Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-175-2018.pdf
PDF · 96.17 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/175/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: 1. ZSE Energia, a.s., Bratislava, Čulenova č. 6, IČO: 36 677 281, 2. ZSE Energia CZ, s.r.o. v likvidaci, Brno, Černé Pole, Lidická č. 1873/36, IČO: 04 485 262, obaja zastúpení spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej: Y. H. narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom V., č. 5, o zaplatenie 1.602,92 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 15. decembra 2017, č.k. 27 C 196/2016-41, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 15. decembra 2017, č.k. 27 C 196/2016-41, p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15. decembra 2017, č.k. 27 C 196/2016-41, zamietol žalobu žalobcu, o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie č. 861/2007“), čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, § 52 ods. 1, § 52 ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 4, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 577 ods. 1 Obchodného zákonníka. V odôvodnení ďalej uviedol, že žalobcovia, postupujúc podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007 súdu navrhli, aby zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcovi v 1. rade sumy 1.602,92 €, úroku z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 844,91 € od 4.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 758,01 € od 5.6.2015 do zaplatenia, alternatívne, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie uvedených dlžných súm v prospech žalobcu v 2. rade. Návrh odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti číslo XXXXXXXXXX poskytol žalovanej služby, a to dodávku elektriny do dohodnutého odberného miesta, zabezpečenie distribúcie elektriny a ostatných distribučných služieb pre odberné miesto žalovanej a prevzatie zodpovednosti za žalovanú za odchýlku za odberné miesto. Žalovaná sa v zmysle zmluvy zaviazala odoberať od žalobcu v 1. rade elektrinu, riadiť sa podmienkami dohodnutej sadzby a riadne a včas zaplatiť žalobcovi v 1. rade za dodávku elektriny a distribučné služby ceny podľa podmienok uvedených v zmluve. Žalobca v 1. rade vystavil žalovanej za poskytnutie uvedených služieb f. č. XXXXXXXXXX na sumu 1.030,17 €, splatnú dňa 3.2.2015, z ktorej žalovaná do dňa podania žaloby zaplatila 185,26 €, f. č. XXXXXXXXXX na sumu 758,01 € splatnú dňa 5.6.2015, z ktorej žalovaná neuhradil nič. Žalobcovia v 1. rade a v 2. rade uzavreli dňa 13.9.2016 Rámcovú komisionársku zmluvu, v zmysle ktorej žalobca v 1. rade poveril žalobcu v 2. rade správou, vymáhaním a likvidáciou pohľadávky žalobcu v 1. rade voči žalovanej, pričom žalobcovi v 2. rade za vykonávanie týchto činností prináleží odmena vo výške 3 % z celkovej sumy pohľadávky vymoženej žalobcom v 2. rade vrátane príslušenstva. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Obaja žalobcovia svoj nárok odvodzovali od uzavretej Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti č. XXXXXXXXXX. K žalobe však doložili len návrh na uzavretie takejto zmluvy, predložená zmluva bola podpísaná len v mene dodávateľa. Zo strany žalovanej táto zmluva podpísaná nebola. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v prejednávanej veci neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou. K žalobe ďalej pripojili len vyúčtovacie faktúry. Faktúra sama o sebe nemôže byť dôkazom existencie nároku žalobcov na zaplatenie uvedenej sumy. V sporovom konaní platí prejednací princíp, ktorý spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu. Strany sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia potrebné prostriedky. Sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je povinný sám vykonávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať (keďže nie je dôvod aby suploval povinnosti strany sporu), ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných sporov medzi stranami. Tie mu nie sú spravidla známe a vôbec nie dostupné. Ak tak strany nevykonajú, potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. K naplneniu tohto následku došlo aj v posudzovanej veci, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a tým, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej ako strane, ktorá bola v konaní úspešná. V priebehu konania jej však žiadne trovy nevznikli, preto jej súd ich náhradu nepriznal.
2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalobcovia. Dôvodili, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.). Konštatovali, že súd svojim postupom porušil ustanovenie článku 7 ods. 1 Nariadenia, keď nerešpektoval kogentne stanovenú lehotu pre vydanie rozhodnutia a nevydal rozsudok do 30 dní od doručenia odpovede žalovanej alebo žalobcu (návrh bol doručený žalovanej 14.5.2017, ktorá sa k návrhu nevyjadrila a rozsudok bol vydaný až dňa 15.12.2017). Poukazujúc na čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007 vytýkal súdu prvej inštancie, že pokiaľ mal pochybnosti o platnosti zmluvy č. XXXXXXXXXX, mal v súlade s ideou nariadenia správne vyzvať žalobcov tam uvedeným procesným postupom na doplnenie návrhu na uplatnenie pohľadávky a nie návrh na uplatnenie pohľadávky zamietnuť. Podľa odvolateľov, ak sa súd rozhodol nepostupovať podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia č. 861/2007, mal zvoliť postup podľa článku čl. 5 bod 1 tohto nariadenia, podľa ktorého „Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. (...)“ Odvolatelia namietali, že nenariadením pojednávania zo strany súdu, najmä v prípade, keď súd považoval skutkové tvrdenia žalobcov za sporné, znemožnil im nesprávnym procesným postupom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo až k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Rovnaký názor zastávali aj v prípade aplikácie zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, kde bol vydaním rozhodnutia bez nariadenia pojednávania porušený § 177 ods. 2 písm. a/: ,,Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur". Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo zrejmé, že skutkové tvrdenia strán ohľadom výroku I. sú sporné, a preto mal súd postupovať podľa § 177 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Ďalej poukázali na to, že v súčasnej dobe je bežné a pre odberateľov žiadúce, že poskytovatelia napr. telekomunikačných služieb, dodávatelia plynu, elektrickej energie a pod. uzatvárajú zmluvy s odberateľmi prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, keďže tento spôsob urýchľuje zahájenie poskytovania služieb. Takáto možnosť vyplýva aj z článku III., ods. 3.2, bod 3.2.6 Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti spoločnosti ZSE Energia, a.s., ktoré priložili k odvolaniu. Procesným postupom súdu nebolo umožnené žalobcom túto spornú otázku súdu prvej inštancie ozrejmiť. Z dôkazov priložených k návrhu vyplýva, že zmluva obsahuje aj sprievodný list zo dňa 28.3.2017, v ktorom žalobca v 1. rade vyzval žalovanú na podpis zmluvy, avšak táto ju nepodpísala a žalobcovi v I. rade nevrátila. Nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že neuniesli dôkazné bremeno preukázania existencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou, keďže k žalobe pripojili, okrem žalovanou nepodpísanej zmluvy, len vyúčtovacie faktúry, ktoré same o sebe nemôžu byť dôkazom existencie nároku žalobcov na zaplatenie žalovanej sumy. Upozornili na to, že ak by aj samotné vyúčtovacie faktúry nepreukazovali existenciu zmluvného vzťahu, nepochybne vyúčtovacie faktúry preukazujú množstvo elektrickej energie, ktoré žalobca v 1. rade žalovanej dodal a ktoré je mu povinná zaplatiť. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila napriek tomu, že jej bola doručená, nárok teda nespochybnila. Žalobcovia poukázali aj na to, že žalovaná v rozhodnom období čiastočne uhradila žalobcovi v 1. rade preddavkové platby v celkovej výške 240,- €. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalovaná svojim konaním, konkludentne, potvrdila existenciu zmluvného vzťahu so žalobcom v 1. rade ako aj fakt, že elektrinu od žalobcu odoberala. Odvolaciemu súdu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. augusta 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
5.1. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom neplnenia si povinností (neplatenia úhrad), vyplývajúcich žalovanej zo zmluvy uzatvorenej so žalobcom v 1. rade. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia neuniesli (nesplnili) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, splnenie ktorej vedie stranu sporu k úspechu vo veci jej hmotnoprávneho nároku. V prípade nejasnosti, nepresnosti žaloby, ďalších podaní vo veci samej, súd na ich odstránenie nevyzýva procesnú stranu tak, aby vo veci samej uspela, aby predložila dôkazy tak, aby bola vo veci samej úspešná; v opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti zbraní (čl. 6 C.s.p.). Žalobcami spomínané Nariadenie č. 861/2007 sa týka procesných nedostatkov (náležitostí) žaloby, a teda súd prvej inštancie vecne a právne správne postupoval, keď žalobcov nevyzval, aby žalobu doplnili o konkrétne náležitosti, aby predložili dôkaz, ktorý by im privodil úspech vo veci samej. Vady podania procesného charakteru tiež rieši Civilný sporový poriadok v ustanovení § 129, ktoré nie je v rozpore s citovaným nariadením. 5.2. Odvolací súd poukazuje na to, že ani v odvolacom konaní žalobcovia netvrdili, na aké odberné miesto žalovanej dodávali elektrinu, v akom časovom rozpätí, zmluvu, na ktorú sa v žalobe odvolávali, nepredložili. Neuviedli, koľko mala žalovaná za dané obdobie platiť, koľko platila, v akom rozsahu žalobca v l. rade žalovanej elektrickú energiu dodal, či a v akej sume jej vznikol nedoplatok. V prípade, že zmluva na dodávku elektrickej energie uzavretá medzi žalobcom v l. rade a žalovanou vôbec neexistovala, a žalobca elektrickú energiu žalovanej dodával na konkrétne odberné miesto, potom žalobcovia ani len netvrdili, žeby žalovaná získavala na ich úkor bezdôvodné obohatenie a z akého právneho dôvodu, kedy, v akej sume. Tvrdenia v tomto rozsahu, dôkazná povinnosť v tomto rozsahu, zaťažovali žalobcov a keďže svoju povinnosť nesplnili, v konaní vo veci samej úspešní byť nemohli. 5.3. V konaní pred súdom prvej inštancie neboli zistené také vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, také ani odvolatelia netvrdili, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uvedené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
6. Odvolací súd, už bez ďalšieho, potvrdil (§ 387 ods. l C.s.p.) aj súvisiaci výrok o trovách konania (§ 367 ods. 2 veta druhá C.s.p.), keďže žalovaná odvolanie nepodala a žalobcovia v odvolaní tento výrok nenamietali (čl. 16 ods. 3 C.s.p.).
7. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
8. Žalovanej, úspešnej v odvolacom konaní, odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p.). O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.
9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). 2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).