Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Ek/2368/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina 0, 845 45 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 47 232 480; proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F.; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Adriana Soldán Steinerová, Exekútorský úrad so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, pod sp.zn. 156EX 472/22; pre vymoženie pohľadávky vo výške 100,52 Eur s trovami exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10. 02. 2023, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10. 02. 2023 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 10.02.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.02.2022 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 100,52 Eur spolu s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. -11 zo dňa 10.11.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.12.2021 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 20.09.2022 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Adrianu Soldán Steinerovú so sídlom v Trenčíne, ktorý exekúciu vedie pod sp.zn. 156EX 472/22.

2. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý vyšší súdny úradník preskúmal spolu s pripojenými a zadováženými listinami a skonštatoval, že tento nie je dôvodný. Poukázal na to, že návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote odvolanie, kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté. Vyšší súdny úradník zároveň uviedol, že dopytom na Okresný súd Prievidza si zadovážil dokumenty predstavujúce podklady pre vydanie exekučného titulu v tejto veci (t.j. platobného rozkazu sp.zn. ), pričom z predmetných dokumentov mal preukázané, že toto exekučné konanie sa týka odberného miesta č. 7703925097 a nie odberného miesta č. 9080651795, ako tvrdil povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný si svoju povinnosť zaplatiť nedoplatok na

odbernom mieste č. 7703925097 nesplnil a toto exekučné konanie je teda vedené zákonne, pretože povinný si po vydaní platobného rozkazu rovnako nesplnil povinnosť úhrady, ktorú mu uložil súd v základnom konaní v platobnom rozkaze. Povinný nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie úhradu nedoplatku k odbernému miestu č. 7703925097 na adrese F. X, B. F. G., čo by bolo jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil relevantný dôkaz, na základe ktorého by exekúcia proti nemu vedená mohla byť zastavená, nepreukázal žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

3. V reakcii na uznesenie vyššieho súdneho úradníka zaslal povinný súdu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že je odberateľom elektriny na dvoch odberných miestach, čo je uvedené aj v súdnom uznesení. Nemá žiadne podlžnosti čo sa týka koncesionárskych poplatkov. Na dokázanie tejto skutočnosti zaslal dvakrát fotokópie všetkých šekov za obdobie vymáhania pohľadávky. Dňa 10.06.2021 mu bolo doručené rozhodnutie o exekučnom vymáhaní pohľadávky vo výške 100,52 Eur, pričom až do tohto dátumu mu neprišiel žiadny šek, upomienka, výzva na zaplatenie pohľadávky či predexekučné konanie, aby sa takejto situácii vyhli. Ďalej poukázal na skutočnosť, že majiteľom predmetnej nehnuteľnosti sa stal spolu so svojim bratom po smrti otca rozhodnutím dedičského konania z roku 2004. Nakoľko vymáhanie poplatkov sa týka iba obdobia od 01/2020 do 06/2021, má za to, že predmet exekúcie je chybou RTVS. Z oficiálnej internetovej stránky RTVS (časti „Časté otázky“) vyplýva, že platiteľ úhrady, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len raz, bez ohľadu na počet jeho odberných miest, avšak vznik tejto skutočnosti je platiteľ povinný vyberateľovi úhrady oznámiť. S poukazom na uvedené povinný požiadal, aby súd prebiehajúcu exekúciu zastavil.

4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril v tom zmysle, že povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zníženie resp. zánik vymáhaného nároku oprávneného, sťažnosť preto považuje za nedôvodnú a navrhol, aby exekučný súd sťažnosť povinného zamietol a pokračoval vo vykonávaní exekúcie.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. V prvom rade sudca prvej inštancie poukazuje na to, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie, pričom dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.

12. Po preštudovaní obsahu spisu sudca súhlasí so záverom vyššieho súdneho úradníka prezentovaným v napadnutom uznesení, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. To znamená, že v čase jeho podania povinný nemal uhradené svoje záväzky voči oprávnenému tak, ako mu to ukladal exekučný titul. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením a tiež s celým obsahom spisu súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, a to napriek tomu, že v ňom nie sú výslovne vyjadrené citácie judikatúry či dlhé právne úvahy. Sťažnostný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru súdu prvej inštancie učinil i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

13. V súvislosti s námietkami povinného prezentovanými v podanej sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (existencia dvoch odberných miest, zdedenie nehnuteľnosti s odberným miestom a pod.) súd uvádza, že tieto skutočnosti začal povinný namietať až v rámci podanej sťažnosti. Súd prvej inštancie na tomto mieste poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, resp. ak je táto skutočnosť tvrdená až v sťažnostnom konaní, exekučný súd na ňu neprihliadne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Keďže povinný rozšíril svoj návrh na zastavenie exekúcie o ďalšie argumenty a nové skutočnosti preukázateľne po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v podanej sťažnosti a uvádzal v nej skutočnosti, ktoré mu museli byť známe už v čase doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súd vo vzťahu k argumentom povinného poukazuje na vyššie popísanú koncentračnú zásadu. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady vyjadrenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh (prípadne iné podanie) podané oneskorene zamietne i keď by tu dôvod na zastavenie exekúcie bol (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku).

14. Nad rámec uplatnenia koncentračnej zásady súd napriek tomu na tomto mieste ozrejmuje, že podľa právnej úpravy platnej ku dňu vzniku nedoplatkov za úhradu tzv. koncesionárskych poplatkov skutočne „platiteľ, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady“, zároveň však platilo, že do času preukázania nároku na nevzniknutie povinnosti uhrádzať poplatok RTVS za ďalšie odberné miesto elektriny vznikla povinnosť uhrádzať platiteľovi poplatok RTVS za všetky odberné miesta, na ktorých je fyzická osoba evidovaná ako odberateľ elektriny v rodinnom dome/byte. Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ oznámil a preukázal vznik skutočnosti. Obdobím, za ktoré bol povinnému fakturovaný nedoplatok na platbách, je obdobie od 01.01.2020 - 30.06.2021. Ku dňu 01.07.2021 nadobudla účinnosť novela v tom zmysle, že sa zjednodušila úprava týkajúca sa platiteľov (fyzických osôb), ktorí majú viacero odberných miest elektriny. Od uvedeného dátumu mali platiť koncesionárske poplatky za príslušné obdobie bez ohľadu na počet odberných miest len jeden raz, a to bez potreby oznamovania či preukazovania tejto skutočnosti RTVS.

15. Možno teda konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je

zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané jej vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

16. S poukazom na uvedené má sudca prvej inštancie za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže nebol nezistený žiadny dôvod na zastavenie exekúcie, súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10.02.2023 ako nedôvodnú zamietol.

17. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli zo strany oprávneného ani povinného uplatnené.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici dňa 15. marca 2024

JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a