Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/45/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Miroslava Baňackého, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. septembra 2020 v trestnej veci obžalovaného Q. Ž., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry, obžalovaného a poškodenej H. T. proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 6. 2. 2020, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry a obžalovaného Q. Ž..

Podľa z a m i e t a odvolanie poškodenej H. T..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 6. 2. 2020, sp. zn. bol obžalovaný Q. Ž. uznaný vinným prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 30.6.2017 o 14.35 hod. v H. na Y. H. v smere jazdy od ul. K. k ul. T. ako vodič viedol autobus MHD linky č. XX, EČV:H. v pravom jazdnom pruhu, kde v dôsledku nedodržania vzdialenosti medzi vozidlami narazil prednou časťou autobusu do zadnej časti vozidla zn.: FIAT Ducato, EČV: H., jazdiaceho v tom istom pruhu v rovnakom smere jazdy, ktoré viedol Ľ. H., kde pri náraze došlo k pádu viacerých cestujúcich na zem a u poškodenej H. T. došlo k ťažkému úrazu - zlomenine prednej hrany desiateho hrudného stavca bez posunutia úlomkov, pomliaždeniu driekovo - krížovej oblasti vpravo a pomliaždeniu s viacerými drobnými odreninami nad ľavým lakťom s dobou liečenia a práceneschopnosti od 30.6.2017 do 31.10.2017 vrátane.

Bol mu za to uložený podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. stanovil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, obžalovaný Q. Ž. a poškodená H. T..

Prokurátor okresnej prokuratúry v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že Okresný súd Košice II oproti obžalobe prekvalifikoval konanie obžalovaného Q. Ž. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. a svoj postup vo veci odôvodnil tým, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. po stránke objektívnej, keďže inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Subjektívna stránka bola preukázaná vo forme vedomej nedbanlivosti.

K popisu skutku pôvodne uvedeného v obžalobe a k jeho právnej kvalifikácii ako súbehu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. (vo vzťahu k poškodenej H. T.) s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. (vo vzťahu k poškodeným - S. S., U. G., I. N. a Ing. Z. H.) je potrebné zdôrazniť, že nebolo preukázané, aby sa protiprávneho konania obžalovaný dopustil závažnejším spôsobom, teda v oboch prípadoch porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona.

V prípade prečinu podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. sa nevyžaduje, aby bol čin spáchaný porušením dôležitej povinnosti.

V nadväznosti na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nie je preukázaný jednočinný súbeh viacerých trestných činov, ale iba jedného z nich. Preto skutok upravil a kvalifikoval len podľa ustanovenia § 157 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd Košice II v odôvodnení svojho rozsudku správne uviedol, že obhajoba obžalovaného bola vyvrátená najmä výpoveďou znalca z odboru dopravy, ktorý na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek pochybností potvrdil, že k dopravnej nehode došlo preto, lebo obžalovaný reagoval neskoro a nesprávne na kolíznu situáciu, ktorú pred ním vytvoril vodič motorového vozidla FIAT Ducato. Bol si vedomý skutočnosti, že ako vodič hromadného prepravného prostriedku nemôže prudko zabrzdiť, lebo pri tom môže dôjsť k zraneniu prepravovaných osôb. Kolíznej situácii sa však mohol vyhnúť, ak by pred ním pomaly idúce motorové vozidlo začal obiehať skôr, alebo ak by plynule znižoval rýchlosť autobusu až do jeho zastavenia najneskôr 6 sekúnd pred miestom, kde do pred ním idúceho vozidla narazil.

Obžalovaný toto vozidlo sledoval predtým primerane dlhú dobu, aby mohol zistiť, že ho nebude môcť bezpečne obehnúť, vzhľadom na hustotu premávky v ľavom jazdnom prúde. Tejto situácii mal podriadiť techniku svojej jazdy. Naviac uvádza, že obžalovaný videl dodávku a tá mu nevytvorila náhlu prekážku. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola oneskorená reakcia obžalovaného na vzniklú dopravnú situáciu a podľa jeho názoru obžalovaný porušil ako vodič dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona a spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. vo vzťahu k poškodenej H. T. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. vo vzťahu k poškodeným S. S., U. G., I. N. a Ing. Z. H..

Za dôležitú povinnosť možno všeobecne považovať povinnosť, ktorej porušenie za danej situácie spravidla v značnej miere zvyšuje najmä nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie. Za porušenie dôležitej povinnosti v zmysle § 158 a § 157 ods. 2 písm. a) Tr. zák. nemožno mechanicky pokladať porušenie akéhokoľvek pravidla cestnej premávky, ale len porušenie takej povinnosti, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 Zákona o cestnej premávke je vodič povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví, čo obvinený nevykonal a nesprávne reagoval na dopravnú situáciu.

Poukazuje pritom aj na ustanovenie o cestnej premávke, podľa ktorého „porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v dôsledku ktorého vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku“.

Zároveň nesúhlasí s výchovným trestom uloženým obžalovanému bez trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel. Prokurátor vyslovuje názor, že namieste malo byť uloženie výchovného trestu obžalovanému za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 18 mesiacov vzhľadom na povahu dopravnej nehody a zranenia 5 osôb, cestujúcich v autobuse, ktoré viedol obžalovaný.

Je toho názoru, že obžalovaný svojím konaním zo dňa 30. 6. 2017 naplnil pojmové znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. tak po objektívnej ako aj subjektívnej

stránke, keď ako vodič autobusu MHD H. oneskorene reagoval na vzniknutú dopravnú situáciu pred ním, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k 1 ťažkej ujme na zdraví cestujúcej a u ďalších 4 cestujúcich došlo k ľahkej ujme na zdraví.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 6. 2. 2020 a vec vrátil Okresnému súdu Košice II na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný Q. Ž. v odôvodnení odvolania poukázal na tieto skutočnosti.

Nestotožňuje sa s napadnutým rozsudkom, pretože keď súd neuznal právnu kvalifikáciu z obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, a to prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. (porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a spáchal čin závažnejším spôsobom konania), nemôže ísť potom o uznanie viny spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví z nedbanlivosti v cestnej doprave.

Ináč povedané, ak prvostupňový súd neuznal, že žalovaným skutkom porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, resp. závažnejším spôsobom konania, je problematické uznať jeho vinu len pre prostú „nedbanlivosť“ pri výkone povolania vodiča mestskej hromadnej dopravy.

Naviac, ak sa na spôsobenej dopravnej nehode výrazným spôsobom podieľal vodič motorového vozidla FIAT Ducato, ktorý bezohľadne, vediac, že má nedostatok pohonných hmôt, v jazde pokračoval ďalej.

Na hlavnom pojednávaní znalec z odboru cestná doprava Ing. Z. S., PhD. uviedol, že vozidlo FIAT Ducato zastavilo prerušením jazdy z dôvodu nezávislého od vôle vodiča a tak mu v stúpaní vytvorilo neočakávanú prekážku.

Ďalej znalec k danej situácii uviedol, že správanie vozidla FIAT Ducato bolo nepredvídateľné, pričom on mal v úmysle ho obísť, keďže išlo zjavne pomaly, avšak už nemal možnosť rozpoznať a predvídať, ako sa bude vyvíjať situácia pred ním, lebo nemohol vedieť, ako sa vozidlo idúce pred ním bude správať. Pre predbiehací manéver sa rozhodol preto, že vozidlo FIAT Ducato pred ním idúce išlo zjavne pomaly (bolo naložené sutinou z búracích prác a 3 osobami), kedy následne došlo k jeho náhlemu a neočakávanému zastaveniu pre nedostatok nafty. Nakoniec znalec uviedol, že vodič FIAT Ducato jednoznačne musel vedieť, že spôsobom svojej jazdy vyvolá kolíznu situáciu.

Podľa jeho názoru a presvedčenia je problematické a hraničné dávať za vinu jemu ako vodičovi autobusu mestskej hromadnej dopravy, že pri plynulej jazde na dvojprúdovej ceste pri predpoklade plynulosti cestnej premávky u ostatných účastníkov cestnej premávky a dodržiavaní predpisov dôjde k neočakávanému zastaveniu motorového vozidla idúceho pred ním.

Vodič vozidla FIAT Ducato Ľ. H. na hlavnom pojednávaní na otázku obhajoby, prečo netankoval skôr, keď už mu signalizovala kontrola nedostatok paliva, doslova uviedol, cituje: „To, že mi už predtým svietila kontrolka, mi bolo jedno, resp. chcel som natankovať o 400 metrov ďalej, lebo na predchádzajúcom benzínovom čerpadle (pozn. N. K. XX/C) by som mal problém s dodávkou sa otočiť“.

V danom prípade za danej dôkaznej a právnej situácie by sa malo postupovať v intenciách o cestnej premávke, konkrétne , t.j. ako porušenie pravidiel cestnej premávky, v dôsledku ktorého vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, a teda riešiť vec ako priestupok. Spôsobená škoda na zdraví, aj na majetku bola riešená a uhradená poisťovňami prostredníctvom jeho zamestnávateľa DPMK H..

K odvolaniu prokurátora proti vyhlásenému rozsudku zo dňa 6. 2. 2020, a to proti výroku o vine a treste a jeho písomnému odôvodneniu z 5. 5. 2020 (doručené 18. 5. 2020) podal nasledovné vyjadrenie.

Nestotožňuje sa ani s dôvodmi, pre ktoré prokurátor podal odvolanie, pretože v danom prípade nedošlo z jeho strany ako vodiča mestskej hromadnej dopravy ku konaniu vo forme vedomej nedbanlivosti, kde poukazuje na výsledky dokazovania najmä na hlavnom pojednávaní.

Svojím konaním v predmetnom prípade neporušil žiadnu dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, v ktorom smere poukazuje na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky (napr. R 11/1964, R 13/1965, R 36/1984 a ďalšie).

Za porušenie dôležitej povinnosti nemožno mechanicky pokladať porušenie ktorejkoľvek povinnosti uloženej podľa zákona, ale len takej, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť. Výpočet všetkých dôležitých povinností vodiča motorového vozidla nie je možný, lebo význam porušenia ktorejkoľvek povinnosti vodiča priamo závisí od konkrétnej dopravnej situácie.

Ich príkladný výpočet môže byť napr.:

- jazda pod vplyvom alkoholu, liekov,

- nedanie prednosti v jazde,

- porušenie zákazových alebo príkazových dopravných značiek - zákaz predchádzania, daj prednosť v jazde, stop - daj prednosť v jazde,

- nedanie prednosti chodcom na priechode pre chodcov, bezohľadná jazda vodiča vo vzťahu ku chodcom,

- vedomé použitie vozidla na jazdu s neúčinnými brzdami,

- nerešpektovanie svetelného signalizačného zariadenia na chránenom železničnom priecestí a vjazd na priecestie,

- cúvanie nákladných motorových vozidiel bez pomoci spoľahlivej osoby a pod.

Ináč povedané, porušením dôležitej povinnosti pri premávke na cestách je najmä také porušenie povinnosti vodiča, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti prípadu môže mať za následok vážnu dopravnú nehodu, a ktoré podľa všeobecnej skúsenosti takýto následok skutočne aj máva. Ak tieto skutočnosti preukázané nie sú, vec môže byť posúdená ako možný priestupok.

Námietky prokurátora k neuloženiu trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel považuje za neopodstatnené. Príslušníci PZ pri realizácii predmetnej dopravnej nehody na mieste a posúdení jej príčin sami spontánne rozhodli, že zadržanie vodičského oprávnenia by bolo pre neho ako vodiča z povolania neprimerane prísne a likvidačné, a preto mu ho ani predbežne neodňali. Od skutku ubehli takmer 3 roky, a preto aj vzhľadom na dôkaznú situáciu by bol iný postup neadekvátny.

S poukazom na všetky uvádzané skutočnosti, skutkové a právne úvahy, je toho názoru, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu bol vydaný na základe nesprávneho vyhodnotenia doposiaľ zisteného skutkového a právneho stavu, a preto navrhol Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu, aby po prehodnotení výsledkov dokazovania a zvážení všetkých okolností podľa napadnutý rozsudok zrušil a vec postúpil podľa , pretože vo veci nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok.

Poškodená H. T. v dôvodoch odvolania napáda predmetné rozhodnutie v časti chýbajúceho výroku, ktorým súd mal podľa uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej H. T. vzniknutú škodu, alternatívne mal súd podľa ods. l poškodenú H. T. s nároku na náhradu škody odkázať na civilný proces.

Poškodená má zato, že súd nerozhodol správne, keď neurobil výrok o náhrade škody. Poškodená si nárok na náhradu škody v celom rozsahu vrátene nemajetkovej ujmy riadne a včas uplatnila v prípravnom konaní podľa V súdnom konaní svoj nárok vzhľadom na úhradu časti škody modifikovala a žiadala, aby súd rozhodol o náhrade uplatňovanej nemajetkovej ujmy v adhéznom konaní. Súd daný stav nesprávne a nedôvodne vyhodnotil, keď použil ustanovenie ,

Na základe vyššie uvedeného poškodená žiada, aby odvolací súd v zmysle napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže obžalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2.000 Eur, alternatívne ju s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 Eur odkáže na civilný proces.

Krajský súd na základe takto podaných odvolaní prokurátorom okresnej prokuratúry a obžalovaným podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry a obžalovaného Q. Ž. nie sú dôvodné.

Hneď v úvode je potrebné uviesť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie.

Prvostupňový súd v predmetnej trestnej veci dôsledne postupoval podľa týchto zásad, a preto možno konštatovať, že výrok o vine obžalovaného Q. Ž. uvedený v napadnutom rozsudku je založený na presvedčivých dôkazoch vykonaných na hlavných pojednávaniach prvostupňového súdu v súlade s ustanoveniami , a teda zákonným spôsobom. Vykonané dôkazy bez akýchkoľvek pochybností vylučujú inú alternatívu skutkového deja, než aký bol na ich základe ustálený v rozsudku okresného súdu.

Keďže prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane ale komplexne, a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne opakovať a rozoberať dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí už poukázal okresný súd.

Na druhej strane ale vzhľadom na uplatnené námietky odvolateľmi je potrebné odpovedať na tie argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a rozhodujúce.

Obžalovaný Q. Ž. v podanom odvolaní v podstate zotrval na obhajobe uplatnenej na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu, s ktorou sa uvedený súd vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal. Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia venoval náležitú pozornosť výpovedi Q. Ž., v ktorej opísal zo svojho pohľadu priebeh skutkového deja.

Obžalovaný Q. Ž. nerobil spornou skutočnosť, že v kritickom čase dňa 30. 6. 2017, keď viedol v H. po Y. H. autobus MHD linky č. XX, EČV:H., všimol si pred ním pomaly idúcu dodávku značky FIAT Ducato, ktorú mal zámer obísť prejdením do ľavého jazdného pruhu. Za tým účelom sa na chvíľu pozrel do spätného zrkadla, pretože sledoval aj situáciu v ľavom jazdnom pruhu tak, aby mohol uvedené vozidlo bezpečne obísť. Potom, keď sa pozrel pred seba, zistil, že sa nachádza od vozidla FIAT Ducato už len na vzdialenosť 10 - 15 metrov. Ihneď začal brzdiť, avšak zrážke s dodávkou už nedokázal zabrániť, a to ani jej obídením, pretože v ľavom jazdnom pruhu išli súvisle vozidlá.

Obžalovaný Q. Ž. v rámci uplatnenej obhajoby tvrdil, že vozidlo FIAT Ducato idúce pred ním náhle a neočakávane zastavilo a tak mu vytvorilo náhlu prekážku.

Táto časť uplatnenej obhajoby obžalovaným Q. nebola potvrdená výsledkami vykonaného dokazovania, a to jednak znaleckým posudkom znalca Ing. Z. S., PhD. z odboru cestnej dopravy a ani výpoveďami svedkov Ľ. H., V. Č. a Q. Y..

Z výpovede svedka Ľ. H. vyplýva, že v kritickom čase viedol vozidlo FIAT Ducato, EČV: H. v H. po Y. H., pričom mu došla nafta, vozidlo zastalo, ale ešte sa mu podarilo znovu naštartovať a veľmi pomaly pokračoval v jazde. Rovnako vypovedal aj svedok Q. Y., ktorý sedel vo vozidle ako spolujazdec. Ďalší svedok V. Č., taktiež spolujazdec v uvedenom vozidle, sa zmienil o tom, že počas jazdy do nich narazil autobus.

Z výpovedí svedkýň a zároveň poškodených H. T., S. S., U. G., I. N. a Ing. Z. H. mal súd preukázané následky spojené s poškodením ich zdravia, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode v kritickom čase v rozsahu, ako sú podrobne uvedené v dôvodoch napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu na strane 3 a 4, a preto nie je účelné ich znovu v tomto rozhodnutí opakovať. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí dostatočne jasne vysvetlil, že mechanizmus vzniku zistených zranení u uvedených poškodených, ich rozsah a dobu liečenia objektivizoval aj závermi znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a traumatológia MUDr. L. N., PhD.

Znalec konštatoval, že zranenia, ktoré boli odbornými vyšetrenia po dopravnej nehode diagnostikované u poškodenej H. T. v rozsahu, ako sú ustálené aj v skutku napadnutého rozsudku, sú z lekárskeho hľadiska zraneniami ťažkými, najmä pokiaľ ide o zlomeninu desiateho hrudného stavca.

U poškodenej H. T. práceneschopnosť bola ustálená od 30. 6. 2017 do 31. 10. 2017. Obvyklý spôsob života poškodenej H. T. bol narušený jednak vynútenou hospitalizáciou, ktorá trvala od 30. 6. 2017 do 10. 7. 2017 a následne bola poškodená nútená dodržiavať v domácom prostredí liečebný režim s pobytom na lôžku s fixáciou chrbtice korzetom do 3 mesiacov od úrazu. Z týchto dôvodov bola obmedzená v bežnej dennej pohybovej aktivite, ako aj osobnej hygiene a čiastočne bola odkázaná na pomoc inej osoby pri zabezpečovaní bežných životných potrieb.

Pokiaľ išlo o zranenia u poškodenej U. G., Ing. Z. H., S. S. a I. N., zistené zranenia z medicínskeho hľadiska znalec hodnotil ako zranenia ľahké.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu vyslovenými v jeho rozhodnutí k otázke uplatnenej obhajoby obžalovaným Q. Ž. s tým, že ako už vyššie bolo uvedené v tomto rozhodnutí, obhajoba obžalovaného bola vyvrátená aj znaleckým posudkom znalca Ing. Z. S., PhD. z odboru cestnej dopravy a tiež jeho výsluchom na hlavnom pojednávaní.

Znalec určil na základe plánu miesta dopravnej nehody, rozsahu a spôsobu poškodenia vozidiel, ich výsledného postavenia po zrážke, povrchu vozovky, technických parametrov vozidiel, ako aj výpovede účastníkov dopravnej nehody, že motorové vozidlo značky FIAT Ducato, EČV: H., ktoré viedol Ľ. H., sa v čase zrážky pohybovalo rýchlosťou asi 5 km/h, tzn. že úplne nestálo. Nárazová rýchlosť autobusu bola stanovená na 28 - 31 km/h. Podľa vyjadrenia znalca vozidlo FIAT Ducato, EČV: H. nevytvorilo pre vodiča autobusu MHD linky č. XX, EČV:H. - obžalovaného Q. Ž. náhlu prekážku, pretože obžalovaný mohol uvedené vozidlo vidieť pred sebou dostatočne dlhú dobu na vzdialenosť viac ako 100 metrov.

Na druhej strane ale znalec potvrdil, že správanie vodiča motorového vozidla FIAT Ducato bolo nepredvídateľné, pričom vodič uvedeného vozidla musel vedieť, že spôsobom svojej jazdy vyvolá kolíznu situáciu.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy mal súd preukázané, že príčinou vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska bola technika jazdy obžalovaného Q. Ž., ktorou sa v nehodovom úseku pohyboval a tá bola nesprávna, pretože oneskorene reagoval na vozidlo FIAT Ducato. Na to, aby zrážke obžalovaný Q. Ž. zabránil, musel by už minimálne 6 sekúnd predtým regulovať rýchlosť autobusu s cieľom tento zastaviť. V čase, keď bol obžalovaný Q. Ž. s autobusom od vozidla FIAT Ducato vzdialený 100 metrov, mal možnosť nehodovému deju zabrániť bezpečným spôsobom, ak by autobus plynule zastavil.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že nároky poškodených H. T., S. S., U. G., I. N.Q. a Ing. Z. H. a ich odškodnenie boli riešené poisťovňou H., a.s., s ktorou mal O. K. S. H., a.s. uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jej motorových vozidiel.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného Q. Ž. ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.

Výsledky vykonaného dokazovania, na ktoré bolo poukázané v tomto rozhodnutí a rovnako aj v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu, svedčia pre jednoznačný a nespochybniteľný záver, že obžalovaný Q. Ž. z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví u poškodenej H. T..

Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí veľmi podrobne zaoberal otázkou, prečo konanie obžalovaného Q. Ž. právne nekvalifikoval ako súbeh prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. vo vzťahu k poškodenej H. T. s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. vo vzťahu k poškodeným S. S., U. G., I. N. a Ing. Z. H. a urobil záver, že nebolo preukázané, aby sa protiprávneho konania obžalovaný Q. Ž. dopustil závažnejším spôsobom konania - teda porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového súdu, pretože za porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej vodičovi zo o cestnej premávke v znení neskorších predpisov v zmysle nie je možné považovať porušenie akejkoľvek povinnosti vodičom, ale len porušenie takej povinnosti, ktorá má za danej situácie spravidla za následok vážnu dopravnú nehodu spojenú s nebezpečenstvom pre ľudský život alebo zdravie, keď porušením tejto povinnosti môže ľahko dôjsť k takému následku a podľa všeobecných skúseností taký následok aj spôsobuje.

Podľa aplikačnej praxe súdov nesprávnu techniku jazdy vodiča motorového vozidla spravidla nemožno posudzovať ako porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Pre úplnosť treba zdôrazniť, že v posudzovanej trestnej veci porušil povinnosti vodiča nielen obžalovaný Q. Ž., ale aj vodič vozidla FIAT Ducato, ktorý vlastne vytvoril kolíznu situáciu, správal sa bezohľadne, keďže kontrolka na palivo mu už predtým signalizovala jeho nedostatok a napriek tomu išiel s vozidlom na frekventovanú vozovku v dopravnej špičke a svoje konanie vysvetlil neprijateľným a neakceptovateľným spôsobom, že mu bolo vlastne jedno, že kontrolka signalizuje nedostatok paliva, on bol rozhodnutý tankovať o 400 metrov ďalej, pretože na predchádzajúcom benzínovom čerpadle by mal problém s dodávkou sa otočiť.

Vykonanými dôkazmi ďalej bolo preukázané aj to, že správanie vodiča FIAT Ducato bolo nepredvídateľné a on tiež, ako to konštatoval vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd, porušil ustanovenia § 4 ods. 2 písm. k) a l) Zákona o cestnej premávke, ktoré mu zakazovali prekážať v jazde rýchlejšie idúcim vozidlám a obmedzovať plynulosť cestnej premávky, ako aj znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, a preto správne postupoval okresný súd, keď konanie obžalovaného Q. Ž. po právnej stránke kvalifikoval podľa ustanovenia § 157 ods. 1 Tr. zák.

Námietky prokurátora smerujúce k výroku o treste uloženom obžalovanému Q. Ž. odvolací súd považoval za nedôvodné.

Osoba obžalovaného Q. Ž. je v napadnutom rozsudku hodnotená plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, preto aj v tejto súvislosti odvolací súd len poukazuje na príslušnú časť dôvodov napadnutého rozsudku, ktoré si ako vecne správne osvojuje.

Krajský súd dodáva, že druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby odpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by súd v záujme individualizácie trestu pri určení druhu trestu a jeho výmery mal prihliadať, patria spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, poľahčujúce, priťažujúce okolnosti, osoba páchateľa či možnosť jeho nápravy.

Tak, ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste vnútorné presvedčenie súdu sa vytvára na základe logického úsudku po zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne a v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie predpokladá, aby súd prihliadal na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.

Na základe uvedeného treba zvýrazniť, že obžalovaný Q. Ž. je odsúdený za nedbanlivostný prečin, ktorý nezanechal trvalé následky, pričom spôsobený následok výrazne ovplyvnilo aj bezohľadné a nezodpovedné konanie vodiča FIAT Ducato. V osobe obžalovaného Q. Ž. ide o vodiča s dlhodobými vodičskými skúsenosťami, keďže je držiteľom vodičského oprávnenia od 29. 6. 1988 a má oprávnenie na vedenie 13 typov dopravných prostriedkov. Ako vodič autobusu MHD pracuje v spoločnosti O., a.s. od 1. 8. 1991, pričom je hodnotený veľmi pozitívne zamestnávateľom ako osoba s vysokým pracovným a osobnostným potenciálom. V evidenčnej karte vodiča má iba jeden záznam za dopravný priestupok zo dňa 3. 2. 2007. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného Q. Ž. súdom zistené neboli, na druhej strane ale súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., tzn. že pred spáchaním prečinu viedol riadny život. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zobral zreteľ aj na ten fakt, že od dopravnej nehody uplynuli 3 roky, obžalovaný Q. Ž. nemal zadržané vodičské oprávnenie a čo je podstatné a rozhodujúce, naďalej zodpovedne a dôsledne si plní povinnosti na pracovnej pozícii vodiča MHD v O., a.s. H..

S prihliadnutím na tieto skutočnosti uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov obžalovanému Q. Ž. okresným súdom zodpovedá zákonu tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a zohľadňuje všetky zákonné kritériá pre určenie druhu trestu ako aj jeho výmery uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí odvolací súd nezistil u obžalovaného Q. Ž. zákonné podmienky na ukladanie trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, tak ako sa to domáhal v podanom odvolaní prokurátor okresnej prokuratúry.

K adhéznemu konaniu je potrebné uviesť, že odvolanie, ktoré podala poškodená H. T., odvolací súd zamietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. V nadväznosti na uvedené krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ páchateľ spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, tak ako to bolo v posudzovanej trestnej veci, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Uvedený postup sa vzťahuje najmä na prípady, kedy zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovných povinností spôsobí škodu tretej osobe. Najčastejšie ide o vykonávanie činnosti páchateľom na základe pracovnoprávneho pomeru. V takom prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ. Táto zásada je vyjadrená v ustanovení .

Z týchto dôvodov prvostupňový súd o nárokoch poškodených H. T., S. S., U. G., I. N. a Ing. Z. H. na náhradu škody nerozhodoval a s ich uplatnením ich nepripustil na hlavné pojednávanie. Také rozhodnutie súdu však nebráni uplatneniu nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Na záver krajský súd konštatuje, že tak obžalovaný Q. Ž., ako aj prokurátor okresnej prokuratúry ale aj poškodená H. T. dostali v napadnutom rozhodnutí prvostupňového súdu odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré predostreli prvostupňovému súdu. Súd sa podrobne sústredil na ich preskúmanie a dal na ne adekvátnu, postačujúcu, jasnú a zrozumiteľnú odpoveď. Argumentáciu prvostupňového súdu ako celok považuje odvolací súd za postačujúcu a dostatočne vysvetľujúcu, a preto sa s ňou stotožňuje v celom rozsahu. Rozsudok okresného súdu je zákonný, presvedčivý, riadne odôvodnený, zodpovedajúci ustanoveniu

Z týchto dôvodov krajský súd o podaných odvolaniach obžalovaným Q. Ž., prokurátorom okresnej prokuratúry a poškodenou H. T. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.