Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ek-89-2020.pdf
PDF · 101.72 KB
Case nature
Subarea
34Ek/89/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: RS-1, s.r.o., so sídlom Priemyselná 10, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO 45 556 954, zast. POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO 50 568 124, proti povinnému: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice-Staré Mesto, IČO 36 599 361, o vymoženie 48 202,32 EUR s príslušenstvom, ktorú vykonáva súdny exekútor JUDr. Jozef Blaško, so sídlom exekútorského úradu Kpt. Nálepku č. 8, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod sp. zn. 5EX 42/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Ek/89/2020 zo dňa 06.04.2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti vo výške 324,43 EUR, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.01.2020 domáhal od povinného vymoženia 48 202,32 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30Cb/147/2016 zo dňa 11.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/136/2018 zo dňa 27.08.2019. Súd vydal dňa 21.01.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, JUDr. Jozefovi Blaškovi, so sídlom exekútorského úradu Kpt. Nálepku č. 8, 071 01 Michalovce, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 5EX 42/20.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 06.04.2020 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní vo výške 324,43 EUR. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že povinný sa domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu podaného dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/136/2018 zo dňa 27.08.2019 spolu s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti. Povinný mal za to, že podanie dovolania treba považovať za inú skutočnosť, ktorú Exekučný poriadok považuje za dôvod zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d), nakoľko bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Príkladmo uviedol uznesenia Najvyššieho súdu SR, v ktorých ten rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, pričom k návrhu na zastavenie exekúcie priložil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/95/2018 zo dňa 15.01.2019 (ktorým bolo v inom konaní rozhodnuté o odklade vykonateľnosti rozhodnutia s ohľadom na prebiehajúcu exekúciu), rovnopis podaného dovolania zo dňa 20.12.2019 a sprievodný list. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Poukázal, že podanie dovolania nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Ak by aj dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia pri ďalšom postupe by exekučný súd
musel prihliadať na skutočnosť, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Námietky povinného o možnom vzniku škody na jeho majetku a vzniku stavu právnej neistoty považoval za irelevantné.
3/ Za aplikácie ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5 a § 61l ods. 3 prvej vety zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) posúdil vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný. Uviedol, že podanie dovolania nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a nepredstavuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník bol toho názoru, že exekúcia je vedená na podklade rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a teda je spôsobilým exekučným titulom. Skutočnosť, že zo strany povinného došlo k podaniu dovolania na Najvyšší súd SR žiadnym spôsobom neovplyvňuje exekučný titul a nespôsobuje jeho zánik, prípadne zastavenie exekúcie. Pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyšší súdny úradník nezaoberal dôvodmi, ktoré uviedol povinný v podanom dovolaní, nakoľko neboli pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie relevantné. Keďže podanie dovolania voči exekučnému titulu samo o sebe nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie, v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie dovolací súd ešte o dovolaní nerozhodol, exekučný titul na základe ktorého sa vedie exekúcia predstavuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré nestráca vlastnosti exekučného titulu, dospel k záveru, že tu nie je prítomný dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Návrh povinného na zastavenie exekúcie preto podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. Oprávnenému, ktorý si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil trovy, priznal trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie) v celkovej výške 324,43 EUR, ktoré budú vymáhané po právoplatnosti uznesenia na základe dodatku k povereniu.
4/ Voči rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť povinný, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že exekúciu zastaví a oprávnenému uloží povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi. Zopakoval, že podal voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach dovolanie spolu s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti, nakoľko ho považoval za nezákonný, a ktoré na dôkaz predložil aj exekučnému súdu. Zotrvával na svojom tvrdení, že dovolanie s návrhom na odklad je skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. V prípade, ak súd nezastaví prebiehajúcu exekúciu a Najvyšší súd SR zruší nezákonné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach až po skončení exekučného konania z dôvodu vymoženia pohľadávky, v dôsledku uplatňovania zásady zákazu navrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní, nebude možné už tento zákonný dôsledok zmeniť. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 03.05.2011, sp. zn. III. ÚS 41/2011, ktorý okrem iného vyslovil: „Ústavnému súdu sú z jeho rozhodovacej činnosti (napr. IV. US 2 74/08, IV. ÚS 221/07) známe prípady, keď najvyšší súd na základe podaných mimoriadnych opravných prostriedkov (mimoriadneho dovolania) zrušil nezákonné rozhodnutie vydané v exekučnom konaní okresnými súdmi, avšak keďže medzi časom bolo exekučné konanie skončené z dôvodu vymoženia pohľadávky, rozhodnutie najvyššieho súdu už nemohlo zmeniť zákonný dôsledok tohto vymoženia pohľadávky - t. j. skončenie exekučného konania. Ústavný súd sa v takýchto prípadoch plne stotožňuje s citovaným právnym názorom, že vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie dochádza ku skončeniu exekučného konania a že v dôsledku uplatňovania zásady zákazu navrátenia do predošlého stavu nemožno už tento zákonný dôsledok zmeniť." Na druhej strane, ak by súd návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu zastavil, išlo by o rozhodnutie procesnej povahy, a teda takéto zastavenie exekúcie by nebránilo možnosti podania návrhu na vykonanie exekúcie opätovne (v prípade nevyhovenia dovolaniu Najvyšším súdom SR). Tým, že Okresný súd Banská Bystrica zastaví prebiehajúcu exekúciu z dôvodu podaného dovolania a návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, nebude posudzovať právoplatnosť ani vykonateľnosť rozhodnutia súdu a nebude ani posudzovať prípustnosť dovolania, ale len predíde škode, ktorá môže nenávratne vzniknúť povinnému z dôvodu nezákonne vykonanej exekúcie.
5/ Právna teória k § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku uvádza, že ide o generálne ustanovenie, ktoré exekučný súd aplikuje v prípadoch kedy exekúcia nemôže byť vedená pre určité dôvody, pričom však nejde o zánik práva priznaného exekučným titulom, zrušenie exekučného titulu alebo dôvod podľa osobitného predpisu. Konajúci súd sa podľa neho vo vyššie naznačenom smere vôbec nevysporiadal s ním uvedenými argumentmi. Zdôraznil, že jeho argumentácia nebola postavená na tom, že podané dovolanie bude mať odkladný účinok, ale na tom, že exekučný titul bude právoplatný, vykonateľný a aj napriek tomu bude v danom prípade existovať právna prekážka vymáhateľnosti právneho nároku.
Odpoveď, ktorú poskytol konajúci súd s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 60/04-70 z 19.05.2004, vôbec nereflektuje na jeho právne argumenty. Odôvodnenie rozhodnutia tak nespĺňa zákonné požiadavky uvedené v § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a poukázal, že za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno označiť všeobecné konštatovanie súdu, že argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné, ak súd vôbec nevysvetlí alebo iba nedostatočne vysvetlí, prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné. Čím dôkladnejšia a podrobnejšia je argumentácia účastníka konania, tým dôkladnejšia musí byť aj argumentácia súdu, ktorou predložené argumenty spochybňuje alebo vyvracia.
6/ Oprávnený považoval napadnuté uznesenie za vecne správne a sťažnosť povinného proti uzneseniu za nedôvodnú. Povinný si podľa neho pojem „iné skutočnosti“, vykladá tak, že pod neho spadajú prípady „kedy exekúcia nemôže byť vedená pre určité dôvody, pričom však nejde o zánik práva priznaného exekučným titulom, zrušenie exekučného titulu alebo dôvod podľa osobitného predpisu“, s čím oprávnený nesúhlasil. Príslušný dôvod zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku sa aplikuje v prípade, ak existuje skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Musí ísť ale o prekážku, ktorá reálne bráni vykonaniu exekúcie, nie o subjektívnu nespokojnosť povinného s výkonom exekúcie. Povinný navyše žiadnym spôsobom neozrejmil, čo považuje za dôvod, pre ktorý údajne nemôže byť exekúcia vedená. Podanie dovolania povinným v danej veci nenapĺňa podstatu a znaky tzv. „inej skutočnosti, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu“ v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku tak, ako to tvrdí povinný a nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekučným titulom je v tomto konaní právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Toto rozhodnutie nemá žiadne vlastnosti, ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti a výkonu rozhodnutia nebránia ani žiadne iné okolnosti. Nevôľa povinného podriadiť sa výkonu rozhodnutia nie je dôvodom na zastavenie exekúcie.
7/ Podanie mimoriadneho opravného prostriedku (s návrhom na odklad vykonateľnosti exekučného titulu) považoval za dôvod na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Na odklad vykonateľnosti ako taký nie je právny nárok. Odloženie vykonateľnosti je dočasným, preventívnym a predbežným procesným úkonom súdu, ktorým súd dočasne suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia. Povinný do dnešného dňa nepreukázal, že by najvyšší súd odložil vykonateľnosť, preto je potvrdzujúci rozsudok stále riadne vykonateľný, a je exekučným titulom. Práve vykonateľnosť je tou vlastnosťou súdneho rozhodnutia, pri ktorej existencii je možné vynútiť splnenie povinnosti i proti vôli povinného autoritatívnou mocou štátu. Nie je teda dôvod nekonať, keď sa konať má. K tvrdeniam povinného, že vykonaním exekúcie by došlo k zásahu do majetku povinného, ktorý by nebolo možné uviesť do pôvodného stavu, oprávnený uviedol, že povinný prehliada rozdiel medzi zastavením exekúcie a odkladom exekúcie. Práve odklad exekúcie je tým inštitútom, ktorý slúži na to, aby sa povinný nedostal do nepriaznivej situácie v dôsledku vykonania exekúcie, a slúži aj k ochrane majetku povinného. Odklad exekúcie je dočasným riešením v prípade, ak nastali okolnosti, pre ktoré sa exekúcia v určitom okamihu nemôže vykonať. Avšak po uplynutí prekážky sa vo výkone rozhodnutia môže pokračovať. Zastavenie exekúcie je naopak inštitút, ktorý má trvalý charakter. Ak sa už raz exekúcia zastaví, nie je možné v tom istom exekučnom konaní pokračovať, ale iba začať nové exekučné konanie. K týmto záverom svedčí aj skutočnosť, že dôvody na zastavenie exekúcie sú striktne určené zákonom a sú iba štyri, pričom dôvodov na odklad exekúcie je podstatne viac. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zastavenie exekúcie by nepomerne viac chránilo povinného v porovnaní s oprávneným. Ak by totiž uplynula prekážka, pre ktorú je rozhodnutie dočasne nevykonateľné, oprávnený by v dôsledku zastavenia exekúcie stratil poradie pre svoje právo a musel by sa ho domáhať opätovným podaním návrhu na začatie exekúcie.
8/ Nesúhlasil ani s tvrdeniami povinného, že uznesenie nespĺňa zákonné požiadavky uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Povinný prehliada odôvodnenie uznesenia ako celok, pričom súd jednoznačne odôvodnil, prečo návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný, a teda že samotné podanie dovolania nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a nepredstavuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučný súd tak jednoznačne riadne odôvodnil, prečo nie je v tomto konaní dôvod na zastavenie exekúcie a námietky voči odôvodneniu Uznesenia povinným je preto potrebné odmietnuť. S prihliadnutím na vyššie uvedené navrhol sťažnosť celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov exekučného konania, vrátane trov právneho zastúpenia, a to v rozsahu 100 %.
9/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinným v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.
13/ Ako vyplýva z obsahu spisu exekučným titulom je v danom prípade rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30Cb/147/2016 zo dňa 11.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.08.2019, sp. zn. 3Cob/136/2018. V konaní nebolo sporné, že povinný podal na Okresnom súde Košice I dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.08.2019, sp. zn. 3Cob/136/2018 spolu s návrhom na odloženie vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia, ktoré ako dôkazy priložil aj k návrhu na zastavenie exekúcie.
14/ Povinný súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou, prečo je treba podané dovolanie s návrhom na odklad vykonateľnosti považovať za dôvod brániaci vymáhateľnosti exekučného titulu spadajúci pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. S jeho názorom nemožno súhlasiť, pretože vyšší súdny úradník dostatočne vysvetlil, že podanie dovolania (ani návrh na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia) nemá samo o sebe za následok zánik exekučného titulu, ani zastavenie exekúcie. Zároveň samotný povinný neviedol, v čom malo podanie dovolania spôsobiť prekážku vymáhateľnosti exekučného titulu, pokiaľ je naďalej právoplatný a vykonateľný. Pod pojem skutočnosti brániacej vymáhateľnosti exekučného titulu totiž nemožno zaradiť akúkoľvek skutočnosť nespadajúcu pod ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a/ až c/ Exekučného poriadku. Hoci zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, Exekučný poriadok - Komentár, 3. vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo 3/2011 z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. S určitosťou však medzi ne nemožno zaradiť podanie dovolania voči právoplatnému a vykonateľnému rozsudku, a to najmä s ohľadom na nemožnosť vopred určiť výsledok konania pred dovolacím súdom. Pokiaľ by dovolací súd dovolanie zamietol, zastavenie exekúcie by sa ukázalo ako nedôvodné, čo by malo za následok neprimeraný zásah do práv oprávneného, ktorý disponuje vykonateľným exekučným titulom (napr. vzniku ujmy v podobe nákladov vynaložených v zastavenom exekučnom konaní, straty poradia pri opätovnom vymáhaní pohľadávky a pod). Až v prípade, že by výsledkom konania dovolacieho súdu bolo rozhodnutie, ktorým by bolo dovolaniu vyhovené, t.j. exekučný titul by bol zrušený, resp. zmenený, nastala by právna skutočnosť
spôsobujúca zastavenie exekúcie, avšak nie podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, ale podľa § 61k ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku (zrušenie exekučného titulu).
15/ Ani prípadne najvyšším súdom odložená vykonateľnosť rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach by nemala vplyv na rozhodnutie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povolenie odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, samo o sebe ešte neznamená, že exekučný titul bude zrušený. Odklad vykonateľnosti môže len predznamenávať, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom môže byť v dovolacom konaní zrušené, prípadne aj zmenené. V rovine exekučného konania by následkom povolenia odkladu vykonateľnosti exekučného titulu (vysloveného v konaní pred dovolacím súdom) mal byť odklad exekúcie v zmysle 61h ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, o ktorom rozhoduje exekútor vydaním upovedomenia o odklade exekúcie. Súdny exekútor po zistení (najčastejšie oznámením povinného), že došlo k odkladu vykonateľnosti exekučného titulu, je povinný vydať upovedomenie o odklade exekúcie.
16/ Zákon síce chráni záujmy povinného (napr. možnosťou podať návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, návrh na odklad exekúcie a pod.), nemožno však zároveň zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo. V zmysle konštantnej judikatúry podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04-70 z 19.05.2004). Rozhodnutie dovolacieho súdu o tom, či bude exekučný titul zrušený alebo bude dovolanie zamietnuté, prípadne odmietnuté, je v tomto štádiu neisté, nie je vopred možné ustáliť záver, že povinný bude v dovolacom konaní úspešný. Preto nemôže podanie dovolania v tomto štádiu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie. Nakoľko len samotným podaním dovolania exekučný titul nezanikol a naďalej je podkladom vykonávanej exekúcie treba prihliadnuť na právo oprávneného na uspokojenie nároku, ktorý stále disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
17/ Za dôvodné sudca nepovažoval ani tvrdenia povinného, že ak by došlo k zrušeniu exekučného titulu až po vymožení pohľadávky oprávneného v tomto exekučnom konaní vznikla by mu škoda, pretože v čase rozhodovania o sťažnosti sa jednalo len o otázku hypotetickú, ktorú nebolo možné subsumovať pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, a preto nepredstavovala dôvod na zastavenie exekúcie. V súvislosti s tvrdením povinného o nemožnosti navrátenia do predošlého stavu možno len okrajovo dodať, že zásada zákazu restitutio in integrum v exekučnom konaní v platnom znení Exekučného poriadku zakotvená nie je (pred 01.04.2017 bola upravená v § 61 Exekučného poriadku). Podľa predchádzajúcej právnej však túto zásadu nebolo možné interpretovať tak ako to uvádzal povinný. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 85/2013 zo dňa 09.04.2014 ustanovenie § 61 Exekučného poriadku svojou úpravou zákazu restitutio in integrum v exekučnom konaní sleduje iný účel a priorizuje zásadne ochranu dobromyseľnosti tretej osoby, napr. vydražiteľa a nemôže sa dotýkať hmotnoprávnych vzťahov vzniknutých z bezdôvodného obohatenia, pre vznik ktorého je bez významu, či bolo plnené dobrovoľne alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia. Pokiaľ povinný poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 41/2011 zo dňa 03.05.2011, jeho závery na prejednávanú vec nedopadajú. Ústavný súd v ňom neposudzoval či je dôvodom zastavenia exekúcie podané dovolanie, ale posudzoval rozhodnutie exekučného súdu, ktorým námietky povinného voči exekúcii zamietol, pričom konštatoval, že exekučný titul, ktorý bol podkladom začatej exekúcie nemohol spĺňať materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu (keďže odporca v čase jeho vydania neexistoval) a preto bolo uvedeným rozhodnutím porušené právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ako už bolo v odseku 15 tohto uznesenia uvedené, nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu predstavuje dôvod zastavenia exekúcie spadajúci pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Povinný však exekúciu nenavrhoval zastaviť z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu. Jediným dôvodom, pre ktorý navrhoval exekúciu zastaviť bolo podanie mimoriadneho opravného prostriedku, k čomu už sudca vyššie uviedol, prečo ho nemožno považovať za skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu ako dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku.
18/ Na záver tak súd konštatuje, že povinným podané dovolanie voči exekučnému titulu (vrátane návrhu na odklad jeho vykonateľnosti) neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom. Preto sudca podľa § 250 ods. 1 CSP rozhodol tak, že sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.
19/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
22/ Keďže oprávnený bol v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom) a bol úspešný pri rozhodovaní súdu o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, vznikol mu v zmysle vyššie uvedených ustanovení nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Oprávnený si uplatnil trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Nakoľko Exekučný poriadok neupravuje postup súdu v prípade ich uplatnenia, no nevyčíslenia, sudca priznal oprávnenému náhradu konania vyplývajúcich zo spisu. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou bola istina vo výške 48 202,32 EUR, priznal sudca oprávnenému podľa § 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu vo výške 259,74 EUR (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 519,49 EUR), 10,62 Eur ako režijný paušál za rok 2020 + 20% DPH (54,07 EUR). Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 324,43 EUR priznané mu týmto rozhodnutím a trovy vo výške 324,43 EUR priznané mu napadnutým rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).