Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_67C-12-2023.pdf
PDF · 114.85 KB
Case nature
Area
Subarea
67C/12/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v spore žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484 proti žalovaným: 1.) Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 31 701 914 a 2.) KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1 832,30 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovaní v 1. a v 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.9.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu istiny vo výške 1 832,30 €.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.6.2017 zamestnanec Dopravného podniku mesta A. B. C. viedol v čase okolo 14.35 hod. autobus MHD linky č. 19, EVČ: A. XXXXX po ulici Trieda KVP v smere jazdy od ulice Popradskej k ulici Wuppertálskej v pravom jazdnom pruhu, kde v dôsledku nedodržania vzdialenosti medzi vozidlami narazil prednou časťou autobusu do vozidla značky Fiat Ducatto a pri náraze cestujúci v autobuse spadli na zem. V dôsledku uvedeného poškodená D. E. utrpela zranenia, následkom ktorých za obdobie práceneschopnosti od 11.7.2017 do 31.7.2017 vyplatila Sociálna poisťovňa, pobočka Košice poškodenej nemocenské dávky vo výške 237 €. Ďalšia poškodená A. F. utrpela zranenia, v dôsledku ktorých po dobu práceneschopnosti od 11.7.2017 do 31.7.2017 vyplatila Sociálna poisťovňa, pobočka Košice poškodenej nemocenské dávky vo výške 1 158,50 € a taktiež poškodenej G. A. v dôsledku zranení za obdobie práceneschopnosti od 30.6.2017 do 23.7.2017 vyplatila Sociálna poisťovňa, pobočka Košice nemocenské dávky vo výške 436,80 €. Žalobca poukázal na to, že vinným zo zavinenia popísanej dopravnej nehody bol uznaný zamestnanec Dopravného podniku mesta Košice Ondrej Župčan, a to uznesením Okresného súdu Košice II, sp. zn. 6T/51/2018 zo dňa 6.2.2020 a uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6To/45/2020 zo dňa 8.9.2020. Uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 8.9.2020. Žalobca uviedol, že žalovaných vyzval na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu. Žalovaný v 2. rade odmietol uhradiť náhradu škody a namietal premlčanie pohľadávky.
3. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.10.2023. Nárok žalobcu považoval za nedôvodný a premlčaný. Okrem iného poukázal na to, že so žalovaným v 2. rade mal uzatvorenú Poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6 591 261 604, v zmysle ktorej mal poistený nárok, aby za neho poisťovateľ nahradil
poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví. Škodovú udalosť nahlásil žalovaný v 1. rade dňa 12.7.2017 žalovanému v 2. rade, ktorá vybavila jednotlivé nároky na náhradu škody v súlade so zákonom. Žalovaný v 1. rade mal za to, že nemôže byť zaviazaný k plneniu, pretože žalovaný v 2. rade neuznal nároky žalobcu a neuhradil ich z dôvodu premlčania, o čom písomne vyrozumel žalobcu. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku právnej subjektivity žalobcu a taktiež námietku premlčania. Poukázal na to, že k škodovej udalosti došlo dňa 30.6.2017, pričom žaloba je datovaná dňa 5.9.2023. Mal za to, že po vzniku tejto dopravnej nehody nebolo sporné, že bola spôsobená prevádzkovou činnosťou motorového vozidla vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Táto skutočnosť bola potvrdená už v Oznámeniach škodovej udalosti poškodeným zo dňa 12.7.2017. Ďalej okrem iného poukázal na to, že pri riešení poistnej udalosti nebolo sporné, že ku škode na zdraví poškodených došlo prevádzkou motorového vozidla žalovaného v 1. rade, ktorý v tomto prípade nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu. Zodpovednosť vodiča, ako zamestnanca žalovaného v 1. rade je v tomto prípade nepodstatná pre uplatňovanie nárokov na náhradu škody. Uviedol, že vodič autobusu nie je zodpovedným subjektom, ktorý je povinný znášať škodu vzniknutú poškodeným, preto podľa žalovaného v 1. rade neobstojí argumentácia žalobcu, že nevedel o zodpovednostnom subjekte za vzniknutú škodu až do právoplatného skončenia trestného konania, v ktorom došlo k vysloveniu výroku o vine vodiča motorového vozidla. Žalobca podľa žalovaného v 1. rade mal vedomosť o zodpovednej osobe a výške škody pred právoplatnosťou rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, na ktoré sa odvoláva, pričom tento nárok si mohol uplatniť bezprostredne po nehode zo dňa 30.6.2017.
4. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 13.10.2023, pričom navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. Nárok žalobcu považoval za nedôvodný a rozporoval ho v celom rozsahu. Žalovaný v 2. rade namietal právnu subjektivitu žalobcu a mal za to, že pobočka Sociálnej poisťovne nemá právnu subjektivitu na podanie žaloby, keďže táto prináleží iba Sociálnej poisťovni ako právnickej osobe zriadenej zákonom. Vzhľadom na to žiadal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Rovnako vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že k škodovej udalosti došlo ešte dňa 30.6.2017, pričom žaloba je datovaná dňa 5.9.2023. Mal za to, že po vzniku dopravnej nehody nebolo sporné, že bola spôsobená prevádzkovou činnosťou motorového vozidla vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Okrem iného tiež poukázal na to, že žalobca vyplatil nemocenské poškodeným ešte v roku 2017, pričom žalobca vzhľadom na Potvrdenie o výške vyplatených dávok zo dňa 9.1.2018 mal vedomosť najneskôr od 9.1.2018, že išlo o škodu, ktorá vznikla zavineným protiprávnym konaním. Z tohto dôvodu podľa názoru žalovaného v 1. rade došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty. Mal tiež za to, že vodič autobusu nie je zodpovedným subjektom, ktorý je povinný znášať škodu vzniknutú poškodeným, preto nemôže obstáť argumentácia žalobcu, že nevedel o zodpovednom subjekte za vzniknutú škodu až do právoplatného skončenia trestného konania, v ktorom došlo k vysloveniu výroku o vine vodiča motorového vozidla. Žalovaný v 2. rade mal teda za to, že žalobca mal vedomosť o osobe, ktorá zodpovedá za škodu, ako aj o výške škody ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, na ktoré sa odvoláva. Mal za to, že nárok na náhradu škody mohol žalobca, resp. iný oprávnený subjekt uplatniť u žalovanej v 2. rade bezprostredne po nehode zo dňa 30.6.2017, nakoľko okolnosti vzniku nehody a zodpovednosti za vzniknutú škodu boli známe už v tomto čase.
5. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 8.11.2023 nesúhlasil s názorom žalovaných, že nemá právnu subjektivitu. Poukázal na to, že je riadne označený názvom, sídlom a identifikačným číslom, pričom okrem iného mal za to, že v súvislosti s označením žalobcu boli uvedené všetky údaje vzťahujúce sa k Sociálnej poisťovni ako právnickej osobe. Zároveň nesúhlasil s názorom žalovaných ohľadom okolností týkajúcich sa premlčania žalovaného nároku. Okrem iného poukázal na to, že Potvrdenia o vyplatených dávkach poškodeným sú potvrdeniami o tom, že na základe sociálneho poistenia boli poškodeným vyplatené dávky, t.j. preukazujú výšku škody, nie zavinené protiprávne konanie tretej osoby a sú podkladom pre uplatňovanie práva na náhradu škody, ak sa preukáže zavinenie tretej osoby, ktoré je výsledkom trestného konania, priestupkového konania alebo iného administratívneho konania. Tiež poukázal na nejednoznačnosť prípadu v trestnom konaní, v ktorom bol obžalovaný vodič uznaný za vinného a mal za to, že za spôsobený následok nemôže niesť zodpovednosť iba obžalovaný, ale aj vodič druhého vozidla. Vzhľadom na povahu konania táto osoba sama za škodu takto spôsobenú nezodpovedá, preto si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody u zamestnávateľa.
6. Žalovaný v 1. rade v duplike doručenej súdu dňa 29.11.2023 zotrval na námietke premlčania a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
7. Žalovaný v 2. rade v duplike doručenej súdu dňa 30.11.2023 namietal označenie žalobcu, mal za to, že pobočka Sociálnej poisťovne nemôže samostatne vystupovať ako subjekt civilného konania, nakoľko nemá procesnoprávnu spôsobilosť. Okrem iného poukázala na to, že prevádzková zodpovednosť žalovaného v 1. rade nebola sporná a žalobca, resp. Sociálna poisťovňa ako vecne legitimovaný subjekt si mohol včas uplatniť nárok na náhradu škody u žalovaného v 2. rade aj bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o vine vodiča dopravného prostriedku. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si trovy konania.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu, pričom zistil tento skutkový stav veci :
9. Rozsudkom pôvodne Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/51/2018 zo dňa 6.2.2020 bol právoplatne uznaný za vinného obžalovaný zamestnanec Dopravného podniku mesta Košice, a.s. B. C., ktorý viedol v čase okolo 14.35 hod. autobus MHD linky č. 19, EVČ: A. XXXXX po ulici Trieda KVP v smere jazdy od ulice Popradskej k ulici Wuppertálskej v pravom jazdnom pruhu, kde v dôsledku nedodržania vzdialenosti medzi vozidlami narazil prednou časťou autobusu do vozidla značky Fiat Ducatto a pri náraze cestujúci v autobuse spadli na zem v dôsledku čoho došlo k ťažkému úrazu jednej zo spolucestujúcej.
10.Poškodená D. E. utrpela zranenia, následkom ktorých za obdobie práceneschopnosti od 11.7.2017 do 31.7.2017 vyplatila Sociálna poisťovňa, pobočka Košice poškodenej nemocenské dávky vo výške 237 €, čo vyplýva z Potvrdenia o výške vyplateného nemocenského z 14.2.2018.
11. Ďalšia poškodená A. F. utrpela zranenia, v dôsledku ktorých po dobu práceneschopnosti od 11.7.2017 do 31.7.2017 vyplatila Sociálna poisťovňa, pobočka Košice poškodenej nemocenské dávky vo výške 1 158,50 €, čo vyplýva z Potvrdenia o výške vyplateného nemocenského z 9.1.2018.
12. Poškodenej G. A. v dôsledku zranení za obdobie práceneschopnosti od 30.6.2017 do 23.7.2017 vyplatila Sociálna poisťovňa, pobočka Košice nemocenské dávky vo výške 436,80 €, čo vyplýva z Potvrdenia o výške vyplateného nemocenského z 14.3.2018.
13. Zo žalobcom predložených výziev vyplýva, že tento vyzval žalovaných na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok sociálneho poistenia.
14. Žalovaný v 2. rade listami zo dňa 2.5.2023 oznámil žalobcovi, že ním uplatnené nároky spočívajúce v úhrade nákladov za poskytnuté nemocenské dávky vyplatené vyššie zmieneným poškodeným za jednotlivé obdobia za rok 2017 neuznáva z dôvodu premlčania.
15. Žalovaný v 2. rade Oznámeniami o škodovej udalosti poisteným z 12.7.2017 okrem iného oznámil žalovanému v 1. rade v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z. z. vznik predmetnej škodovej udalosti, ktorej sa dopustil zamestnanec žalovaného v 1. rade B. C., ako vodič autobusu pri kolízií s iným motorovým vozidlom.
16. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
17. Podľa § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.
18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
20. V nadväznosti na vyššie citované zákonné ustanovenia a s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania zo strany oboch žalovaných považoval súd za potrebné sa vyporiadať s touto právne významnou námietkou. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania bola zo strany žalovaného v 2. rade vznesená aj námietka ohľadom právnej subjektivity žalobcu, súd považuje najskôr za potrebné uviesť, že túto nepovažoval za dôvodnú, a konanie nezastavil, ako to navrhol žalovaný v 2. rade pre nedostatok neodstrániteľných procesných podmienok.
21. Pokiaľ sa týkalo otázky právnej subjektivity žalobcu, súd uvádza, že z označenia strán sporu jednoznačne vyplýva, že žalobcom v tomto konaní je Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, v mene ktorej koná pobočka Sociálnej poisťovne v Košiciach prostredníctvom osoby poverenej výkonom funkcie riaditeľa / riaditeľky pobočky.
22. K otázke aktívnej vecnej legitimácie Sociálnej poisťovne Bratislava a oprávneniu pobočky Sociálnej poisťovne konať vo veciach nárokov podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 1Cdo/125/2010 nasledovne: „Výkon a organizáciu sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj len „zákon“). Podľa ustanovenia § 120 ods. 2 a 3 tohto zákona Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia a je právnickou osobou so sídlom v Bratislave. Orgánmi Sociálnej poisťovne sú a) generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, b) Dozorná rada Sociálnej poisťovne a c) riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne (§ 121 zákona) a organizačné zložky Sociálnej poisťovne tvorí ústredie a pobočky (§ 124 zákona). Z ustanovenia § 127 ods. 1 a 3, veta prvá zákona vyplýva, že pobočku riadi riaditeľ pobočky a riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Z obsahu spisu vyplýva, že označenie účastníka na strane žalobcu (za žalobcu v uvedenej veci bola označená Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č.8-10, poznámka odvolacieho súdu), teda správne Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, zastúpená Ing. Ľ. Č., riaditeľkou Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava“.
23. Rovnako sa k oprávneniu pobočky Sociálnej poisťovne konať vo veci, predmetom ktorej je nárok podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení postavil Najvyšší súd SR vo rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/27/2021 z 10.03.2021, kde je v bode 10. odôvodnenia uvedené: „Pobočky Sociálnej poisťovne sú podľa § 124 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne, ktoré spolu s ústredím Sociálnej poisťovne vykonávajú sociálne poistenie. Pobočka Sociálnej poisťovne vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a pred orgánmi verejnej moci (§ 178 ods. 2). Nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že samotným žalobcom je Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ktorá procesnú subjektivitu v spore má, pričom jej organizačná zložka - pobočka Sociálnej poisťovne vystupovala v konaní v jej mene (§ 178 ods. 2), žalovaná neopodstatnene namieta nedostatok procesnej subjektivity na strane žalobkyne“.
24. Pobočka Sociálnej poisťovne Košice je teda oprávnená konať v mene Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave vo veci nárokov vyplývajúcich z § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a to podľa § 178 ods. 1 písm. h/ zákona č. 461/2003 Z. z., kde je výslovne uvedené, že do pôsobnosti pobočky patrí uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, § 178 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci a podľa § 127 ods. 3 zákona o sociálnom poistení môže v mene pobočky Sociálnej poisťovne takúto žalobu podať osoba poverená riadením tejto pobočky, keď podľa § 127 ods. 3 zákona o sociálnom poistení riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Z uvedeného dôvodu súd konanie nezastavil a námietku žalovaného v 2. rade ohľadom právnej subjektivity žalobcu považoval za nedôvodnú.
25. Pokiaľ sa však týkalo námietky premlčania, túto považoval súd za dôvodnú. Citované ustanovenie § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zakotvuje špeciálny nárok Sociálnej poisťovne voči
tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni v dôsledku výplaty dávok následkom zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Nejedná sa teda o regresný nárok poisťovne v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka. V ods. 5 citovaného ustanovenia je potom osobitne upravené premlčanie tohto nároku, a to v podobe subjektívnej premlčacej lehoty troch rokov odkedy Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania, a keď sa dozvedela o tom, kto za škodu zodpovedá a v objektívnej premlčacej lehote desať rokov, ktorá plynie odo dňa vyplatenia dávok.
26. Pre začatie plynutia subjektívnej trojročnej premlčacej lehoty je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, a to kedy Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb a kedy sa dozvedela o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. V zmysle konštantnej súdnej judikatúry k ust. § 106 o premlčaní náhrady škody treba zohľadniť, že pri úvahe o tom kedy sa poškodený dozvedel o škode, treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode (R 38/1975). Vyžaduje sa skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti aj skôr (Z IV. s.649 ods. 1).
27. Princíp právnej istoty, ktorej základným atribútom podľa čl. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej iba CSP) je požiadavka zásadnej predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, vyžaduje, aby spor bol rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, podľa legitímneho očakávania, že spor bude rozhodnutý spravodlivo.
28. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 6/2017 zo 6.3.2017 ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Podľa uznesenia NS SR z 31.10.2017, sp. zn. 6Cdo 129/2017 rozhodnutia súdov iných štátov a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú. To ale neznamená, že odkaz na ne v právne a skutkovo obdobných veciach, nemožno použiť na podporu súdnej argumentácie
29. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 51/2020 z 9. júna 2020, uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 24/2020, posúdenie skutočnej vedomosti o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, sa posudzuje vždy podľa konkrétnych skutkových okolností, pri ktorých je potrebné rozoznávať určité typové situácie (typové skutkové okolnosti), pre posúdenie ktorých možno používať skoršiu rozhodovaciu prax (dovolacieho) súdu. Ak však nejde o analógiu v skutkovom stave, teda o typovo skutkovú podobu, aplikácia skorších súdnych rozhodnutí nie je namieste.
30. Otázku vedomosti o škodcovi v rámci začatia plynutia subjektívne premlčacej lehoty riešil obdobne aj rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 82/2009, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS a súdov SR č. 2/2014 pod č. R 16/2014. V predmetnej veci najvyšší súd ustálil, že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá hneď ako získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Nemusí ísť priamo o zistenie, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o určení zodpovedného subjektu (nejde teda o nespochybniteľnú istotu v určení zodpovednej osoby). V právnej vete NS SR ustálil, že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti. Dovolací súd nepovažoval za správny názor, že žalobca vedomosť o tom, kto za vniknutú škodu zodpovedá nadobudol až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol žalovaný odsúdený pre trestný čin. Poškodený sa totiž dozvie
o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte. Skutočná vedomosť o osobe zodpovedajúcej za škodu, ktorou žalobca disponoval, v tom čase nepochybne stačila na podanie žaloby. Nebol teda daný dôvod, aby sa plynutie (subjektívnej) premlčacej doby práva na náhradu škody začalo odvíjať až od právoplatnosti rozsudku.
31. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda ustálil, že v prípade prebiehajúceho trestného konania sa poškodený nedozvie o okolnostiach rozhodných pre plynutie premlčacej doby až právoplatnosťou trestného rozsudku, ale okamihom, kedy sa tieto okolnosti skutočne dozvie. Aj keď až právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je rozhodnuté o vine obžalovaného, neplatí automaticky, že až týmto dátumom sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá. Dátum právoplatnosti rozhodnutia je závislý od procesných okolností, ktoré nastali v priebehu konania a s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí.
32. Vychádzajúc z vyššie načrtnutých analýz predostretých najvyššími súdnymi autoritami sa v danom prípade súd vzhľadom na opakovane vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných zameral na zistenie tej rozhodujúcej skutočnosti, či zo strany žalobcu došlo preukázateľne k získaniu informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohol urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá, a či v dôsledku uplynutia zákonom predpokladanej trojročnej premlčacej subjektívnej lehoty došlo k premlčaniu žalobcom uplatneného práva na náhradu škody v zmysle cit. ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Pre úplnosť súd pripomína, že znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informáciu na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá (por. aj Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoCsp/57/2021 zo dňa 12. apríla 2022).
33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca musel mať informáciu, na základe ktorej si už mohol urobiť úsudok (nie získať nespochybniteľnú istotu), ktorá konkrétna osoba za danú škodu zodpovedá už dňa 9.1.2018, pretože ako správne žalovaný v 1. rade uviedol, žalobca vyplatil nemocenské poškodeným ešte v roku 2017, zatiaľ čo už v Potvrdení o výške vyplatených dávok zo dňa 9.1.2018 uvádzal, že „vo veci uplatňovania práva Sociálnej poisťovne voči tretej osobe na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku jej zavineného protiprávneho konania". V danom čase teda žalobca musel disponovať informáciou, že išlo o škodu, ktorá vznikla zavineným protiprávnym konaním, a vzhľadom na povahu škodovej udalosti, ktorou bola pomerne jednoznačná kolízia dvoch motorových vozidiel s jasným vinníkom (vodič ako zamestnanec žalovaného v 1. rade, pozn.), si mohol s prihliadnutím aj na ostatné okolnosti škodovej udalosti urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu.
34. Žalobca na pojednávaní síce spochybnil listinu - Potvrdenie o vyplatení nemocenských dávok, ktoré nepovažoval za doklad svedčiaci o tom, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody a kto za ňu zodpovedá. Avšak žalobca nijako hodnoverne nespochybnil, ani nerozporoval žalovaným v 2. rade predložené vzorové tlačivo „Hlásenie úrazu“ zverejnené na webovom sídle Sociálnej poisťovne, v ktorom sa okrem iného uvádza, že „Tlačivo predkladá poistenec vždy, ak sa stal práceneschopným z dôvodu úrazu alebo pracovného úrazu. Ak tlačivo nebude predložené, Sociálna poisťovňa nemôže zistiť skutočný stav veci alebo môže pristúpiť ku kráteniu dávok na polovicu (§ 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) až do došetrenia skutočného stavu veci.“ Následne v ďalších riadkoch predloženého vzorového tlačiva sú uvádzané kolonky, ktoré musí poistenec vyplniť pravdivo, pričom je povinný uviesť spôsob a čas úrazu, a či úraz zavinila iná osoba. Poistenec bol v tomto tlačive tiež poučený, že je povinný Sociálnej poisťovni preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. V konaní nebolo sporné a listinnými dôkazmi bolo preukázané, že k vyplateniu nemocenských dávok poškodeným osobám zo strany žalobcu skutočne došlo.
35. Súd pri hodnotení dôkaznej situácie zohľadnil žalovaným v 2. rade predložené a vyplnené Oznámenia o škodovej udalosti poistenými z 12.7.2017. Z ich obsahu bolo zrejmé, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou motorového vozidla, ktorej sa dopustil vodič ako zamestnanec žalovaného v 1. rade. Súd preto nemal pochybnosti o tom, že žalobca už minimálne v čase vyhotovovania predložených Potvrdení o vyplatení nemocenských dávok (datované k roku 2018) musel mať vedomosť aj o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, pretože táto skutočnosť bola zrejmá aj samotnými poškodenými už v roku 2017 pri vyhotovovaní Oznámení o škodovej udalosti. Poškodení
sú zároveň poistenci žalobcu a bola im vyplatená nemocenská dávka okrem iného aj na základe vyplneného tlačiva podľa vzoru zverejneného na webovej stránke žalobcu, čo nebolo v konaní sporné. Žalobca teda musel vedieť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť záver o možnej zodpovednosti konkrétneho škodcu aspoň v roku 2018, keďže poškodení pri uplatňovaní nároku na výplatu nemocenských dávok mali vedomosť o okolnostiach škodovej udalosti a neexistuje žiaden rozumný dôvod, aby túto skutočnosť pri vyplnení tlačiva o Hlásení úrazu zatajovali.
36. Súd preto konštatuje, že žalovanými vznesená námietka premlčania je dôvodná. Žalobou uplatnený nárok žalobcu je premlčaný, vzhľadom na to, že o zodpovednosti konkrétneho škodcu musel mať vedomosť minimálne v roku 2018, avšak žaloba bola doručená súdu dňa 7.9.2023, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Súd preto s poukazom na ust. § 100 ods. 1 veta druhá a veta tretia Občianskeho zákonníka žalobu zamietol.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
39. Nakoľko obaja žalovaní boli v konaní úspešní, súd im priznal náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
40. Súd nerozhodol o trovách konania podľa ust. § 257 CSP, pretože na rozhodnutie o trovách konania podľa tohto ustanovenia nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne náhradu celkom alebo z časti nepriznal. Výnimočnosť týchto okolností súd nevidel ani v okolnostiach danej veci ani v okolnostiach na strane strán sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka tohto konania) uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.