Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/125/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Sociálnej poisťovne, so

sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, vo veci pobočky Roţňava, Štítnická 12, proti

ţalovanej S., so sídlom v G., IČO: X, zastúpenej JUDr. J. H., advokátom v R., o zaplatenie

3 239,73 €, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28. októbra 2009 sp. zn. 11Co

46/2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

1. o d m i e t a dovolanie v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského

súdu v Košiciach z 28. októbra 2009 sp. zn.11 Co 46/2008 pripúšťajúcemu späťvzatie

ţaloby o sumu 936,46 € , ktorým bol rozsudok Okresného súdu Roţňava z 11.12.2007

č.k. -95 zrušený a konanie zastavené a v časti smerujúcej proti výroku,

ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený.

2. z r u š u j e výrok napadnutého rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28.

októbra 2009 sp. zn.11 Co 46/2008 v časti, ktorou bol zmenený rozsudok Okresného

súdu Roţňava z 11.12.2007 č. k. -95 zaväzujúcemu ţalovaného zaplatiť

ţalobcovi do 3 dní 1 943,83 €; ako súvisiaci zrušuje tieţ výrok napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov prvostupňového a

odvolacieho konania.

Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

2

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Roţňava (súd prvého stupňa) rozsudkom z 11. decembra 2007 č. k.

-95 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala voči ţalovanej náhrady

škody vo výške 97 600 Sk a zaviazal ţalobkyňu nahradiť ţalovanej trovy konania v sume

19 140 Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku súd

prvého stupňa uviedol, ţe ţalobkyňa si uplatňovala voči ţalovanej nárok na náhradu škody

v zmysle o sociálnom poistení z dôvodu, ţe zamestnancovi

ţalovanej J. J., ktorý v dôsledku zavineného protiprávneho konania ţalovanej utrpel 5.

novembra 1999 pracovný úraz, musela v období rokov 2004 a 2005 vyplatiť dôchodkové

dávky formou čiastočného invalidného dôchodku v celkovej sume 97 600 Sk (3 239,73 €).

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe k pracovnému úrazu J. J.,

ktorý pracoval u ţalovanej ako vedúci zmeny, došlo tak, ţe počas chodu výrobnej linky sa

pokúsil odstrániť nánosy lepidla z preberacieho kolesa, najprv noţom a neskôr rukou tak, ţe

ľavou rukou chcel strhnúť nánosy lepidla z preberajúceho kolesa, pričom mu ruku vtiahlo

medzi preberacie koleso a matformer. Vychádzajúc z vykonaného výsluchu svedkov, ako aj

znaleckého posudku Ing. D. č. 16/2006 (podanému vo veci Okresného súdu Roţňava sp. zn.

, v ktorej si ţalobkyňa uplatňovala voči ţalovanej ten istý nárok z toho istého

pracovného úrazu, avšak za iné obdobie, a to za rok 2003) dospel súd prvého stupňa k záveru,

ţe príčinou vzniku pracovného úrazu bolo porušenie bezpečnostných predpisov zo strany

poškodeného zamestnanca. Poškodený ako vedúci zmeny bol totiţ povinný zabezpečiť

namontovanie ochranných zariadení (krytov) a tieţ vedel, ţe počas chodu nesmie zasahovať

do linky a nesmie čistiť linku, napriek tomu tak urobil. Keďţe vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané zavinené protiprávne konanie na strane ţalovanej, porušenie

bezpečnostných predpisov a ochrany zdravia pri práci a ani nedostatočná kontrola

dodrţiavania týchto predpisov ţalovanou (ktorá túto kontrolu mohla v čase vzniku

pracovného úrazu zabezpečiť len prostredníctvom vedúceho zmeny, teda poškodeného), súd

prvého stupňa ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1

Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) rozsudkom z 28. októbra 2009 sp. zn.

pripustil späťvzatie ţaloby o sumu 936,46 €, ohľadne tejto sumy rozsudok

zrušil a konanie zastavil. Na odvolanie ţalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

3

o zamietnutí ţaloby zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni 1 943,83 €

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nad uvedenú sumu rozsudok v tomto výroku

potvrdil. Zároveň odvolací súd vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobkyňa v priebehu

odvolacieho konania oznámila späťvzatie ţaloby o sumu 69,44 € zodpovedajúcej

uplatnenému nároku na náhradu škody za vyplatené dávky v období od 1. júla 2004 do

16. júla 2004 a zároveň poukázala aj na to, ţe na súde prvého stupňa vzala ţalobu späť aj

v časti 867,02 € z dôvodu uplatnenia námietky premlčania nároku za obdobie od 1. januára

2004 do 16. júla 2004, o čom však súd prvého stupňa nerozhodol. So zreteľom na súhlas

ţalovanej so späťvzatím ţaloby odvolací súd v súlade s a

pripustil späťvzatie ţaloby o sumu 934,46 €, v tejto časti rozsudok zrušil a konanie zastavil.

Podľa odvolacieho súdu bolo vzhľadom na povahu uplatneného nároku (opierajúceho sa o

) v konaní rozhodujúce zistiť, či je dané protiprávne

konanie ţalovanej, t. j. či ţalovaná zodpovedá v zmysle za pracovný úraz,

ktorý sa stal jej zamestnancovi J. J. a v akom rozsahu. Zdôraznil, ţe táto otázka uţ bola

posudzovaná v konaní vedenom na Okresnom súde Roţňava pod sp. zn. ,

v ktorom ţalobkyňa na tom istom základe uplatňovala nárok na náhradu škody za obdobie

vyplatených dávok od 22. septembra 2001 do 31. decembra 2002. V tomto konaní bola

ustálená zodpovednosť ţalovanej za pracovný úraz, teda jej zavinené protiprávne konanie

a bola určená aj miera jej zavinenia v rozsahu 60 %. Rozsudok vydaný okresným súdom

v tejto veci bol potvrdený (v napadnutom vyhovujúcom výroku) rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach z 10. októbra 2005 č. k. -132 a stal sa záväzným v zmysle § 159 ods.

2 tak pre účastníkov, ako aj pre štátne orgány, teda aj súdy. Odvolací súd bol preto toho

názoru, ţe pri posudzovaní tej istej otázky v tomto konaní bol súd viazaný tým, ţe uţ bola

právoplatne vyriešená v inom súdnom konaní a z toho, ako zo základu, mal preto vychádzať,

lebo išlo o tie isté skutkové okolnosti (ten istý pracovný úraz) týkajúce sa tých istých

účastníkov. Súd prvého stupňa napriek tomu, ţe sa oboznámil so spisom

posudzoval tú istú otázku opätovne a keďţe došiel k inému právnemu záveru, zaloţila svoje

rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa názoru odvolacieho súdu aj pre

toto konanie platí, ţe na strane ţalovanej je dané zavinené protiprávne konanie v rozsahu

60 % - nej miery jej zavinenia tak, ako to uţ bolo právoplatne ustálené v konaní ,

so zreteľom na čo ţalobe v tomto rozsahu vyhovel a ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobkyni

sumu 1 943,83 €. Nad uvedenú sumu odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí ţaloby

4

ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 potvrdil. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací

súd aplikoval , v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Ţiadala

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, poťaţne

zrušiť rozsudky oboch niţších súdov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo

po zrušení rozsudkov niţších súdov konanie zastaviť. V dovolaní ţalovaná uviedla, ţe

v priebehu celého konania poukazovala na to, ţe v konaní Okresného súdu Roţňava sp. zn.

(v čase podania dovolania bola uţ vec v štádiu odvolacieho konania) boli zistené

nové skutočnosti indikujúce, ţe ako zamestnávateľ poškodeného zamestnanca Jána

Csongovaia nenesie na jeho pracovnom úraze ţiadne zavinenie. Z tohto dôvodu aj podala

v zákonnej lehote návrh na obnovu konania vo veci Okresného súdu Roţňava sp. zn.

a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , ktoré sa vedie na Okresnom

súde Roţňava pod sp. zn. . Podľa názoru dovolateľky mal odvolací súd vyčkať

na rozhodnutie súdu o obnove konania, a poskytnúť tak priestor k zabezpečeniu spravodlivej

ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov. Z tohto hľadiska nepovaţovala postup

odvolacieho súdu za spravodlivý. Dovolateľka spochybňovala správnosť názoru odvolacieho

súdu, ţe pre určenie výšky regresnej náhrady je určujúci rozsudok Okresného súdu Roţňava

sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. .

Argumentovala tým, ţe uvedeným rozsudkom prechádzali uznesenia Okresného súdu

Roţňava vo veciach sp. zn. a o schválení súdnych zmierov medzi

účastníkmi, v zmysle ktorých podiel zodpovednosti ţalovanej na pracovnom úraze

predstavoval 50 %. Tieţ namietala i nesprávne určenie výšky regresu odvolacím súdom, ktorý

ju vyčíslil na 1 943,83 € ako 60 % zo sumy 3 239,73 €, teda tak, ako keby ani nebolo došlo

k späťvzatiu ţaloby v časti 936,46 €. V tejto súvislosti doplnila, ţe ak by nebolo došlo

k tomuto pochybeniu, zmenil by sa aj pomer úspešnosti a neúspešnosti účastníkov konania,

ktorý je rozhodujúci pre určenie náhrady trov konania. Taktieţ tvrdila, ţe ani prvostupňový,

ani odvolací súd nerozhodli v priebehu konania uznesením o pripustení späťvzatia ţaloby

v sume 936,46 €, čím bola účastníkom odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ Dovolateľka napokon namietala i nesprávne označenie ţalobkyne

(predovšetkým v rozhodnutí odvolacieho súdu) a tvrdiac existenciu prekáţok v zmysle § 19 a

mala za to, ţe v konaní došlo i k vadám v zmysle a

5

Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovanej navrhla, aby dovolací súd

zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v časti výpočtu priznanej náhrady škody tak, ţe

uloţí ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni 1 381,96 € v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a nad uvedenú sumu rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí ţaloby

potvrdí.

V priebehu dovolacieho konania došlo k zmene účastníka na strane ţalovanej, keď

pôvodná ţalovaná B., so sídlom v G., IČO: X zanikla zlúčením so spoločnosťou S. so sídlom

v G., IČO: X a dovolací súd tak ďalej konal s touto nástupnickou spoločnosťou (

v spojení s ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu.

Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný

aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné

znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť dovolania je

vymedzená ustanoveniami aţ ). Subjektívna stránka prípustnosti dovolania

sa naopak viaţe na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto

podáva dovolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie.

Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či dovolateľ bol

negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (viď tieţ R 50/1999).

V prejednávanej veci odvolací súd vo veci samej rozhodol rozsudkom, dovolaním je

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý obsahuje viacero výrokov a pretoţe dovolateľ

nekonkretizoval, ktorý z nich dovolaním napadol, dovolací súd vychádzal z toho, ţe rozsudok

6

odvolacieho súdu je napadnutý vo všetkých jeho výrokoch; a preto otázku prípustnosti

dovolania smerujúceho proti jednotlivým výrokom musel riešiť samostatne.

Dovolanie proti rozsudku, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok

( ) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na

zaujatie stanoviska ( veta prvá ). Podľa

dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V danom prípade prípustnosť dovolania, v časti smerujúcej proti výroku rozsudku

odvolacieho súdu pripúšťajúcemu späťvzatie ţaloby o sumu 936,46€, ktorým bol rozsudok

súdu prvého stupňa zrušený a konanie zastavené a v časti smerujúcej proti výroku, ktorým

bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený, neprichádza do úvahy. V časti smerujúcej proti

potvrdzujúcemu výroku rozsudok nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3

, pretoţe nejde o zmeňujúci, i keď je súčasťou výroku rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým čiastočne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, ale o potvrdzujúci rozsudok, čo

vyplýva z porovnania rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a . Dovolanie nie je prípustné ani podľa

z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. Pokiaľ ţalovaná v časti dovolania

7

napadla výrok rozsudku odvolacieho súdu o späťvzatí ţaloby ktorým bol rozsudok súdu

prvého stupňa zrušený a konanie zastavené, touto časťou dovolania napadnuté rozhodnutie

má povahu uznesenia (viď ). Dovolanie v tejto časti smeruje teda proti

uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky ani jedného z uznesení vymenovaných vyššie; nejedná sa

o zmeňujúce, ani o potvrdzujúce uznesenie, preto prípustnosť dovolania podľa

nie je daná.

Dovolanie ţalovanej by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k niektorej z procesných vád uvedených v

O procesnú vadu konania v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky,

ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo

vecné nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia existencie

niektorej z procesných vád v zmysle ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka,

ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe v konaní skutočne došlo k niektorej

z taxatívne vymenovaných vád.

Vady konania v zmysle , , a v dovolaní ţalovanou

namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ten kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania a procesnú

spôsobilosť ( a ) a tieţ či účastníkovi sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom ( ), pričom existenciu ţiadnej podmienky

8

prípustnosti dovolania, na ktoré poukazovala ţalovaná nezistil. Ţalovaná v dovolaní tvrdí, ţe

označenie ţalobkyne v ţalobe, v rozsudku súdu prvého stupňa a najmä v rozsudku

odvolacieho súdu nie je správne a od samého počiatku konania existovala tu prekáţka

v konaní v zmysle a a ďalej tvrdí, ţe ani prvostupňový, ani odvolací súd

nerozhodli v priebehu konania uznesením o o pripustení späťvzatia ţaloby v sume 936,46 €,

čím bola účastníkom odňatá moţnosť konať pred súdom.

Pokiaľ ide o ţalovanou výslovne označený dôvod prípustnosti dovolania podľa

, , tento sa týka jednej z najzákladnejších podmienok konania, a to

spôsobilosti byť účastníkom konania ( ) a procesnej spôsobilosti ( ).

procesnú podmienku konania spôsobilosti byť účastníkom

konania vytvára tak, ţe ju zásadne viaţe na normy hmotného práva, ktoré upravujú

hmotnoprávnu subjektivitu. Inak povedané, spôsobilosť byť účastníkom konania zodpovedá

spôsobilosti mať práva a povinnosti v zmysle hmotného práva. Hoci spôsobilosť mať práva

a povinnosti vo všeobecnosti upravujú ustanovenia ( a nasl.),

v niektorých prípadoch zákon spôsobilosť mať práva a povinnosti v hmotnoprávnych

vzťahoch upravuje v osobitnom predpise, avšak iba vo vzťahoch, ktoré sú predmetom úpravy

tohto osobitného zákona. Dôsledkom procesnej spôsobilosti je, ţe kaţdý môţe pred súdom

ako účastník konania samostatne konať v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými

úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Právnické osoby a štát majú procesnú

spôsobilosť v neobmedzenom rozsahu, a preto na ich strane nemôţe vzniknúť jej nedostatok.

Právnické osoby konajú prostredníctvom štatutárnych orgánov alebo poverených zástupcov.

Výkon a organizáciu sociálneho poistenia upravuje o sociálnom

poistení (ďalej len „ zákon“). Podľa ustanovenia § 120 ods.2 a 3 tohto zákona Sociálna

poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia a je právnickou

osobou so sídlom v Bratislave. Orgánmi Sociálnej poisťovne sú a) generálny riaditeľ

Sociálnej poisťovne, b) Dozorná rada Sociálnej poisťovne a c) riaditeľ pobočky Sociálnej

poisťovne (§ 121 zákona) a organizačné zloţky Sociálnej poisťovne tvorí ústredie a pobočky

(124 zákona). Z ustanovenia § 127 ods.1 a 3, veta prvá zákona vyplýva, ţe pobočku riadi

riaditeľ pobočky a riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach

patriacich do pôsobnosti pobočky.

9

Z obsahu spisu vyplýva, ţe označenie účastníka na strane ţalobcu je súladné so

zákonom, teda správne Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, zastúpená Ing. Ľ. Č.,

riaditeľkou Sociálnej poisťovne, pobočka Roţňava; s týmto účastníkom oba súdy niţších

stupňov konali a rozhodnutie odvolacieho súdu bolo aj riadne doručené tomuto účastníkovi.

Z uvedeného potom vyplýva, ţe vada podľa , nie je daná.

Dovolateľka tieţ namietala existenciu procesnej vady podľa ,

v zmysle ktorého ustanovenia odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska tohto ustanovenia významná, ide najmä

vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Späťvzatie návrhu celkom a tieţ aj len sčasti je dispozitívnym úkonom, na ktorý je

oprávnený iba ţalobca a toto dispozičné právo ostáva účastníkovi zachované nielen počas

konania na súde prvého stupňa ( ), ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa,

najneskôr však do momentu, kým jeho rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Znamená to,

ţe vziať ţalobu späť je moţné nielen počas odvolacej lehoty, ale kedykoľvek počas

odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorá

skutočnosť však nenastane skôr, kým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 206

ods.1 ). Zo zákonnej úpravy vyplýva, ţe ţalovaný môţe späťvzatiu zabrániť. Súd je

totiţ povinný vyzvať ţalovaného, aby sa vyjadril, či so späťvzatím ţaloby, resp. jej časti

súhlasí, alebo nie.

Zo spisu nevyplýva, ţe by súdy v prejednávanej veci v prípade ţalovanej

nerešpektovali niektoré z týchto práv. Podľa zápisnice o pojednávaní na súde prvého stupňa

z 26. októbra 2007 ţalobkyňa vzala sčasti svoj návrh späť vo výške 26 120 Sk (867,02 €)

a ţalovaný s čiastočným späťvzatím ţaloby súhlasil (č.l. 35 spisu); ţalobkyňa v priebehu

odvolacieho konania v podaní z 9. apríla 2009 späťvzatie ţaloby v uvedenej časti potvrdila

a zároveň vzala späť návrh v časti 69,44 € (č. l. 138 spisu) a ako vyplýva z podania

ţalovaného z 22. apríla 2009 tento so späťvzatím ţaloby nevyslovil nesúhlas (č. l. 143 spisu).

Z uvedeného moţno vyvodiť, ţe súdy prvostupňový aj odvolací dali ţalovanej moţnosť

10

vyjadriť sa k späťvzatiu ţaloby, odvolací súd tým, ţe na základe čiastočného späťvzatia

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil, ţalovanej moţnosť konať pred súdom

neodňal.

Keďţe v danom prípade vo vzťahu k výroku 1. tohto rozhodnutia dovolanie nie je

podľa a prípustné, nebola preukázaná existencia dovolateľom

namietaných vád konania v zmysle , / a , dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovanej je neprípustné, preto ho odmietol

( v spojení s ).

Iná situácia nastáva v prípade pokiaľ ţalovaná svojím dovolaním napadla rozsudok

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, v ktorej časti je

dovolanie podľa procesne prípustné.

V zmysle dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci.

Vzhľadom na ustanovenie druhá veta dovolací súd skúmal či

v konaní nedošlo k procesný vadám v zmysle , prípadným k tzv. inej vadám (neţ

v § 237 vymenovaným). Tzv. iná vada konania je dôsledkom a vonkajším prejavom

procesného nedostatku, ktorý je významný, pokiaľ mal za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci( ). O vadu tejto povahy ide tieţ v prípade nepreskúmateľnosti

rozhodnutia súdu (R 111/1998).

Aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157

ods.3 ( ). Odvolací súd sa musí v odôvodnení rozhodnutia vyporiadať so

všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia

rozsudku je teda vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu musí byť zároveň aj prostriedkom kontroly v konaní o mimoriadnom

11

opravnom prostriedku. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157

ods.2 je nepreskúmateľný.

V prejednávanej veci ţalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla

vyplatením dávok invalidného poistenia zamestnancovi ţalovanej za obdobie od 1. januára

2004 do 31. decembra 2005. Odvolací súd vzhľadom na povahu uplatneného nároku podľa

o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra

2007 v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe základnou otázkou v konaní bolo

zistenie existencie predpokladov, a to zistenie, či je dané protiprávne konanie ţalovanej a či

ţalovaná zodpovedá v zmysle za pracovný úraz, ktorý sa stal jej

zamestnancovi J. J. a v akom rozsahu a uviedol, ţe táto otázka uţ bola posudzovaná, a to

v konaní vedenom na Okresnom súde Roţňava pod sp. zn. , v ktorom konaní

ţalobkyňa uplatňovala na tom istom základe nárok na náhradu škody, ale za iné obdobie (od

22. septembra 2001 do 31. decembra 2002). V tomto konaní bola ustálená zodpovednosť

ţalovanej za pracovný úraz a bola určená miera jej zavinenia v rozsahu 60 %. Rozsudok

vydaný okresným súdom bol v tejto veci potvrdený (v napadnutom vyhovujúcom výroku)

Krajským súdom v Košiciach rozsudkom pod sp. zn. z 10. októbra 2005 a stal

sa záväzným ( ) tak pre účastníkov konania ako aj pre štátne orgány. Na

základe uvedeného dospel, na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa, k názoru, ţe pri

posudzovaní tej istej otázky je viazaný tým, ţe uţ bola právoplatne vyriešená v inom konaní ,

a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa napriek tomu, ţe sa oboznámil s obsahom spisu

Okresného súdu Roţňava pod sp. zn. bolo zaloţené na nesprávnom právnom

posúdení veci. Rozsudok súdu prvého stupňa preto zmenil a ţalovanú zaviazal na náhradu

škody vo výške 60 % z uplatneného nároku t.j. zo sumy 3 239,73 €, ktorú ţalobkyňa pôvodne

poţadovala v ţalobe.

Zo spisu je zrejmá skutočnosť, ţe o náhrade škody vzniknutej výplatou dávok

invalidného poistenia zamestnancovi ţalovanej J. J. a s tým spojenej zodpovednosti ţalovanej

za pracovný úraz uţ bolo právoplatne rozhodnuté nielen vyššie spomenutým rozsudkom, ale

aj rozhodnutím Okresného súdu v Roţňave pod sp. zn. z 17. januára 2002,

ktorému predchádzalo rozhodnutie toho istého súdu pod sp. zn.4C/392/01 z 14.augusta 2001,

v ktorých rozhodnutiach miera zodpovednosti ţalovanej na náhrady škody bola určená

v rozsahu 50 %. za iné obdobia. Tieţ i to, ţe na Okresnom súde v Roţňave predmetom

12

konania je ten istý nárok za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2003, konanie je vedené

pod č. k. , ktoré doposiaľ nie je ukončené.

Odvolací súd pri výklade svojich právnych úvah, prečo za základ svojho rozhodnutia

a tým zodpovednosť ţalovanej za pracovný úraz, teda jej protiprávne konanie s mierou jej

zavinenia v rozsahu 60 % , vzal za základ práve rozhodnutie Okresného súdu Roţňava pod sp.

zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.

v napadnutom rozsudku (napriek jeho rozsiahlemu odôvodneniu) bliţšie

vysvetlil. Ani k právne významným skutočnostiam, na základe ktorých za skoršie obdobia

bola určená iná miera zavinenia ţiadne stanovisko nezaujal a ani neuviedol prečo, napriek

tomu, ţe tieto rozhodnutia uvedeným rozsudkom predchádzajú a ţalobkyňa na tieto

opakovane poukazovala. Preto pre nedostatok dôvodov je rozhodnutie nepreskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia sa týka aj časti, ktorou odvolací súd

určil výšku priznanej náhrady škody. Odvolací súd pri stanovenej miere zavinenia túto výšku

určil sumou 1 943,83 €, keď uviedol, ţe na strane ţalovanej je dané zavinené protiprávne

konanie v rozsahu 60 % - nej miere zavinenia tak ako to uţ bolo ustálené v súdom konaní sp.

zn. vedenom na Okresnom súde Roţňava. Nevysvetlil akým spôsobom k danej

čiastke dospel; moţno sa len domnievať, ţe v danom prípade pri určení výšky priznanej

náhrady škody, neprihliadol na to, ţe počas konania došlo k späťvzatiu ţaloby v časti

936,46 €.

So zreteľom na zistenú procesnú vadu, s prihliadnutím na ktorú prichádzalo do úvahy

len zrušenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k výroku 2.,

dovolací súd nepristúpil k posúdeniu správnosti právnych záverov, na ktorých spočíva

rozhodnutie odvolacieho súdu.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky výrok rozsudku odvolacieho súdu,

ktoré boli napadnuté procesne prípustnou časťou dovolania, zrušil podľa

(spolu s ním zrušil aj súvisiacu výrok o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania) a vec

v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2

)

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

13

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta