Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/133/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne PharmDr. M., Lekáreň

P., R., zastúpenej B., s.r.o. so sídlom v M., proti žalovanej Všeobecnej zdravotnej

poisťovni, a.s. so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, o zaplatenie 1692,19 € (50 979,01

Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , na dovolanie

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2008 sp. zn. 3 Cob

83/2008 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 26. novembra 2008 sp.

zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo 17. septembra 2008 sp. zn. v znení opravného uznesenia Krajského súdu

v Bratislave z 26. novembra 2008 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 4. februára 2008 č.k.

- 36 zamietol z dôvodu premlčania uplatneného práva žalobu, ktorou sa

žalobkyňa domáhala zaplatenia poplatku z omeškania za oneskorené zaplatenie faktúry č. X.

z 3. apríla 2003 a faktúry č. X. z 3. apríla 2003 za poskytnuté liečivá a zdravotnícke pomôcky

poistencom žalovanej ( ). Vychádzal z toho, že vzťah

účastníkov je vzťahom občianskoprávnym, že právo bolo uplatnené až po uplynutí trojročnej

premlčacej doby (nakoľko žaloba bola podaná 18. apríla 2007, posledný nárok na zaplatenie

poplatku z omeškania sa premlčal 4. mája 2006; ) a žalovaná sa

premlčania dovolala ( ). Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť

žalovanej trovy konania vo výške 1 650 Sk do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom zo

17. septembra 2008 sp. zn. v znení opravného uznesenia z 26. novembra

2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaná je povinná

zaplatiť žalobkyni 50 979,01 Sk ( ). Zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobkyni 12 387 Sk ako náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania k rukám

právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, že

rozhodnutie vydané v konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn.

nezakladá prekážku rozhodnutej veci pre terajšie konanie, považujúc za právne irelevantné, že

žalobkyňa si na uvedenom súde uplatnila peňažnú pohľadávku z právneho titulu úroku

z omeškania. Uviedol, že ak súd rozhoduje o nároku na peňažné plnenie, ktoré vychádza zo

skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke i po podľa iných

právnych noriem, ako žalobca navrhol, pripadne ak výsledky vykonaného dokazovania

dovoľujú podriadiť uplatňovaný nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa

žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatňovaný nárok takto posúdiť, a to bez ohľadu na

to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je uvedený nesprávne alebo vôbec nie je

uvedený; právne posúdenie je totiž výlučne vecou súdu. Peňažné plnenie, ktoré bolo

žalobkyni priznané /Okresným súdom Nitra/, predstavuje časť poplatku z omeškania podľa

; žalobkyňa sa teda v konaní nedomáha niečoho duplicitne,

resp. nároku, ktorý by jej bol /už/ právoplatne priznaný, ale len tej časti nároku na poplatok

z omeškania, ktorý jej žalovaná dobrovoľne /ešte/ neplnila. Podľa názoru odvolacieho súdu

uplatnené právo sa nepremlčalo, keďže na záväzkový vzťah účastníkov je potrebné aplikovať

ustanovenie , lebo žalovaná bola v období, ktorého sa vec

týka, verejnoprávnou inštitúciou a právny vzťah medzi účastníkmi sa týka verejných potrieb,

uspokojovanie ktorých je v oblasti zdravotnej starostlivosti nepochybne zabezpečené aj

plnením tých úloh, ktoré žalovanej ukladá zák. a s ktorými súvisí

právny vzťah účastníkov. Potom - aplikujúc na daný vzťah štvorročnú premlčaciu dobu

v zmysle - bol poplatok z omeškania za obdobie od 5. mája

2003 do 16. septembra 2003 uplatnený včas, nakoľko žaloba bola doručená súdu prvého

stupňa 18. apríla 2007.

Rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu napadla dovolaním žalovaná. Navrhla

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. V dovolaní s poukazom

na namietala, že žalobkyňa si už uplatnila a to v spore vedenom pod

sp. zn. na Okresnom súde Nitra majetkovú sankciu za oneskorene uhradenie

faktúry č. X. z 3. apríla 2003 a faktúry č. X. z 3. apríla 2003 a o tejto sankcii bolo právoplatne

rozhodnuté. Keďže išlo o tie isté faktúry a za to isté obdobie, kde už bolo právoplatne

rozhodnuté, nebolo možno vo veci opätovne rozhodovať. Ďalej odvolaciemu súdu vytýkala

nesprávne právne posúdenie otázky premlčania, namietajúc, že v danej veci ide o vzťah

občianskoprávny, nie obchodnoprávny, t.j. že premlčanie práva žalobkyne sa malo

posudzovať podľa ; v tejto spojitosti poukázala na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26.oktobra 2007.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej navrhla rozsudok odvolacieho súdu ako

vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), za ktorú koná jej zamestnanec

s právnickým vzdelaním ( ), proti rozsudku, ktorý možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je

potrebné zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v ,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil,

ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád vymenovaných v , odvolací súd sa zaoberal otázkou, či nejde o prípad, kedy

by a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľka tvrdila vadu konania v zmysle a to, že v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo, poukážuc na spor vedený medzi účastníčkami pod sp. zn. 7 C

58/04 na Okresnom súde Nitra. Túto vadu konania, ako bude ešte bližšie vysvetlené, a ani iné

vady konania uvedené v dovolací súd ale nezistil.

Podľa doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť

odvolaním, je právoplatný.

Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a

pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Podľa súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý

právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná ( ). Súd je tiež viazaný rozhodnutím

ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných

ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol

spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobných

predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom

konaní.

Podľa inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže

súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie,

súd z neho vychádza.

Právoplatným súdnym rozsudkom na peňažné plnenie pre adresátov účinkov

záväznosti tohto rozhodnutia označených v ustanovení zakladá sa

prekážka právoplatne rozhodnutej veci ( ); takéto rozhodnutie po uplynutí

paričnej lehoty je exekučným titulom. Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú

na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané; jeho výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne

orgány a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito

účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím (porovnaj napr.

Marek Števček, Svetlana Ficová a kol. . Komentár, Praha 2009,

str. 425). Žalobca, ktorý bol účastníkom konania, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie

ukladajúce v jeho prospech žalovanému platobnú povinnosť, je týmto rozhodnutím (jeho

výrokom) viazaný a preto nemôže v inom súdnom konaní úspešne uplatňovať proti tomuto

žalovanému ten istý nárok už raz mu právoplatným rozhodnutím priznaný. Ak by tak urobil,

zastavením takéhoto nového konania súdom sa prejavia účinky právoplatne rozhodnutej veci

podľa Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne

platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k

vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s

predmetom skončeného konania) odvodzuje, súd v tomto ďalšom (novom) občianskom

súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa

už vyriešila ako vec sama), je týmto vyriešením viazaný. Nesmie preto vychádzať z iného

záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie platobnej povinnosti (príslušného nároku na

plnenie) medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo

právoplatne rozhodnuté. Raz vydané právoplatné rozhodnutie je zásadne nezmeniteľné

(odhliadnuc v tejto spojitosti od prípadnej osobitosti spojenej napr. so zrušením cestou

mimoriadneho opravného prostriedku, resp. od situácie u tých rozhodnutí, u ktorých je

prípustná zmena, keď došlo k zmene pomerov).

Účinky právoplatnosti rozhodnutia - jeho nezmeniteľnosť a záväznosť sa chápu

podstatne širšie než pojem ne bis in idem (porovnaj napr. Bohumil Dvořák, Právní moc

civilních soudních rozhodnutí, Praha 2008, str. 52 a nasl.). Význam právoplatnosti súdneho

rozhodnutia sa neobmedzuje len na rovinu prekážky rei iudicatae (neodstrániteľnej procesnej

podmienky konania), t. j. len na neprípustnosť nového prejednania už raz rozhodnutej veci.

Právoplatnosť má aj uvedenú pozitívnu stránku spočívajúcu v pôsobení vecnom: význam v

dosahu záväznosti na rozhodnutie o inej veci. Náplň právoplatnosti prejavujúca sa ako prameň

prejudiciálnych účinkov právoplatného rozhodnutia je mimoriadne závažná. To, že nejde

o rozhodnutie o tej istej veci (s identickým predmetom konania), ešte neznamená, že už raz

súdom v predošlom občianskom súdnom konaní s konečnou platnosťou medzi účastníkmi

vyriešenú otázku hmotnoprávneho vzťahu by mohol neskôr (ďalší) súd v inom (novom)

občianskom súdnom konaní medzi tými istými účastníkmi posudzovať inak ako otázku

predbežnú. Bráni tomu ustanovenie , ktoré vo vzťahu k ustanoveniu

ods. 2 druhá veta znamená osobitnú procesnú úpravu; z nej vyplýva súdu povinnosť v

prípade riešenia predbežnej otázky považovať za záväzné právoplatné súdne rozhodnutie

o takejto otázke. Súd má teda povinnosť pri svojom rozhodovaní o (tejto ďalšej) veci

neodchýliť sa od právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom občianskom súdnom

konaní ako vec sama príslušná predbežná otázka. Uvedený prejudiciálny účinok

právoplatnosti skoršieho rozsudku v novom (ďalšom) občianskom súdnom konaní

(s neidentickým predmetom konania, t.j. bez existencie prekážky rei iudicatae) môže preto (so

zreteľom na tú - ktorú konkrétnu situáciu) viesť k výsledku (znamenať), že žalobca bude

neúspešný.

Zistenie súdu v predošlom občianskom súdnom konaní o práve (resp. právnom vzťahu)

právoplatným rozsudkom (výrokom) neprejavuje sa (v prípade nového konania) preto iba

negatívnym vymedzením, že o tej istej veci nemôže súd znova konať a rozhodovať (ne bis in

idem), t. j. len v skúmaní (danosti) tejto stránky právoplatnosti, ale má aj ďalší aspekt (dopad

či zacielenie); je ním prejudicialita spájaná s právoplatným rozsudkom.

Prejudicialitu možno vo všeobecnosti (v jej podstate) chápať aj ako kauzálny vzťah

medzi dvomi subjektívnymi právami, z ktorých jedno je podmienené druhým. Svoje miesto

nachádza predovšetkým v prípadoch, kedy právoplatným rozhodnutím o veci sa vyriešila

otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší spor: od jej posúdenia závisí rozhodnutie v tejto

ďalšej veci (porovnaj napr. Bohumil Dvořák, Právní moc civilních soudních rozhodnutí,

Praha 2008, str. 62 a nasl.). Jej vznik predpokladá, že určitý právny vzťah sa stal predmetom

procesu, pričom právny vzťah, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, musí súd pri

rozhodovaní o inej veci (právnom vzťahu) posudzovať len tak, ako sa stalo v právoplatnom

rozhodnutí. Pri tomto objektívne existujúcom vzťahu - pozitívnoprávnej stránke

prejudiciality - skúmajú sa jeho dôsledky (najmä to, kedy a do akej miery je súd viazaný

právoplatným rozhodnutím o predbežnej otázke, kedy a v akom rozsahu a s akými účinkami

si môže súd predbežnú otázku, ktorá doposiaľ nebola právoplatným rozhodnutím vyriešená,

sám posúdiť, aký je postup v prípadoch, keď si takúto otázku sám vyriešiť nesmie).

Prejudiciálna (predbežná alebo aj predurčujúca) otázka je potom taká otázka, ktorá sama

predmetom konania nie je, avšak na jej vyriešení je závislé rozhodnutie, ktoré má súd prijať.

Prejudicialita takto vyjadruje aj skutočnosť, že v konaní o určitej veci sa vyskytuje relatívne

samostatná otázka, ktorá bola predmetom právoplatne skončeného konania a má pre terajšie

konanie určujúci význam (uvedené zároveň aj objasňuje použitý výraz „predurčujúca

otázka“). Treba pripomenúť, že prejudiciálna otázka sa aj v minulosti chápala ako taká právna

skutočnosť (právo, právny vzťah), ktorej existencia či neexistencia by mala vplyv na

rozhodnutie o veci prejednávanej súdom a ktorá sama môže byť predmetom konania na súde,

resp. predmetom rozhodnutia v inom konaní (porovnaj Jindřich Hrdlička, Předurčující otázky

v řízení před státním notářstvím, Acta Universitatis Carolinae, Iuridica 3/1967, str.243).

Subjektívne vymedzenie záväznosti rozhodnutia o prejudiciálnej otázke je také, že súd

v novom konaní musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých

istých účastníkov (totožnosť účastníkov nie je dotknutá rozdielnosťou ich procesného

postavenia v oboch konaniach). Na iné osoby než účastníkov konania, v ktorom bolo

rozhodnuté o prejudiciálnej otázke, resp. ich právnych nástupcov, účinky právoplatného

rozsudku sa môžu vzťahovať len v tých prípadoch, kedy tak stanoví zákon. Pri posúdení

dosahu záväznosti právoplatného rozhodnutia (miery účinku na rozhodovanú vec, predmet

sporu) nie sú pre súd určujúce hranice dané rozsahom nároku, nemôže iba prekročiť rozsah

právneho vzťahu, z ktorého nárok vyplýva. Účinok prejudiciality sa prejaví (vyjadrí)

zamietnutím žaloby, nie zastavením konania podľa (ktoré nemeritórne

rozhodnutie má miesto len tam, kde sú v celosti splnené kritéria identity novej veci s vecou už

právoplatne rozhodnutou – totožnosť účastníkov aj predmetu konania /nároku/, porovnaj

bližšie napr. Vlastimil Handl, Josef Rubeš a kol. Občanský soudní řád. Komentář, I. díl,

Praha 1985, str. 705 a nasl.). V súlade s procesuálnou teóriou právoplatnosti (porovnaj napr.

Vilém Steiner, Základní otázky občanského práva procesního, Praha 1980, str. 261 a nasl.,

Bohumil Dvořák, Právní moc civilních soudních rozhodnutí, Praha 2008, str. 39 a nasl. )

záväznosť právoplatného rozhodnutia vyjadruje záväznosť procesnoprávneho vzťahu, ktorý je

týmto rozhodnutím založený, nie záväznosť hmotnoprávneho vzťahu, ktorý vzťah súd vo

svojom rozhodnutí vyriešil.

Prekážka existencie právoplatného rozsudku o tej istej veci (res iudicata) bráni ako

(negatívna) neodstrániteľná podmienka konania tomu, aby sa súd mohol v ďalšom konaní

znova tou istou vecou zaoberať (opätovne tú istú vec prejednať a rozhodnúť).

Konaniu v tejto právnej veci nebránila žalovanou tvrdená prekážka rozsúdenej veci.

Zistenie o neidentite terajšej veci s vecou rozhodnutou Okresným súdom Nitra pod sp. zn.

vyplýva z netotožnosti nárokov. Vo veci vedenej pred Okresným súdom Nitra

pod sp. zn. bolo právoplatne rozhodnuté o zaplatení 28 070,57 Sk ako úroku

z omeškania; v terajšej veci ide o zaplatenie 50 979,01 Sk ako poplatku z omeškania, pričom

zo skutkových tvrdení žalobkyne vyplýva, že tento poplatok uplatňuje popri už spomenutom

právoplatne jej priznanom úroku z omeškania na tej úvahe, že z patriaceho jej poplatku

z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň omeškania v zmysle

Z. z. bola jej právoplatným rozsudkom vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7

C 58/2004 priznaná iba časť tohto príslušenstva, takže si - v tomto ďalšom konaní - uplatňuje

jeho zvyšnú časť. Námietku rozsúdenej veci (exceptio rei iudicatae) teda žalovaná uplatnila

nedôvodne.

Záver odvolacieho súdu o uvedenej procesnej podmienke konania, t.j. že rozhodnutie

vydané v konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. nezakladá

prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) pre terajšie konanie, je síce správny, odvolací súd

však vôbec nepostrehol, že z existencie právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. 7 C

58/2004 vyplýva otázka, ktorá je pre správne rozhodnutie v terajšej veci podstatnou

(rozhodujúcou) a treba sa ňou preto zaoberať. Touto otázkou je otázka prejudiciality spojená s

týmto skorším súdnym rozhodnutím, k čomu odvolací súd nevykonal potrebné dokazovanie

a tak konanie zaťažil tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci podľa Prejudicialita vyplýva z toho, že ako vo veci

vedenej pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. , kde bolo skôr právoplatne

rozhodnuté, tak aj v terajšej veci ide o majetkovú sankciu v podobe príslušenstva pohľadávky

za omeškanie s plnením peňažného dlhu z tých istých dvoch faktúr č. 182003 a č. 192003 z 3.

apríla 2003.

Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky,

úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok

z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis ( ).

Poplatok z omeškania a úrok z omeškania sú odlišné právne inštitúty, ktoré zákon ako

sankčné opatrenie za nesplnenie povinnosti z konkrétnych právnych vzťahov odlišuje

(porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30. novembra 2006). Úrok z omeškania, resp. poplatok z omeškania ako príslušenstvo

pohľadávky ( ) sú hmotnoprávnym nárokom, na ktorý sa

rovnako ako na pohľadávku, ku ktorej sa viažu, vzťahuje zásada vyjadrená v ustanovení § 153

ods. 2 , v zmysle ktorej je súd viazaný návrhom a okrem prípadov uvedených v tomto

zákonnom ustanovení, nesmie prisúdiť viac alebo niečo iné (porovnaj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1998, sp. zn. , ktoré bolo uverejnené v

Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 5/2000).

Ak na príslušnú sankciu síce právo vzniklo, bez návrhu priznať súdnym rozhodnutím

poplatok z omeškania alebo úrok z omeškania možné nie je (porovnaj napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. septembra 2009).

Pokiaľ už súd raz za t o t o ž n é omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu

právoplatne priznal sankciu spočívajúcu v úroku z omeškania, je treba takéto vyriešenie

hmotnoprávneho vzťahu medzi tými istými účastníkmi ako konečné a záväzné rešpektovať.

Nie je preto v ďalšom (inom) občianskom súdnom konaní možné už v predošlom súdnom

konaní raz právoplatným rozsudkom vyriešenú otázku hmotnoprávneho vzťahu účastníkov

(rovnaké omeškanie a jeho dôsledok) znova právne posudzovať (prehodnocovať) a z toho

istého omeškania (za to isté omeškanie) priznať poplatok z omeškania (ako ďalšiu sankciu

v podobe iného než už skôr priznaného príslušenstva pohľadávky).

Právoplatné súdne rozhodnutie zakladá stav právnej istoty, resp. odstraňuje stav

právnej neistoty účastníkov konania, pričom dôsledok právoplatnosti súdneho rozhodnutia

znamená, že rozhodnutie sa stáva pre účastníkov zásadne nezmeniteľným a záväzným; takéto

rozhodnutie získava vynútiteľnosť a je pre súd v inom konaní tých istých účastníkov záväzné.

Právne vzťahy ním vyriešené je možno spochybniť len osobitne kvalifikovaným spôsobom -

mimoriadnymi opravnými prostriedkami (v prípade schváleného zmieru prichádza do úvahy

postup podľa ). Keďže - ako už bolo vysvetlené - súd nemôže ako

predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore

účastníkov, nie je vonkoncom rozhodujúce (podstatné), či súd v právoplatne skončenom

konaní správne alebo nesprávne právne posúdil priznaný nárok (príslušenstvo pohľadávky).

Klásť si otázku, či civilný súd v predošlom konaní vec /priznaný nárok/ správne alebo

nesprávne právne posúdil, je nielen zbytočné, takáto otázka je úplne nepatričná (nemá byť

prečo položená): so zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť

právoplatného rozhodnutia je akékoľvek „nové“ právne posudzovanie právoplatného súdneho

rozhodnutia v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov vylúčené (neprípustné). Iné

riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonodarcom

v citovanom ustanovení

Nemožno napokon obísť, že aj samotná citovaná hmotnoprávna úprava (§ 517 ods. 2

) vylučuje, aby za to isté omeškanie patril aj úrok z omeškania aj

poplatok z omeškania; buď bude patriť úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania, nie

však obe príslušenstva spolu (jedno príslušenstvo pohľadávky vylučuje súčasnú existenciu

druhého príslušenstva).

Odvolací súd prehliadol (nerešpektoval) v tejto právnej veci povinnosť aplikovať

, t. j. neopomenúť dôsledok vyplývajúci zo záväznosti rozhodnutia

vyhláseného v spore vedenom pod sp. zn. na Okresnom súde Nitra -

konzumpčný účinok (dosah) takéhoto právoplatného rozsudku. Chybne sa totiž považoval byť

neviazaný právoplatným súdnym rozhodnutím vydaným v spomenutom spore medzi

žalobkyňou a žalovanou. Záver odvolacieho súdu, že je právne irelevantné, že žalobkyňa si na

Okresnom súde Nitra uplatnila peňažnú pohľadávku z právneho titulu úroku z omeškania,

o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté vyhovením žalobe, bol preto nesprávny. Pre tento mylný

záver (východisko) odvolací súd nemal za potrebné sa ani oboznámiť s obsahom spisu

Okresného súde Nitra sp. zn. . Tým, že hoci uvedený spis je podstatný pre vecne

správne rozhodnutie, odvolací súd ho nepripojil a zákonne konformným spôsobom nevykonal

dokazovanie týmto listinným dôkazom ( v spojení s ), došlo k

postupu súdu, ktorý je treba považovať za inú vadu konania, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci podľa

111Cdo 133/2009

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť, aj keď nie je v dovolaní namietaná (za podmienky, že dovolanie je prípustné), je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich

postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia.

Konanie, v ktorom bol rozsudok odvolacieho súdu vydaný, je teda postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

So zreteľom na to bolo potrebné, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zrušil

napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 4

). Vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia dovolateľkou napadnutého rozsudku bolo

nadbytočným zaoberať sa namietanou nesprávnosťou právneho posúdenia pohľadávky

žalobkyne z hľadiska jej premlčania.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Jana Bajánková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Hrčková Marta