Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/48/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcov: 1. A. B., B. C. XXXXX/ XXXXX, V4N 1V Surrey BC, 2. D. E. F., D. G. XXXX/XXXX, A. XX A. B. a 3. H. G. F., I. XXX F. XXX- XXX, A. XX J. A. B., zást. všetkých E. E.. K. D., L., s. r. o., Košice, Južná trieda 28, IČO: 52 858 774, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. JCLic. K. D., L., proti žalovanému: mesto Košice, Košice, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, o 65 770 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Košice II č. k. - 219 zo 14. apríla 2022

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcom proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, na ktoré plnenie žalobcovia voči žalovanému s ú o p r á v n e n í spoločne a nerozdielne.

odôvodnenie:

1. Bývalý Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví titulom vydania bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie 6.11.2018 - 6.11.2020 žalovanému uložil voči nemu spoločne a nerozdielne oprávneným žalobcom zaplatiť 65 770 € s úrokmi z omeškania 5 % p. a. od 7.11.2020 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcom proti žalovanému priznal nárok na plnú náhradu ich trov.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov registra “C“, p. č. 4311/22, ostatná plocha vo výmere 11667 m2, p. č. 4311/23, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 612 m2 a p. č. 4312/42, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 875m2, v katastri nehnuteľností pre k. ú. K. evidovaných na LV č. XXXXX, veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého z nich 1/6 k celku, čo pre každého z nich predstavuje výmeru 2192,33 m2 (ďalej aj len ako „sporné pozemky“). Sporné pozemky patria do lokality Borovicový háj so zadefinovaným funkčným využitím územia ako verejná zeleň, vo vzťahu ku ktorým odbor výstavby ObNV pod č. Výst. 2224-a 1985-Bk z15.3.1985 vydal rozhodnutie o využití územia pre Borovicový háj v lokalite Košice - Západ (za Popradskou cestou). Na základe hospodárskej zmluvy z 10.11.1987 o prevode správy národného majetku Borovicový háj o rozlohe 11,4245 ha k 30.11.1987 prešiel na Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice – Správa verejnej zelene Košice a a následne v zmysle o majetku obcí na základe protokolu o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov žalované mesto k 1.5.1991 do vlastníctva prebralo o.i. aj Borovicový háj o rozlohe 11,4245 ha.

3. S námietkou žalovaného, že na sporných pozemkoch nie sú plochy využívané verejnosťou na rekreáciu, sa vysporiadal konštatovaním, že sporné pozemky umiestnené v lokalite Borovicový háj sú súčasťou verejného priestranstva s využitím územia ako verejnej zelene v bytovej zástavbe, sú

prístupné neobmedzenému okruhu užívateľov a spĺňajú preto znaky verejného priestranstva tak, ako toto jevymedzené v rozsudku NS SR z 31.1.2011 vo veci a že ani pochybnosť žalovaného o tom, či sporné pozemky verejnosťou sú skutočne aj užívané, nič nemení na charakteristike ich určenia, keď tieto napĺňajú zámer stanovený Územným plánom hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice, pričom aj v zmysle Miestneho územného systému ekologickej stability (MÚSES) dotknutá lokalita je definovaná ako mestské biocentrum regionálneho významu.

4. Vzhľadom na absenciu vzájomného zmluvného vzťahu medzi žalobcami a žalovaným, ktorý tohto by oprávňoval sporné pozemky užívať, pri zvažovaní, či žalobcovia voči žalovanému (ne)majú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (§, 488, 489, 451 a 458 o. z.) alebo či k sporným pozemkom v prospech žalovaného na základe k 1.7.2009 (ne)vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom o. i. je držba a užívanie pozemku pod stavbou, výkladom a v spojení s v 31. - 33. odsekoch odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že vzhľadom na to, že v prípade pozemkov v lokalite Borovicový háj ide o verejnú zeleň, k sporným pozemkom právo zodpovedajúce vecnému bremenu zo zákona nevzniklo a žalobcom preto svedčí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na ich úkor plnením bez právneho dôvodu; v zmysle súdom použitého výkladu tento zákon k pozemkom pod plochou verejnej zelene primerane sa vzťahuje totiž len na usporiadanie vlastníckych vzťahov, t. j. len na zámenu pozemkov a vykonanie pozemkových úprav, nie však aj na vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Uzavrel preto, že bezdôvodné obohatenie žalovaný je povinný žalobcom vydať v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení, ustanovených v a nasl. o. z. Žalovaným uplatnenú námietku premlčania konštatovaním, že žaloba za žalované obdobie 6.11.2018 - 5.11.2020 na súde bola uplatnená dňom 6.11.2020, t. j. v rámci plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby ustanovenej v o. z., posúdil ako nedôvodnú.

5. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku č. 56/2015 znalca M. D. N. (hodnota nájmu 5 €/rok/m2), pretože tento vzhľadom na jeho obsah aj zdôvodnenie považoval za presvedčivejší, ktorého závery boli potvrdené posudkom aj ďalšieho znalca M. D. N., L. mult. (6,711 €/ rok/m2) a zároveň korešponduje aj s výškou bezdôvodného obohatenia v danej lokalite súdmi aktuálne priznávanou v iných sporoch. Podľa jeho výpočtov takto uzavrel, že výška bezdôvodného obohatenia žalovaného na výmeru 6577 m2 predstavuje 32 885 €/rok a za žalované obdobie preto 65 770 €.

6. Vychádzajúc z predžalobnej výzvy z 5.11.2020 na plnenie (§563 o. z.), mestu doručenej ešte v ten istý deň uzavrel, že žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku je v omeškaní, od 7.11.2020 do zaplatenia žalobcom popri plnení preto priznal aj úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % p. a. ( o. z., NV SR č. ). Rozhodnutie o trovách konania aplikujúc odôvodnil plným úspechom žalobcov v spore.

7. Proti tomuto rozsudku žalovaný podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Nestotožňuje sa s výkladom súdu, že k sporným pozemkom na základe nevzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu len preto, že nejde o pozemky pod stavbou v zmysle stavebného zákona. Podľa odvolateľa, pokiaľ uvedené by bolo úmyslom zákonodarcu, explicitne by to vyjadril v jeho . Naďalej sa plne stotožňuje so závermi NS SR prezentovanými v jeho rozhodnutiach z 26.8.2019 vo veci a tiež z 30.11.2020 vo veci , ako to prezentoval v konaní pred súdom prvej inštancie.

8. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu poukazom na tie isté právoplatné rozsudky súdu, o ktorých sa zmienili aj v žalobe, zdôrazňujú, že za užívanie sporných pozemkov v iných súdnych konaniach za iné žalované obdobie už im bol právoplatne priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a že predmetnou žalobou sa domáhajú jeho vydania len za ďalšie žalované obdobie. Podľa nich súd prvej inštancie vecne správne a zákonne sa vysporiadal s tým, prečo uplatnený nárok považoval za bezdôvodné obohatenie, a nie za náhradu za právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa Stotožňuje sa so súdom aplikovaným výkladom a spomenul, že aj z dôvodovej správy k tomuto zákonu explicitne vyplýva, že zákonodarca týmto zákonom obciam a samosprávnym krajom dal možnosť vysporiadať vlastnícke vzťahy o. i. k pozemkom, na ktorých je verejná zeleň zámenou alebo prostredníctvom pozemkových úprav. Navrhujú preto napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania prejednal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo ( a a nasl. o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, vyhovenie žalobe je vecne správnym rozhodnutím, aj keď aj z iného dôvodu, než v odôvodnení jeho písomného vyhotovenia je uvedené.

10. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 20.3.2024 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti, č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 12.3.2024 boli zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu ( a za použitia ).

11. V dôsledku odvolania žalovaného predmetom odvolacieho prieskumu odvolacím súdom je posúdenie, či súd prvej inštancie (ne)pochybil, pokiaľ žalobou uplatnený nárok právne neposúdil ako nárok na (jednorazovú) finančnú náhradu za bezzmluvné užívanie sporných pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobcov pod plochou verejnej zelene žalovaným titulom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vzniknutého na základe , ale posúdil ho ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalobe preto vyhovel.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej tento aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav zo skutkových zistení vyvodzuje, aké práva a aké povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením potom je potrebné rozumieť omyl v tomto postupe súdu, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide aj vtedy, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý správne použiť mal alebo ak aj aplikoval správny právny predpis, ktorý hoci aj správne interpretoval, právnu normu na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne, a teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a o povinnostiach strán.

13. V zmysle výrokom právoplatného rozsudku súdu na peňažné plnenie pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku (adresáti účinkov záväznosti výroku právoplatného rozsudku) sa zakladá prekážka právoplatne rozhodnutej veci ( ). Účinky tohto právoplatného rozhodnutia pritom sa vzťahujú na adresátov účinkov záväznosti výroku právoplatného rozsudku súdu aj vtedy, ak ako predbežnú otázku súdy posudzujú právny vzťah medzi týmito adresátmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím (pozri aj Štefček/ Ficová a kol., , Komentár, Praha 2009, s. 425). V zmysle záverov NS SR vo veci sp. zn. (R 40/2013) v súvislosti s viazanosťou súdu posúdením hmotnoprávneho vzťahu sporových strán v inom súdnom konaní v nadväznosti na vtedajší (teraz ), pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní medzi sporovými stranami právoplatným súdnym rozsudkom došlo k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) sa odvodzuje, súd v tomto ďalšom (novom) civilnom sporovom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením je viazaný, t. j. nesmie preto vychádzať z iného záveru o neexistencii uloženej povinnosti na peňažné plnenie (nároku) medzi tými istými stranami, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté. Raz vydané právoplatné rozhodnutie je zásadne nezmeniteľné a záväzné; takéto rozhodnutie sa stáva vynutiteľným (je exekučným titulom) a je záväzné aj v inom konaní tých istých strán; právne vzťahy ním vyriešené je možné spochybniť len právne kvalifikovaným spôsobom – mimoriadnymi opravnými prostriedkami (odhliadnuc v tejto spojitosti od prípadnej osobitosti u tých rozhodnutí, u ktorých je prípustná zmena, keď došlo k zmene pomerov).

14. Z uvedeného je zrejmé, že rešpektujúc zásadu prejudiciality právoplatných súdnych rozhodnutí súdy boli povinné rozhodovať ešte aj za účinnosti predchádzajúceho procesného poriadku ( ), v ktorom otázka prejudiciálnej záväznosti právoplatných súdnych rozhodnutí expresis verbis upravená ani nebola.

15. Zo skutkových tvrdení žalobcov v žalobe v spojení s listinnými dôkazmi k nej priloženými vyplynulo, že v súdnych sporoch vedených pod sp. zn. , , ale aj v sporoch pod sp. zn. a v spojení s rozsudkami odvolacieho súdu v konaniach sp.

zn. a bývalým Okresným súdom Košice II žalobcom, resp. právnemu predchodcovi žalobcu 1 bol právoplatne prisúdený peňažný nárok týkajúci sa bezodplatného užívania sporných pozemkov v ich podielovom spoluvlastníctve žalovaným, na ktorých tento nelegálne zriadil verejné priestranstvo vo forme verejnej zelene, tzv. Borovicový háj, a to titulom bezdôvodného obohatenia za iné žalované obdobie. Zároveň ide o skutočnosti odvolaciemu súdu známe z jeho činnosti, ktoré v zmysle preto sa nedokazujú. Predmetom tohto konania pritom je uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v tej istej veci, len za ďalšie žalované obdobie.

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a po zistení existencie predchádzajúcich právoplatných vyhovujúcich rozsudkov súdu na peňažné plnenie o tom istom hmotnoprávnom vzťahu tých istých sporových strán, mal za to, že na daný prípad sa vzťahujú zákonné ustanovenia a , a , ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Postupom podľa vyzval preto strany, aby sa vyjadrili k ich možnému použitiu. Vo výzve z 8.2.2024 (v spise na č. l. 263 a nasl.) o. i. stručne zmienil, že právoplatné súdne rozhodnutie zakladá stav právnej istoty, resp. odstraňuje stav právnej neistoty sporových strán, pričom dôsledok právoplatnosti súdneho rozhodnutia znamená, že rozhodnutie sa stáva pre strany a tých, ktorí ich právnymi nástupcami sa stali po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, zásadne nezmeniteľným. Strany zároveň oboznámil so skutočnosťou, že otázka bezdôvodného obohatenia žalovaného v podobe bezodplatného užívania sporných pozemkov medzi stranami bola riešená a v prospech žalobcov právoplatne vyriešená v konaniach vedených na bývalom Okresnom súde Košice II napr. vo veciach sp. zn. , , resp. v spojení s rozsudkami odvolacieho súdu vo veciach sp. zn. , , resp. , ktoré sú právoplatné, a preto nezmeniteľné a medzi stranami záväzné, pričom z toho dôvodu takto prejudiciálne vyriešený vzťah, t. j. že bezodplatným užívaním sporných spoločných pozemkov žalobcov žalovaným dochádza k jeho bezdôvodnému obohacovaniu na úkor žalobcov, resp. právneho predchodcu žalobcu 1, medzi nimi (vrátane žalobcu 1) v inom (novom) konaní nemôže byť riešený inak, ale z ich existencie vyplýva otázka, ktorá pre správne rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci je podstatnou (rozhodujúcou) a treba sa ňou preto zaoberať.

17. Žalobcovia s naznačeným postupom odvolacieho súdu súhlasili bez výhrad, žalovaný s použitím týchto zákonných ustanovení na prejednávanú vec nesúhlasil. Argumentoval, že právne posúdenie nároku žalobcov ako nároku na „opakovanú náhradu“ je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu vyjadrenou v jeho rozsudkoch vo veciach , , a v spojení s uznesením Ústavného súdu SR z 28.10.2020 vo veci . Považuje za neprípustné, aby s poukazom na zachovanie právnej istoty súd žalobcom priznal nárok v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít len preto, že za iné obdobie obdobný nárok im bol priznaný v inom konaní. Dôvodom na takéto rozhodnutie podľa neho nemôže byť ani zákonná dikcia v , keďže všeobecný súd, ktorý rozhodoval o nároku žalobcov za skoršie obdobie, nie je iným orgánom verejnej moci.

18. Ďalej argumentujúc, že v zmysle záväznosť právoplatného rozhodnutia, resp. právneho posúdenia sa obmedzuje iba na výrok súdneho rozhodnutia, právne posúdenie predbežnej otázky v odôvodnení skoršieho súdneho rozhodnutia podľa neho nemôže predurčovať hmotnoprávny stav pre budúce súdne rozhodnutie, ktoré ešte nebolo vydané a z toho dôvodu ani skoršie rozhodnutie vo veci bezdôvodného obohatenia nie je a ani nemôže byť rozhodnutím o tom, že žalovaný je povinný žalobcom poskytovať náhradu opakovane aj za iné obdobie, než za to, o ktorom už právoplatne rozhodol, t. j. nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie s prejudiciálnym účinkom na konanie prejednávané v tejto veci (za neskoršie obdobie), pričom zároveň má za to, že v každom z týchto konaní ide o dva samostatné nároky. Z vykonaného dokazovania podľa neho pritom je zrejmé, že predmetom tohto konania je náhrada za „zákonom zriadené vecné bremeno“ a jej priznanie v podobe opakovaných plnení by bolo v rozpore so závermi najvyšších súdnych autorít vyslovenými v ich zhora označených rozhodnutiach.

19. Odvolací súd právne argumenty odvolateľa v jeho písomnej reakcii na výzvu súdu z 8.2.2024 vrátane toho, že súdy nie sú viazané prejudiciálnym vyriešením otázky v inom súdnom konaní nepovažuje za správne. Okrem už zmieneného judikovaného rozhodnutia pozri závery rozhodnutí NS SR aj v ďalších veciach, v ktorých dovolací súd riešil tzv. prejudicialitu, napr. vo veciach sp. zn. , , , . Otázkou prejudiciálneho právneho

účinku právoplatného súdneho rozhodnutia okrem toho sa zaoberala aj judikatúra Ústavného súdu SR (pozri nález z 20.1.2010 vo veci ), v zmysle ktorej súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude alebo nebude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré riešilo otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu, keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov (strán), pričom nie je rozhodujúce ani to, či v právoplatne skončenom konaní daný právny vzťah súd posúdil právne správne alebo nesprávne - so zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“ právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov (strán) je neprípustné. Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť zákonom, v (teraz ) uloženú viazanosť právoplatným rozhodnutím súdu. Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje, t. j. pre svoje rozhodnutie nevezme za základ prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom, nerešpektuje záväznosť právoplatného súdneho rozhodnutia a koná v rozpore s , v zmysle ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. (...) Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov, ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti. Obdobne aj nález ÚS SR vo veci („so subjektívnou záväznosťou rozsudku úzko súvisí otázka tzv. prejudiciálneho účinku súdneho rozhodnutia vyjadrená v a , v zmysle ktorej súd v novom konaní musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých strán; na iné osoby, než strany sporu, v ktorom bolo rozhodnuté o prejudiciálnej otázke, resp. ich právnych nástupcov sa účinky právoplatného rozsudku môžu vzťahovať len v tých prípadoch, keď tak ustanoví zákon.“).

20. Ak teda otázka bezdôvodného obohacovania žalovaného, na ktorého podľa o majetku obcí Borovicový háj prešiel do jeho vlastníctva, na úkor žalobcov ako podielových spoluvlastníkov sporných pozemkov nachádzajúcich sa v tejto lokalite medzi sporovými stranami bola riešená a v prospech žalobcov (vrátane žalobcu 1 ako právneho nástupcu žalobkyne H. B.; ďalej aj len „žalobcovia“ alebo aj len ako „tie isté subjekty“) právoplatne, a to aj za obdobie po nadobudnutí účinnosti (po 1. júli 2009) vyriešená v súdnych konaniach vedených na bývalom Okresnom súde Košice II, napr. dňom 18.4.2018 vo veci sp. zn. v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu z 22.2.2018 sp. zn. (žalované obdobie 4.11.2013 – 2.11.2014); dňom 19.10.2020 vo veci sp. zn. v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu z 24.9.2020 sp. zn. (žalované obdobie 14.5.2016 – 16.5.2017), resp. dňom 3.4.2013 vo veci sp. zn. v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu z 28.2.2013 sp. zn. , z existencie týchto právoplatných rozsudkov súdu vyplýva otázka, ktorá pre správne rozhodnutie v teraz posudzovanej veci je podstatnou (rozhodujúcou) a treba sa ňou preto zaoberať a tou je otázka prejudicality spojená s týmito skoršími rozsudkami súdu. Uvedené rozsudky súdov oboch inštancií v týchto veciach (ich výroky) sú právoplatné, pre už zmienených adresátov účinkov ich záväznosti záväzné, t. j. takto prejudiciálne vyriešený vzťah medzi nimi nemôže byť riešený inak.

21. Dané rozsudky, až na žalované obdobie vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného, boli vydané na základe žalôb, ktoré skutkovo i právne sú identické so situáciou, ktorá sa rieši v teraz prejednávanej veci. V záujme zachovania právnej istoty a rešpektujúc povinnosť aplikovať , t. j. neopomenúť dôsledok vyplývajúci zo záväznosti rozsudkov súdu vyhlásených napr. v sporoch sp. zn. , , resp. – konzumpčný účinok (dosah) takéhoto právoplatného rozsudku, aj teraz prejednávaný spor sa musí preto vyriešiť s rovnakým výsledkom, ako sa vyriešili spory predchádzajúce a práve naopak vzhľadom na tieto základné právne princípy porušením princípu právnej istoty a dôvery v silu záväznosti právoplatného rozsudku súdu pre adresátov účinkov jeho záväznosti by bolo práve to, ak by na prejudiciálny účinok skorších právoplatných rozhodnutí medzi tými istými stranami o tom istom hmotnoprávnom vzťahu (len za iné žalované obdobie), t. j. o tej istej veci (a nielen o veci obdobnej, či o obdobnom nároku, ako nesprávne právne argumentuje odvolateľ), sa neprihliadalo. V takom prípade záväznosť súdneho rozhodnutia spočívajúca v jej právoplatnosti by nič neznamenala.

22. S poukazom na vyššie uvedené právne princípy je preto nespochybniteľné, že týmito rozsudkami vydanými v týchto iných súdnych konaniach je právoplatne, nezmeniteľne a pre uvedených adresátov záväzne vyriešená otázka (hmotnoprávny vzťah), že bezodplatným užívaním sporných pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobcov žalovaným dochádza k jeho bezdôvodnému obohacovaniu na

úkor žalobcov. Nemožno preto prehliadať aplikáciu a , a na daný prípad v súvislosti s prejudiciálnym účinkom týchto právoplatných rozsudkov súdov vydaných v týchto iných konaniach medzi tými istými sporovými stranami týkajúcich sa sporných pozemkov a súd bol preto povinný rozhodnúť takisto aj v tomto prejednávanom spore tých istých subjektov za ďalšie žalované obdobie ako o nároku zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie.

23. So zreteľom na uvedené niet dôvodu a v zmysle citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít dokonca ani nemožno nanovo posudzovať, ako v konaní sa toho domáha odvolateľ, či k sporným pozemkom v podielovom spoluvlastníctve žalobcov účinnosťou (k 1.7.2009), prípadne (ne)vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom o. i. je aj držba a užívanie sporných pozemkov pod plochou verejnej zelene a poť. či žalobcom za toto prípadne patrí opakovaná alebo jednorazová peňažná náhrada, a to ani pokiaľ súdy v týchto právoplatne skôr skončených sporoch danú otázku hmotnoprávneho vzťahu sporových strán prípadne neposúdili ani správne ako bezdôvodné obohatenie - vzhľadom na záväznosť právoplatného rozsudku súdu uvedená otázka je právne irelevantná.

24. Z uvedeného právneho rozboru prejudiciálnej záväznosti právoplatných súdnych rozhodnutí je zrejmé, že neobstojí ani námietka odvolateľa proti potrebe aplikovania na prejednávanú vec argumentujúc, že môže ísť len o predbežné posudzovanie otázok, ktoré nespadajú do právomoci súdu. V prejednávanom prípade je dôraz práve na odsek 2 tohto zákonného ustanovenia, t. j. „ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliada a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia“, pričom môže ísť aj o rozhodnutie súdu ako iného orgánu verejnej moci, než je orgán verejnej moci uvedený v .

25. Pokiaľ odvolateľ namieta, že predmetom konania je náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno a jej priznanie v podobe opakovaného plnenia, odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku vykonaného ktoroukoľvek zo strán, ale je viazaný len skutkovým vymedzením žalobou uplatneného nároku, ktorý v danom prípade bol vymedzený ako právo na poskytnutie peňažnej náhrady za bezodplatné a nelegálne užívanie pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcov žalovaným.

26. Pokiaľ odvolateľ sa bráni, že v procese dokazovania v tomto súdnom konaní vyšli najavo skutočnosti opodstatňujúce zmenu predchádzajúceho právoplatného posúdenia z toho istého hmotnoprávneho vzťahu strán sporu, táto námietka (za splnenia aj ostatných zákonných podmienok) môže byť relevantnou len v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku v konaní, v ktorom dané právoplatné rozhodnutie bolo vydané. Nie je však relevantnou v tomto odvolacom konaní, a to opäť z dôvodu viazanosti súdu prejudiciálnym účinkom (aj toho) predchádzajúceho právoplatného rozsudku súdu o tom istom hmotnoprávnom vzťahu sporových strán.

27. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ žalobcom prisúdil uplatnený nárok na peňažné plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia za ďalšie žalované obdobie, a vo veci samej rozhodol vecne správne.

28. Z týchto dôvodov jediná odvolacia námietka odvolateľa, že hmotnoprávny vzťah sporových strán je potrebné posúdiť v zmysle ustanovení ako výkon práv k cudzej nehnuteľnosti titulom práva zodpovedajúceho zákonom zriadenému vecnému bremenu, neobstojí, pretože nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Pretože odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi ( ), pričom odvolateľ iné odvolacie dôvody neuplatnil, odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa ako vecne správny potvrdil, a to aj v závisiacom výroku o trovách konania, pretože tento správne a zákonne je založený na zásade úspechu žalobcov vo veci ( ).

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa aplikujúc zásadu úspechu strany v spore ustanovenú v . Dôvody na aplikáciu odvolací súd nezistil. O výške náhrady v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).