Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24S-248-2019.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Subarea
24S/248/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Disciplinárny senát č. 5DS, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Q.. T. K., W.., súdny exekútor, so sídlom D. XX, XXX XX A. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. DK 1/2019 zo dňa 26. septembra 2019 takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako navrhovateľ podal dňa 1. marca 2019 návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi Q.. T. K., W.., so sídlom Exekútorského úradu D. XX, XXX XX A. (ďalej len „ďalší účastník konania“). Vo veci bolo vykonané ústne pojednávanie a Disciplinárny senát č. 5DS Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č.k. DK 1/2019 zo dňa 26. septembra 2019 rozhodol tak, že „Návrh na začatie disciplinárneho konania sa zamieta“ (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že podaný návrh na disciplinárne konanie bol po stránke obsahovej a formálnej úplný, avšak nedostatok spočíval v signovaní návrhu, keďže nebol podpísaný Ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ale štátnou tajomníčkou. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané splnenie podmienok podľa § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, t. j. navrhovateľ nepreukázal žiadnym dôkazom, že Minister spravodlivosti Slovenskej republiky bol v čase podpísania návrhu neprítomný a taktiež nepredložil osobitné poverenie na zastúpenie ministra, ktoré by oprávňovalo štátnu tajomníčku podpísať návrh. 2 4 S / 2 4 8 / 2 0 1 9 - 2 -
2. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 5. novembra 2019 sa Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalobca“) domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č.k. DK 1/2019 zo dňa 26. septembra 2019. Žalobca v jednotlivých žalobných bodoch namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože ide o svojvoľné rozhodnutie disciplinárneho senátu, ktoré je v rozpore s dlhoročnou konštantnou rozhodovacou praxou ako i so znením Exekučného poriadku a Správneho poriadku, a preto navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 3. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 29. novembra 2019 uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s právnym názorom žalovaného. Podľa ďalšieho účastníka konania § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov explicitne uvádza dve výlučné alternatívy, ktoré umožňujú zastúpenie ministra, a to zastúpenie ministra v čase jeho neprítomnosti a poverenie štátneho tajomníka v iných prípadoch, pričom je nevyhnutné preukázať existenciu právnej skutočnosti, ktorá je s príslušnou alternatívou spojená. Ďalej uviedol, že na to, aby bol právny úkon určitý a zrozumiteľný, musí spĺňať podmienky, ktoré pre
daný právny úkon zákon explicitne vyžaduje. Bez pripojenia čitateľného mena a priezviska a označenia funkcie, z ktorej má byť právny úkon prejavený, daný právny úkon nenapĺňa pojmový znak určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže návrh na začatie disciplinárneho konania zo dňa 4. marca 2019 nespĺňa podmienky určitosti a zrozumiteľnosti, je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Ďalší účastník preto žiadal, aby bola žaloba Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 5. novembra 2019 ako nedôvodná zamietnutá v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25. novembra 2019 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí v celom rozsahu, ktoré považuje za skutkovo a vecne správne, zodpovedajúce zákonu so zohľadnením všetkých okolností konania. 5. Správny súd skôr, než pristúpil k vecnému prieskumu správnej žaloby, skúmal splnenie procesných podmienok konania a dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na jej podanie. Preto správu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol ako správnu žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou. 6. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej 2 4 S / 2 4 8 / 2 0 1 9 - 3 -
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 228d ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2019 proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia, nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia. Na konanie o správnej žalobe je kauzálne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky. 10. Podľa § 98 ods.1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 12. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 13. Podľa § 178 ods. 1, 2, 3 SSP (1) Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. (2) Prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. (3) Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 14. Z koncepcie správneho súdnictva, ktorá je zrejmá z § 2 ods. 2 SSP a vo vzťahu k správnym žalobám osobitne aj z ust. § 177 ods. 2 SSP je zrejmé, že úlohou správneho súdu je poskytovať ochranu subjektívnym právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Základom tejto koncepcie je čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu 2 4 S / 2 4 8 / 2 0 1 9 - 4 -
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 15. Na uvedený záver nadväzuje aj vymedzenie subjektu žalobcu v § 178 ods. 1 SSP. Žalobcom môže byť len fyzická alebo právnická osoba, u ktorej musia byť kumulatívne splnené dve podmienky:
- postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy,
- tvrdené ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Z uvedeného vyplýva, že nie každý účastník administratívneho konania je oprávnený na podanie správnej žaloby. Oprávneným na podanie správnej žaloby je len taký účastník administratívneho konania, ktorý tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bol rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Tomu zodpovedá aj ust. § 61 písm. a) SSP, v ktorom je vymedzené, že žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu. 17. Výnimkou, kedy správna žaloba nesmeruje k ochrane subjektívnych práv a záujmov, je správna žaloba prokurátora a iného subjektu výslovne oprávneného zákonom (§ 177 ods. 2 SSP). Iným subjektom je napr. zainteresovaná verejnosť, alebo subjekty v zmysle § 41 ods. 11 zák. č. 299/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Osobitnej povahe uvedených žalobcov zodpovedá definícia žaloby v § 161 písm. b) a c) SSP. Správna žaloba prokurátora smeruje k uplatňovaniu ochrany zákonnosti a správna žaloba zainteresovanej verejnosti smeruje k ochrane verejného záujmu v oblasti životného prostredia. 18. Žalobca v prejednávanej veci nie je prokurátorom, nie je ani zainteresovanou verejnosťou a oprávnenie na podanie správnej žaloby mu nevyplýva ani z iného osobitného predpisu. Je nepochybné, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania ako navrhovateľ disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi (ďalšiemu účastníkovi konania) a týmto svojím návrhom realizoval svoje verejno- mocenské oprávnenie vyplývajúce mu z § 223 ods. 2 Exekučného poriadku. Napriek tomu, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania (v postavení navrhovateľa), absentuje u neho splnenie druhej podmienky stanovenej v § 178 ods. 1 SSP, ktorej splnenie sa kumulatívne vyžaduje pre aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby, a to, že rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo vydané v disciplinárnom konaní, neovplyvnilo právnu 2 4 S / 2 4 8 / 2 0 1 9 - 5 -
pozíciu žalobcu a ani nespôsobilo zmenu jeho vlastného právneho postavenia. Uvedeným záverom správneho súdu zodpovedá aj Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 1/2012 zo dňa 27. júna 2012, ako aj Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/2011 zo dňa 9. júna 2011, I. ÚS 166/2011 zo dňa 9. júna 2011, II.ÚS 259/2011 zo dňa 4. júla 2012 a IV. ÚS 228/2011 zo dňa 2. júna 2011 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vo vzťahu ku ktorým Ústavný súd SR rozhodoval. 19. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že nestačí, aby bol žalobca účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom orgánu verejnej správy na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak podľa ústavného súdu nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené, a aspoň potenciálne možné. Samotné postavenie účastníka v administratívnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. Podľa Ústavného súdu SR sa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR veta in fine vzťahuje na situácie, keď zákonodarca obmedzí možnosť súdneho prieskumu správnych rozhodnutí určitého druhu. Práve z dôvodov uvedených v označených uzneseniach ústavného súdu sa správny súd odklonil od svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, v rámci ktorej závery ústavného súdu neboli zohľadnené. 20. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby. Napriek tomu, že bol účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorého súdneho prieskumu sa žalobca správnou žalobou domáhal, nebol v tomto konaní postupom žalovaného a ani jeho výslovným rozhodnutím ukrátený na svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch. Oprávnenie žalobcu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi (ďalšiemu účastníkovi) je verejno-mocenským oprávnením, ktoré nemožno zaradiť do sféry subjektívnych práv požívajúcich právnu ochranu v správnom súdnictve. Oprávnenie ministra spravodlivosti na iniciovanie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi nenesie znaky subjektívneho práva patriaceho fyzickej alebo právnickej osobe, zasiahnutím do ktorého subjektívneho práva by nastala nepriaznivá zmena v právnom postavení fyzickej alebo právnickej osoby. Výsledok takéhoto uplatnenia verejnej moci žalobcu v podobe napadnutého rozhodnutia žalovaného nemožno preskúmať správnym súdom, pretože by sa tým poskytla právna
ochrana oprávneniu žalobcu, ktorá mu v súlade s objektívnym právom nepatrí (§ 2, § 177 ods. 1, 2, § 178 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdnictva totiž nie je ochrana „subjektívnych práv“ orgánov verejnej moci pred inými orgánmi verejnej moci. 21. Správny súd zdôrazňuje, že na podanie správnej žaloby je oprávnený len taký účastník disciplinárneho konania, ktorý sa domáha ochrany svojich subjektívnych práv, na ktorých bol ukrátený. To znamená, že správnu žalobu nemôže podať akýkoľvek účastník 2 4 S / 2 4 8 / 2 0 1 9 - 6 -
administratívneho konania (disciplinárneho konania), najmä nie ten, ktorý nedisponuje takými subjektívnymi právami, ktoré by mohli byť porušené alebo ohrozené. Prosté postavenie žalobcu ako účastníka disciplinárneho konania preto nestačí. Žalobcovi nesvedčí aktívna žalobná legitimácia ani podľa § 177 ods. 2 SSP, pretože tak nestanovuje zákon. Citované ustanovenie nie je možné vykladať neprimerane extenzívne, pretože ide o princíp, ktorého normatívne vymedzenie striktne požaduje výslovné oprávnenie zákonom. Právo disciplinárnej iniciatívy tak, ako ho vymedzuje Exekučný poriadok (v ust. § 223), obsahovo nezakladalo oprávnenie žalobcu na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie podľa § 228d ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2019. 22. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania správny súd uplatnil všeobecnú zásadu stanovenú v § 170 písm. a) SSP, v zmysle ktorej žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil a ani nemal preukázané splnenie podmienok na aplikáciu § 171 SSP. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a contrario). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí by podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, 2 4 S / 2 4 8 / 2 0 1 9 - 7 -
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.