Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 49 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (58)b18/361781.8f8a49.pdf
PDF · 148.33 KB
No categories available
1Cdo/113/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci
ţalobkyne E. S., bývajúcej v K., proti ţalovanej P., a.s., B., zastúpenej P., spol. s r.o., M.,
konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. P. P., o ochranu osobnosti s návrhom na priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15 C 64/2005,
o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 4. marca 2009 sp. zn.
11 Co 61/2008 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobkyňa sa podanou ţalobou o ochranu osobnosti domáhala uloţenia povinnosti
ţalovanej uverejniť na vlastné náklady v denníku K. ospravedlnenie za nepravdivé tvrdenia
uvedené v článku uverejnenom dňa X. v denníku K. pod názvom „V.“ s podtitulkom „Č.“,
konkrétne za nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce údaje a tvrdenia, ţe nemala v š. dostatočnú
dochádzku ţiakov, ţe ich tam rodičia prestali prihlasovať a ich stav sa zníţil tak, ţe š. bol na
zaniknutie, ţe mala v k. len pár, tri aţ päť r. detí, ktoré dokázala prilákať len na videokazety,
ktoré im púšťala v televízii, a keksíky, a ţiadnu inú činnosť s nimi nevykonávala, ţe deti
odchádzali okolo X. hod. domov, takţe nemala ani naplnený pracovný čas, ani splnený pracovný
úväzok, ţe sa snaţila presviedčať rodičov r. detí, aby ich k nej dali aspoň na hodinu, ţe
o niektorých zápisných lístkoch nevedeli ani samotní rodičia a existuje podozrenie, ţe boli
sfalšované, ţe chodila ráno do k., aby sa jej počítal pracovný čas, aj keď nemala ţiadne deti, ţe
jej boli ponúknuté iné miesta na iných základných školách, ale odmietla to, ţe ju bývalý riaditeľ
ZŠ napriek jej slabým pracovným výsledkom drţal tak dlho, hoci to (zabezpečenie sponzorov)
robila zvláštnym spôsobom, lebo korešpondenciu bez vedomia riaditeľa písala v jeho mene
a pokračovala v tom aj za pôsobenia novej riaditeľky, a ţe pred deťmi nadávala na riaditeľku
a k učiteľom bola neraz hrubá, ktorými tvrdeniami ţalovaná veľmi intenzívne a neoprávnene
zasiahla do zákonom chráneného práva na ochranu jej osobnosti, v značnej miere zníţila jej
dôstojnosť a váţnosť v spoločnosti, ohrozila jej moţnosť riadne sa uplatniť v pracovnom procese
u iného zamestnávateľa, hrubým spôsobom narušila jej rodinné a priateľské vzťahy a váţne
poškodila jej občiansku česť a dobré meno, preto sa domáhala aj zaplatenia náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 50 000,- Sk a ţiadala priznať náhradu trov konania.
Okresný súd Košice I rozsudkom z 3. decembra 2007 č.k. 15 C 64/2005-162 predmetnú
ţalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie oprel
o ustanovenia §§ 11 a 13 Občianskeho zákonníka, čl. 19 ods. 1 a čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy
Slovenskej republiky a odôvodnil ho v zásade tým, ţe po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, ţe uverejnením článku nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
ţalobkyne, ktorý zásah ani neprivodil ţalobkyni objektívne ujmu na právach chránených
ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo úsudky kolektívu riaditeľky školy a jej
samotnej uvedené v článku nepresiahli neprípustnú mieru a tvrdenia v ňom uvádzané, ţe
ţalobkyňa nemala v š. dostatok ţiakov, ţe nemala naplnený pracovný čas, ţe o niektorých
zápisných lístkoch nevedeli ani rodičia a ţe pred výpoveďou jej boli ponúknuté iné miesta sú
pravdivé a preto v danej situácii uloţenie občianskoprávnej sankcie ţalovanej vo forme
navrhovanej povinnosti by bolo neprípustným a protiústavným obmedzením jej práva na slobodu
prejavu a sankciovanie ţalovanej za realizáciu práva na slobodu prejavu nie je v danej veci
nevyhnutné. Tvrdenie ţalobkyne, ţe zverejnený článok poškodil jej váţnosť u spoluobčanov,
hrubým spôsobom, narušil jej rodinné a priateľské vzťahy, váţne poškodil jej občiansku česť
a dobré meno a zníţil jej dôstojnosť a váţnosť v spoločnosti, nebolo ţiadnym spôsobom
preukázané. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p. s tým, ţe za dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnej ţalovanej náhradu trov nepriznal, povaţoval okolnosti,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a postoj účastníkov v konaní, prihliadajúc aj na
sociálne pomery ţalobkyne, ktorá môţe trovy konania uhradiť len s veľkými ťaţkosťami.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne i ţalovanej rozsudkom zo 4. marca 2009
sp. zn. 11 Co 61/2008 zmenil prvostupňový rozsudkom okrem výroku, ktorým bola zamietnutá
ţaloba o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť v denníku K. prehlásenie tohto znenia: V článku
uverejnenom dňa X. v denníku K. pod názvom „V.“ s podtitulkom „Č.“ boli uvedené nepravdivé
tvrdenia týkajúce sa E. S., ţe mala v š. len pár, tri aţ päť r. detí, ktoré dokázala prilákať len na
videokazety, ktoré im púšťala v televízii a keksíky, a ţiadnu inú činnosť s nimi nevykonávala, ţe
deti odchádzali okolo X. hod. uţ odchádzali domov, takţe pani S. nemala ani naplnený pracovný
čas, ani splnený pracovný úväzok, ţe sa snaţila presviedčať rodičov r. detí, aby ich k nej dali
aspoň na hodinu, ţe o niektorých zápisných lístkoch nevedeli ani samotní rodičia detí a existuje
podozrenie, ţe boli sfalšované, ţe napriek jej slabým pracovným výkonom ju bývalý riaditeľ ZŠ
tak dlho drţal, hoci to (zabezpečenie sponzorov) robila zvláštnym spôsobom, lebo
korešpondenciu bez vedomia riaditeľa písala v jeho mene a pokračovala v tom aj za pôsobenia
novej riaditeľky, a ţe pred deťmi nadávala na riaditeľku a aj k učiteľom bola neraz hrubá.
Ľutujeme, ţe sme sa týmito tvrdeniami dotkli váţnosti, dôstojnosti a občianskej cti pani E. S., za
čo sa jej ospravedlňujeme. Potvrdil prvostupňový rozsudok vo výroku o zamietnutí ţaloby
v prevyšujúcej časti poţadovaného ospravedlnenia a zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku,
ktorým bola zamietnutá ţaloba o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako aj vo
výroku o trovách konania, a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa správne skúmal mieru (intenzitu)
tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti ţalobkyne (jej osobnej cti a dobrej
povesti) v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie a so zreteľom na poţiadavku
proporcionality uplatňovania týchto práv (a ich ochrany), avšak pri tomto posúdení neprihliadol
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu s cieľom, aby jednému z týchto ústavných práv nebola
bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým. Nemoţno preto akceptovať ani jeho záver, ţe
uloţenie občianskoprávnej sankcie ţalovanej poţadovaným zadosťučinením podľa § 13
Občianskeho zákonníka by bolo neprípustným a protiústavným obmedzením jej práva na slobodu
prejavu. Právo na slobodu prejavu a právo novinárov poskytovať informácie o otázkach
verejného záujmu je síce ústavne, ako aj medzinárodnými zmluvami garantované (čl. 26 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), avšak nie
je neobmedzené, a to ani v prípadoch, keď sa tlač zaoberá otázkami váţneho verejného záujmu.
Ţalovaná ako vydavateľ denníka K. dňa X. uverejnila v tomto denníku v článok s názvom „V.“
s podtitulkom „Č.“ nepravdivé informácie a tvrdenia, ako aj neprípustné hodnotiace úsudky,
týkajúce sa ţalobkyne, ktoré boli objektívne spôsobilé privodiť ţalobkyni ujmu na chránených
osobnostných právach, najmä na jej osobnej a profesionálnej cti, dobrej povesti, jej váţnosti
a postavení v spoločnosti. Nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce tvrdenia uvedené v článku, ţe
ţalobkyňa mala v školskom klube len pár, tri aţ päť r. detí, s ktorými nevykonávala ţiadnu inú
činnosť okrem sledovania televízie, ţe deti okolo X. hod. uţ odchádzali domov, takţe nemala ani
naplnený pracovný čas, ani splnený pracovný úväzok, ţe sa snaţila presviedčať rodičov r. detí,
aby ich k nej dali aspoň na hodinu, ţe o niektorých zápisných lístkoch nevedeli ani samotní
rodičia detí a existuje podozrenie, ţe boli sfalšované, ţe napriek jej slabým pracovným výkonom
ju bývalý riaditeľ ZŠ tak dlho drţal, hoci to (zabezpečenie sponzorov) robila zvláštnym
spôsobom, lebo korešpondenciu bez vedomia riaditeľa písala v jeho mene a pokračovala v tom aj
za pôsobenia novej riaditeľky, a ţe pred deťmi nadávala na riaditeľku a aj k učiteľom bola neraz
hrubá, nepochybne mali znevaţujúcu (difamačnú) povahu, keďţe v celkovom kontexte podávali
negatívny obraz o osobe ţalobkyne, jej správaní, charakterových vlastnostiach a pracovnej
morálke, a teda boli objektívne spôsobilé privodiť ţalobkyni ujmu na jej osobnostných právach.
Okrem uvedených nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich tvrdení ţalovaná bez potrebného
overenia zverejnila v regionálnom denníku aj ničím nedoloţené, a teda neprípustné hodnotiace
úsudky o slabých pracovných výkonoch ţalobkyne a o tom, ţe deti v š. dokázala prilákať len na
keksíky a videokazety, ktoré im púšťala v televízii, a ţiadnu inú činnosť s nimi nevykonávala.
Odvolací súd poukázal na to, ţe neobstojí obrana ţalovaného, ţe článok bol vyváţeným
a informoval čitateľov o probléme, ktorý vznikol pri činnosti š. na ZŠ P. v K. a o názoroch na
vzniknutý stav, jednak z pohľadu ţalobkyne a jednak z pohľadu učiteľského zboru na čele
s riaditeľkou ZŠ. Aj keď v článku bol obsiahnutý aj stručný názor ţalobkyne na problém
zaniknutého š. na ZŠ a dôvod jej výpovede z pracovného pomeru, avšak tento jej názor, resp.
vyjadrenia neboli reakciou na difamujúce tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ktoré sa
subjektívne dotýkali jej osoby, preto tento článok nemoţno povaţovať sa vyváţený. Odvolací súd
tak dospel k záveru, ţe v danom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti
ţalovanej podľa § 13 Občianskeho zákonníka za neoprávnený zásah do osobnostných práv
ţalobkyne. Pokiaľ ide o v článku publikované tvrdenia, ţe ţalobkyňa nemala v š. dostatočnú
dochádzku ţiakov, ţe ich tam rodičia prestali prihlasovať a ich stav sa zníţil natoľko, ţe š. bol na
zaniknutie, ţe chodila ráno do k., aby sa jej počítal pracovný čas, aj keď nemala ţiadne deti a ţe
jej boli ponúknuté pracovné miesta na iných ZŠ, ktoré odmietla – bez ohľadu na ich pravdivosť,
či nepravdivosť – podľa názoru odvolacieho súdu nie sú objektívne spôsobilé pôsobiť difamačne,
a to ani v celkovom kontexte článku, a preto nemohli ţalobkyni privodiť ţiadnu ujmu na jej
osobnostných právach. V súvislosti s výrokom prvostupňového rozsudku, ktorým bola
zamietnutá ţaloba o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, odvolací súd poukázal
na to, ţe neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na zmenu, lebo súd prvého stupňa
vzhľadom na nesprávny právny záver o základe nároku nezisťoval existenciu negatívnych
dôsledkov (dopadu) zverejnených nepravdivých difamujúcich tvrdení v nemateriálnej sfére
ţalobkyne, t.j. či neoprávnený zásah mal za následok poškodenie občianskej cti, dobrého mena,
zníţenie dôstojnosti a postavenia ţalobkyne v spoločnosti v značnej miere.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa podala dovolanie ţalovaná, navrhla ho zmeniť a ţalobu zamietnuť, resp.
napadnutý výrok zrušiť a konanie zastaviť a to z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p.
Dovolateľka predovšetkým namietala, ţe predmetné súdne konanie je postihnuté vadou v zmysle
§ 237 písm. d/ O.s.p., nakoľko toto konanie sa začalo a bolo vedené v čase, keď o totoţnom
predmete konania, s rovnakými nárokmi ţalobkyne a medzi totoţnými účastníkmi bolo vedené aj
súdne konanie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14 C 455/04. Okrem toho dovolateľka
namietala, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súd spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Poukázala na to, ţe sporný článok bol uverejnený na základe ţiadosti ţalobkyne
a v ţiadnom prípade nemal ţalobkyňu poškodiť na jej právach. Ţalovaná postupovala v súlade
s pravidlami novinárskej etiky v dobrej viere s cieľom poskytnúť informácie viacerých strán
o predmetnej téme a preto nemôţe byť za uvedené články postihnutá. Tvrdenia, za ktoré sa má
ospravedlniť sú pravdivé, čo konštatoval aj prvostupňový súd. Ţalobkyňa v konaní ţiadnym
spôsobom, nepreukázala vznik akejkoľvek ujmy na jej právach, pretoţe k takejto ujme nedošlo,
čo taktieţ správne uviedol aj súd prvého stupňa. Okrem toho odvolaciemu súdu vytkla, ţe jeho
rozhodnutie je aj nepreskúmateľné, pretoţe nie je zrejmé, z akého relevantného dôvodu súd
vyvodil vznik závaţnej ujmy na osobnostných právach ţalobkyne a to dokonca takého váţneho,
ţe je potrebné rozhodovať aj o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch na súde prvého stupňa.
Čo sa týka zrušenia výroku o zamietnutí ţaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je
takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nezákonné. V závere dovolania ţalovaná s odkazom na
konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva sa zaoberá otázkou úlohy tlače
v demokratickej spoločnosti.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhla zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237
O.s.p. a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či
konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p., pričom nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. d/ O.s.p.,
na ktoré poukazovala dovolateľka. Podľa uvedeného ustanovenia dovolanie je prípustné proti
kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie. Ţalovaná tvrdí, ţe v predmetnom súdnom konaní
existuje neodstrániteľná prekáţka konania, ktorou je prekáţka litispendencie (§ 83 O.s.p.).
Litispendencia je skutočne procesnou prekáţkou konania, ktorú musí súd z úradnej
povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekáţku zistí, alebo kedy táto prekáţka
vznikla. V takomto prípade vţdy konanie zastaví podľa § 104 ods. 1 O.s.p., pričom spravidla
zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Prekáţka litispendencie môţe byť odstránená
napr. aj tým, ţe konanie bude zastavené v dôsledku späťvzatia jedného z dvoch návrhov.
O takúto situáciu ide aj v danom prípade, pričom s otázkou neexistencie tejto ţalovanou
namietanej procesnej prekáţky konania sa vysporiadal Krajský súd v Košiciach uţ vo svojom
uznesení z 31. mája 2007 sp. zn. 5 Co 441/2006, v odôvodnení ktorého správne konštatoval, ţe
vzhľadom na právoplatné zastavenie konania (v dôsledku späťvzatia návrhu – pozn. dovolacieho
súdu) vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14 C 455/04, uţ nie je dôvod na
zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v prejednávanej veci. Právoplatným zastavením
skôr začatého konania totiţ prekáţka litispendencie voči konaniu v prejednávanej veci bola
odstránená a nebráni uţ tomu, aby sa v tomto konaní pokračovalo a bolo rozhodnuté vo veci
samej.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní
namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu
tejto povahy však dovolateľka nenamietala a ani dovolací súd jej existenciu z obsahu spisu
nezistil.
Dovolateľka namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dochádza vtedy, ak súd
nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
V preskúmavanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, ţe
odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) vychádzal z názoru, ţe v danom prípade sú
splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti ţalovanej podľa § 13 Občianskeho
zákonníka za neoprávnený zásah do osobnostných práv ţalobkyne.
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä ţivota a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11
Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa
domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa
odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa
nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, ţe bola v značnej miere zníţená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej váţnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tieţ právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závaţnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa článku 26 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na
informácie sú zaručené. Kaţdý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey
a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu.
Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môţe viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví
zákon.
Podľa článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať
a šíriť informácie moţno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu
verejného zdravia a mravnosti.
Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý
má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať
informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento
článok nebráni štátom, aby vyţadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo
filmovým spoločnostiam.
Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon
týchto slobôd, pretoţe zahŕňa aj povinnosti a zodpovednosť, môţe podliehať takým formalitám,
podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných,
zabránenia úniku dôverných informácii alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
Ţalobkyňa sa v konaní domáhala poskytnutia primeraného zadosťučinenia v podobe
ospravedlnenia v navrhovanom znení, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Z citovaných ustanovení §§ 11 a 13 Občianskeho zákonníka je zrejmé, ţe pokiaľ dôjde k zásahu
do osobnostných práv určitej fyzickej osoby, môţe sa táto domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto zásahov a ďalej sa dotknutá osoba
môţe domáhať, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie, a v prípade ak by bol zistený
zásah najmä v podobe zníţenia dôstojnosti alebo váţnosti v spoločnosti a sú splnené aj všetky
ďalšie zákonom stanovené predpoklady (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka), aby bola tejto
osobe priznaná za účelom účinného zmiernenia následkov zásahu aj náhrada nemajetkovej ujmy
v peniazoch.
Vzhľadom na odlišné zákonné predpoklady pre priznanie primeraného zadosťučinenia
a pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch sa týmito otázkami treba zaoberať samostatne.
Satisfakčná ţaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je
dosiahnutie primeraného zadosťučinenia, resp. satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné
právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, ţe zásah obyčajne nemoţno odčiniť obnovením
pôvodného stavu.
Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, ţe
došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných
právach. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa teda nevyţaduje existencia následkov
zásahu a postačuje uţ len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach.
K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môţe dôjsť nepravdivými
tvrdeniami, avšak aj takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samé o sebe pravdivé, ale boli
uvedené takou formou, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, ţe objektívne
vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia difamačne. K zásahu do osobnostných práv
môţe napokon dôjsť aj prezentovaním neoprávnenej kritiky určitého správania tejto osoby.
Vychádzajúc z uvedeného, v preskúmavanej veci aj podľa názoru dovolacieho súdu
skutkové tvrdenia, za ktoré odvolací súd uloţil ţalovanej povinnosť ospravedlniť sa, mali zrejme
znevaţujúcu povahu, keď v celkovom kontexte podávali negatívny obraz o osobe ţalobkyne, jej
správaní, charakterových vlastnostiach a pracovnej morálke. V súvislosti s posúdením otázky, či
zásah bol primeraný alebo nie, teda, či v inkriminovanom článku uverejnené tvrdenie ţalovanej
bolo pravdivé, alebo či ţalovanou uvedené hodnotiace úsudky boli primerané z hľadiska formy
a obsahu a či vyplývali z pravdivých premís, dôkazné bremeno zaťaţovalo ţalovanú, ktorá však
tieto skutočnosti vo svoj prospech nepreukázala. Preto je správny záver odvolacieho súdu, ţe
v danom prípade ţalovanou uvedené nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace
úsudky, ktoré nie sú zaloţené na korektných faktoch, čo spôsobuje ich neprimeranosť a vedome
vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti a profesionálnej a občianskej cti ţalobkyne sú so
zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci spôsobilé privodiť ţalobkyni ujmu na jej
osobnostných právach a tak sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie primeraného
zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia naformulovaného vo výroku rozhodnutia odvolacieho
súdu.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej
zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
K ţalovanou prezentovanému názoru v dovolaní o nezákonnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu v časti zrušenia výroku o zamietnutí ţaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa
pre jeho bezpredmetnosť dovolací súd nevyjadruje.
V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti
ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Ţalobkyňa si však náhradu týchto trov neuplatnila, preto jej náhrada trov
dovolacieho konania priznaná nebola.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková