Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-233-2019.pdf
PDF · 144.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/233/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobkyne: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, proti žalovanému: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zastúpenému Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom, so sídlom V. XXX, XXX XX W., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/45/2017-170 zo dňa 03. apríla 2019, takto
rozhodol:
Návrh žalobkyne zo dňa 31.05.2019 na pristúpenie subjektov konania na strane žalovaného z a m i e t a .
Zmenu žaloby žalobkyne zo dňa 31.05.2019 n e p r i p ú š ť a .
Návrh žalobkyne zo dňa 15.06.2020 na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 7Ps/4/2018 z a m i e t a .
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/45/2017-170 zo dňa 03. apríla 2019 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). Súčasne uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, doručenou súdu 13.10.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 06.09.2017, uzatvorená medzi Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a C. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvalo bytom C. č. XXX a V. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. XXX, je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že jej matka Y. L., rod. O. a otec C. L. ako predávajúci dňa 06.09.2017 uzatvorili so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností špecifikovaných v žalobe. Matke žalobkyne v zmysle ustanovenia zmluvy však nebola uhradená kúpna cena 1.500,00 Eur. Následne zo strany matky žalobkyne dňa 27.09.2017 bolo žalovanému odoslané odstúpenie od zmluvy, ktorým matka žalobkyne odstúpila od zmluvy so žalovaným z dôvodu, že bola uvedená do omylu a kúpna cena jej nebola pred podpisom zmluvy, ani k dnešnému dňu vyplatená. Matka žalobkyne pochádza z Poľska. Hoci rozumie a hovorí po slovensky, nevie však čítať v slovenskom jazyku. Sporná zmluva tak nebola pre matku žalobkyne zrozumiteľná a jej obsah jej nebol vysvetlený. Matka žalobkyne uviedla, že v prípade, že by zmluve rozumela, nepodpísala by ju. Žalobkyňa preto prezentovala názor, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný svojím podvodným a účelovým konaním uviedol rodičov do omylu za účelom získania
majetkového prospechu, bez akéhokoľvek právneho nároku na uvedené nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy majú byť totiž predmetom prípadného dedičstva - dedili by ich tak žalobkyňa, ako aj žalovaný (žalobkyňa a žalovaný sú súrodenci). Nehnuteľnosti, ktoré rodičia žalobkyne previedli na žalovaného, majú oveľa vyššiu hodnotu ako kúpna cena uvedená v zmluve, ktorá sa javí pre rodičov žalobkyne a žalovaného ako neprimeraná, nedostatočná a nevýhodná. Konanie žalovaného je teda účelové a neopodstatnené a prieči sa dobrým mravom. 3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2017, uzatvorenej medzi Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a C. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvalo bytom C. č. XXX a V. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. XXX s tým odôvodnením, že matka žalobkyne kvôli vysokému veku a nadmernému požívaniu alkoholu nebola schopná tento právny úkon uskutočniť. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že jej matka pri uzatvorení kúpnej zmluvy konala v tiesni, pretože po zdravotnej stránke je v takom stave, že nie je schopná sa o seba postarať a je odkázaná na pomoc svojho manžela a žalovaného. Okrem toho žalobkyňa tvrdila, že jej matka zmluvu podpísala za nápadne nevýhodných podmienok, pretože keby vedela, že prevádza majetok za 3.000,00 Eur, tak by zmluvu nepodpísala. Medzi stranami nebolo sporné, že rodičia žalobkyne uzatvorili spornú kúpnu zmluvu, ktorou na žalovaného previedli nehnuteľnosti. Zostalo medzi nimi sporné, či Y. L., rod. O. pri uzatvorení zmluvy konala v omyle, v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a či (ne)konala v duševnej poruche, ktorá ju na tento právny úkon robila neschopnou. Prvoinštančný súd konštatoval, že z procesného hľadiska je žaloba v prejednávanej veci žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, keďže podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony patria medzi právne skutočnosti, pričom takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak možnosť jej podania vyplýva z osobitného predpisu. Možnosť podania tejto žaloby však nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Navyše žalobkyňa v žalobe označila za žalovaného len jedného z účastníkov napadnutej zmluvy - kupujúceho a za subjekty na strane sporu neoznačila ďalších účastníkov kúpnej zmluvy - svojich rodičov. Tento nedostatok žaloby je nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie, keďže v prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Obidva procesné nedostatky žaloby - jej neprípustnosť podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie sú samostatnými dôvodmi pre zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal jej vecnou stránkou a preto súd žalobu zamietol. 4. O trovách konania konajúci súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.
5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne navrhla, aby odvolací súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel a súčasne uložil žalovanému nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na rozsah odôvodnenia žalobkyňa mala za to, že rozsudok okresného súdu je i nepreskúmateľný. Namietala, že okrem listinných dôkazov, ktoré boli obsahom spisu, okresný súd nevykonal žiadny z ňou navrhovaných dôkazov. Zároveň konajúci súd nezdôvodnil, prečo vykonanie daných dôkazov (vrátane výsluchu intervenientov na strane žalobkyne) nepripustil. Naviac, konajúci súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s pozíciou intervenientov na strane žalobkyne
- rodičov strán sporu (predávajúcich v rámci napádaného právneho úkonu), v zmysle § 81 a nasl. CSP a týchto vo svojom rozhodnutí ani neoznačil. Zároveň z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že sa jedná o žalobu podľa ust. § 137 písm. d) CSP, a teda o určenie právnej skutočnosti, ktorej podmienkou je, že oprávnenie podať takúto žalobu musí vyplývať z osobitného predpisu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež nie je zrejmé, prečo by mal v rámci konania existovať nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, ak žalobkyňa označila účastníkov právneho úkonu - kúpnej zmluvy ako intervenientov na jej strane, a teda zároveň sa jedná o osoby, ktoré majú právny záujem na výsledku konania. Podľa názoru odvolateľky, podklady, pre ktoré bolo vydané napadnuté rozhodnutie, nie sú obsahom jeho odôvodnenia a samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd totiž žiadnym spôsobom, ani na pojednávaní nezdôvodnil, prečo odmietol realizovať výsluchy strán sporu navrhovaných svedkov (intervenientov a podobne). To zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie vyhodnotil podanú
žalobu z procesného hľadiska ako žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, ktorej prípustnosť je založená len v prípade, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Skutočnosť, že možnosť podania tohto typu žaloby nevyplýva z osobitného právneho predpisu je však podľa názoru žalobkyne možné považovať za odstrániteľnú vadu podanej žaloby, ktorej neodstránenie však nie je dôvodom pre zamietnutie žaloby, ale jej prípadné odmietnutie. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže pokračovať v konaní, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa petit týka a čo sleduje. V danom prípade je zo všetkých podaní žalobkyne, ako aj prednesov zrejmé, že cieľom podanej žaloby bolo určenie vlastníckeho práva v prospech intervenientov na strane žalobkyne 1/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. a 2/ C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., ktoré bolo do katastra nehnuteľností zavkladované v prospech žalovaného na základe neplatného právneho úkonu - spornej kúpnej zmluvy. Takýto postup priamo predpokladá výklad prezentovaný v komentári v ust. § 137 písm. d) CSP. Neplatnosť právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a intervenientmi na strane žalobkyne bola žalobkyňou odôvodňovaná v zmysle ust. § 39, § 49, § 49a a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa mala ďalej za to, že v prejednávanom spore nie je možné vyvodiť záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie za situácie, ak žalovaný bol priamo účastníkom právneho úkonu, ktorého platnosť je napádaná a intervenienti na strane žalobkyne majú právny záujem na výsledku konania, keďže sa jedná o určenie ich vlastníckeho práva, ktoré by mohlo byť súčasťou dedičstva, ktoré sa týka aj priamo žalobkyne. Naviac súd prvej inštancie sa napriek podaniu žalobkyne zo dňa 05.12.2017 žiadnym spôsobom procesne nevysporiadal s týmto jej vyjadrením a až do vyhlásenia rozsudku nebolo rozhodnuté o prípustnosti vstupu intervenientov do konania. Táto skutočnosť nebola v rámci odôvodnenia rozsudku žiadnym spôsobom zohľadnená a konajúci súd sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadril. Určenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka má v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti praxe súdov účinnosť „erga omnes“. Preto podľa názoru žalobkyne nie je nutné, aby na strane žalovaného boli označení všetci účastníci právneho úkonu, ak títo sú súčasne intervenientmi na strane žalobkyne. Ak žalovaný bol účastníkom daného právneho úkonu na strane kupujúceho, nemožno súhlasiť so záverom okresného súdu, že v posudzovanom spore existuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Právny záujem intervenientov na strane žalobkyne je nespochybniteľný, keďže boli zmluvnými stranami právneho úkonu, ktorého (ne)platnosť má byť v rámci konania preskúmaná ako otázka predbežná vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Za popísanej procesnej situácie je zrejmé, že v posudzovanom prípade nie sú splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku ako vecne správneho a preskúmateľného, ktorý by mal oporu v zrealizovanom dokazovaní. 7. V prípade, ak by sa odvolací súd napriek vyššie uvedenému stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, žalobkyňa v súlade s ust. § 79 CSP navrhla, aby odvolací súd rozhodol, že na strane žalovaných sa pripúšťa vstup do konania 1/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. a 2/ C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C.. 8. Nadväzne na to žalobkyňa žiadala určiť, že Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. a C. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území a obci C., okres W., zapísaných na príslušných listoch vlastníctva a presne špecifikovaných v žalobe.
9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.
10. Následne odvolací súd v súlade s ust. § 382 CSP vyzval obidve procesné strany, aby sa v lehote 3 dní od doručenia tejto výzvy vyjadrili k možnej aplikácii ust. § 77, § 78 CSP a § 588 Občianskeho zákonníka, ktoré doposiaľ pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité. Zároveň vyzval žalobkyňu, aby odôvodnila existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanej určovacej žalobe.
11. Na túto výzvu reagovala žalobkyňa doplnením odvolania v podaní zo dňa 18.06.2020, v ktorom uviedla, že kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy nebola nikdy zaplatená. Žalovaný neplánoval nikdy kúpnu cenu zaplatiť a žalovaná si neuvedomovala význam podpísanej listiny nazvanej kúpna zmluva. Predmetná kúpna zmluva je neplatná jednak pre absenciu vážnosti vôle na strane kupujúceho a u predávajúcej z dôvodu, že ju urobila ako osoba nespôsobilá na právne úkony a de facto si neuvedomovala čo podpisuje. Ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka nie je preto v tomto prípade aplikovateľné. K aplikácii ust. § 77 a § 78 CSP žalobkyňa mala za to, že predávajúca - jej mama Y. L. mala byť skôr prizvaná do konania ako intervenient. Mama by však danej výzve v zmysle § 86 CSP vzhľadom na jej duševný stav ani neporozumela. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, keďže má za to, že rozsudok sa v danej veci vzťahuje a bude záväzný pre všetkých účastníkov kúpnej zmluvy, teda aj pre C. L., nar. XX.XX.XXXX i Y. L., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň požiadala, aby odvolací súd na strane žalovaných pribral do konania C. L., nar. XX.XX.XXXX a Y. L., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom C. XXX aj za situácie, že mama nebude chápať významu, že je účastníkom súdneho konania. Naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že sa jedná o ochranu jej osoby ako dedičky. Uzavretím spornej kúpnej zmluvy došlo totiž prakticky k jej vydedeniu, keďže jej brat - žalovaný V. L. zneužil nespôsobilosť na právne úkony ich mamy Y. L. a zneužijúc rozumovú inkapacitu matky, pripravil tak žalobkyňu o majetok. Žalobkyňa ako dcéra, ktorá si váži a miluje svojich rodičov, má predovšetkým záujem na ich dôstojnom živote v starobe. Okradnutie svojej mamy, ktorá vzhľadom na svoj duševný stav ho ani nechápe, vníma preto obzvlášť citlivo. Cíti tak veľkú potrebu a nutnosť chrániť mamine majetkové práva. Výška maminho dôchodku je totiž 230,00 Eur. 12. Zároveň v zmysle ust. § 366 písm. c), d) CSP žalobkyňa doplnila svoje odvolanie o novoty v odvolacom konaní, a predložila do spisu správu PhDr. I. S. ohľadne vyšetrenia svojej mamy zo dňa 15.08.2017, znalecký posudok č. 87/2020 znalkyne MUDr. Jany Bullovej zo dňa 25.05.2010 vyhotovený v súdnom konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony Y. L. vedenom na Okresnom súde Námestovo sp.zn. 7Ps/4/2018. Žalobkyňa uplatnila aj nový odvolací dôvod, a to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej strany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Predmetná správa a znalecký posudok neboli doteraz bez viny žalobkyne predložené v tomto spore, no jednoznačne potvrdzujú jej presvedčenie, že mama nebola v čase podpisu napadnutej kúpnej zmluvy spôsobilá na tento právny úkon. Žalovaný, uvedomujúc si uvedenú skutočnosť, jednoducho túto situáciu zneužil, aby sa na škodu matky žalobkyne obohatil. Žalovaný je v pravidelnom dennom kontakte s ich matkou. Ako normálne vnímajúci človek musel tak vidieť, aký je zdravotný stav matky žalobkyne. Ak by bola matka žalobkyne predvolaná na súd, aj by sudkyňa osobne videla a vnímala, v akom stave Y. L. je a urobila si o tom vlastný záver. Bolo by zrejmé, že mama nechápe zmysel súdneho konania a že jej výsluch by bol nemožný. Prvoinštančný súd sa tiež žiadnym spôsobom nevysporiadal s lekárskou správou PhDr. I. S.. Konanie žalovaného by preto nemalo požívať právnu ochranu. 13. Napokon žalobkyňa dala na zváženie odvolacieho súdu prerušiť konanie až do právoplatného rozhodnutia súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony Y. L. vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 7Ps/4/2018, kde bude snahou zistiť, odkedy menovaná nie je spôsobilá na právne úkony. V ďalšom žalobkyňa zotrvala na svojom odvolacom návrhu.
14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedol, že z ust. § 588 Občianskeho zákonníka vyplýva, že z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Účastníkmi kúpnej zmluvy sú teda predávajúci a kupujúci. Na jej vznik je treba zhodný prejav zmluvných strán, teda akceptácia návrhu obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy, a to predmetu kúpy a kúpnej ceny. Účastníkmi kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2017 (ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha v tomto konaní) boli na strane predávajúcich C. L. a Y. L., (ktorí nie sú stranami tohto sporu) a na strane kupujúceho vystupoval žalovaný. Predávajúci ako účastníci kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti musia byť stranami sporu buď aktívne alebo pasívne legitimovanými, pretože predmet sporu sa dotýka ich práv a povinností ako vlastníkov nehnuteľností a účastníkov kúpnej zmluvy. Z povahy konania o určenie neplatnosti právneho úkonu vyplýva, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu a účastníkmi konania, či už na strane žalobcu alebo žalovaného, musia byť všetci jeho účastníci, pretože účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich. Z hľadiska hmotno-právneho je predmetom tohto sporu právo alebo povinnosť nedieľnej povahy a je potrebné, aby sa účinnosť rozsudku vzťahovala spoločne na všetkých účastníkov. Výrok právoplatného rozsudku je v zmysle § 228 ods. 1 CSP záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Žalobkyňa mohla v spore označiť ako ďalších žalovaných predávajúcich C. L. a Y. L. a tvorili by s ostatnými žalovanými pasívne nerozlučné spoločenstvo. Keďže žalobkyňa neoznačila v spore ďalšie strany sporu, ktorých práva a povinnosti boli dotknuté, hoci tieto osoby mali tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo s ostatnými stranami sporu na strane žalovaných, ide o nedostatok vecnej legitimácie v spore, pretože kúpna zmluva nemôže byť určená za neplatnú len vo vzťahu k niektorým účastníkom nerozlučného spoločenstva. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05.07.2020 reagoval na predchádzajúce podanie žalobkyne a uviedol, že si riadne splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 4.1 kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2017 a uhradil predávajúcim dohodnutú kúpnu cenu, čo vyplýva aj z obsahu článku 4.2 kúpnej zmluvy, ako aj písomného vyjadrenia predávajúcich obsiahnutého v späťvzatí odstúpenia od zmluvy zo dňa 28.09.2017 s úradne osvedčenými podpismi predávajúcich. Okruh strán sporu uvádzaný žalobkyňou nie je správny. Na jednej strane sa žalobkyňa domnieva, že pani Y. L. ako predávajúca mala byť skôr prizvaná do konania ako intervenient, no hneď v ďalšom odseku svojho vyjadrenia žiada, aby súd na strane žalovaných pribral do konania pána C. L. a Y. L.. Ak mienila žalobkyňa zmeniť okruh strán sporu, mala tak urobiť v súlade s príslušným procesným ustanovením Civilného sporového poriadku, čo sa však nestalo. K dôvodom uvádzaným žalobkyňou na preukázanie naliehavého právneho záujmu žalovaný poukázal na skutočnosť, že okrem pani Y. L. ako predávajúci vystupoval aj pán C. L.. Z o žalobkyňou prezentovanej argumentácie je skôr zrejmý jej motív na podanie žaloby, no nie preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalovaný už vo vyjadrení zo dňa 23.10.2018 uviedol, že ak by žalobkyňa mala skutočný záujem chrániť mamine majetkové práva, tak by v rokoch 2016-2017 neumožnila prevod podstatnej časti jej nehnuteľného majetku (najmä v intraviláne obce a v jeho blízkosti) v prospech jej dcéry A. L.. Zároveň žalovaný predložil do spisu platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.06.2020 sp.zn. 16Up/1044/2020 spolu s odôvodnením návrhu, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa ako hlavný dlžník uzavrela zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 19.09.2006 a tento prestala riadne a včas splácať, čo spôsobilo mimoriadnu splatnosť celého úveru. Následne žalobkyňa ako dlžníčka podala na súd návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorému súd vyhovel a dňa 27.12.2017 došlo i k jej oddlženiu. To spôsobilo, že dlhy žalobkyne budú musieť o. i. splácať jej rodičia C. L. a Y. L., ktorí vystupovali v predmetnom právnom vzťahu ako spoludlžníci. Konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 7Ps/4/2018 nie je doposiaľ právoplatne skončené. Jeho možné účinky aj tak nemôžu pôsobiť spätne, ale len do budúcnosti. Je teda zrejmé, že označené konanie nesúvisí s prejednávaným sporom, nakoľko je založené na iných podmienkach a účinkoch. K ostatným nepravdivým a urážlivým vyjadreniam žalobkyne sa žalovaný odmietol vyjadriť. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný pripojil do spisu predmetný platobný rozkaz i výpis z Obchodného vestníka č. 46/2018 s dňom vydania 06.03.2018.
16. Na uvedené podanie žalobkyňa procesne nereagovala.
17. Ďalšie podania procesných strán v rámci odvolacieho konania neboli produkované.
18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom v ust. § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) zamietol návrh žalobkyne zo dňa 31.05.2019 na pristúpenie subjektov konania na strane žalovaného; nepripustil zmenu žaloby žalobkyne zo dňa 31.05.2019; zamietol návrh žalobkyne zo dňa 15.06.2020 na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 7Ps/4/2018 a následne rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vo veci samej (výrok I.), ako aj v závislom výroku o trovách konania (výrok II.) ako vecne správny potvrdil.
19. Na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 378 ods. 1 CSP).
20. Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
21. Na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov (§ 378 ods. 2 CSP).
22. Civilný sporový poriadok použitie niektorých svojich ustanovení pre odvolacie konanie vylučuje. Jedná sa jednak o vylúčenie použitia ustanovení o zmene žaloby v súlade s § 371 CSP a tiež vylúčenie použitia ustanovenia o pristúpení subjektov do konania (§ 378 ods. 2 CSP). Súčasťou odvolania žalobkyne zo dňa 31.05.2019 na č.l. 178 spisu je práve aj návrh podľa § 79 CSP na pristúpenie subjektov do konania na strane žalovaných, a to Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. a C. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C.. Odvolací súd preto tento procesný návrh žalobkyne zamietol. Zároveň žalobkyňa vo svojom odvolaní zmenila žalobu ma žalobu podľa §
137 písm. c) CSP tak, že žiadala, aby súd určil, že Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. a C. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., sú výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností evidovaných v katastrálnom území C., obec C., okres W., špecifikovanými v žalobnom petite (bod I. záverečného návrhu na č.l. 179 spisu) a tiež žiadala určiť, že Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. C., obec C., okres W., tak ako sú presne špecifikované v bode II. záverečného návrhu (č.l. 179-183 spisu) a tiež, žiadala určiť, že Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. je vlastníčkou nehnuteľností evidovaných v katastrálnom území I. T., obec I. T., okres W., špecifikovaných v bode III. záverečného návrhu (č.l. 183-184 spisu). Žalobca však môže počas konania žalobu meniť len so súhlasom súdu a môže tak urobiť len v štádiu prvoinštančného konania (§ 371 CSP). Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenu žaloby žalobkyne nepripustil.
23. Pokiaľ ide o návrh odvolateľky na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, tento nepovažoval krajský súd za dôvodný a preto ho zamietol. Rozsudok o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je totiž rozhodnutím o osobnom stave a po nadobudnutí právoplatnosti je záväzný erga omnes, t.j. pre všetkých (§ 43 CMP) a má konštitutívne účinky.
24. Nadväzne na to odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a až na výnimky uvedené ďalej sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobkyne, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
25. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobkyne formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.
26. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobkyne k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobkyne zamietol, pričom so svojím záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie veľmi podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.
27. V predmetnej veci sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala neplatnosti určenia kúpnej zmluvy. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či už je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu, najmä hmotného práva.
28. V zmysle § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
29. Zároveň krajský súd zdôrazňuje, že aj určovacia žaloba podľa aktuálneho procesného predpisu upravená v § 137 písm. d) CSP má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi stranami sporu. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Absencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je prvoradým dôvodom, pre ktorý žaloba nemôže obstáť. Pri zistení jeho absencie súdom je akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci nadbytočné. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení musí v konaní preukázať žalobca. V prípade, že súd dospeje k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, bez ďalšieho rozhodne o zamietnutí žaloby.
30. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase jeho rozhodovania. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30.06.2009).
31. Neobstoja preto tvrdenia žalobkyne, že existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanej určovacej žalobe vyplýva z tohto, že chce ochrániť seba ako dediča, nakoľko uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy došlo prakticky k jej vydedeniu a tiež, že žalovaný V. L. zneužil nespôsobilosť na právne úkony jej mamy Y. L., keď zneužil jej rozumovú inkapacitu a pripravil mamu o majetok, a ani to, že ako dcéra, ktorá si váži a miluje svojich rodičov, má predovšetkým záujem na ich dôstojnom živote, starobe a cíti preto potrebu a nutnosť chrániť mamine majetkové práva. Konajúci súd preto konštatoval správne absenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení.
32. Naviac preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania (teraz strany sporu) v hmotno- právnom vzťahu (niekedy aj v procesno-právnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/214/2011 zo dňa 18.01.2012).
33. Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných (§ 77 ods. 1 CSP).
34. Z právnej úpravy kúpnej zmluvy uvedenej v ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že kúpna zmluva, ako dvojstranný právny úkon, vzniká medzi predávajúcim na strane jednej a medzi kupujúcim na strane druhej, pričom na jednej strane alebo na obidvoch stranách môže vystupovať viac subjektov. Všetci títo účastníci kúpnej zmluvy sú nositeľmi hmotno-právnych oprávnení (povinností), teda sú vecne legitimovaní, ak sa predmet sporu týka tohto právneho úkonu. Treba zdôrazniť, že obsahom právneho vzťahu z kúpnej zmluvy sú práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho, ktoré sú vzájomné (synalagmatické). To znamená, že v tomto právnom vzťahu právam predávajúceho korešpondujú povinnosti kupujúceho a naopak. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto vzťahu nemožno navzájom oddeliť. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmet sporu sa preto týka tak predávajúceho, ako aj kupujúceho. Kúpna zmluva v takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 77 ods. 1 CSP), z čoho vyplýva, že stranami sporu (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) o takejto žalobe musia byť všetci účastníci právneho úkonu, prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (§ 228 ods. 1 CSP); inak žaloba musí byť zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/122/2002).
35. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, v prejednávanom spore možnosť podania žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. U žalobkyne preto absentuje naliehavý právne záujem na požadovanom určení. Z obsahu žaloby je tiež zrejmé, že na okruh subjektov (strán sporu), nezodpovedá ust. § 77 CSP. Žalobkyňa totiž v žalobe za žalovaného označila len jedného z účastníkov napadnutej zmluvy - kupujúceho a za subjekty (stranu sporu) už neoznačila ďalších účastníkov tejto zmluvy predávajúcich
- svojich rodičov. V prípade nerozlučného spoločenstva opomenutie konať spôsobom, z ktorej hmotno- právnych predpisov vyplýva postavenie nerozlučného spoločníka v zmysle § 77 ods. 1 CSP, musí nájsť svoj odraz aj v rozhodnutí súdu. V prípade tohto spoločenstva platí ustálená judikatúra súdov, podľa ktorej, ak neboli strany sporu o neplatnosť kúpnej zmluvy všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia alebo žalovaní, t.j. všetci do úvahy prichádzajúci nerozluční spoločníci, rozhodnutie súdu nemôže byť účinné voči tým, ktorí neboli stranami sporu a z tohto dôvodu treba žalobu bez ďalšieho zamietnuť.
36. Žiada sa dodať, že pokiaľ aj žalobkyňa v žalobe i ostatných podaniach označila svojich rodičov - Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. a C. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. ako zúčastnené osoby alebo intervenientov na strane žalobkyne, nejednalo sa o intervenciu v zmysle § 81 a nasl. CSP. Intervencia je v civilnom sporovom konaní totiž fakultatívna a je len na rozhodnutí intervenienta, či do konania vstúpi. Procesné postavenie intervenienta vzniká na základe jeho vlastného procesného úkonu (§ 82 ods. 3 CSP) alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 CSP písomným podaním. Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. a C. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. však do konania nevstúpili ani jedným z uvedených spôsobov. Práve naopak, v reakcii na výzvu okresného súdu zo dňa 15.12.2017 obidvaja menovaní v podaní zo dňa 27.12.2017 (č.l. 64 spisu),výslovne uviedli, že nemajú záujem zúčastniť sa tohto sporového konania ako intervenienti na strane žalobkyne a že so žalobou nesúhlasia a považujú ju za nedôvodnú. Zároveň tvrdili, že pri podpise kúpnej zmluvy zo strany žalovaného neboli uvedení do omylu a presne vedia čo podpisovali. Na kúpnej zmluve, ktorú podpísali v dobrej viere a pri plnom vedomí, naďalej trvajú a považujú ju za platnú v plnom znení tak ako ju podpísali, nechcú na nej nič meniť. Okresný súd preto nemal dôvod rozhodovať o prípustnosti intervencie v zmysle ust. § 83 CSP, ani konať v tomto spore s rodičmi žalobkyne a žalovaného. 37. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že aj za situácie, že by boli rodičia strán sporu boli intervenientmi v tomto spore, rozsudok by bol záväzný subjektívne iba medzi stranami sporu, preto a contrario platí, že voči intervenientovi záväzný nie je.
38. Pokiaľ aj žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 19.06.2020, označenom ako vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa 15.06.2020 a doplnenie odvolania, doplnila svoje odvolanie o novoty v odvolacom konaní, konkrétne správu PhDr. I. S. ohľadom vyšetrenia svojej mamy zo dňa 15.08.2017 a znalecký posudok č. 87/2020 znalkyne MUDr. Jany Bullovej zo dňa 25.05.2020 vyhotoveného v súdnom konaní
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony Y. L. vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 7Ps/4/2018, je potrebné dodať, že tieto prostriedky sú prostriedkami procesného útoku (§ 149 CSP), ktoré však neboli žalobkyňou uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a súčasne ktorých použitie v tomto odvolacom konaní nie je možné, keďže v tomto prípade nedošlo k naplneniu ani jednej z podmienok podľa ust. § 366 CSP. Žalobkyňa podala svoje odvolanie na Okresnom súde Námestovo dňa 31.05.2019 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu Mgr. Ivana Mazanca, advokáta (č.l. 185) a svoje odvolanie doplnila o novoty v odvolacom konaní až v podaní zo dňa 15.06.2020, ktoré došlo na Krajský súd v Žiline dňa 19.06.2020. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Napadnutý rozsudok bol žalobkyni doručený prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu dňa 16.05.2019 (č.l. 173 spisu). Lehota na podanie odvolania tak začala žalobkyni plynúť dňa 17.05.2019 a skončila dňa 31.05.2019. K tomuto dňu žalobkyňa neoznačila vo svojom opravnom prostriedku žiadne novoty v odvolacom konaní v prejednávanej veci. Ustanovenie § 366 CSP takéto prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, tzv. novoty, umožňuje použiť v odvolacom konaní len za podmienky: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, alebo d/ ich odvolateľ (v danom prípade žalobkyňa) bez vlastnej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danej sporovej veci zjavne bez akýchkoľvek pochybností nešlo o prípustné novoty, keďže odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie žalobkyňa menila a dopĺňala až po uplynutí lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Napokon ani sama odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku netvrdila a ani nepreukazovala naplnenie dôvodov uplatnenia týchto novôt v odvolacom konaní.
39. Nakoľko súd prvej inštancie zamietol určovaciu žalobu žalobkyne pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pri súčasnom konštatovaní neúplného okruhu strán sporu (okruh strán sporu netvorili všetci účastníci kúpnej zmluvy), je vylúčené, aby zároveň vykonal dokazovanie a žalobu preskúmal po vecnej stránke, a preto postupoval správne, keď sa nezaoberal argumentáciou žalobkyne prezentovanou v žalobe a jej podaniach produkovaných v rámci prvoinštančného konania. Z rovnakých dôvodov sa ani odvolací súd nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami uvádzanými žalobkyňou vo vzťahu k hmotno-právnej argumentácii nároku uplatneného žalobou. Za vyššie popísanej situácie by akékoľvek ďalšie dokazovanie v tomto konaní by totiž bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
40. Okresný súd teda vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods. 1 CSP, súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až § 222 CSP aj správne a presvedčivo odôvodnil. Odvolacie dôvody žalovaných vyhodnotil krajský súd ako nepodstatné, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej, t. j. vo výroku I. ako vecne správny potvrdil.
41. Nadväzne na to odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok II. o trovách konania napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolatelia nevzniesli žiadne odvolacie námietky, ktorý však zodpovedá procesnému úspechu strán v spore a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
42. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane proti žalobkyni nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).