Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5C-49-2023.pdf
PDF · 71.6 KB
Case nature
Subarea
5C/49/2023
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. - E., prechodne bytom F. B. XXX, XXX XX F. B., o zaplatenie 355,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie zastavuje.
Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 28.8.2023 podal na Okresný súd Vranov nad Topľou žalobu proti žalovanému, ktorou sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 355,72 eur s príslušenstvom.
2. V predmetnej veci bol tunajším súdom dňa 4.11.2023 vydaný platobný rozkaz č.k. 5C/49/2023-12, ktorý bol žalovanému doručený dňa 7.9.2023 .
3. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 12.9.2023 odpor, v ktorom uviedol, že byt, na ktorom vznikla dlžná suma sa využíva iba ako priestor na úschovu vecí bez TV a rozhlasového prijímača, nie na obytný účel. Namietal tiež premlčanie časti nároku.
4. Žalobca podaním zo dňa 7.11.2023 zobral svoju žalobu späť vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, v časti o zaplatenie sumy 194,88 eur a žiadal konanie v uvedenom rozsahu zastaviť.
5. Dňa 12.2.2024 žalobca vzal späť žalobu aj vo zvyšnej časti, nakoľko žalovaný uhradil dňa 16.1.2024 nepremlčanú časť pohľadávky žalobcu a žiadal konanie v celom rozsahu zastaviť.
6. V prílohe podaní z 28.2.2024 a z 4.3.2024 žalobca súdu predložil aj evidenciu úhrady žalovaného zo dňa 16.1.2024.
7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
8. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. V danom spore žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu pred prvým pojednávaním vo veci, súd preto konanie podľa citovaného ustanovenia zastavil.
11. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí (ak sa nejedná o prípad uvedený v § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.), že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2008 sp.zn. 5 M Cdo 12/2008)
14. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010)
15. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. II. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017)
16. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/12/2018 z 20. 11. 2018
17. Z procesného hľadiska žalobca čiastočne zavinil, že konanie bolo zastavené tým, že vzal žalobu späť ohľadne premlčaného nároku v sume 194,88 eur (poplatky za obdobie od 2/2017 do 7/2020), a to po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného v odpore proti podanému platobnému rozkazu. V uvedenej časti zavinil zastavenie konania žalobca.
18. Žalovaný z procesného hľadiska zavinil, že konanie bolo zastavené tým, že uhradil zvyšnú časť uplatnenej pohľadávky v sume 162,94 eur po začatí konania. Súd preto považoval žalobcu v tejto časti za procesne úspešného.
19. Procesne úspešnejšou staranou sporu bol napriek uvedenému žalovaný. Žalobcov úspech predstavoval 45,54 % (162,94 eur x 100: 357,82 eur = 45,54%) a neúspech 54,46 %, čo je zároveň úspechom žalovaného. Úspešnejšiemu žalovanému tak po odrátaní neúspechu od jeho úspechu vznikol proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9 % (54,46%-45,54=8,92%).
20. Súd žalovaného vyzval z dôvodu hospodárnosti konania výzvou z 20.2.2024, nech sa v lehote 10 dní vyjadrí, či si uplatňuje proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Výzva bola žalovanému doručená dňa 23.2.2024, pričom v stanovenej lehote sa k uplatneniu trov nevyjadril.
21. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanému z obsahu spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, pričom na základe výzvy súdu si ani žiadne ďalšie trovy konania proti žalobcovi neuplatnil, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že procesne úspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva, a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 6 Cdo 166/2016zo dňa 26.10.2016, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25.1.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018.
22. Žalobca žalobou žiadal istinu, zmluvnú pokutu a vyčíslené príslušenstvo pohľadávky v sume 2,10 eur, ktoré nároky v kapitalizovanej forme súd považoval za relevantné pre účely vyčíslenia úspechu v spore. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na judikatúru Krajského súdu v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/3/2019 zo dňa 26. 02. 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/141/2018 zo 4.4.2019. V súvislosti s vyššie uvedeným spôsobom určenia úspechu strán sporu, súd poukazuje na názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/136/2017 zo dňa 31. 10. 2017, ktoré rozhodnutie zohľadňuje uznesenie NS SR sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.