Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cob-108-2020.pdf
PDF · 123.78 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/108/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SR - Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 166 260, proti žalovanému: Ing. Marián Bulla, s miestom podnikania Závodná 288, 027 43 Nižná, IČO: 14 171 724, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, v konaní o zaplatenie 84.492,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/24/2015-350 zo dňa 11. septembra 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 1Cb/24/2015-437 zo dňa 15. apríla 2020, takto
rozhodol:
Odvolanie žalobcu zo dňa 05.12.2019 proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/24/2015-350 zo dňa 11. septembra 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 1Cb/24/2015-437 zo dňa 15. apríla 2020 o d m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). Podľa výroku II. žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu podanú na okresnom súde dňa 11.12.2014, podľa ktorej sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 84.492,52 Eur spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 19.08.2014 až do zaplatenia. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a túto žalobu zamietol. Žalobca si podľa žaloby uplatnil nárok na zmluvnú pokutu s odkazom na Článok VII., bod 7.2. Zmluvy o dielo č. 118/2010 zo dňa 01.04.2010, z ktorého článku vyplynulo, že pre uplatnenie zmluvnej pokuty musia byť kumulatívne splnené podmienky, a to existencia chýb a nedostatkov na strane žalovaného ako zhotoviteľa a existencia výzvy žalobcu na odstránenie týchto nedostatkov a chýb v lehote do 30 dní od výzvy alebo vrátenia diela na opravu. Okresný súd dokazovaním nemal preukázané kumulatívne splnenie týchto podmienok, keďže žalobca nepreukázal, že dielo, a to jeho II. etapa, vychádzajúc z obsahu Dodatku č. 2 mala chyby a nedostatky, za ktoré by zodpovedal žalovaný ako zhotoviteľ diela a ani to, že žalobca žalovaného vyzval na odstránenie týchto nedostatkov a chýb. Žalobca nepreukázal, že by žalovaným vykonané dielo malo chyby a nedostatky, za ktoré by žalovaný ako zhotoviteľ zodpovedal. Skôr naopak, chyby a nedostatky pri zhotovení diela mali súvis s nesprávnym definovaním špecifických podmienok a v rámci nich nesprávnym zadaním použitých technických podkladov ako základu pre vypracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov (predmetu diela). Žalovaný podľa názoru okresného súdu ako zhotoviteľ potom nemôže s odkazom na ust. § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka zodpovedať za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady nedokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi práve pre to, že zápisnica o prerokovaní špecifických podmienok, ktorá bola základom pre zostavenie registra, pre vykonanie kontrol a podkladom pre preberanie výsledkov prác do katastra s odkazom
na § 7 Metodického pokynu upravujúceho špecifické podmienky, tieto nevhodné pokyny preukazuje. Okresný súd bol názoru, že vzhľadom na nesprávne stanovené špecifické podmienky a ich neskoršie doplnenie až Dodatkom č. 1 k špecifickým podmienkam zo dňa 24.03.2014 nebolo možné dielo dokončiť v dohodnutej a Dodatkami č. 3 a 4 k Zmluve o dielo č. 118/2010 lehote predĺženej do 30.11.2013 práve preto, že až v zápisnici z prerokovania špecifických podmienok zo dňa 18.12.2013 sa stanovili nové mapové podklady potrebné pre zhotovenie diela - registra obnovenej evidencie pozemkov.
2. Okresný súd mal za to, že žalobca nepreukázal také porušenie povinnosti žalovaného, na základe ktorého by súd mohol konštatovať, že ním vypracované dielo malo vady a nedorobky, ktoré neodstránil žalovaný ani na výzvu žalobcu a ani tým, že dielo v dôsledku okolnosti na jeho strane, nevyhotovil v dohodnutej lehote. Aj z tohto dôvodu okresný súd žalobu zamietol.
3. Okresný súd poukázal aj na obranu žalovaného, ktorý sa dovolával absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute s odkazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka. V Článku VI., bodu 7.2. zmluvy bolo stanovené, že v prípade, ak nedôjde k odstráneniu všetkých chýb a nedostatkov na strane zhotoviteľa do 30 dní od výzvy objednávateľa, resp. vrátenie diela zhotoviteľovi na opravu, je zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu - 5 % z ceny za príslušnú etapu spracovania za každý začatý týždeň omeškania od výzvy. V Článku IV., bodu 4.1. zmluvy bola dohodnutá cena za dielo s DPH pevnou sumou vo výške 299.244,54 Eur a ďalej v jednotlivých bodoch ustanovenia 4.1. bola dohodnutá cena za mernú jednotku v závislosti od charakteru riešených parciel. Okresný súd mal za to, že hoci bola dohodnutá povinnosť, za porušenie ktorej mohla žalovanému ako zhotoviteľovi vzniknúť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, nebol dostatočne určito a zrozumiteľne dohodnutý spôsob určenia zmluvnej pokuty, a preto takéto dojednanie o zmluvnej pokute s odkazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka bolo neplatné. Z Článku IV. Zmluvy o dielo č. 118/2010 nevyplynulo, že by cena za dielo bola dohodnutá za jednotlivé etapy diela, pretože cena za dielo bola dohodnutá ako pevná cena v sume 299.244,54 Eur. Ak zmluvná pokuta vo výške 5 % z ceny za príslušnú etapu spracovania diela sa odvíjala opäť od percenta vyplatenej ceny za dielo za jednotlivú etapu, ktorá bola naviac závislá od počtu merných jednotiek spracovávaných parciel a ich druhu, tak išlo o zmluvnú pokutu dohodnutú neurčitým spôsobom, a preto o absolútne neplatnú. Okresný súd poukázal na Článok V., bodu 5.1. Zmluvy o dielo číslo 118/2010, ktorý upravoval platobné podmienky, t.j. nešlo o dohodu o cene za spracovanie jednotlivej etapy diela, ale o dojednanie platobných podmienok žalobcu voči žalovanému, do akej výšky je povinný žalobca žalovanému zaplatiť za dielo po dokončení jednotlivej etapy príslušným dohodnutým percentom z celkovej ceny diela.
4. Podľa záveru okresného súdu bola nedôvodná aj žaloba v časti, v ktorej sa žalobca dožadoval zaplatenia DPH zo zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na ust. § 2 zákona č. 222/2004 Z.z. a uviedol, že zmluvná pokuta nie je dodaním alebo nadobudnutím tovaru za protihodnotu a ani poskytnutím služby za protihodnotu, ba ani dovozom tovaru do tuzemska. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Okresný súd bol názoru, že zmluvná pokuta preto nemohla byť predmetom dane s odkazom na ust. § 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Ak žalobca uplatnil v rámci vyčíslenej zmluvnej pokuty nárok na zaplatenie 20 % DPH, tak takýto nárok bol nedôvodný.
5. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov proti žalobcovi v rozsahu 100 % (poznámka krajského súdu: pokiaľ aj v odseku 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu sa uvádza priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu, a to v rozsahu 100 % úspešnému žalobcovi, tak v spojení aj s výrokom II. napadnutého rozsudku okresného súdu bolo zrejmé, že išlo len o zrejmú nesprávnosť, keďže úspešnou sporovou stranou bol žalovaný).
6. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 05.12.2019 (č.l. 381-382 spisu), ktoré bolo doručené podľa č.l. 383 spisu dňa 10.12.2019. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalobou si proti žalovanému uplatnil istinu vo výške 84.492,52 Eur spolu s úrokom z omeškania titulom zmluvnej pokuty podľa Zmluvy o dielo číslo 118/2010 zo dňa 01.04.2010 v znení dodatkov, na základe ktorej zmluvy sa žalovaný stal zhotoviteľom diela registra obnovenej evidencie pozemkov pre katastrálne územie O., Obec Belá, okres Žilina. V prvom rade žalobca namietal nesprávne doručenie rozsudku okresného súdu, ak bolo do elektronickej schránky E0000000006 identite Elektronické doručovanie orgánu štátnej správy na úseku katastra IČO: 00166260 sufix:10002, ktoré je možné jedine cez portál
Slovensko.sk. Žalobca poukázal na ust. § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Predmetný rozsudok okresného súdu podľa žalobcu nebol doručený v súlade so zákonom o e-Governmente, keďže nebol doručený do oficiálnej elektronickej schránky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Žalobca uviedol, že komunikuje elektronicky prostredníctvom interného systému na elektronické odosielanie dokumentov. Týmto spôsobom zasielal súdu svoje vyjadrenia v predmetnej veci. Interný systém na elektronické odosielanie dokumentov automaticky generuje odpoveď „Na túto správu prosím neodpovedajte.“, čo v tomto prípade okresný súd nerešpektoval a aj napriek tomu doručoval predmetný rozsudok prostredníctvom interného systému, čo bolo v rozpore s ust. § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na ust. § 362 ods. 3 CSP. Žalobca mal za to, že ak rozsudok okresného súdu nebol doručený, tak táto skutočnosť zakladá jeho nárok na podanie odvolania aj napriek skutočnosti, že podľa priloženej doložky právoplatnosti, ktorú Okresný súd Námestovo na vyžiadanie zaslal žalobcovi, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2019. Právoplatnosť tejto listiny nastala na základe fikcie doručenia vzhľadom na skutočnosť, že verejná listina bola doručená do nesprávnej elektronickej schránky žalobcu a tento sa s ňou nemohol oboznámiť a rovnako nemohol podať v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalobca uviedol, že okresný súd svoje odôvodnenie a rozhodnutie založil na Znaleckom posudku č. 9/2019, vypracovanom Ing. Jánom Šimunom, znalcom z odboru 150000 - geodézia a kartografia Horné Príbelce č. 117, 991 25 Príbelce. Tento znalecký posudok ako dôkazný prostriedok nebol zo strany okresného súdu žalobcovi zaslaný na vyjadrenie, čím došlo k porušeniu Čl. 9 základných zásad vyplývajúcich z CSP, podľa ktorého „strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon“. Podľa žalobcu došlo k porušeniu ust. § 219 ods. 1, 2 CSP, nakoľko nebol oboznámený s termínom pojednávania, na ktorom by eventuálne mohol byť vynesený rozsudok vo veci samej. Z poslednej komunikácie medzi žalobcom a súdom sa žalobca vyjadroval k žiadosti žalovaného o prerušenie konania vzhľadom na náročnosť vypracovania znaleckého posudku a následne žiadal o pokračovanie v konaní, pričom nikdy neobdržal žiadne uznesenie okresného súdu o prerušení konania. Žalobca preto navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 20.01.2020 (č.l. 395-396 spisu). Žalovaný primárne zdôraznil, že rozsudok bol žalobcovi riadne doručený, o čom svedčí elektronická doručenka, kedy k doručeniu žalobcovi došlo dňa 22.10.2019 o 11. hod. 11. min. a 55. sek.. Žalobca odvolanie doručil na okresný súd dňa 09.12.2019, teda po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania, čím je odvolanie podané oneskorene a z tohto titulu žalovaný ho navrhol odmietnuť v zmysle ust. § 386 písm. a) CSP. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že rozsudok okresného súdu bol doručený do nesprávnej elektronickej schránky. Sám žalobca potvrdil, že mu okresný súd doručil napadnutý rozsudok do elektronickej schránky, avšak údajne podľa žalobcu nesprávnej. Žalovaný zvýraznil, že žalobca nenamieta, že by mu rozsudok okresného súdu nebol doručený do elektronickej schránky. Z elektronickej doručenky vyplýva, že okresný súd doručil napadnutý rozsudok žalobcovi do aktivovanej elektronickej schránky podľa ust. § 29 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente a dôkazom toho, že táto elektronická schránka bola aktivovaná aj v čase doručovania napadnutého rozsudku okresného súdu je to, že žalobca elektronickú správu obsahujúcu napádaný rozsudok prevzal. Rozsudok okresného súdu preto nebol žalobcovi doručený márnym uplynutím úložnej lehoty, tzv. fikcia doručenia. Z elektronickej doručenky vyplýva, že adresátom, ktorému bol rozsudok okresného súdu doručený, bol žalobca. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 30 ods. 1, 5 zákona o e-Governmente v spojení s ust. § 30 ods. 3, a preto je potrebné údaje na elektronickej doručenke považovať za pravdivé, ak nie je preukázaný opak. Neobstojí ani námietka žalobcu, že by okresný súd svoje rozhodnutie postavil na Znaleckom posudku č. 9/2019 vypracovanom znalcom Ing. Jánom Šimunom, ako aj, že tento znalecký posudok nebol zaslaný žalobcovi na vyjadrenie. Tieto tvrdenia žalobcu neobstoja. Žalovaný zvýraznil, že okresný súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a z dôvodu absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal v danom spore. Naviac, žalovaný sám zaslal listom dňa 26.08.2019 žalobcovi Znalecký posudok č. 9/2019 a z dôvodu veľkosti súboru po častiach v štyroch samostatných e-mailoch. Doručenie Znaleckého posudku č. 9/2019 žalobca potvrdil e-mailovou správou. Tento znalecký posudok bol doručený aj zo strany okresného súdu, a to dňa 30.08.2019 do elektronickej schránky žalobcu. Žalovaný sa nestotožnil ani s odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý namietal porušenie ust. § 219 ods. 1, 2 CSP. Rozsudok bol vynesený na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 11.09.2019. Na toto pojednávanie bol žalobca predvolaný, ktoré predvolanie mu
bolo dňa 04.07.2019 doručené do elektronickej schránky žalobcu. Elektronická doručenka k zaslaniu predvolania na pojednávanie sa nachádza v súdnom spise pod č.l. 307 spisu. Podľa žalovaného okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a svoje rozhodnutie aj precízne odôvodnil tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke. Z tohto dôvodu žalovaný navrhol primárne odvolanie žalobcu odmietnuť ako oneskorene podané, alternatívne, ak by sa odvolací súd zaoberal vecou samou, tak žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania.
8. Žalovaný podaním zo dňa 10.02.2020 (č.l. 408-409 spisu) zaslal doplnenie vyjadrenia k odvolaniu žalobcu, podľa ktorého v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente správcom ústredného portálu verejnej správy je Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Prevádzkovateľom ústredného portálu verejnej správy je Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby. Z e-mailovej správy Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby zo dňa 31.01.2020 vyplýva, že elektronická schránka pre subjekt URI: ico://sk/00166260_10002, do ktorej okresný súd doručil rozsudok, je aktivovaná na doručovanie a vlastníkom (majiteľom) tejto elektronickej schránky je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, t.j. žalobca. Okresný súd preto postupoval pri doručovaní napadnutého rozsudku správne, ak tento bol doručený žalobcovi do jeho aktivovanej elektronickej schránky podľa ust. § 29 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente. Žalovaný preto navrhol odvolanie žalobcu odmietnuť, resp. napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.
9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 10.02.2020 (č.l. 424-426 spisu). Žalobca zotrval na tom, že rozsudok mu nebol doručený, resp. že síce bol doručený do elektronickej schránky, ale oboznámil sa s touto skutočnosťou až dňa 26.11.2019 po telefonickom dopyte na Okresnom súde Námestovo, na základe čoho bola prehľadaná aj elektronická schránka, ktorá slúži výlučne na odosielanie elektronických zásielok, v žiadnom prípade na ich prijímanie, pričom žalobca poukázal na postup okresného súdu, ktorý výzvy, predvolanie, doručoval žalobcovi cez portál Slovensko.sk, avšak znalecký posudok s výzvou na vyjadrenie a samotný rozsudok, boli nepochopiteľne doručené do schránky, ktorá neslúži na prijímanie elektronických zásielok. Žalobca zdôraznil, že dňa 21.11.2019 mu z okresného súdu bol vrátený spisový materiál a až na základe telefonického dopytu na Okresný súd Námestovo dňa 26.11.2019 zistil, že v predmetnej veci bol vynesený rozsudok, ktorý na základe fikcie doručenia nadobudol právoplatnosť a podľa ktorého bola žaloba zamietnutá. Žalobca poukázal na to, že z elektronickej doručenky nevyplýva, že by predmetný rozsudok bol z elektronickej schránky aj prevzatý, z toho vyplýva, že žalobca sa s týmto rozsudkom neoboznámil a nedostal sa do jeho dispozičnej sféry. Ohľadne doručovania súdnych zásielok žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 190/2009. Žalobca poukázal na to, že znalecký posudok, z ktorého okresný súd vychádzal pri rozhodovaní, bol rovnako doručený do elektronickej schránky, ktorá neslúžila na prijímanie elektronických zásielok, ale iba na odosielanie. Žalobca ďalej poukázal na to, že je pozoruhodné, keď rozsiahly znalecký posudok bol do schránky doručený dňa 30.08.2019, avšak samotný rozsudok bol vydaný už dňa 11.09.2019. Žalobca uviedol, že znalecký posudok mu bol zaslaný e-mailom až dňa 26.08.2019, t.j. takmer rok a pol po tom, čo mal byť vypracovaný znalecký posudok predložený okresnému súdu. Ďalej žalobca zotrval na porušení ust. § 219 ods. 2, 3 CSP. Po lustrácii webovej stránky Okresného súdu Námestovo, ako aj webovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR žalobca zistil, že nikde nebolo uvedené, že by sa pojednávanie v predmetnej veci malo konať. Žalobca nebol riadne a včas oboznámený s miestom a časom vyhlásenia rozsudku, a preto mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/02 v spojení s judikátom R 64/2002, R 14/2010 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 16/2011. Žalobca konštatoval, že nedošlo k riadnemu doručeniu napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu mu bolo porušené jeho právo a odňatá možnosť konať pred súdom a následne uplatniť procesné práva, vrátane práva podať odvolanie voči rozsudku, s ktorým žalobca nesúhlasil, preto žiadal odvolaniu vyhovieť a doručiť napadnutý rozsudok do oficiálnej elektronickej schránky žalobcu.
10. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 9. marca 2020 (č.l. 423 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému prostredníctvom zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa k nemu.
11. Podaním zo dňa 24.03.2020 zaslal žalobca vyjadrenie k doplneniu vyjadrenia žalovaného. Poukázal na technický účet Elektronické doručovanie orgánu štátnej správy na úseku katastra, IČO: 00 166 260, suffix: 10002, ktorý zriadil žalobca za špecifickým účelom, a to doručovania rozhodnutí/oznámení/ výziev/iných dokumentov z katastrálnych odborov okresných úradov a z Úradu jednotlivým účastníkom
katastrálnych konaní, resp. klientom. V zaslaných správach sa uvádza: „Vám v prílohe správy zasiela rozhodnutie. V prípade nejasností sa obráťte na príslušný katastrálny odbor okresného úradu podaním cez Ústredný portál verejnej správy (www.slovensko.sk). Na túto správu prosím neodpovedajte.“ Žalobca zvýraznil, že technický účet Elektronické doručovanie orgánu štátnej správy - ELODO, slúžil výhradne na jednosmernú komunikáciu, t.j. na odosielanie úradných listín okresných úradov, katastrálnych odborov a Úradu, preto aj v správach bolo uvedené upozornenie, a preto ako odosielateľ elektronického podania cez uvedený technický účet je v elektronickej schránke adresáta označený: ELODO a nie Úrad. Z dôvodu, že technické schránky žalobcu nie sú oficiálnym prijímacím miestom elektronickej korešpondencie a sú zriadené pre svoje špecifické poslanie, nebolo možné z dôvodu ich technického zamerania považovať za rovnocenné k hlavnej základnej schránke žalobcu, a teda akákoľvek elektronická komunikácia s výnimkou tej, na ktorú sú určené, nemôže spôsobovať žiadne právne účinky, a to z dôvodu, že technicky nie je možné v každom jednom prípade doručenie/prijatie správy tak, ako to zamýšľal odosielateľ do tejto schránky. Z technických dôvodov akákoľvek správa zaslaná do technickej schránky žalobcovi sa v schránke nezobrazí, a teda o obsahu správy, ktorá sa ani nedostane do dispozičnej sféry príjemcu, sa žalobca nikdy nedozvie. Žalobca zdôraznil, že z objektívnych technických dôvodov nikdy nebol zo strany okresného súdu, ani žiadnej inej tretej osoby doručený akýkoľvek dokument odoslaný do technickej schránky Elektronické doručovanie orgánu štátnej správy na úseku katastra, IČO: 00166260, suffix: 10002, hoci táto schránka je aktivovaná, ale je určená na doručovanie listín z okresných úradov, katastrálnych odborov a Úradu smerom k účastníkom konania, resp. ich klientom a nie naopak. Z tohto dôvodu žalobca zopakoval, že žiada o doručenie rozsudku okresného súdu, keďže mu nebol do dnešného dňa doručený.
12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu odmietol ako oneskorene podané podľa ust. § 386 písm. a) CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
13. Skôr, ako mohol krajský súd pristúpiť k posúdeniu odvolania žalobcu zo dňa 05.12.2019 proti rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením (ďalej len „rozsudok“ v správnom gramatickom tvare) vo veci samej, bol povinný skúmať, či boli splnené procesné podmienky konania pred odvolacím súdom, medzi ktoré patrí aj včasnosť podaného odvolania žalobcom. To, či žalobca podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote si vyžadovalo, aby krajský súd vyhodnotil, či došlo ku kvalifikovanému doručeniu napadnutého rozsudku okresného súdu žalobcovi. Za týmto účelom preto krajský súd primárne zvolil postup, keď podaním zo dňa 27.05.2020 (č.l. 445 spisu) vrátil spisový materiál okresnému súdu, aby sa tento oboznámil s odvolaním žalobcu zo dňa 05.12.2019, s následnými podaniami žalobcu, žalovaného ohľadne doručovania napadnutého rozsudku okresného súdu a vyjadril sa k spôsobu doručovania napadnutého rozsudku okresného súdu, keďže išlo o úkon, ktorý uskutočňoval okresný súd.
14. Okresný súd pri opätovnom predložení spisového materiálu Krajskému súdu v Žiline v predkladacej správe č.k. 1Cb/24/2015-447 zo dňa 03.07.2020 uviedol, že rozsudok okresného súdu zo dňa 11.09.2019 napadnutý odvolaním žalobcu, bol doručený do schránky, ktorú mal žalobca v čase doručovania rozsudku aktivovanú na doručenie, a to Úrad geodézie, kartografie a katastra SR - ico:// sk/00166260_10002 v zmysle doručenky na č.l. 355 spisu. Z tejto schránky boli na okresný súd doručované aj podania žalobcu, napr. podané odvolanie. V súčasnej dobe je táto schránka premenovaná na „Elektronické doručovanie orgánu štátnej správy na úseku katastra“. Okrem tejto schránky mal žalobca aktivovanú ešte jednu schránku na doručovanie: ico://sk/00166260 - na doručovanie. Okresný súd sa vyjadril, že nemal pochybnosti o tom, že rozsudok, ako aj iné podania sa doručujú správne, pretože obidve schránky mal žalobca aktivované na doručenie a obidve patrili žalobcovi. Z doručenky o doručovaní rozsudku vyplynulo, že žalobca rozsudok prevzal dňa 22.10.2019 o 11:11 hod., ktorý bol zo strany okresného súdu odosielaný toho istého dňa 22.10.2019 o 9:06 hod., t.j. žalobca prevzal rozsudok po dvoch hodinách od jeho odoslania. Okresný súd bol toho názoru, že žalobca o doručovaní rozsudku musel vedieť. Okresný súd nevie posúdiť, či schránka, ktorá bola aktivovaná na doručovanie, bola zo strany žalobcu určená len na odoslanie, ide o technickú záležitosť, ktorá ale podľa jeho názoru nie je možná, ak má niekto aktivovanú schránku na doručenie, musí slúžiť nielen na odosielanie písomností, ale aj na ich prijímanie. V neposlednom rade okresný súd poukázal aj na správu NASES - Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby, z ktorej vyplynulo, že elektronická schránka pre subjekt URI: ico://sk/00166260_10002, do ktorej schránky bol doručený rozsudok okresného súdu, bola aktivovaná na doručovanie a vlastníkom (majiteľom) tejto elektronickej schránky bol Úrad geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky, a to žalobca v zmysle č.l. 409 spisu. Rozsudok okresného súdu nebol preto doručený fikciou doručenia a žalobcovi bol rozsudok podľa názoru okresného súdu doručený správne.
15. Podľa ust. § 3 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) písm. l) o vymedzení základných pojmov, na účely tohto zákona sa rozumie elektronickou schránkou elektronické úložisko, v ktorom sú uchovávané elektronické správy a notifikácie a v zmysle písm. n) ust. § 3 identifikátorom osoby pri orgáne verejnej moci a pri právnickej osobe je identifikačné číslo organizácie.
16. Podľa ust. § 30 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.
17. Podľa ust. § 30 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.
18. Podľa ust. § 30 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel.
19. Podľa ust. § 32 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, a) ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy, b) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel, c) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a nedoručuje sa do vlastných rúk, deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy.
20. Krajský súd sa oboznámil s obsahom celého spisového materiálu a vzhľadom aj k citácii vyššie uvedených zákonných ustanovení mal nepochybne za preukázané, že z doručenky na č.l. 355 spisu v spojení s doručenkou na č.l. 446 spisu vyplýva to, že rozsudok okresného súdu bol doručený adresátovi, a to žalobcovi dňa 22.10.2019 o 11:11 hod., keď ako prijímateľ doručovanej zásielky, a to napadnutého rozsudku okresného súdu bol označený žalobca identifikátorom, ktorým bolo identifikačné číslo žalobcu IČO: 00 166 260 s údajom, že správa bola úspešne doručená. Elektronická doručenka podľa č.l. 446 spisu v spojení s doručenkou na č.l. 355 spisu, ktorá obsahuje údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy, resp. doručovaného rozsudku okresného súdu je relevantným dôkazom o účinnom doručení rozsudku okresného súdu žalobcovi, t.j. ak táto doručenka obsahuje uvedené údaje, ktoré sa považujú za pravdivé, pokiaľ žalobca nepreukázal opak, tým potvrdzuje účinné doručenie rozsudku okresného súdu žalobcovi s dátumom doručenia dňa 22.10.2019. Od tohto dátumu doručenia, t.j. od 23.10.2019 začala plynúť žalobcovi zákonom stanovená lehota 15-tich dní na podanie odvolania, preto ak žalobca uskutočnil odvolanie podaním zo dňa 05.12.2019, ktoré doručil dňa 10.12.2019 elektronicky a následne podal na poštu dňa 09.12.2019 (č.l. 389 spisu), tak došlo k jeho podaniu po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, z ktorého dôvodu bolo odvolanie žalobcu zo dňa 05.12.2019 krajským súdom odmietnuté ako odvolanie podané po lehote.
21. K odvolacím dôvodom žalobcu o nedoručení napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd uvádza, že neboli relevantné, pretože žalobca nevyvrátil údaje obsiahnuté v elektronickej doručenke na č.l. 446 spisu v spojení s doručenkou na č.l. 355 spisu. Krajský súd preto vychádzal z údajov, ktoré boli obsiahnuté na tejto elektronickej doručenke. K námietkam žalobcu, ktorý nie v ním podanom odvolaní zo dňa 05.12.2019, ale až v podaní zo dňa 24.03.2020 rozoberá „technické okolnosti“ zriadených schránok (zriadené tri elektronické schránky, jednu základnú a dve technické), t.j. keď je zriadená schránka žalobcu elektronického doručovania orgánu štátnej správy na úseku katastra IČO: 00 166 260, suffix: 10002, za špecifickým účelom doručovania rozhodnutí, oznámení, výziev, iných dokumentov
z katastrálnych odborov, okresných úradov a z Úradu jednotlivým účastníkom katastrálnych konaní, resp. klientom, krajský súd uvádza, že toto zdôvodnenie technickej schránky zostalo bez vplyvu k tomu, že ku kvalifikovanému doručeniu rozsudku okresného súdu podľa elektronickej doručenky na č.l. 446 spisu žalobcovi došlo dňa 22.10.2019. Z údaju na elektronickej doručenke vyplýva, že rozsudok okresného súdu bol doručený do elektronickej schránky žalobcu, ktorá bola identifikovaná identifikačným číslom žalobcu IČO: 00 166 260. Podľa úkonov doručovania pred okresným súdom a z postupu žalobcu nevyplynulo, že by tento upozornil okresný súd, že nie je možné doručovanie do tzv. technickej elektronickej schránky žalobcu. Krajský súd neakceptoval námietku žalobcu uvedenú v odvolaní v tom, že by okresný súd doručoval rozsudok okresného súdu do nesprávnej elektronickej schránky žalobcu. Ak podľa žalobcu tento má interný systém na elektronické odosielanie dokumentov a osobitne elektronickú schránku na doručovanie dokumentov, tak viac elektronických schránok nemá byť prostriedkom k tomu, aby sa dodatočne a účelovo spochybňovalo doručovanie súdnych rozhodnutí, prípadne by následne bola spochybňovaná právoplatnosť súdneho rozhodnutia. Krajský súd v zhode s vyjadrením okresného súdu na č.l. 448 spisu konštatuje, že žalobca v čase doručovania napadnutého rozsudku okresného súdu mal aktivované obidve schránky na doručenie, preto došlo k účinnému doručeniu rozsudku okresného súdu žalobcovi dňa 22.10.2019.
22. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na e-mailovú komunikáciu v zmysle č.l. 409 spisu v spojení s doplnením vyjadrenia žalovaného datovaného 10.02.2020 (č.l. 408 spisu), keď Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, so sídlom v Bratislave (NASES) oznámila, že elektronická schránka pre subjekt URI: ico://sk/00166260_10002 bola aktivovaná na doručovanie v čase doručovania napadnutého rozsudku okresného súdu, pričom vlastníkom tejto elektronickej schránky bol subjekt URI: ico://sk/00166260_10002 s názvom Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Krajský súd dodáva, že pokiaľ ide o elektronickú aktivovanú schránku žalobcu ico://sk/00166260_10002, tak táto až v súčasnej dobe bola premenovaná na „Elektronické doručovanie orgánu štátnej správy na úseku katastra“. V zmysle uvedeného bolo určujúce, že napadnutý rozsudok okresného súdu bol doručený žalobcovi, keď aj zákon č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente vyžaduje doručenie a nie či si ho adresát aj „prevezme“. Ak má žalobca zriadené viaceré elektronické schránky tak, ako na to poukazoval až v podaní zo dňa 24.03.2020 (č.l. 436 b, c spisu), uvedené nemalo dopad na kvalifikované doručenie rozsudku okresného súdu žalobcovi, ktorý bol účinným spôsobom doručený do elektronickej schránky žalobcu.
23. Ku kvalifikovanému a účinnému doručeniu rozsudku okresného súdu žalobcovi do jeho elektronickej schránky, a to dňa 22.10.2019 pristupuje aj tá skutočnosť, že žalobca nevyužil ani prípadný postup v zmysle ust. § 33 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente vo forme návrhu na rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia.
24. K účinnému a kvalifikovanému doručeniu rozsudku okresného súdu žalobcovi pristupuje aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 430/2018-21 zo dňa 1. augusta 2018, v ktorom ústavný súd uviedol (ods. 23. odôvodnenia), že systém doručovania do elektronickej schránky subjektu a jej nastavenie je čisto vecou užívateľa elektronickej schránky, ktorý je v zmysle zákona o e- Governmente a súvisiacich predpisov povinný dbať o jej bezproblémový chod, a preto sa ústavný súd ani nemôže zaoberať otázkou, či elektronické systémy, ktoré sťažovateľ využíva (vrátane nastavenia služieb v overovaní a kvalifikovaného elektronického podpisu a elektronickej schránky), boli nastavené správne, a preto tieto otázky posudzoval len na základe informácií poskytnutých krajskému súdu prostredníctvom Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby, resp. informatika súdu.
25. Uvedené závery a zhodnotenia preto nepochybne vyústili do záveru o tom, že žalobca nepodal odvolanie v zákonom stanovenej odvolacej lehote, preto toto vo vyvolanom odvolacom konaní muselo byť odmietnuté ako oneskorene podané.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré bolo primerane aplikované v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalobca podaním odvolania po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty procesne zavinil, že toto jeho odvolanie muselo byť odmietnuté, preto žalovanému proti žalobcovi bol priznaný v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.