Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-23-2020.pdf
PDF · 150.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne B.. M. M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.. A. XXXX/XX, XXX XX J., prechodne bytom P. O. I. XXX/XX, XXX XX J., zastúpenej JUDr. Rastislavom Trnkom, advokátom so sídlom Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen, proti žalovaným X./ E. bytovému družstvu vo J., so sídlom B. XXX/X, XXX XX J., IČO: 00 176 940, 2./ T.. M. C., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX I., zastúpenej: Ing. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. rad XXX/X, XXX XX J., X./ M. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. I. XXXX/XX, XXX XX J., 4./ T. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. rad XXX/X, XXX XX J., 5./ T.. B. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. rad XXX/X, XXX XX J., občan SR, 6./ T.. V. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. C. XXXX/XX, XXX XX J., 7./ O.. B. C., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX K. K., 8./ T.. G. Z., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX K., 9./ B. Z., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. I. XXX/X, XXX XX I., 10./ O. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX C., 11./ V. Hudecová, rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. rad XXX/X, XXX XX J., žalovaní 1./, 3./, 4./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./ a 11./ zastúpení AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaných 1./, 3./, 4./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./, 11./ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8C/2/2018-218 zo dňa 02.07.2019 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaní 1./, 3./, 4./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./, 11./ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 02.07.2019 zriadil vecné bremeno - právo cesty v prospech vlastníka stavby súp. číslo XXX postavenej na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 367 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcej sa v katastrálnom území J., zapísanej katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen na LV č. XXXX, spočívajúce v práve cesty cez zaťažený pozemok, parc. registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 990 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Zvolen, zapísanej katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen na LV č. XXXX tak, ako je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/ XXXX na vyznačenie vecného bremena zo dňa 25.01.2018, autorizačne overenom dňa 26.01.2018, úradne overenom katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen dňa 29.01.2018 pod č. W a to prechodom pešou chôdzou, ako aj prejazdom motorovými vozidlami (prvý výrok). Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX na vyznačenie vecného bremena zhotoviteľa ALL GEO - Geodetická kancelária,
s.r.o. Študentská 12, 960 01 Zvolen zo dňa 25.01.2018, autorizačne overený dňa 26.01.2018, úradne overený katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen dňa 29.01.2018 pod č. W tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku (druhý výrok). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 1.400,- Eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a vyslovil, že žalovaní sú oprávnení plnenie od žalobkyne prijať (tretí výrok). Žalovaným 1./, 3./, 4./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./ a 11./ uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (štvrtý výrok) a nepriznal jej trovy konania voči žalovaným 2./ a 5./ (piaty výrok). Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania po pripustení zmeny žaloby bolo zriadenie vecného bremena práva cesty cez zaťažený pozemok CKN parc. č. XXX/X o výmere 990 m2, zast. plocha a nádvoria v kat. úz. J., zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru v prospech vlastníka stavby súp. č. XXX postavenej na pozemku CKN parc. č. XXX/X o výmere 367 m2, zast. plocha a nádvorie v kat. úz. J., zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru, tak ako je vyznačené v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-24/2018 zo dňa 20.05.2018, spočívajúceho v prechode pešou chôdzou aj prejazdom motorovými vozidlami, s uložením povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovaným náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 1 400,- Eur. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 20.08.2012 nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vo J. parc. č. XXX/X a XXX/X, ktoré sa nachádzajú na adrese P. O. I. XXX/XX vo J.. J. sú podieloví spoluvlastníci pozemku parc. č. XXX/X, ktorý je susediaci s pozemkami vo vlastníctve žalobkyne. Na pozemku parc. č. XXX/X je postavený bytový dom, tzv. Robotnícky dom, v ktorom žalovaní okrem iného vlastnia byty alebo nebytové priestory. V minulosti bol do dvora žalobkyne možný prístup aj z pozemku EKN parc. č. XXX/X cez v súčasnosti už neexistujúcu prieluku, ktorú zastaval manžel a otec jej právnych predchodkýň a vybudoval v nej obchodný priestor. Dôvodila, že v súčasnosti je jedinou prístupovou cestou cesta cez pozemok parc. č. XXX/X. V rodinnom obývanom žalobkyňou a jej rodinou sa nachádzajú aj tri nájomné priestory s prístupom do predajných priestorov z Hviezdoslavovej ulice. Do 31.12.2014 prejazd cez parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných využíval okrem žalobkyne, jej rodiny a návštev aj bývalý nájomca predajne potravín niekoľkokrát týždenne. Problémy nastali po tom, ako žalovaný 1/. nechal časť parcely č. XXX/X zrevitalizovať položením zámkovej dlažby a výmenou starej dvojkrídlovej kovovej brány za súčasnú bránu z pozinkovaného plechu fungujúcu na tzv. gsm module. Od žalobkyne požaduje, aby sa podieľala na znášaní nákladov na jej zriadenie a prevádzku. Od tejto brány musí žalobkyňa prekonať asi 22 metrov, aby sa dostala k svojej bráne. Viackrát sa do dvora nevedela dostať, posledné dva roky mohla bránu otvárať jedine použitím jej mobilného telefónu. Poukázala na § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedla tiež, že v prieluke domu súp. č. XXX sa nachádza obchod s názvom „Bare foot land“, ktorý by bolo potrebné zrušiť spolu so skladom a sociálnym zariadením k nemu prislúchajúcim. Uvedená prieluka je široká len 2,20 m, jedno z osobných áut žalobkyne je široké 2,15 m, tento priestor by bol na prejazd pre toto auto úzky. Vynaloženie takýchto nákladov od vlastníka stavby nemožno spravodlivo požadovať. Znalkyňa Ing. Jarmila Kaššová v znaleckom posudku č. X/XXXX stanovila všeobecnú hodnotu práv a závad na 1.400,- Eur, ktorú žalobkyňa navrhla zaplatiť žalovaným ako náhradu za zriadenie vecného bremena.
1.1 Žalovaní 1./, 3./, 4./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./, 11./ so žalobou nesúhlasili argumentujúc, že žalobkyňa nebytovú časť rodinného domu kompletne prerobila až po rekonštrukcii dvora. Pri rekonštrukcii dvora žalovaných žiadala jej zhotoviteľa o vytvorenie plynulého prejazdu s prísľubom úhrady nákladov, čo nedodržala. Poukázali na existenciu parkovacích pásov pre motorové vozidlá na ulici P. O. Hviezdoslava, ktoré nepredstavujú obmedzenie vstupu na nehnuteľnosť žalobkyne. V radovej zástavbe je prieluka, cez ktorú sa môže chodiť a žalobkyňa teda má zabezpečený prístup z miestnej komunikácie. Vzťahy medzi stranami sporu je možné vyriešiť aj inou zmluvou, nie zriadením vecného bremena. Navrhli nariadiť znalecké dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia náhrady za zriadenie vecného bremena, ktoré však podľa okresného súdu zmarili nezložením preddavku vo výške 500,- Eur. Súd prvej inštancie preto tento dôkaz v zmysle § 253 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) nevykonal.
1.2 Súd prvej inštancie mal preukázané, že neodkladným opatrením č. k 10C/58/2017-22 vydaným Okresným súdom Zvolen, právoplatným 06.01.2018, bola žalovanému 1./ uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by bránilo žalobkyni a jej manželovi prechádzať motorovými vozidlami od parcely č. XXXX/XX o výmere 466 m2 zapísanej na LV č. 1, katastrálne územie J. cez parcelu č. XXX/X k parcele č. XXX/X. Ďalej mal okresný súd z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. preukázané, že na tomto liste vlastníctva je okrem iných zapísaná aj parcela č. XXX/X (CKN, pozn. odvolacieho súdu) o výmere 990 m2, zastavané plochy a nádvoria vo vlastníctve žalovaných 1./ až 11./.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. je žalobkyňa vlastníčkou rodinného domu (súp. č. XXX, pozn. odvolacieho súdu) postaveného na parc. č. XXX/X o výmere 367 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 103 m2. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 26.01.2018, úradne overeným dňa 29.01.2018 a autorizačne overeným 26.01.2018 bolo vyznačené požadované vecné bremeno na parc. č. XXX/X, ktoré prechádza z parc. č. XXXX/XX cez parc. č. XXX/X a má sa končiť pri parcele č. XXX/X. Znalkyňa Ing. Jarmila Kaššová znaleckým posudkom č. X/XXXX stanovila všeobecnú cenu - hodnotu za zriadenie vecného bremena na 1.400,- Eur. Situáciu na mieste samom zdokumentoval okresný súd fotografiami a závermi ohliadky na mieste samom, ktorú uskutočnil dňa 08.01.2019. Konštatoval, že žalobkyni bránia v nerušenom výkone jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam jedine žalovaní 1./, 8./ a 9./. Pred rodinným domom žalobkyne sa nenachádza na ulici P. O. Hviezdoslava nijaký parkovací pás, vznikali medzi nimi aj vyostrené situácie zavŕšené návštevou polície, keď sa žalobkyňa do dvora nedostala. Žalovaní 2./ až 5./ so zriadením vecného bremena súhlasili.
1.3 Okresný súd vychádzajúc z § 149, § 151 ods. 1, § 185 ods. 1 C.s.p., z § 151n ods. 1 a z § 151o ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) uviedol, že na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok musia byť splnené tri základné podmienky, a to, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a neexistujú okolnosti, ktoré by zriadenie práva cesty vylučovali. Splnenie prvej podmienky mal okresný súd preukázané predloženými listami vlastníctva. Predmetom dokazovania potom bolo zistenie, či má žalobkyňa ako vlastníčka stavby zabezpečený prístup k nej aj inak ako cez pozemok vo vlastníctve žalovaných CKN parc. č. XXX/X, konkrétne z prieluky z ulice P. O. I. vo J.. Okresný súd konštatoval neexistenciu takejto prieluky, v ktorej sa v skutočnosti nachádza obchodné zariadenie pod názvom „Bare foot land“. Cez túto prieluku nie je možné v súčasnosti chodiť autami resp. inými osobami peši. Okresný súd uzavrel, že by nebolo účelné a spravodlivé od žalobkyne požadovať, aby uvedenú prevádzku odstránila a vykonala potrebné úpravy na zriadenie prístupovej cesty k svojej nehnuteľnosti. Poukázal na odbornú literatúru (Števček, Dulak, Bajánková, Ševčík, Sedláčko, Tomašovič a kol. Občiansky zákonník I. Veľký komentár. strana 1290), podľa ktorej prístup nie je možný zabezpečiť inak aj v prípade, ak je jeho zabezpečenie síce technický možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne také vysoké (spravidla mnohonásobne prevyšujúce ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva cesty), že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobkyňa zakúpila svoju nehnuteľnosť už v stave, keď v prieluke boli zriadené obchodné priestory a k svojej nehnuteľnosti od počiatku prechádzala tak, ako žiada vecným bremenom.
1.3.1 Súd prvej inštancie zdôraznil, že ani žalovaných vecné bremeno nezaťaží v rozsahu, v ktorom by ho nemohli strpieť, keďže časť cesty podľa vecného bremena aj oni v súčasnosti využívajú na prejazd k svojej nehnuteľnosti. Žalovaní nepreukázali, že by im zriadenie vecného bremena spôsobilo neprimerane vysoké náklady, ktoré by okresný súd musel zobrať do úvahy.
1.4 Zriadenie vecného bremena podľa záveru súdu prvej inštancie nevylučujú ani iné okolnosti. Z geometrického plánu vyplýva, že zriadená cesta je priamočiara, daná čo najkratšou cestou a rozsahom k parcele, na ktorej sa nachádza dom vo vlastníctve žalobkyne.
1.5 Za použitia výkladu § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka urobeného Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 22Cdo 1897/2004 okresný súd zriadil vecné bremeno za odplatu 1.400,- Eur, ktorej výšku mal preukázanú znaleckým posudkom znalkyne Ing. Jarmily Kaššovej č. X/XXXX z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností.
1.6 K tvrdeniu žalovaných prednesenému prostredníctvom ich právneho zástupcu, že je možná dohoda aj na inom zmluvnom vzťahu, ako je zriadenie vecného bremena, súd prvej inštancie poukázal na obsah neodkladného opatrenia č. k. 10C/58/2017-22, vydaného Okresným súdom Zvolen pred podaním žaloby. Uviedol, že do vyhlásenia rozsudku vo veci samej uplynula doba skoro dvoch rokov, počas ktorej strany sporu nedospeli k inej dohode.
1.7 Dôkazy výsluchom svedkov a strán sporu navrhované žalobkyňou aj žalovanými okresný súd považoval za nepodstatné pre rozhodnutie vo veci, preto ich nevykonal. Skúmať vzťahy strán sporu pre zriadenie vecného bremena označil za nedôvodné, prioritným je zaoberať sa, či žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľností má resp. nemá prístup k svojej nehnuteľnosti.
1.8 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd ustanovením § 255 ods. 1 a § 257 C.s.p. Žalobkyni nepriznal trovy konania voči žalovaným 2./ až 5./, ktorí súhlasili so zriadením vecného bremena a nevyvolali tento spor, pričom samotná žalobkyňa od nich náhradu trov konania nepožadovala. Žalovaným 1./, 3./, 4./, 6./ až 11./ okresný súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyni vo výške 100 % z dôvodu jej procesného úspechu vo veci.
2. Žalovaní 1./, 3./, 4./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./ a 11./ podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) C.s.p. s návrhom, aby odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %, príp. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.1 Žalovaní 1./, 3./, 4./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./, 11./ (ďalej aj „odvolatelia“) namietli, že sa okresný súd nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a relevantnou právnou argumentáciou žalovaných. V konaní pred súdom prvej inštancie tvrdili a tvrdia, že žalobkyňa má k stavbe prístup z I. ulice. Jej stavba bezprostredne susedí s miestnou komunikáciou (chodníkom) a hlavnou cestou, na kraji ktorej sú vyznačené parkovacie pásy pre motorové vozidlá. V stavbe sú tri nebytové priestory a podkrovný byt žalobkyne prístupný z nebytového priestoru, v ktorom je prevádzka „Adelle“ patriaca žalobkyni. Pre zriadenie prístupu žalobkyne k zadnej časti stavby a pozemku, na ktorom stavba leží, je možné prebudovanie prieluky, ktorá by bola 2,7 m široká. Súdu prvej inštancie vytkli, že sa s možnosťou existencie prístupu k stavbe žalobkyne z I. ulice po miestnej komunikácii bezprostredne susediacej s hlavnou cestou, s vyznačenými parkovacími pásmi, bez potreby akýchkoľvek stavebných úprav nevysporiadal a nemožnosť zabezpečenia iného prístupu k stavbe posudzoval len z hľadiska prebudovania prieluky.
2.1.1 Odvolatelia súdu prvej inštancie vytkli, že sa nevysporiadal s ich argumentáciou o rozpore prípadného zriadenia vecného bremena prechodom cez dvor žalovaných s dobrými mravmi; na túto skutočnosť navrhovali vypočuť svedkov, ktorých výsluch okresný súd nevykonal uvedúc, že vzťahy strán sporu nie sú pre zriadenie vecného bremena podľa § 151 ods. 3 OZ dôvodné.
2.1.2 Za nesprávne právne posúdenie odvolatelia označili záver súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ má byť posudzovaná otázka prístupu k pozemku, pretože v zmysle citovaného ustanovenia OZ je predmetom posudzovania prístup k stavbe, nie k pozemku. Z týchto skutočností odvolatelia odvodzovali naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), h) C.s.p..
2.2 V ďalšej časti odvolania odvolatelia namietli zdôvodnenie okresného súdu o naplnení prvej podmienky zriadenia vecného bremena. Citovali z komentára JUDr. Imricha Feketeho, CSc. k § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, strana 1007, kde je uvedené, že „prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty je, že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby“. V posudzovanom prípade má podľa odvolateľov žalobkyňa do stavby priamy prístup z miestnej a verejnej komunikácie, pretože jej stavba bezprostredne susedí s miestnou komunikáciou a pozemok, na ktorom je stavba postavená, bezprostredne susedí s parcelou žalovaných, z ktorej je prístup na verejnú komunikáciu. V zmysle rozhodnutia Rc 4/2007 skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemá pre rozhodovanie súdu význam. Neodkladné opatrenie vydané okresným súdom v inom konaní zaväzuje len žalovaného 1./. V týchto skutočnostiach videli žalobcovia naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
2.3 Tretiemu výroku napádaného rozsudku odvolatelia vytkli nevykonateľnosť, lebo neurčil pomer, podľa ktorého má byť úhrnná suma 1.400,- Eur vyplatená jednotlivým žalovaným, čím sú podľa odvolateľov dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) C.s.p.
2.4 Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) C.s.p. videli odvolatelia v tom, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením spisu stavebného úradu, v ktorom je vedené konanie o vydanie kolaudačného rozhodnutia Okresného súdu Zvolen z 22.11.2002 č. j.: ŽP XXXX/
XXXXX-rozh., ktorým bolo právnemu predchodcovi žalobkyne povolené užívanie stavby „Rekonštrukcia objektu, úprava podkrovia a garáž“. Z kolaudačného rozhodnutia predloženého žalobkyňou nebolo zrejmé riešenie prístupu právneho predchodcu k tejto stavbe. Žalovaní žalobkyni ani jej právnemu predchodcovi nikdy nedali súhlas na užívanie pozemku parc. č. XXX/X ako prístupového k stavbe žalobkyne, takže vykonanie tohto dôkazu by preukázalo, že právny predchodca žalobkyne deklaroval prístup k stavbe z miestnej komunikácie (chodník) a verejnej komunikácie (hlavnej cesty). Bolo by tiež preukázané, že žalobkyňa má prístup k stavbe zabezpečený inak ako zriadením vecného bremena.
2.5 K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. odvolatelia uviedli, že súd prvej inštancie pri ohliadke na I. ulici aj v bode 3 rozsudku riešil pri posudzovaní neexistencie iného prístupu k stavbe len prístup cez prieluku, ktorý by si vyžadoval stavebné úpravy. Tento prístup však žalovaní vo vyjadrení z 23.05.2018 v žalobe navrhovali ako doplnkový a ako prístup k zadnej časti stavby a k zadnej časti pozemku zastavaného stavbou. V prípade prístupu k stavbe ako celku za primárny označovali prístup z miestnej a verejnej komunikácie bezprostredne susediaci so stavbou žalobkyne, ktorý súd prvej inštancie v rozhodnutí vôbec nespomenul, s argumentáciou žalobcu sa nevysporiadal. Miestna aj verejná komunikácia sú vo vlastníctve Mesta Zvolen, sú verejne prístupné a využívané širokou verejnosťou. Nehrozí, že by bol žalobkyni tento prístup zo strany Mesta Zvolen odopieraný. Pri jeho realizácii nie sú potrebné žiadne stavebné úpravy. Prístup do podkrovného bytu žalobkyne je možný aj cez nebytový priestor, v ktorom sa nachádza prevádzka žalobkyne. Zdôraznili, že ust. § 151o ods. 3 OZ nepredpisuje kvalitu prístupu do stavby. Postačuje, aby bol zabezpečený jediný prístup (nemusí byť teda zriadený z prednej aj zadnej časti stavby). Žalobkyňa prístup do svojej stavby priamo z miestnej komunikácie, ku ktorému prilieha verejná komunikácia, aj využíva a jeho realizácia nevyžaduje žiadne náklady. Zjednanie ďalšieho prístupu cez pozemok žalovaných, aj keby bol pre žalobkyňu pohodlnejší a výhodnejší, nie je potrebné a nevyhnutné. Nie je teda naplnená ani jedna z troch podmienok pre zriadenie vecného bremena. Žalovaní v roku 2017 navrhovali žalobkyni uzatvorenie zmluvy o užívaní ich pozemku na prejazd za mesačnú odplatu 50,- Eur, ktorú žalobkyňa odmietla s tým, že pre ňu je riešením len uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena. Konanie žalobkyne (odmietavý postoj k uzavretiu inej dohody ako zmluvy o zriadení vecného bremena, realizovanie prechodu cez pozemok žalovaných, prerobenie nebytových priestorov v stavbe a nové zriadenie prevádzky v prieluke bezprostredne po rekonštrukcii dvora žalovaných v roku 2014, dlhodobé užívanie pozemku žalovaných k prechodu napriek chýbajúcemu právnemu podkladu, podanie žaloby podľa § 151o ods. 3 OZ pri existencii aj využívaní prístupu do stavby z miestnej a verejnej komunikácie) odvolatelia označili za výkon práva rozporný s dobrými mravmi, ktorému nemožno poskytnúť ochranu a ktoré predstavuje okolnosť vylučujúcu zriadenie práva cesty podľa § 151o ods. 3 OZ, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. K odvolaniu pripojili fotokópiu snímky stavby nehnuteľnosti zo strany ulice P. O. Hviezdoslava, Zvolen.
3. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie uplatniac si náhradu trov odvolacieho konania voči odvolateľom.
3.1 Vo vyjadrení uviedla, že súčasná právna teória aj prax nezotrváva výlučne na záveroch uvedených v rozhodnutí Rc 4/07. Súd prvej inštancie sa zaoberal v odôvodnení rozsudku v bode 8. a v bode 23 možnosťou prístupu do jej nehnuteľností z I. ulice. Zopakovala citáciu z Veľkého komentára k Občianskemu zákonníku uvedenú v rozsudku súdu prvej inštancie a poukázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1897/2004, v zmysle ktorého neplatí, že vecné bremeno cesty v zmysle § 151o ods. 3 OZ nemožno zriadiť, ak si môže vlastník stavby zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie, ak náklady s tým spojené sú neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by zriadením vecného bremena bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku. Prebudovanie celej prieluky aj samotným pohľadom a laickým posúdením tak, aby sa žalobkyňa svojím motorovým vozidlom dostala ku garáži, ktorá je súčasťou stavby a nachádza sa na jej dvore, by vyžadovalo peňažné prostriedky mnohonásobne prevyšujúce ujmu spôsobenú žalovaným ako vlastníkom pozemku zriadením vecného bremena. Dokazovanie v tomto smere žalobkyňa nepovažuje za potrebné ani hospodárne. Poukázala na potrebu výkladu právnych noriem smerujúcu k rozumnému a spravodlivému vyriešeniu problému aj v zmysle nálezu ÚS SR sp. zn. I.ÚS 689/2014 z 09.11.2016. Zriadenie vecného bremena v zmysle rozsudku okresného súdu žalobkyňa považuje za spravodlivé aj rozumné usporiadanie vzťahov strán sporu. Právnu argumentáciu odvolateľov v tomto smere označila za formálny výklad právnych predpisov vedúci k zjavnej nespravodlivosti. Zriadenie vecného bremena je najvhodnejším a najrozumnejším riešením vzniknutej situácie.
3.2 Skutočnosť, že odmietla uzatvoriť so žalovanými nimi navrhovanú dohodu o užívaní ich pozemku za mesačnú odplatu vo výške 50,- Eur nie je podľa žalobkyne dôvodom pre zamietnutie žaloby. Odplata požadovaná žalovanými za užívanie ich pozemku mnohonásobne prevyšuje hodnotu vecného bremena (pri 20 rokoch ide o sumu 12.000,- Eur). Ak boli žalovaní názoru, že odplata za vecné bremeno mala byť vyššia, nič im nebránilo zložiť preddavok na znalecké dokazovanie nimi navrhnuté.
3.3 Žalobkyňa nevidí dôvod pre posudzovanie jej konania ako konania v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď svedkov navrhovaných žalovanými nevypočul, nakoľko nemal žiaden dôvod na posudzovanie súladu jej konania s dobrými mravmi. Žalovaní v odvolaní konanie žalobkyne, ktoré má byť v rozpore s dobrými mravmi bližšie ani nekonkretizujú. Paradoxne správanie žalovaných voči jej osobe by bolo možné charakterizovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi; popísala ho podrobnejšie v žalobe aj vo vyjadrení v konaní pred súdom prvej inštancie. Za správanie s dobrými mravmi nie je možné považovať podanie žaloby o zriadenie vecného bremena.
3.4 Pri námietke odvolateľov týkajúcej sa nevykonateľnosti tretieho výroku rozsudku súdu prvej inštancie poukázala na § 139 ods. 1 OZ. Žalovaní vystupujú voči tretím osobám z hmotnoprávneho hľadiska solidárne, po zaplatení sumy 1.400,- Eur žalobkyňou v zmysle rozsudku by sa medzi sebou mali rozdeliť podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.
3.5 Súd prvej inštancie podľa žalobkyne postupoval správne, vykonal všetky žalovanými navrhnuté dôkazy a zameral sa len na otázky podstatné pre rozhodnutie sporu. Poprela tvrdenie odvolateľov o priamom prístupe z nebytového priestoru, v ktorom sa nachádza predajňa „Adelle“ do jej bytu v podkroví. V roku 2014 si rekonštrukciou nebytových priestorov po rekonštrukcii dvora žalovaných nezamedzila možnosť prístupu cez prieluku. Prieluka bola zastavaná už dávno predtým. Touto rekonštrukciou došlo k stavebným úpravám len vo vnútri nebytových priestorov. Pripojenie spisu stavebného úradu, v ktorom bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. ŽP 2002/23241-rozh označila za nadbytočné, pretože rozhodnutie je právoplatné. Žalovaní boli v zmysle stavebných predpisov považovaní za účastníkov stavebného alebo kolaudačného konania, mali právo nahliadnuť do uvedeného spisu, urobiť si jeho fotokópiu a konajúcemu súdu ho predložiť. Nie je úlohou súdu nahrádzať procesnú činnosť žalovaných v sporovom konaní. V čase kolaudačného konania žalovaní nemali žiadne námietky. K rozhodnutiu o neodkladnom opatrení uviedla, že je právoplatné a vykonateľné.
4. Odvolatelia v odvolacej replike poukázali na to, že žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu neuvádza žiadne nové skutočnosti ani tvrdenia. Jej jedinou argumentáciou je, že od nej ako vlastníka stavby napriek tomu, že jej dom priamo susedí s miestnou, a teda verejne prístupnou komunikáciou, nemožno spravodlivo požadovať, aby si zásahom do svojho vlastného domu zriadila prístup do jeho všetkých častí. Žalobkyňa nemá záujem zasiahnuť do svojho majetku, ale žiada zásah do vlastníctva žalovaných. Odvoláva sa na rozhodnutie ÚS SR o výklade právnych noriem, neodvoláva sa však na Ústavu SR, ani nálezy ústavného súdu jednoznačne preferujúce ochranu vlastníckeho práva, teda aj vlastníckeho práva žalovaných. Odvolávanie sa žalobkyne na akékoľvek rozumné a logické usporiadanie vzťahov medzi ňou a žalovanými je nadbytočné, keďže tieto vzťahy vôbec nie je potrebné riešiť ani upravovať. Žalobkyňa sa nesnaží existujúci problém riešiť v prvom rade zásahom do svojho vlastníckeho práva. Vedela akú nehnuteľnosť kupuje a ako je riešený prístup k nej (je právničkou). Mohla si prístup riešiť aj pri jej stavebných úpravách, čo nespravila. V stavebnom konaní si žalobkyňa vyriešila a Mestu Zvolen deklarovala prístup tak, že nijako nezaťažila žalovaných (ktorí určite žalobkyni žiaden súhlas nedávali).
5. Žalobkyňa v odvolacej duplike uviedla, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku dostatočne a vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami tak, aby mohol prijať zákonné a najmä spravodlivé rozhodnutie. Ústavou SR chránené vlastnícke právo nie je právom, do ktorého by nebolo možné žiadnym spôsobom zasiahnuť. V prejednávanom spore je zásah do vlastníckeho práva žalovaných vyvážený zaplatením peňažnej náhrady určenej znalcom. Zriadenie vecného bremena v rozsahu súdneho rozhodnutia nepredstavuje pre odvolateľov nijaké obmedzenie, pretože takýto prístup k nehnuteľnosti žalobkyne existoval od nepamäti. Žalobkyňa sa so žalovanými chcela dohodnúť, z ich strany jej boli predložené neprijateľné podmienky, s ktorými nemohla súhlasiť. Musela sa preto domáhať prístupu k stavbe iba žalobou na súde.
6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní (ne)došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaných 1./, 3./, 4./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./, 11./ v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
7. Odvolatelia odôvodnili odvolanie odvolacími dôvodmi zakotvenými v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) C.s.p.
7.1 Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
7.2 Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť súdneho rozhodnutia.
7.3 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.).
7.4 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
8. Vecné bremená sú vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecnej bremenom je v prospech niekoho iného povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tieto tri druhy obmedzení môžu byť rôzne kombinované. Vecnoprávny charakter vecných bremien spočíva v tom, že táto povinnosť vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti prechádza s vlastníctvom nehnuteľnosti na ďalších jej nadobúdateľov. Práva zodpovedajúce vecným bremenám môžu byť spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem) alebo patriace určitej osobe (in personam). Súd môže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby neoprávnene zriadenej na cudzom pozemku a v prípade, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a jeho prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Vecné bremeno vzťahujúce sa na vec zaväzuje každého vlastníka nehnuteľností (oprávneného aj povinného z vecného bremena).
8.1 Právom cesty cez cudzí pozemok treba rozumieť nielen právo prechodu, ale aj právo prejazdu, ak je to pre riadne využitie nehnuteľnosti potrebné. Súd právo cesty cez cudzí pozemok môže, ale nemusí zriadiť. Vecné bremeno nezriadi, ak by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby, a ktoré by bolo možné
spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Súd musí zobrať do úvahy aj princíp proporcionality platný pri obmedzení základných práv (čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd).
8.2 Predpokladom pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ spočívajúceho v potrebe zabezpečiť prístup k stavbe je, že vlastník stavby nemá prístup k stavbe a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Za priľahlý pozemok je potrebné považovať pozemok, ktorý bezprostredne susedí, aj pozemok, ktorý bezprostredne nesusedí s pozemkom (stavbou), ale je nevyhnutný pre zriadenie práva cesty. Potrebné je zdôrazniť, že zákon nedáva možnosť zriadiť vecné bremeno práva cesty k pozemku, ale len k stavbe. Súd však nemôže len v dôsledku absencie právnej úpravy odmietnuť oprávnenej osobe poskytnúť efektívnu súdnu ochranu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1438/2004).
8.2.1 Pod možnosťou zabezpečiť prístup inak je potrebné rozumieť možnosť zabezpečiť si prístup vlastníka stavby cez jemu patriace pozemky aj vtedy, ak by sa tento prístup javil ako obtiažnejší. Na druhej strane nemožno vylúčiť zriadenie vecného bremena ani vtedy, ak by vlastník stavby síce mohol zabezpečiť prístup cez jemu patriace pozemky, avšak zriadenie takéhoto prístupu by bolo v zjavnom nepomere s obmedzením vlastníka susediaceho pozemku alebo jemu patriace susediace pozemky nemôže užívať z iného dôvodu, pre ktorý nemôže byť prístup k stavbe realizovaný (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 2317/2004).
8.2.2. Súd zamietne návrh na zriadenie práva cesty aj vtedy, ak by ujma vzniknutá zriadením práva nevyhnutnej cesty vlastníkovi pozemku prevyšovala ujmu vzniknutú vlastníkovi stavby odmietnutím takéhoto práva; vždy treba zvažovať konkrétne okolnosti prípadu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/3055/2012 alebo 22Cdo/950/2011 prípadne 22Cdo/1920/2012).
8.2.3 Pripustenie možnosti zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty je podmienené okrem iného aj hľadiskom funkčnosti. V zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 2711/2011 Občiansky zákonník vyžaduje, aby v prípade, že nehnuteľnú vec bez prístupu obklopuje niekoľko susedných pozemkov, bola nevyhnutná cesta zriadená cez ten pozemok, ktorý vyhovuje potrebe vlastníka nehnuteľnej veci riadne ju užívať, s nákladmi čo najmenšími, pričom sused musí byť zriadením alebo užívaním nevyhnutnej cesty čo najmenej obťažovaný a jeho pozemok čo najmenej zasiahnutý. V zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 1897/2004, publikovaného ako R 32/2006, vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 OZ nemožno zriadiť, ak si môže vlastník stavby zabezpečiť prístup ku stavbe z verejnej komunikácie. To neplatí, ak náklady s tým spojené sú neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by zriadením vecného bremena bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku. Odvolací súd dodáva, že oprávnenie z vecného bremena sa musí vykonávať tak, aby povinného zaťažovalo čo najmenej a nespôsobovalo mu škody. Oprávnený z vecného bremena nesmie prekračovať jeho rozsah.
8.2.4 Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Táto náhrada je jednorazová, nemá charakter opakovaného plnenia (rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo 26/2014).
9. Odvolací súd v odvolacom prieskume zistil, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie, každý dôkaz hodnotil v zmysle zásad dokazovania jednotlivo aj všetky vo vzájomnej súvislosti. Odvolací súd nezistil, že by sa okresný súd nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a relevantnou právnou argumentáciou žalovaných, ako to tvrdili v odvolaní. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, resp. rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
9.1 Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie ohliadkou na mieste samom zistil skutočný stavebnotechnický stav nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. 344 žalobkyne a v rozsudku konštatoval, že sa pred ním z ulice P. O. I. nenachádza parkovací pás. Odvolací súd pripomína, že predmetom žalobkyňou požadovaného vecného bremena nebol len prechod pešo, ale aj prejazd
motorovými vozidlami. Z nesporných vyjadrení strán sporu vyplynulo, že na prízemí prednej časti uvedeného rodinného domu, smerujúcej na ulicu P. O. I., sa nachádzajú tri nebytové priestory, cez ktoré prejazd motorovými vozidlami k zadnej časti domu žalobkyne, v ktorej sa nachádza vchod do jej bytovej jednotky, možný nie je. Žalovaní tvrdili možnosť vybudovania priestoru pre prejazd motorovými vozidlami cez v minulosti existujúcu tzv. prieluku, súd prvej inštancie preto správne zameral ďalšie dokazovanie na zistenie, či je možné takýto prejazd zriadiť a za akých podmienok. Dôležité je, že tento prejazd už neexistoval v čase kúpy rodinného domu žalobkyňou; už vtedy bol v bývalej prieluke po jej prebudovaní prevádzkovaný obchodný priestor. Nadbytočné bolo, ako správne skonštatoval okresný súd, doplniť dokazovanie oboznámením spisu stavebného úradu, v ktorom bolo vedené konanie o vydanie kolaudačného rozhodnutia Okresného súdu Zvolen z 22.11.2002 č. j.: ŽP XXXX/XXXXX- rozh. ktorým bolo právnemu predchodcovi žalobkyne povolené užívanie stavby „Rekonštrukcia objektu, úprava podkrovia a garáž“. Tvrdenie odvolateľov, že v uvedenom období (r. 2002, pozn. odvolacieho súdu) nedávali súhlas s prechodom cez ich pozemok je irelevantné už aj vzhľadom na to, že mnohí zo žalovaných v r. 2002 neboli vlastníkmi bytov, resp. nebytových priestorov v tzv. Robotníckom dome a ani vecným bremenom zaťaženého pozemku. Tvrdenie žalovaných o prístupe (pešo) do podkrovného bytu cez nebytový prízemný priestor, v ktorom sa nachádza prevádzka „Adelle“ žalobkyne táto poprela vo vyjadrení k odvolaniu; túto časť vyjadrenia odvolatelia v replike nechali nepovšimnutú. Bez povšimnutia ale nemohlo ostať žalovanými nezospornené tvrdenie žalobkyne, že vybudovanie prejazdového priestoru cez prieluku je spojené finančnými nákladmi, ktoré by boli neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by zriadením vecného bremena bola spôsobená vlastníkom priľahlého pozemku (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1897/2004).
9.2 K tvrdeniu odvolateľov, že ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nedáva možnosť zriadiť vecné bremeno práva cesty k pozemku, ale len k stavbe odvolací súd udáva, že žalobkyňa sa domáhala zriadenia vecného bremena k stavbe a aj súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno k stavbe.
9.2.1 Ozrejmiť treba, že Občiansky zákonník pojem stavba, použitý napr. v § 119 ods. 2 a § 120 ods. 2 nedefinuje. V občianskom práve nemožno použiť vymedzenie stavby v § 139b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podľa ktorého sa za stavbu považujú všetky stavebné diela bez ohľadu na ich stavebnotechnické prevedenie, účel a dobu trvania, a to nielen preto, že toto vymedzenie je dané len pre stavebno-právne účely (je zaradené v rubrike „Pojmy stavebného poriadku“), ale tiež preto, že niektoré stavby, ku ktorých uskutočneniu je potrebné stavebné povolenie, resp. ohlásenie stavebnému úradu, netvoria veci v občianskoprávnom zmysle. Judikatúra Najvyššieho súdu ČR dospela k záveru, že ak občianskoprávne predpisy (napr. § 120 ods. 2 OZ) používajú pojem „stavba“, nemožno obsah tohto pojmu vykladať len podľa stavebných predpisov. Stavebné predpisy chápu pojem „stavba“ dynamicky, teda ako činnosť, prípadne súbor činností smerujúcich k uskutočneniu diela (niekedy však aj ako toto dielo samotné). Pre účely občianskeho práva je pojem „stavba“ nutné vykladať staticky ako vec v právnom zmysle, teda ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorý je spôsobilý byť predmetom občianskoprávnych vzťahov.
9.2.2 Nesprávne právne posúdenie sporu, ktoré malo podľa odvolateľov spočívať v posudzovaní prístupu k pozemku, nie prístupu k stavbe podľa § 151o ods. 3 OZ súdom prvej inštancie, odvolací súd nezistil. Ako vyplýva z rozsudku okresného súdu, tento sa zaoberal zriadením a zriadil právo cesty posudzujúc prístup k stavbe, nie prístup k pozemku. Odvolací súd zdôrazňuje, že vecné bremeno nevyhnutnej cesty súd nezriadi o. i. v prípade, ak jeho navrhovateľ môže na prístup k stavbe využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 17. 2. 2006 sp. zn. 22 Cdo 38/2005 <http://www.nsoud.cz/Judikatura/judikatura_ns.nsf/$$WebSearch1?SearchView&Query= %5Bspzn1%5D%20%3D%2022%20AND%20%5Bspzn2%5D%3DCdo%20AND%20%5Bspzn3%5D %3D38%20AND%20%5Bspzn4%5D%3D2005&SearchMax=1000&Start=1&Count=15&pohled=1>). Žalobkyňa by v prípade, ak by v prednej časti jej domu súp. č. XXX existoval priestor pre priamy prístup chôdzou alebo motorovými vozidlami ku vstupu do jej bytu, vchádzala do tohto priestoru z verejnej, resp. miestnej komunikácie, ktoré sú všeobecne používané, ale nie sú jej vlastníctvom. Zriadené vecné bremeno umožňuje, aby žalobkyňa po prechode, resp. prejazde motorovým vozidlom po pozemku CKN parc. č. XXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalovaných (v nevyhnutnom rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne tvoriacom súčasť rozsudku) pokračovala v ceste k svojej stavbe po svojom pozemku (CKN parc. č. XXX/X) a po pozemku, na ktorom je jej stavba zriadená (CKN parc. č. XXX/X). Prehliadnuť nemožno tvrdenie žalobkyne, že súčasťou jej stavby je aj garáž, čo odvolatelia nepopreli.
Inú možnosť prístupu žalobkyne motorovým vozidlom do garáže žalovaní (okrem prieluky získanej stavebnými úpravami) netvrdili.
9.3 Súd prvej inštancie sa zaoberal argumentáciou žalovaných o rozpore zriadenia požadovaného vecného bremena s dobrými mravmi, čo vyplýva z jeho záveru, že skúmanie vzťahov strán sporu pre zriadenie vecného bremena nie je dôvodné a dôkazy výsluchom svedkov a strán sporu navrhované žalobkyňou aj žalovanými považoval za nepodstatné pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd len dopĺňa, že narušenie a nekorektnosť vzťahov medzi žalobkyňou a niektorými žalovanými je zrejmá z ich prednesov aj popisovaného správania, no vyvolaná bola práve nemožnosťou zmierlivého riešenia otázky využívania pozemku žalovaných na prechod a prejazd motorovými vozidlami žalobkyňou.
10. Posledná relevantná meritórna argumentácia odvolateľov spočívala v tvrdení o nevykonateľnosti tretieho výroku rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovaným náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 1.400,- Eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s vyslovením, že žalovaní sú oprávnení plnenie od žalobkyne prijať.
10.1 Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
10.2 Podľa § 513 Občianskeho zákonníka ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.
10.3 Podľa § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
10.4 Je pravdou, že odôvodnenie tejto (tretej) výrokovej vety rozsudku okresným súdom je zamerané iba na zdôvodnenie výšky priznanej náhrady. Na druhej strane správnosť tohto výroku vyplýva zo všeobecne známej, zhora uvedenej právnej úpravy. Skutočnosť, že súd prvej inštancie neodôvodnil spôsob plnenia dlhu žalobkyne voči žalovaným nezakladá takú vadu súdneho rozhodnutia, ktorá by mala za následok jeho zmenu alebo zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie okresnému súdu. Rozsudok súdu prvej inštancie vykonateľný je, a to márnym uplynutím lehoty 30 dní od jeho právoplatnosti, ktorú na splnenie povinnosti určil súd prvej inštancie v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p.. Z hľadiska záväzkového práva je pohľadávka žalovaných ako podielových spoluvlastníkov vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti za použitia § 139 ods. 1 OZ solidárna. V zmysle § 513 OZ potom patrí niekoľkým veriteľom tak, že ktorýkoľvek z nich môže požadovať celé plnenie s tým, že len čo sa mu splní, zaniká záväzok i vo vzťahu k ostatným veriteľom. Ak veriteľ neuplatnil celú pohľadávku, môžu ju vo zvyšku uplatniť ostatní veritelia.
10.5 Časť tretieho výroku okresného súdu o tom, že žalovaní sú oprávnení plnenie od žalobkyne prijať je v rozsudku nadbytočná, či už ide o jeho výrok, alebo by išlo o jeho odôvodnenie, nezakladá však nijaký z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) C.s.p.
11. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolatelia netvrdili, a to ani vo vzťahu k výrokom o trovách konania (štvrtý a piaty výrok), hoci ich odvolaním formálne napadli. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Nakoľko ide o závislé výroky (§ 379 písm. a) C.s.p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd konštatuje, že odvolatelia de facto rozhodnutie o náhrade trov konania nenamietli, preto rozsudok okresného súdu aj v tejto časti potvrdil.
12. Aj keď odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali len žalovaní 1./, 3./, 4./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./, 11./, odvolací súd posudzoval správnosť celého rozsudku, lebo ide o rozhodnutie, ktoré sa nemôže vzťahovať iba na niektorých podielových spoluvlastníkov; procesné spoločenstvo žalovaných je nerozlučné (§ 77 ods. 1 C.s.p.).
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej proti žalovaným právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.), ale len žalovaným 1./, 3./, 4./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./ a 11./, ktorí podali odvolanie. Odvolatelia podaním odvolania uplatnili svoje legitímne právo na súdnu ochranu. Museli ale konať vo vedomí, že aj s odvolacím konaním je spojený vznik trov konania, ktoré budú v prípade neúspechu v odvolacom konaní znášať. Žalovaní 2./ a 5./ nespokojnosť s výsledkom konania pred okresným súdom neprejavili, súhlasili aj so žalobou. Stranou odvolacieho konania sú iba vzhľadom na charakter ich procesného spoločenstva. Nebolo by preto spravodlivé ani v súlade s dobrými mravmi, aby sa podieľali na náhrade trov odvolacieho konania žalobkyne (§ 257 C.s.p.). 13.1 Odvolací súd uložil žalovaným 1./, 3./, 4./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./ a 11./ povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania spoločne a nerozdielne (solidárne) z dôvodov vysvetlených v odseku 10 tohto rozhodnutia. 14. Senát Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Senát Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).