podľa § 13 Občianskeho

zákonníka za neoprávnený zásah do osobnostných práv ţalobkyne.

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä ţivota a zdravia, občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11

).

Podľa , , fyzická osoba má právo najmä sa

domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa

odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa

nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, ţe bola v značnej miere zníţená

dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej váţnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tieţ právo na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím

na závaţnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa článku 26 ods. 1, 2 sloboda prejavu a právo na

informácie sú zaručené. Kaţdý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,

obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey

a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu.

Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môţe viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví

zákon.

Podľa článku 26 ods. 4 slobodu prejavu a právo vyhľadávať

a šíriť informácie moţno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti

nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu

verejného zdravia a mravnosti.

Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý

má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať

informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento

článok nebráni štátom, aby vyţadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo

filmovým spoločnostiam.

Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon

týchto slobôd, pretoţe zahŕňa aj povinnosti a zodpovednosť, môţe podliehať takým formalitám,

podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné

v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania

nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných,

zabránenia úniku dôverných informácii alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Ţalobkyňa sa v konaní domáhala poskytnutia primeraného zadosťučinenia v podobe

ospravedlnenia v navrhovanom znení, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z citovaných ustanovení § a 13 je zrejmé, ţe pokiaľ dôjde k zásahu

do osobnostných práv určitej fyzickej osoby, môţe sa táto domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto zásahov a ďalej sa dotknutá osoba

môţe domáhať, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie, a v prípade ak by bol zistený

zásah najmä v podobe zníţenia dôstojnosti alebo váţnosti v spoločnosti a sú splnené aj všetky

ďalšie zákonom stanovené predpoklady ( ), aby bola tejto

osobe priznaná za účelom účinného zmiernenia následkov zásahu aj náhrada nemajetkovej ujmy

10

v peniazoch.

Vzhľadom na odlišné zákonné predpoklady pre priznanie primeraného zadosťučinenia

a pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch sa týmito otázkami treba zaoberať samostatne.

Satisfakčná ţaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je

dosiahnutie primeraného zadosťučinenia, resp. satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné

právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, ţe zásah obyčajne nemoţno odčiniť obnovením

pôvodného stavu.

Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, ţe

došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných

právach. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa teda nevyţaduje existencia následkov

zásahu a postačuje uţ len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach.

K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môţe dôjsť nepravdivými

tvrdeniami, avšak aj takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samé o sebe pravdivé, ale boli

uvedené takou formou, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, ţe objektívne

vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia difamačne. K zásahu do osobnostných práv

môţe napokon dôjsť aj prezentovaním neoprávnenej kritiky určitého správania tejto osoby.

Vychádzajúc z uvedeného, v preskúmavanej veci aj podľa názoru dovolacieho súdu

skutkové tvrdenia, za ktoré odvolací súd uloţil ţalovanej povinnosť ospravedlniť sa, mali zrejme

znevaţujúcu povahu, keď v celkovom kontexte podávali negatívny obraz o osobe ţalobkyne, jej

správaní, charakterových vlastnostiach a pracovnej morálke. V súvislosti s posúdením otázky, či

zásah bol primeraný alebo nie, teda, či v inkriminovanom článku uverejnené tvrdenie ţalovanej

bolo pravdivé, alebo či ţalovanou uvedené hodnotiace úsudky boli primerané z hľadiska formy

a obsahu a či vyplývali z pravdivých premís, dôkazné bremeno zaťaţovalo ţalovanú, ktorá však

tieto skutočnosti vo svoj prospech nepreukázala. Preto je správny záver odvolacieho súdu, ţe

v danom prípade ţalovanou uvedené nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace

11

úsudky, ktoré nie sú zaloţené na korektných faktoch, čo spôsobuje ich neprimeranosť a vedome

vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti a profesionálnej a občianskej cti ţalobkyne sú so

zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci spôsobilé privodiť ţalobkyni ujmu na jej

osobnostných právach a tak sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie primeraného

zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia naformulovaného vo výroku rozhodnutia odvolacieho

súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej

zamietol ( ).

K ţalovanou prezentovanému názoru v dovolaní o nezákonnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu v časti zrušenia výroku o zamietnutí ţaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa

pre jeho bezpredmetnosť dovolací súd nevyjadruje.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

ods. 1 ). Ţalobkyňa si však náhradu týchto trov neuplatnila, preto jej náhrada trov

dovolacieho konania priznaná nebola.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková