Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Csp-28-2020.pdf
PDF · 151.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/28/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: EOS Investment Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994/138, Braník, 142 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 014 11 641, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. S. H., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. Č. XXX, XXX XX Č., 2. S. H., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. Č. XXX, XXX XX Č., o zaplatenie 328.279,33 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 328.279,33 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 287.607,71 Kč od 31.5.2019 do zaplatenia, a to všetko im p o v o ľ u j e uhradiť v 160 eurových mesačných splátkach splatných vždy každého 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
Žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.2.2020 domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 328.279,33 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 287.607,71 Kč od 31.05.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe „Smlouvy o postoupení pohledávek“ zo dňa 30.05.2019 uzavretej medzi postupcom Česká spořitelna, a.s., Olbrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, IČO: 45 244 782 (ďalej len „Postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní uzatvorili dňa 23.08.2017 „Smlouvu o úvěru“ (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bol záväzok poskytnutia úveru Postupcom žalovaným a záväzok žalovaných poskytnutý úver splatiť a zaplatiť úroky z úveru a ďalšej ceny. Základné podmienky poskytnutia úveru: Celková výška úveru: 300.000,- Kč na úverovom účte č.: XXXXXXXXXX/XXXX, Výška mesačnej splátky: 6.417,- Kč k 05. dňu každého kalendárneho mesiaca, Dátum prvej splátky: 05.10.2017, Výška úrokovej sadzby: 14,90 % ročne, Výška RPMN: 16,65 %. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky a cenník Českej spořitelny, a.s., čo zmluvné strany v súlade s čl. 10 bod 10.9 potvrdili vlastnoručným podpisom. Postupca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 16.10.2018, pričom žalobca evidoval omeškané splátky vo výške 19.893,- Kč a vyzval žalovaných splatiť dlh najneskôr do 17.11.2018, vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.11.2018, pričom žalobca evidoval omeškané splátky vo výške 290.856,- Kč ku dňu 17.11.2018. Nakoľko žalovaný napriek výzve postupcu neplnil svoj záväzok riadne a včas, postupca v súlade s čl. 10 bod 10.6 Zmluvy postúpil pohľadávku na žalobcu. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 328.279,33 Kč, ktorá pozostávala z istiny vo výške 287.607,71 Kč, riadnych úrokov vo výške 23.331,- Kč, zmluvných úrokov z omeškania vo výške 14.399,62 Kč a poplatkov vo výške 2.941,- Kč v súlade s prílohou Smlouvy o postoupení pohledávek a platobnou históriu, kde Postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky k dnešnému dňu neuhradili žalovanú sumu ani len čiastočne. Je nesporné, že medzi postupcom a žalovanými vznikol záväzkový vzťah podľa § 2395 až 2400 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník, na základe ktorého postupca poskytol v prospech žalovaných úver v dohodnutej výške a žalovaní sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky za dohodnutých podmienok vrátiť a zaplatiť úroky. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť postupcu poskytnúť peňažné prostriedky v dohodnutej výške, čo aj urobil a žalovaným povinnosť plniť ustanovenia Zmluvy. V zmysle ust. § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Poukázal na čl. 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej aj „Nariadenie Rím I“), čl. 6 bod 1 Nariadenia Rím I, čl. 6 bod 3 Nariadenia Rím I. alebo b), určí sa rozhodné právo medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 MCdo 16/2014 zo dňa 27.08.2015: „Keďže si účastníci v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami nariadenia a VOP zvolili, že sa zmluva spravuje právnym poriadkom Českej republiky, súdy nižšieho stupňa konali správne, ak v predmetnom spore na vec aplikovali právo Českej republiky.“ V zmysle čl. 8.6 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že ich zmluvný vzťah sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Žalobca ďalej poukázal na § 1968 zák. č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník a § 2 Nařízení vlády č. 351/2013 Sb. ze dne 16. října 2013, kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku a veřejných rejstříku právnických a fyzických osob. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania, počnúc dňom 31.05.2019 t. j. dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky.
2. Žalovaní v 1. a 2. rade zhodne uviedli, že so žalobou žalobcu súhlasia, avšak vzhľadom na aktuálnu sociálnu situáciu oboch žalovaných, nie sú schopní uhrádzať uvedenú dlžnú sumu, žiadajú preto o povolenie uhradiť dlžnú sumu v splátkach. Navrhli maximálnu splátku vo výške od 15 do 20 eur mesačne. Poukázali na to, že pre nich je každá suma vysoká.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o úvere z 23.8.2017, rozhodnutiami o okamžitej splatnosti adresované žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade z 17.11.2018, poslednými výzvami k úhrade dlžnej čiastky adresovanými žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade zo dňa 16.10.2018, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 30.5.2019 spolu so zoznamom príloh a Prílohou č. 1 a Prílohou č. 7, Oznámeniami o postúpení pohľadávky z 13.6.2019 adresovaným žalovaným, Informáciami o spracovaní osobných údajov z 13.6.2019, Všeobecnými podmienkami České spořitelny a.s. účinnými od 1.7.2016, Cenníkom Českej spořitelny a.s. účinným od 1.4.2017, Upomienkou z 13.6.2019, Upomienkou z 13.6.2019, Podacím listom, Legal informáciami k spisu 2521047, Záznamom o poskytnutí a vysvetlení predzmluvných informácií, podkladmi pre súdne konanie z 1.6.2019, potvrdeniami zamestnávateľa o výške príjmu zamestnanca, pokusmi o zmier z 30.1.2020 a podacím hárkom, písomným vyjadrením žalobcu z 18.6.2020 s prílohou, a to platobnou históriu úverového účtu žalovaných od 23.8.2017 do 1.6.2019, písomným vyjadrením žalobcu z 28.7.2020, tlačivami pre dokladovanie pomerov vyplnenými žalovanými v 1. a 2. rade, potvrdeniami o poberaní dávky v hmotnej núdzi zo 14.7.2020 za rok 2020, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou z 22.7.2020 a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Právny predchodca žalobcu Česká spořitelna, a.s. uzatvoril so žalovanými dňa 23.8.2017 „Smlouvu o úvěru“, na základe ktorej poskytol žalovaným bezúčelový úver v celkovej výške 300.000,- Kč, s dohodnutou úrokovou sadzbou 14,90 % ročne a s RPSN 16,65 %. Podľa bodu 3.1 zmluvy žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver splatiť 72 mesačnými splátkami po 6.417,- Kč, splatnými vždy 5. dňu kalendárneho mesiaca, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 05.10.2017 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá najneskôr na deň 5.9.2023. Zmluvné strany si v bode 3.1. úverovej zmluvy dohodli, že úroky z úveru sa stanú súčasťou istiny úveru vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca, ďalej pri doplatení úveru a tiež v deň uplatnenia práva na okamžité splatenie úveru podľa čl.8.2.
5. Podľa bodu 4.2 úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali jednorazovo uhradiť poplatok za „vyřízení úveru“ vo výške 3 000,00 Kč.
6. V zmysle bodu 7.1 úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali mesačne uhrádzať poplatok za poistenie úveru v sume 320,- Kč.
7. V bode 8.3. úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že pokiaľ žalovaní nezaplatia splátku úveru alebo inú pohľadávku z tejto úverovej zmluvy riadne a včas, budú okrem riadneho úroku z úveru naviac platiť aj úrok z omeškania z nesplatenej čiastky.
8. V zmysel bodu 8.6. Všeobecných obchodných podmienok sa účastníci úverovej zmluvy výslovne dohodli na tom, že úverový vzťah sa bude spravovať právnym poriadkom Českej republiky.
9. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.10.2018 vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy vo výške 19.893,- Kč s tým, že ak najneskôr do 17.11.2018 nedôjde k jeho úhrade, veriteľ uplatní svoje právo a bude požadovať okamžité splatenie celého úveru naraz.
10. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 17.11.2018 pristúpil k zosplateniu celého úveru ku dňu 18.11.2018 s tým, že dlžná čiastka ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 290.856,- Kč.
11. Česká spořitelna, a.s., Olbrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, IČO: 45 244 782, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 30.5.2019 „Smlouvu o postoupení pohledávek“. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve, kde je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovaných, spolu s číslom úverového účtu a dátumom uzavretia zmluvy, došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - Česká spořitelna, a.s., na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
12. Postúpenie pohľadávky bolo zároveň žalovaným oznámené listom pôvodného veriteľa z 13.6.2019. Pohľadávka pôvodného veriteľa predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu 328 279,33 Kč.
13. Žalobca pokusom o zmier zo dňa 30.1.2020 vyzval žalovaných na úhradu dlhu v sume 13982,77 eur (363814,44 CZK) do 30.1.2020..
14. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 18.6.2020 uviedol, že pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu vyššie uvedenú pohľadávku v celkovej výške 328 279,33 Kč, ktorá pozostávala z istiny vo výške 287 607,71 Kč, z riadneho úroku vo výške 23 331,00 Kč, z úroku z omeškania vo výške 14 399,62 Kč a z poplatku vo výške 2 941,00 Kč. Žalovaný dňa 23.08.2017 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 300 000,00 Kč - Čerpanie peňažných prostriedkov je v platobnej histórii označené ako „Čerpání úvěru“ žalovaný z poskytnutého úveru uhradil za obdobie od 24.08.2017 do 21.08.2018 sumu v celkovej výške 72 880,18 Kč. Z úhrad žalovaného bola na poplatky bola započítaná suma vo výške 65 922,39 Kč, na poplatky bola započítaná suma vo výške 6 912,00 Kč a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 45,79 Kč. Kapitalizovaný zmluvný úrok v celkovej výške 53 530,10 Kč je v platobnej histórii označený ako „Řádný úrok - kapitalizovaný“. Istina tak predstavuje súčet položiek „Čerpání úvěru“ + „Řádný úrok
- kapitalizovaný“ mínus úhrady žalovaného započítané na istinu (300 000,00 Kč + 53 530,10 Kč - 65 922,39 Kč = 287 607,71 Kč ). Na poplatky v celkovej výške 9 853,00 Kč bola započítaná suma vo výške 6 912,00 Kč, a tak boli na žalobcu postúpené poplatky vo výške 2 941,00 Kč. Riadny úrok v celkovej výške 23 331,00 Kč je v platobnej histórii označený ako „Řádný úrok“ z úhrad žalovaného nebola na riadny úrok započítaná žiadna suma. Zmluvný úrok z omeškania vo výške 14 399,62 Kč je v platobnej histórii označený ako „Úrok z prodlení“. Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok z omeškania započítaná suma vo výške 45,79 Kč, neuhradený zmluvný úrok z omeškania predstavuje sumu 14 399,62 Kč a bol vyúčtovaný podľa bodu 8.3 Zmluvy.
15. Uvedenú špecifikáciu pohľadávky žalobca doplnil predložením platobnej histórie úverového účtu.
16. V podaní z 28.7.2020 žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ a teda Česká spořitelna nepostupuje žiadne ďalšie podklady na žalobcu a v prípade predloženia výziev a dokumentov preukazujúcich odoslanie, alebo doručenie podania označeného ako „Poslední výzva k úhradě dlužné částky“ zo dňa 16.10.2018 bude Česká spořitelna odpovedať výhradne na dožiadanie súdu.
17. Vzhľadom nato, že ide o konanie s cudzím prvkom, súd skúmal otázku svojej právomoci vo veci konať a rozhodnúť a následne aj otázku rozhodného práva pre daný vzťah.
18. Podľa čl. 4 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
19. Podľa čl. 18 Nariadenia Rady a parlamentu (EÚ) č. 1215/2012, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento spotrebiteľ bydlisko, alebo bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
20. Žalovaní ako spotrebitelia majú trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, čo bolo napokon uvedené aj v úverovej zmluve a to v územnom obvode Okresného súdu Vranov nad Topľou, ktorý je za danej situácie príslušným rozhodnúť o podanej žalobe.
21. Súd sa ďalej zaoberal otázkou rozhodného práva pre zmluvné záväzky s cudzím prvkom, v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a rady (ESS) č. 593/2008 zo 17.06.2008 (ďalej len „Rím I“).
22. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rím I „Toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza kstretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.“20. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rím I „Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.“
23. Podľa čl. 6 bodu 2, kapitoly II. nariadenia (spotrebiteľské zmluvy) bez ohľadu na ods. 1 si strany môžu v súlade s čl. 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky ods. 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktoré mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe ods. 1 rozhodným.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené sa zmluvné vzťahy s cudzím prvkom prioritne spravujú právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany a keďže sa v dom prípade zmluvné strany v bode 8.6. Všeobecných obchodných podmienok dohodli na tom, že ich úverový vzťah sa bude spravovať právnym poriadkom Českej republiky, aj vzhľadom na to, že uvedená voľba práva nemusí byť nevyhnutne súčasťou úverovej zmluvy, ale môže vyplývať aj z okolností prípadu (cit. čl. 3 ods.1 Nariadenia Rím I), pričom Všeobecné obchodné podmienky v súlade s prehlásením v bode 11.9.úverovej zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou, na zistený skutkový stav je potrebné aplikovať právny poriadok Českej republiky.
25. Podľa § 419 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Spotřebitelem je každýčlověk, který mimo rámec své podnikatelské činnosti nebo mimo rámec samostatného výkonu svéhopovolání uzavírá smlouvu s podnikatelem nebo s ním jinak jedná.“
26. Podľa § 420 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Kdo samostatně vykonává navlastní účet a odpovědnost výdělečnou činnost živnostenským nebo obdobným způsobem se záměremčinit tak soustavně za účelem dosažení zisku, je považován se zřetelem k této činnosti za podnikatele. Pro účely ochrany spotřebitele a pro účely § 1963 se za podnikatele považuje také každá osoba, která uzavírá smlouvy související s vlastní obchodní, výrobní nebo obdobnou činností či při samostatném výkonu svého povolání, popřípadě osoba, která jedná jménem nebo na účet podnikatele.“
27. Podľa § 2395 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.“
28. Podľa § 2396 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Úvěrovaný vrátí úvěrujícímu peněžní prostředky v měně, ve které mu byly poskytnuty. V téže měně platí i úroky.
29. Podľa § 2398 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Úvěrující poskytne úvěrovanému peněžní prostředky na jeho žádost v době určené v žádosti; neurčí-li úvěrovaný dobu plnění v žádosti,poskytne je úvěrující bez zbytečného odkladu.“
30. Podľa § 2399 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Úvěrovaný vrátí úvěrujícímu poskytnuté peněžní prostředky v dohodnuté době, jinak do měsíce ode dne, kdy byl o vrácení požádán. Úvěrovaný může vrátit úvěrujícímu peněžní prostředky před smluvenou dobou. Úroky zaplatí jen zadobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.“34. Podľa prvej vety § 1806 COZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Úroky z úroků lze požadovat,bylo-li to ujednáno.“35. Podľa § 1968 COZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní,je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.“
31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom úvere“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotřebitelským úvěrem je odložená platba, peněžitá zápůjčka, úvěr nebo obdobná finanční služba poskytovaná nebo zprostředkovaná spotřebiteli.“27. Podľa § 104 zákona o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v rozhodnom čase „Smlouva o spotřebitelském úvěru vyžaduje písemnou formu a musí obsahovat informace podle § 106 až 108 a §109 odst. 1 uvedené jasným, výstižným a zřetelným způsobem. Nesplnění této povinnosti nebo písemnéformy nemá za následek neuzavření nebo neplatnost smlouvy.“
32. Podľa § 106 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v rozhodnom čase „Smlouvao spotřebitelském úvěru musí vždy obsahovat tyto informace:a) druh spotřebitelského úvěru,b) kontaktní údaje smluvních stran, a je-li spotřebitelský úvěr zprostředkován, též kontaktní údaje zprostředkovatele, zejména poštovní adresu pro doručování, telefonní číslo, popřípadě adresu pro doručování elektronické pošty,c) celkovou výši spotřebitelského úvěru a podmínky jeho čerpání,d) dobu trvání spotřebitelského úvěru, není-li to možné, způsob jejího určení, e) určení zboží nebo služby a jejich cenu, která by byla placena bez využití spotřebitelského úvěru, jde-li o spotřebitelský úvěr ve formě odložené platby za zboží nebo službu nebo vázaný spotřebitelský úvěr,f) zápůjční úrokovou sazbu, podmínky upravující použití této sazby a popřípadě údaj o jakémkoliv indexu nebo referenční úrokové sazbě použitelné pro počáteční zápůjční úrokovou sazbu, jakož i o době, podmínkách a postupu pro změnu zápůjční úrokové sazby; uplatňují-li se za různých okolností různézápůjční úrokové sazby, uvádějí se tyto informace o všech zápůjčních úrokových sazbách,g) roční procentní sazbu nákladů na spotřebitelský úvěr, veškeré předpoklady použité pro výpočet tétosazby a celkovou částku, kterou má spotřebitel zaplatit, vyjádřenou číselným údajem a vypočtenou k okamžiku předpokládaného uzavření smlouvy o spotřebitelském úvěru,h) výši, počet a četnost plateb, jež má spotřebitel provést, a popřípadě způsob přiřazování plateb k jednotlivým dlužným částkám s různými úrokovými sazbami pro účely splácení; pokud u spotřebitelskéhoúvěru na bydlení není možné k okamžiku uzavření smlouvy o spotřebitelském úvěru na bydlení určitvýši, počet a četnost plateb, jež má spotřebitel provést, uvede poskytovatel podmínky, na nichž výše, počet a četnost plateb, jež má spotřebitel provést, závisí,i) vyplývá-li ze smlouvy o spotřebitelském úvěru s pevně stanovenou dobou jeho trvání umoření jistiny spotřebitelského úvěru, informaci o právu obdržet bezplatně výpis z účtu v podobě tabulky umoření uvedené v příloze č. 5 k tomuto zákonu kdykoliv během trvání závazku z takové smlouvy,j) soupis uvádějící doby a podmínky pro splacení úroku a veškeré související opakující se či jednorázové platby, mají-li být tyto platby a úroky splaceny bez umoření jistiny,k) případnou povinnost spotřebitele hradit platby za vedení jednoho nebo více účtů zaznamenávajících platební transakce a čerpání, jejich výši, je-li poskytovateli známa, a podmínky, za nichž lze tyto platby změnit, ledaže je otevření účtu nepovinné, povinnost spotřebitele hradit platby za používání platebních prostředků pro platební transakce i čerpání, jejich výši, je-li poskytovateli známa, a veškeré další platby vyplývající ze smlouvy o spotřebitelském úvěru, l) úrokovou sazbu použitelnou v případě opožděných plateb platnou v okamžiku uzavření smlouvy o spotřebitelském úvěru a podmínky pro její úpravu a další důsledky vyplývající z prodlení spotřebitele,m) informaci o případných nákladech na služby notáře či jiných obdobných nákladech a jejich výši, je-li poskytovateli známa,n) požadavek na případné zajištění nebo pojištění,o) informaci o právu na odstoupení od smlouvy o spotřebitelském úvěru jiném než na bydlení a lhůtě,během níž může být toto právo vykonáno, a dalších podmínkách pro výkon tohoto práva, včetněinformace o povinnosti spotřebitele zaplatit čerpanou jistinu a příslušný úrok podle § 118 odst. 4, jakoži o částce úroku splatné za den,p) informaci o právech vyplývajících z § 119 odst. 1 a 3 a podmínkách jejich uplatnění,q)informaci o právu na předčasné splacení spotřebitelského úvěru, o případném právu poskytovatele na náhradu vzniklých nákladů a
u spotřebitelského úvěru jiného než na bydlení informaci o způsobujejich stanovení,r) informaci o způsobu ukončení smluvního vztahu,s) informaci o možnosti mimo soudního řešení spotřebitelských sporů prostřednictvím finančního arbitra,t) označení příslušného orgánu dohledu au) informaci o tom, zda případné použití kapitálu vytvořeného platbami spotřebitele namísto splácení spotřebitelského úvěru povede k úplnému splacení spotřebitelského úvěru.“
33. Podľa § 122 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v rozhodnom čase „Věřitel může pro případ prodlení spotřebitele s plněním dluhu vyplývajícího ze smlouvy o spotřebitelském úvěru sjednat pouzea) právo na náhradu účelně vynaložených nákladů, které mu vznikly v souvislosti s prodlením spotřebitele; pokud byla ujednána náhrada vyšší, považuje se v této části za smluvní pokutu,b) úroky z prodlení, jejichž výše nesmí přesáhnout výši stanovenou právním předpisem upravujícím úroky z prodlení, neboc) smluvní pokutu.“
34. Podľa § 1970 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Po dlužníkovi, který je v prodleníse splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.“
35. Podľa § 1879 OZ v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky „Věřitel může celou pohledávkunebo její část postoupit smlouvou jako postupitel i bez souhlasu dlužníka jiné osobě (postupníkovi).“
36. Podľa § 513 OZ, příslušenstvím pohledávky jsou úroky, úroky z prodlení a náklady spojené s jejím uplatněním.
37. Podľa § 1968 OZ, dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.
38. Podľa § 1970 OZ, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.
39. Podľa § 2 nařízení vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.
40. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v tomto spore, a to na základe nadobudnutia pohľadávky voči žalovaným, k čomu došlo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.5.2019.
41. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
42. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
43. V danom prípade bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu Česká spořitelna, a.s. uzatvoril so žalovanými dňa 23.8.2017 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovaným bezúčelový úver v celkovej výške 300.000,- Kč, s dohodnutou úrokovou sadzbou 14,90 % ročne a s RPSN 16,65 %. Podľa bodu 3.1 zmluvy žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver splatiť 72-mi mesačnými splátkami po 6.417,- Kč, splatnými vždy 5. dňu kalendárneho mesiaca, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 05.10.2017 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá najneskôr na deň 5.9.2023.
44. Žalovaní porušili dojednania úverovej zmluvy a poskytnutý úver nesplácali riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu úver zosplatnil k 18.11.2018 a požiadal žalovaných o jeho celkovú úhradu. Žalovaní však úver nesplatili.
45. Podľa § 151 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
46. Pokiaľ ide o samotné zosplatnenie úveru, žalovaní na pojednávaní dňa 24.8.2020 potvrdili doručenie výziev z 16.10.2018 ako aj mimoriadneho zosplatnenia z 17.11.2018, preto súd považoval uvedenú skutočnosť za nespornú.
47. Súd priznal žalobcovi nárok na vrátenie ním poskytnutej istiny žalovaným a riadneho úroku do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 287.607,71 Kč, po odrátaní úhrad žalovaných v sume 65.922,39 Kč (300.000 Kč + 53530,10 Kč - 65.922,39 Kč). Pokiaľ ide o platenie úrokov dojednaných ako cena a odplata za úverovú službu v spotrebiteľskom vzťahu v období po splatnosti úverovej istiny, je potrebné podotknúť, že ide právnu otázku v ktorej sa aplikačná prax rozchádzala. Zástancovia názorovej línie podporujúci platenie zmluvných úrokov popri úrokoch z omeškania prevažne vychádzajú z dispozitívnej normy, ktorá neobmedzuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov akým úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie si peňazí, a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo 657/2005). Vychádzajúc z uvedeného a odvolávajúc sa na právny názor Najvyššieho súdu ČR, s prihliadnutím na aplikáciu rozhodného práva Českej republiky na daný prípad, súd priznal žalobcovi nárok na úroky za úver aj za obdobie po zosplatnení úveru.
48. Smluvené úroky představují odměnu za půjčení peněz, kdežto úroky z prodlení jsou sankcí za porušení povinnosti - nedodržení dohodnuté doby splatnosti. Zatímco povinnost dlužníka zaplatit věřiteli smluvené úroky vzniká ze závazku ve smlouvě, povinnost platit úroky z prodlení vyplývá ze zákona jako důsledek prodlení se splněním dluhu. I když dlužník není v prodlení s plněním dluhu, může věřitel požadovat úroky smluvené a úroky z prodlení může požadovat při prodlení dlužníka i u bezúplatné půjčky. Obojí úroky mohou být věřitelem požadovány vedle sebe. (Podľa rozsudku Nejvyššího soudu ČR spis. zn. 33 Cdo 1401/2014, ze dne 24. 7. 2014)
49. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. júna 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020), podľa ktorého v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.
50. Žalobca tiež požadoval úroky v sume 23.331,- Kč vyčíslený po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Nakoľko v zmysle zmluvy by mal pri riadnom plnení žalovanými žalobca nárok na sumu 459.675,- Kč (71x 6417,- Kč + 4068,- Kč = 459,675,- Kč), úrok z úveru by v takom prípade predstavoval 159.675 Kč, pričom žalobca uplatňoval úrok z úveru spolu v sume 76861,10 Kč po odrátaní úhrad žalovaných, požadovaný nárok mu súd priznal.
51. V danom prípade sa súd zaoberal sadzbou dohodnutého úroku z úveru, ktorá bola medzi účastníkmi záväzkového vzťahu dohodnutá vo výške 14,90 % ročne.
52. Z internetovej stránky ČNB súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľských úveroch splatných nad 5 rokov (72 splátok) v auguste 2017 činila priemerná sadzba úrokov 9,44% p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade značne neprevyšoval mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.
53. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
54. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodnuté úroky pri sadzbe 14,90% ročne za primerané.
55. V súvislosti s ostatnými priznanými poplatkami v sume 2941,- Kč poplatkami súd uvádza, že poplatok za spracovanie úveru bol v zmluve dohodnutý v bode 4.2 v sume 3000,- Kč, poplatky za poistenie v sume 320,- Kč mesačne v bode 7.1 zmluvy. Suma 2100,- Kč predstavuje súčet úrokov z omeškania z jednotlivých splátok. Žalobcovi tak súd priznal aj súčet uvedených poplatkov po odrátaní úhrad žalovaných v sume 2941,- Kč (poplatky za poistenie 4753 Kč + poplatok za spracovanie úveru 3000 Kč + úroky z omeškania 2100 Kč - úhrady 6912,- Kč = 2941 Kč). Za dôvodný súd považoval aj nárok na úroky z omeškania vo výške 14399,62 Kč vyčíslený pri zákonnej sadzbe z istiny po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
56. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).
57. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných predpisov. Je ním treba rozumieť konkrétnu možnosť neprítomnej osoby oboznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.
58. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).
59. Konečnú splatnosť úveru žalobca vyhlásil ku dňu 18.11.2018, čo žalobca sám deklaruje aj predložením Rozhodnutia o okamžitej splatnosti dlhu z 17.11.2018. Spotrebiteľský spor je spor, ktorý vykazuje isté osobitné prvky, ktorými sa odlišuje od iných, a to aj z pohľadu dôkazného bremena. Nepreukázanie rozhodujúcej skutočnosti dodávateľom nemôže byť na ujmu spotrebiteľa (rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 27Co/137/2017 zo dňa 28. 11. 2017). Súd tak samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v danom prípade nepovažoval za spornú skutočnosť, ktorej nepreukázanie by mohol v danom prípade vyhodnotiť v neprospech spotrebiteľa.
60. Konečná splatnosť úveru z dôvodu zosplatnenia nastala dňa 18.112018, pričom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a jemu predchádzajúce výzvy žalovaní podľa vlastného udania prevzali a dostalo do sféry ich dispozície, uvedenú skutočnosť súd nepovažoval za spornú.
61. Súd zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, t.j. od 31.5.2019 do zaplatenia vo výške neprevyšujúcej výšku stanovenú § 1970 NOZ v spojení s § 2 nařízení vlády ČR č.351/13 Sb., t.j. vo výške 9 % ročne do zaplatenia.
62. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
63. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach.
64. Žalovaní uviedli, že ich jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi. Žalovaná v 1. rade je v súčasnosti je nezamestnaná, a to od 2. marca 2020. O výplate dávok predložili platobný príkaz. Žalovaní bývajú v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je žalovaný v 2. rade. Náklady na elektrinu predstavujú 125 eur mesačne, televíziu a internet platia spoločne v sume okolo 25 eur. Kúria v rodinnom dome drevom, čiže musia si na sezónu zakúpiť kurivo, toto predstavuje zhruba 350 eur na jednu sezónu. Pokiaľ ide o bývanie, žijú v dvojdomku, pričom náklady, ktoré uviedli na elektrinu, sa vzťahujú iba na žalovaných v 1. a 2. rade, pokiaľ ide o internet, tento platia spoločne so susedmi. Pokiaľ ide o bežné výdavky na stravu, aj na toto živobytie si požičiavajú. Žalovaná v 1. rade udáva, že tak isto má náklady v súvislosti s liekmi, berie lieky na pečeň, cholesterol, taktiež lieky na tlak, mesačne to predstavuje sumu okolo 25 eur. Žiadne vyživovacie povinnosti voči iným osobám nemajú. S vykurovaním rodinného domu im vypomáhajú aj zaťovia a ich deti, tak isto aj s inými výdavkami im čiastočne vypomáhajú. Žalovaný v 2. rade uhrádza minimálne okolo 25 eur mesačne na lieky, nakoľko prekonal infarkt, pričom ak by sa cítil dobre, chce sa určite vrátiť do práce a chcel by dlžnú sumu splatiť.
65. Účelom priznania dlžnej sumy súdnym rozhodnutím nemôže byť likvidačné pôsobenie na spotrebiteľa, ktorý sa dostáva z finančných problémov, ale uspokojenie nároku veriteľa, pričom žalobca aj vzhľadom na priznanie nároku na úrok z omeškania nebude takýmto rozhodnutím nijako ukrátený.
66. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, na majetkové pomery žalovaných, po zohľadnení skutočnosti, že ich jediným príjmom je v súčasnosti dávka v hmotnej núdzi, súd žalovaným povolil splácať dlh v mesačných splátkach po 160,- eur mesačne. K splateniu istiny prisúdenej sumy tak dôjde do 6 rokov a 4 mesiacov.
67. Žalovaní deklarovali síce ochotu uhrádzať záväzok avšak v neprimerane nízkych sumách 15 až 20 eur mesačne, pričom pôvodná splátka bola v zmluve dohodnutá vo výške okolo 247 eur mesačne, preto im súd povolil mesačné splátky po 160,- eur mesačne, všetko so zohľadnením výšky dlžnej sumy ako aj reálnych finančných možností žalovaných. V zmluve bola splatnosť dlhu rozvrhnutá na 72 splátok, pri súdom určenej výške mesačnej splátky bude samotná istina dlhu splatená 76 mesačnými splátkami.
68. Pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach je nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, pričom súd musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaných, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovanými, dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
69. Povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jej obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu ako nebankovej spoločnosti ktorá má v predmete svojej obchodnej činnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov. Žalovaní ako spotrebitelia si zaslúžia ochranu, keď sa objektívne ocitli v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre nich devastujúce. Žalovaní prejavili snahu dlh splácať. Žiadosť o povolenie splátok vzhľadom na aktuálnu sociálnu situáciu žalovaných, považoval súd za dôvodnú. Naviac je žalovaný v 2. rade vlastníkom nehnuteľnosti a nepovolením úhrady dlhu v splátkach, by bol tento okamžite vystavený riziku exekúcie. V prípade žalovanými navrhovaných splátok vo výške 20 eur mesačne by len uhradenie istiny bez príslušenstva trvalo viac ako 50 rokov, v priebehu ktorých by narastali úroky z omeškania, čím by sa dlh žalovaných navyšoval. Žalobca by obdržal poskytnuté finančné prostriedky od žalovaných po neúmerne dlhej dobe. Dlžník musí mať aj vôľu svoj dlh riešiť a mal by sa zadlžovať úmerne svojim finančným možnostiam a majetkovým pomerom ( v súvislosti s vyššie uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/47/2019 z 19. 06. 2019 ).
70. Súd, ktorý rozhoduje o čase plnenia žalobou uplatneného nároku nie je viazaný pôvodne dojednanými splátkami, môže však pri stanovení výšky splátok zohľadniť situáciu existujúcu v čase rozhodovania. Ak žalovaní svoj dlh nebudú plniť spôsobom určeným rozsudkom, omeškanie jednej zo splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu.. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu negatívny dopad, keďže mu patrí nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy až do času úplného splnenia
dlhu. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu, preto možnosť postupnej úhrady dlhu splátkami v súdom určenej výške nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalobcu, ktorý by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu, neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu (v súvislosti s uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/130/2018 z 17. 12. 2018).
71. Výšku splátok súd stanovil v danom prípade tak, že doba splatenia prisúdenej istiny sa primerane a iba mierne predĺži v porovnaní so splatnosťou dlhu pôvodne dohodnutou v zmluve (72 mesiacov). Zároveň za celé toto obdobie žalobcovi prináleží aj zákonný úrok z omeškania. Stanovená výška splátky neúmerne nepredĺži dobu splácania oproti pôvodnej zmluve a zároveň existenčne neohrozí žalovaných (v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 25Co/101/2018 z 30. 04. 2019).
72. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
73. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
74. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
75. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, teda žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
76. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
77. V predmetnej veci bolo žalobe vyhovené v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu by mal žalobca nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), avšak žalovaní v priebehu konania poukázali na svoju ťaživú životnú situáciu a majetkové pomery, pričom tieto súd skúmal aj prostredníctvom tlačív pre dokladovanie pomerov, ktoré žalovaní vyplnené súdu vrátili späť.
78. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie § 257 CSP, ktorého účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. II.ÚS/563/2011).
79. Z IV (s. 64): Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
80. Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na § 150 ( teraz § 257 CSP ) nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania
v určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982).
81. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 OSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 OSP (§ 257 CSP ) sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3M Cdo 5/2006).
82. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 6. 2019, sp. zn. II. ÚS 113/2019)
83. Z obsahu spisu súd zistil, že uvedený prípad spĺňa vyššie uvedené podmienky potrebné pre aplikáciu § 257 CSP. V predmetnom prípade sa žalovaní nachádzajú v extrémne nepriaznivej finančnej a životnej situácii, nakoľko obaja prišli o zamestnanie, pričom poberajú iba dávku v hmotnej núdzi a s bežnými výdavkami im vypomáhajú potomkovia a iní príbuzní. Nad žalovanými tak visí hrozba exekúcie prisúdenej pohľadávky.
84. Uplatnenie zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania sa v danej veci javí ako neprimeraná tvrdosť voči žalovaným, ktorí sú beztak v ťaživej sociálnej situácii (pozri aj Najvyšší súd SR, sp.zn. 5M Cdo/24/2011) a odstránenie tejto tvrdosti súd považuje jednoznačne za dôvod hodný osobitého zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania strane sporu, ktorá bola vo veci procesne plne úspešná.
85. Nakoľko pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257 CSP treba prihliadať na pomery všetkých strán sporu a treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka, súd prihliadol aj na pomery na strane žalobcu. Nakoľko ide v danom prípade o právnickú osobu, je možné jednoznačne vyhodnotiť, že zníženie majetku žalobcu výnimočným nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia, by nemohlo v žiadnom prípade ohroziť existenciu tohto subjektu. V majetkovej sfére žalobcu nedôjde k značnému úbytku a nepriznanie trov právneho zastúpenia tejto strane v predmetnej veci bude mať zanedbateľný dopad na jeho celkovú majetkovú situáciu.
86. Naopak žalovaných žijúcich z dávky v hmotnej núdzi, existenčne ohrozuje aj pohľadávka na náhradu trov konania v danej veci.
87. Naviac súd zohľadnil aj postoj žalovaných v konaní, ktorí prejavili ochotu splácať žalobcov dlh, žiadali iba o povolenie plniť primeranými splátkami. Uloženie povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania by mohlo negatívnym spôsobom ovplyvniť sociálnu, finančnú sféru žalovaných a ohroziť ich schopnosť uspokojovať základné životné potreby. Na druhej strane žalobca je spoločnosť so stabilným zázemím a nepriznanie náhrady trov konania nie je spôsobilé ju ohroziť (v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/109/2019 z 26. 05. 2020).
88. Nakoľko bola zistená existencia vyššie popísaných dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, súd dospel k záveru, že úspešnému žalobcovi je potrebné náhradu trov konania nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.