Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-55-2016.pdf
PDF · 106.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-18Csp/55/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Simonou Vráblovou, v spore žalobcu: 1./ ZSE Energia, a.s., IČO 36 677 281, so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, Slovenská republika, 2./ ZSE Energia CZ, s.r.o., IČO 044 85 262, so sídlom Lidická 1873/36, Černá Pole, 602 00 Brno, Česká republika, zastúpení: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, Slovenská republika, proti žalovanej: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Č.. XX, XXX XX H., Slovenská republika, o zaplatenie 958,40 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade z a m i e t a.
II. Žalovaná n e m á n á r o k voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu doručeným súdu dňa 19.10.2016 navrhovatelia žiadali súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi v 1. rade sumy 958,40 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 642,61 Eur od 13.5.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 315,79 Eur od 19.2.2015 a nahradiť trovy konania, alternatívne, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie uvedeného v prospech navrhovateľa v 2. rade.
2. Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovateľ v 1. rade na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľa v domácnosti č. XXXXXXXXXX poskytol odporcovi služby týkajúce sa dodávky elektriny a odporca sa zaviazal odberať od navrhovateľa 1 elektrinu, riadiť sa podmienkami dohodnutej služby a riadne a včas zaplatiť navrhovateľovi 1 za dodávku elektriny a distribučné služby ceny podľa podmienok uvedených v Zmluve. Navrhovateľ 1 vystavil odporcovi za poskytnutie služieb faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 642,61 Eur splatnú dňa 12.5.2015 a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 315,79 Eur splatnú dňa 18.2.2015, z ktorých odporca do dnešného dňa zaplatil 0 Eur. Navrhovateľ 1 si uplatňuje zákonnú výšku úrokov z omeškania v sadzbe 5,05 % zo sumy 642,61 Eur za obdobie od 13.5.2015 do zaplatenia a zo sumy 315,79 Eur za obdobie od 19.2.2015 do zaplatenia. Navrhovateľ 1 a navrhovateľ 2 uzavreli dňa 13.9.2016 Rámcovú komisionársku zmluvu. Navrhovateľ 2 je odo dňa nadobudnutia účinnosti Komisonárskej zmluvy oprávnený vo vlastnom mene, na účet navrhovateľa 1 spravovať, vymáhať a likvidovať tie pohľadávky navrhovateľa 1, ktoré mu navrhovateľ 1 za týmto účelom zverí. V zmysle prílohy č. 1 ku Komisonárskej zmluve navrhovateľ 1 poveril navrhovateľa 2 správou, vymáhaním a likvidáciou pohľadávky navrhovateľa 1 voči odporcovi. K návrhu boli doložené dôkazy a to Zmluva o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti č. XXXXXXXXXX, vyúčtovacia faktúra za elektrinu č. XXXXXXXXXX, vyúčtovacia faktúra za elektrinu č. XXXXXXXXXX, pokus o zmier
zo dňa 30.4.2014 a zo dňa 22.5.2015 a Rámcová Komisionárska zmluva zo dňa 13.9.2016 s prílohou č. 1.
3. Dňa 2.7.2018 bolo súdu doručené opravené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky, v ktorom navrhovatelia upravili petit s tým, že obaja navrhovatelia žiadajú, aby odporca zaplatil žalovanú sumu žalobcovi v 1. rade.
4. Podľa čl. 2 odsek 1 Nariadenia č. 861/2007, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).
5. Podľa čl. 3 odsek 1 Nariadenia č. 861/2007, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
6. Podľa čl. 4 odsek 3 Nariadenia č. 861/2007, ak pohľadávka nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, súd alebo tribunál o tom informuje navrhovateľa. Ak ju navrhovateľ nevezme späť, súd alebo tribunál koná v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľným v členskom štáte, v ktorom sa konanie vedie.
7. Podľa čl. 4 odsek 4 veta tretia Nariadenia č. 861/2007, ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.
8. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade nejde o cezhraničný spor tak, ako je vymedzený v citovanom článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ale ide o spor medzi právnickou osobou so sídlom v Slovenskej republike a fyzickou osobou s bydliskom na území Slovenskej republiky. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v návrhu je na strane žalobcu v 2. rade označená právnická osoba so sídlom v Českej republike. Článok 2 odsek 1 nariadenia výslovne obmedzuje pôsobnosť tohto nariadenia len na cezhraničné spory. Článok 3 odsek 1 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že pojem strany sa vzťahuje len na žalobcu a žalovaného vo veci samej. Samotným účelom nariadenia je, aby konanie umožnilo vyriešiť malé cezhraničné spory jednoduchšie, rýchlejšie a s nižšími nákladmi. Tento cieľ by však nebolo možné dosiahnuť, ak by zavedené konanie umožňovalo účasť tretej osoby, akou je v tomto prípade navrhovateľ č. 2, ktorý je účastníkom predmetného konania len na základe komisionárskej zmluvy medzi navrhovateľom 1 a navrhovateľom 2 a ešte navyše pokiaľ je súdu zrejmé, že navrhovateľovi 2 chýba aktívna legitimácia v konaní.
9. Keďže súd mal za to, že predmetný návrh nepatrí do pôsobnosti Nariadenia č. 861/2007 v súlade s čl. 4 odsek 3 nariadenia o tom informoval navrhovateľov.
10. Dňa 19.12.2018 bolo súdu doručené podanie navrhovateľov, ktorým súdu oznámili, že trvajú na žalobe z dôvodu, že žaloba nie je zjavne neodôvodnená. Je im známy Rozsudok Súdneho dvora z 22.11.2018 vo veci C-627/1, z ktorého však nevyplýva, že by návrh (žalobu), ktorý nespadá do pôsobnosti Nariadenia č. 861/2007, bolo možné považovať za zjavne nedôvodný. Práve naopak, podľa článku 4 odsek 3 nariadenia platí: Ak pohľadávka nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, súd alebo tribunál o tom informuje navrhovateľa. Ak ju navrhovateľ nevezme späť, súd alebo tribunál koná v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľným v členskom štáte, v ktorom sa konanie vedie. Ak teda súd dospel k záveru, že žaloba nepatrí do pôsobnosti Nariadenia č. 861/2007, je potrebné, aby súd pokračoval v konaní podľa Civilného sporového poriadku.
11. Keďže navrhovatelia nevzali návrh späť súd konal ďalej podľa čl. 4 odsek 3 Nariadenia č. 861/2007 v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym procesným právom. Súd posúdil podaný návrh podľa obsahu ako žalobu podľa § 137 písmeno a) CSP, pričom stranami konania sú podľa § 60 CSP žalobca v 1. rade, žalobca v 2. rade a žalovaná.
12. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
13. Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 14.10.2020 podľa § 180 veta druhá CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcov a žalovanej. Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila a o odročenie pojednávania nežiadala. Právny zástupca žalobcov svoju neúčasť neospravedlnil.
14. Súd vykonal dokazovanie listinami, oboznámil sa so žalobou, písomnými vyjadreniami a predloženými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
15. Žalobcovia ako dôkaz predložili Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou. Predmetná zmluva bola za dodávateľa podpísaná dňa 26.11.2014. Podpis odberateľa na zmluve chýba, rovnako ako miesto a deň podpisu zmluvy.
16. Z vyúčtovacej faktúry za elektrinu č. XXXXXXXXXX súd zistil, že žalobca v 1. rade vystavila žalovanej finančné vyrovnanie za obdobie 25.11.2014 do 28.1.2015 s tým, že spolu za dodávku a distribúciu elektriny mala žalovaná zaplatiť 312,79 Eur a za vystavenie upomienky 3 Eurá, spolu 315,79 Eur. Dátum splatnosti bol 18.2.2015.
17. Z vyúčtovacej faktúry za elektrinu č. XXXXXXXXXX súd zistil, že žalobca v 1. rade vystavila žalovanej finančné vyrovnanie za obdobie 29.1.2015 do 14.4.2015 s tým, že spolu za dodávku a distribúciu elektriny mala žalovaná zaplatiť 690,94 Eur, pričom preddavkovo už uhradila 54,33 Eur a za vystavenie upomienky si vyúčtoval poplatok 6 Eur, spolu bola suma na úhradu 642,61 Eur. Dátum splatnosti bol 12.5.2015.
18. Z Rámcovej Komisionárskej zmluvy zo dňa 13.9.2016 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalobcom v 1. rade ako komitentom a žalobcom v 2. rade ako komisionárom, pričom podľa zmluvy je žalobca v 2. rade odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy oprávnený vo vlastnom mene a na účet žalobcu v 1. rade spravovať, súdne vymáhať a likvidovať pohľadávky podľa zverené mu podľa zoznamu zverených pohľadávok.
19. Podľa § 577 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.
20. Podľa § 581 vety prvej Obchodného zákonníka z konania komisionára nevznikajú komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva, ani povinnosti.
21. Podľa § 26 odsek 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len zákon o energetike), zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu.
22. Podľa § 26 odsek 9 zákona o energetike, zmluvou o združenej dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich služieb a prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby.
23. Podľa § 26 odsek 18 zákona o energetike v účinnom znení, náležitosti zmlúv podľa odsekov 1 až 17 upravujú pravidlá trhu. Tieto zmluvy musia mať písomnú formu.
24. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 294 Civilného sporového poriadku, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.
26. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
27. Pokiaľ ide o nárok žalovaného v 2. rade, ten mal vychádzať z komisionárskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v 1. rade a žalobcom v 2.rade. Z predloženej komisonárskej zmluvy súd zistil, že v čl. III bode 3 Zmluvy žalobca v 1. rade splnomocnil na vymáhanie pohľadávok žalobcu v 2. rade, pričom zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že žalobca v 2. rade je oprávnený žalovať o zaplatenie dlžníkov žalobcu v 1. rade. V článku III. bode 1 Zmluvy sa žalobcovia dohodli, že žalobca v 2. rade bude pohľadávky vymáhať síce vo svojom mene, ale na účet a v prospech žalobcu v 1. rade.
28. Komisionárska zmluva zakladá právny vzťah medzi komisionárom a komitentom, ktorý má povahu tzv. nepriameho zastúpenia. Komisionár ako nepriamy zástupca komitenta, koná na účet komitenta, ale vo vlastnom mene, preto z jeho konania voči tretím osobám nevznikajú priamo žiadne práva a povinnosti zastúpenému. Aby mohol komisionár vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť. Vo vzťahu k dlžníkovi potom komisionár vystupuje ako vlastník pohľadávky. Plnenie dlžníka komisionárovi má účinky splnenia záväzku dlžníka len u pohľadávky, ktorá patrí komisionárovi, lebo plnenie tretej osoby komisionárovi nemá voči komitentovi žiadne účinky. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1.12.2011, sp. zn. 1M Obdo V 6/2009).
29. Predložená komisionárska zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré by bolo možné považovať za postúpenie pohľadávok žalobcu v 1.rade na žalobcu v 2.rade. Žalobca v 2. rade tak nedisponuje hmotnoprávnym nárokom, na základe ktorého by sa mohol domáhať žalobou (návrhom) plnenia zo strany žalovanej a teda nie je stranou sporu pre nedostatok vecnej legitimácie.
30. V prejednávanej veci sa súd musel zaoberať aj otázkou žalobcami formulovaného petitu podanej žaloby. Žalobcovia žiadali, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy v prospech žalobcu v 1. rade alebo alternatívne v prospech žalobcu v 2. rade. Petit bol označený alternatívne, pričom žalobcovia ponechali na úvahe súdu, v prospech ktorého zo žalobcov súd žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy zaviaže. Žalobcami formulovaný petit je zmätočný. Právna teória pozná inštitút alternatívneho petitu, avšak s takýmto označením spája petit, kedy žalobca žiada zaviazať žalovaného na viac alternatívnych plnení, pričom ponecháva na vôli žalovaného, ktorým z týchto plnení žalobcu uspokojí. V prípade návrhu žalobcov v danej veci žalobcovia výber plnenia ponechávajú na zvážení súdu, teda nešlo o alternatívny petit. Formulácia petitu naznačuje, že žalobcovia mohli mať úmysel petit žaloby formulovať ako tzv. eventuálny petit . Eventuálnym petitom však môže žalobca žiadať, aby bol žalovaný zaviazaný na určité plnenie a pre prípad, že nastane určitá situácia, aby poskytol iné plnenie. Eventuálny petit môže znieť napríklad na povinnosť vydať hnuteľnú vec a v prípade, ak to nebude možné, na relutárnu (nepeňažnú) náhradu. Nemožno však za eventuálny petit považovať takú žalobu, ako ju označili žalobcovia, aby súd podľa vlastného uváženia zaviazal žalovanú plniť buď v prospech žalobcu v 1. rade alebo v prospech žalobcu v 2. rade. Obidva výroky či už primárny alebo eventuálny vychádzajú z rovnakej skutkovej okolnosti, skutočnosti (napr. uzatvorenie zmluvy), z rovnakého posúdenia tejto zmluvy (napr. platne uzatvorená zmluvy, neplatne uzatvorená zmluva). Eventualita prichádza do úvahy až v štádiu plnenia na základe týchto skutočností a ich posúdenia. V danej veci však v prvom výroku má byť žalovaná zaviazaná plniť žalobcovi v 1. rade z titulu zmluvy o združenej dodávke elektriny, pričom v druhom výroku má byť zaviazaná plniť žalobcovi v druhom rade titulom komisionárskej zmluvy uzavretej medzi žalobcami. Ide teda o rôzne tituly. Táto požiadavka žalobcov nezodpovedá eventuálnemu petitu. Súd
preto rozhodoval o návrhu ako o dvoch samostatných petitoch (podobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/195/2008 zo dňa 8.10.2008) a nie ako o jednom alternatívnom, resp. eventuálnom petite.
31. Dňa 2.7.2018 bolo súdu doručené opravené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky, v ktorom v súlade s vyššie uvedeným bol upravený petit s tým, že obaja žalobcovia žiadajú, aby žalovaná zaplatila žalovanú sumu žalobcovi v 1. rade. Zmena žaloby sa v danom prípade v súlade s § 294 Civilného sporového poriadku nepripustila, keďže žalovaná je spotrebiteľom. Súd vzhľadom na uvedené žalobu žalobcu v 2. rade zamietol pre chýbajúcu aktívnu legitimáciu žalobcu v 2. rade.
32. Zmluvu súd posúdil ako zmluvu o združenej dodávke elektriny podľa § 26 odsek 9 zákona o energetike a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže ju žalobca uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná mala postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohoto záveru musí mať zmluva náležitosti podľa zákona o energetike a podlieha tiež režimu ochrany spotrebiteľa.
33. Aj keď zákon o energetike účinný v čase uzatvorenia zmluvy ešte neupravoval povinnú písomnú formu zmluvu o združenej dodávke elektriny, žalobca svoj nárok v žalobe odvodzoval od uzatvorenej zmluvy, ktorú ako dôkaz súdu predložil a to od zmluvy v písomnej forme, ktorá však žalovanou nebola datovaná ani podpísaná. Žalobca v žalobe neuviedol spôsob vzniku zmluvy a to kedy a akým spôsobom bola zmluva uzatvorená, ani aké náležitosti predmetná zmluva obsahovala. Žalobca len odkázal na zmluvu, ktorú k žalobe doložil v písomnej forme.
34. Žalobca v 1. rade teda svoj nárok odvodzoval od uzavretej Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti č. XXXXXXXXXX. K žalobe však žalobca predložil len návrh na uzavretie tejto zmluvy, keďže predložená zmluva bola podpísaná len v mene dodávateľa. Zo strany žalovanej táto zmluva podpísaná nebola. Súd má za to, že žalobca v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom v 1.rade a žalovanou. K žalobe boli ďalej pripojené len vyúčtovacie faktúry. Faktúra sama o sebe však nemôže byť dôkazom existencie nároku žalobcu na zaplatenie uvedenej sumy. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci platí prejednací princíp, ktorý spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy na preukázanie skutočností je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu. Strany sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia potrebné prostriedky. Sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Ak tak strany nekonajú, potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie preukázať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. K naplneniu tohto následku došlo aj v posudzovanej veci. (rozsudok Okresného súdu Malacky sp.zn. 27C/196/2016 zo dňa 15.12.2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/175/2018 zo dňa 26.8.2020).
35. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Súd má za to, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dodávke elektriny. Vzhľadom na uvedené súd nemal preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy.
36. Žalobca v 1. rade netvrdil, žeby žalovaná získala na jeho úkor bezdôvodné obohatenie a z akého právneho dôvodu, kedy, v akej sume. Tvrdenia v tomto rozsahu, dôkazná povinnosť v tomto rozsahu zaťažovala žalobcu a keďže svoju povinnosť nesplnil, v konaní vo veci samej nemohol byť úspešný. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/82/2018 zo dňa 26.2.2020)
37. Vychádzajúc zo skutkových zistení a hodnotenia vykonaných dôkazov, aplikujúc zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na danú vec, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade nie je možné vyhovieť a preto žalobu zamietol.
38. Žalobca v 1. rade v danej veci neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o existenciu zmluvného vzťahu, od ktorého svoj nárok odvodzuje a taktiež žalobca v 1. rade v konaní netvrdil, ani nepreukázal, že by žalovaná získala na jeho úkor bezdôvodné obohatenie a z akého právneho dôvodu, kedy a v akej sume a tak súd žalobu žalobcu v 1. rade zamietol.
39. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade súd žalobu zamietol pre chýbajúcu aktívnu legitimáciu žalobcu.
40. Podľa § 255 odsek 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 odsek 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 262 odsek 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 CSP v spojení s § 255 odsek 1 CSP. Žalobca v 1. rade, ako aj žalobca v 2. rade so svojimi uplatnenými nárokmi úspešní neboli, nakoľko súd žalobu zamietol a tak právo na náhradu trov konania vzniklo úspešnej žalovanej. Keďže však súd zo spisu zistil, že v súvislosti s týmto konaním žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu voči žalobcom nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 odsek 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).