Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/52/2009

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ley Stovičkovej a JUDr. Ivana Machyniaka

v právnej veci navrhovateľky O. B., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. S. S., advokátom,

so sídlom v N. proti odporcovi 1/ Mestu Nitra, Štefánikova 60, a 2/ Slovenskej republike -

Krajský úrad Nitra, Štefánikova 69, o zaplatenie 1 822,41 eur s príslušenstvom, vedenej

Okresným súdom Nitra pod sp. zn. , o dovolaní odporcu 1/ proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 29. septembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka sa domáhala svojim návrhom proti odporcom vydania bezdôvodného

obohatenia, proti odporcovi 1/ vo výške 54 902,-- Sk a odporcovi 2/ vo výške 8 719,-- Sk

s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že odporcovia bezzmluvne užívali jej vlastnícky

patriace nehnuteľnosti v období od 24. mája 1999 do 31. decembra 2000 bez akejkoľvek

náhrady. Užívanie pozemku parc. č..X. odporcom 1/ spočívalo v užívaní dotknutého

pozemku, ktorý je verejným priestranstvom - verejnou zeleňou neobmedzeným okruhom

užívateľov, najmä obyvateľmi obytných domov v bezprostrednej blízkosti pozemku

2

(okrem iných), a užívanie pozemku parc. č. X. odporcom 2/ spočívalo vo vlastníctve

nehnuteľností - garáží na ňom sa nachádzajúcich.

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) rozsudkom z 19. júla 2005 č. k.

-125 návrh voči odporcovi 1/ zamietol a uložil odporcovi 2/ povinnosť zaplatiť

navrhovateľke 1 699,65 Sk so 17 % úrokom z omeškania od 31.12.2000 do zaplatenia, všetko

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh voči odporcovi 2/ zamietol.

Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Nitra náhradu trov štátu

9 796,50 Sk, súdny poplatok 2 640,-- Sk a odporcovi 1/ náhradu trov konania 500,-- Sk,

všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie založil na nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu 1/ a čiastočnej vecnej

pasívnej legitimácii odporcu 2/. Vychádzal z nespornej skutočnosti vlastníctva navrhovateľky

pozemkov v k. ú. N. zapísaných na LV č. X. pod parc. č..X. - ostatné plochy o výmere X. m2

a parc. č. X. - zastavané plochy o výmere X. m2, ktoré nadobudla dedením po poručiteľke A.

S. na základe osvedčenia o dedičstve zo 6. mája 1999 č. k. D 264/99-32, právoplatného 24.

mája 1999. Uvedenému dedičskému konaniu predchádzalo osvedčenie vyhlásenia formou

notárskej zápisnice zo X. sp. zn. N., že A. S., právna predchodkyňa navrhovateľky, bola ku

dňu svojej smrti vlastníčkou uvedených dvoch pozemkových nehnuteľností. Považoval

preukázaným, že odporca 1/ nehnuteľnosť - pozemok parc. č..X. neužíval, a ani zápis

v katastri nehnuteľností o tom, že odporca 1/ je držiteľom, nájomcom alebo inou oprávnenou

osobou, nepreukazuje, že uvedený pozemok vo vlastníctve navrhovateľky, aj skutočne užíval

v období od 24. mája 1999 do 31. decembra 2000 (ďalej len „rozhodné obdobie“).

Vychádzajúc z ustanovenia a dospel k záveru

o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu 1/ zo záväzku z bezdôvodného obohatenia

vzniknutého užívaním pozemku navrhovateľky bez zmluvného vzťahu. Odporcu 2/ považoval

čiastočným užívateľom pozemku parc. č. X. o výmere X. m2 na základe skutočnosti, že je

podielovým spoluvlastníkom garáží na ňom postavených v spoluvlastníckom podiely X..

Výšku bezdôvodného obohatenia stanovil zodpovedajúcu X. výšky nájomného v rozhodnom

období, ktoré vyplývalo zo znaleckého posudku Ing. I. C. vo výške X. Sk/m2. O trovách

konania rozhodol podľa , keďže navrhovateľka bola v značnej miere v konaní

neúspešná, uložil jej povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške trov znaleckého

dokazovania. Rozhodnutie o trovách konania účastníkov odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2

a úspešnosťou odporcu 1/ a odporcu 2/ v konaní a návrhom na prisúdenie trov konania

3

a ich vyčíslením odporcom 1/ vo výške súdneho poplatku za odpor podaný proti platobnému

rozkazu vydanému v danej veci a nevzniknutím trov odporcovi 2/.

Krajský súd v Nitre, rozhodujúc o odvolaní navrhovateľky, rozsudkom z 2. apríla 2007

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku

o zamietnutí návrhu voči odporcovi 1/, vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu voči odporcovi

2/ a vo výroku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania,

potvrdil a vo výroku o poplatkovej povinnosti zmenil a výrok o povinnosti navrhovateľky

zaplatiť náhradu trov konania štátu zrušil. Odvolacie konanie v časti týkajúcej sa odvolania

navrhovateľky nad 7 019,35 Sk a nad 54 902,-- Sk s príslušenstvom zastavil. Odporcom

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dotknuté

nehnuteľnosti prešli v roku 1969 do vlastníctva bývalého Čsl. štátu podľa vládneho nariadenia

č. na základe rozhodnutia Finančného odboru MsNV Nitra č. X., ktoré

rozhodnutie nebolo zákonným spôsobom zrušené (v spise sa žiadne takéto rozhodnutie

nenachádzalo). Keďže navrhovateľka ako právna nástupkyňa po neb. A. S. neuplatnila

reštitučný nárok voči povinným osobám, ktoré predmetné nehnuteľnosti v rozhodnom období

užívali, hodnotil uplatnený návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia ako obchádzanie

účelu a zmyslu reštitučného konania. Podľa jeho názoru, ak navrhovateľka nevyužila v

zákonnej lehote právo domáhať sa nápravy vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam podľa

reštitučných právnych predpisov (, resp. ),

nemôže sa s úspechom domáhať „nápravy za užívanie nehnuteľností formou vydania

bezdôvodného obohatenia“ voči odporcom podľa všeobecného zákona - Občianskeho

zákonníka. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou návrh voči odporcom zamietol,

považoval preto z iných dôvodov za vecne správny. Keďže navrhovateľka vzala odvolanie

nad sumy uvedené vo výroku rozhodnutia späť, odvolací súd v tejto časti odvolacie konanie

zastavil ( ).

Na dovolanie navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

z 26. februára 2008 sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Nitre vo výroku,

ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, vo výroku o povinnosti

navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania,

zrušil v zmysle a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec mu v rozsahu

zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku Krajského súdu v Nitre

v napadnutým výrokoch bolo porušenie práva navrhovateľky týmto súdom na spravodlivý

proces, pretože svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd

prvého stupňa, a tým v skutočnosti odňal navrhovateľke právo namietať správnosť jeho

právneho názoru na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom súdu druhého stupňa

sa navrhovateľka nemala možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska

dovtedajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa nejavili významné. Ak odvolací súd

dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého

stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti

občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil navrhovateľke realizáciu jej procesných

práv, lebo jej odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu

prvého stupňa dovtedy bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia odvolacím

súdom, rozhodujúcich skutkových zistení. Svojim postupom teda navrhovateľke odňal

možnosť konať pred súdom v zmysle , ktorá vada je tak závažnou

procesnou vadou, že rozhodnutie vydané v takomto konaní, nemôže byť považované

za správne.

Krajský súd v Nitre potom rozsudkom z 29. septembra 2008 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu proti odporcovi 1/

a vo výroku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok tak, že odporcovi 1/ uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľke 54 902,-- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania

od 2. januára 2001 do zaplatenia, všetko do troch dní, a vo výroku o zamietnutí návrhu voči

odporcovi 2/ a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi 2/ rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil. Odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov

konania 26 403,50 Sk a odporcovi 2/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľke uložil poplatkovú povinnosť vo výške 1 277,50 Sk. Stotožnil sa so skutkovým

stavom zisteným súdom prvého stupňa, ktorý však vo vzťahu k odporcovi 1/ právne posúdil

odlišne. Vychádzal zo skutočnosti, že pozemok navrhovateľky je verejnou zeleňou v bytovej

zástavbe prístupným neobmedzenému okruhu užívateľov, spĺňajúcim znaky verejného

priestranstva. Dospel k záveru, že vyňatie priestoru (pozemku) vlastneného súkromným

subjektom a spĺňajúceho znaky verejného priestranstva, z verejnoprávneho režimu verejného

priestranstva, by viedlo k podstatnému sťaženiu či znemožneniu právnej regulácie

spoločenských vzťahov, na ktorých má obec verejný záujem, a to či už ide o jej povinnosť

vytvárať pre svojich obyvateľov vhodné životné prostredie alebo dbať na urbanistické či

ekologické kritériá, na ktorý účel slúži pozemok navrhovateľky. Vyslovil, že pokiaľ nie je

v občianskoprávnej rovine zmluvou upravené obecné užívanie sporného pozemku, ktorý slúži

obyvateľom bytov v priľahlých obytných domoch, má to za následok vznik bezdôvodného

obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka), lebo aj keď existuje právny dôvod užívania tohto pozemku (verejnej zelene či

verejného priestranstva), nejde o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby takéto

plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania majetku navrhovateľky) bolo poskytované

bezplatne. V opačnom prípade by došlo k porušeniu základného princípu občianskoprávnych

vzťahov, spočívajúceho v rovnosti ich účastníkov ( ).

Vyslovil, že pokiaľ pozemok navrhovateľky nebol vyvlastnený vo verejnom záujme, potom je

navrhovateľka ako jeho vlastníčka povinná strpieť obmedzenie vlastníckeho práva tým, že

tento pozemok je užívaný pre potrebu všetkých ako verejná zeleň alebo verejné priestranstvo,

ale za náhradu. Výšku bezdôvodného obohatenia určil zodpovedajúcu výške nájomného X.

Sk za 1 m2 vynakladaného obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobných

nehnuteľností. Vzhľadom k výmere odporcom 1/ užívaného pozemku X. m2 stanovil mesačné

nájomné 3 050,-- Sk a celkové bezdôvodné obohatenie za obdobie od 25. mája 1999 do 31.

decembra 2000 výškou 58 561,50 Sk. Vzhľadom k nemožnosti súdu prekročiť petit návrhu,

prisúdil navrhovateľke bezdôvodné obohatenie v ňou požadovanej nižšej výške 54 902,-- Sk.

Úrok z omeškania odôvodnil ustanovením a nariadením

vlády č. Rozhodnutie vo výroku o práve na náhradu trov konania odôvodnil

v zmysle a ustanovením a úspešnosťou

navrhovateľky v konaní proti odporcovi 1/ a výšku náhradou trov právneho zastúpenia

priznaných podľa príslušných vyhlášok o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (vyhlášok č. a č. ), a úspešnosťou odporcu 2/

v odvolacom konaní, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Doplatenie

poplatkovej povinnosti stanovil zohľadniac výšku žalobou uplatneného plnenia, výšku už

navrhovateľkou splnenej poplatkovej povinnosti a jej 50 % oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca 1/ (ďalej len odporca),

z obsahu ktorého vyplýva ( ), že navrhol rozsudok odvolacieho súdu

vo výroku týkajúcom sa odporcu 1/ v zmysle zmeniť tak, že rozsudok

6

súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu proti odporcovi 1/ potvrdzuje alebo zrušiť

a vec vrátiť v rozsahu zrušenia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolateľ tvrdil, že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, čím uplatnil

dovolací dôvod v zmysle Podľa odporcu odvolací súd nesprávne

právne posúdil okolnosti bezdôvodného obohatenia, nakoľko nesprávne vychádzal

zo skutkového zistenia, že odporca nehnuteľnosť - pozemok vo vlastníctve navrhovateľky

skutočne užíval bez zmluvného vzťahu. Zároveň spochybnil záver odvolacieho súdu, že

pozemok parc. č..X. v k. ú. N. je verejnou zeleňou, pretože je v katastri nehnuteľností

zapísaný ako ostatná zeleň v bytovej zástavbe a je predmetom verejného užívania, teda je

prístupný neobmedzenému okruhu užívateľov. Zápis v katastri nehnuteľností má len

informatívny charakter a nie je záväzným údajom katastra. Argumentoval tiež tým, že zákon

nedefinuje pojem verejná zeleň a verejné priestranstvo. Verejné priestranstvo je definované

len pre účely o miestnych daniach a miestnom poplatku za

komunálne odpady a drobné stavebné odpady v § 30 ods. 2 tak, že verejným priestranstvom

na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce. Verejným

priestranstvom na účely tohto zákona nie sú pozemky, ktoré obec prenajala podľa osobitného

zákona. Predmetný pozemok nie je vo vlastníctve obce, a skutočnosť, že je verejne prístupný

si zapríčinila navrhovateľka sama tým, že napriek opakovaným výzvam odporcu pozemok

neoplotila. Nesúhlasil ani s tvrdením, že odporca užíva predmetný pozemok tým spôsobom,

že tento dotvára životné prostredie obce, pretože potom by mesto užívalo všetky pozemky

na jeho území, nakoľko všetky spolu vytvárajú životné prostredie. Podľa dovolateľa

bezdôvodne sa neobohatil získaním majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov podľa

, pretože činnosťou v rozpore s dobrými mravmi ani

so zákonom nie je jeho nezáujem od navrhovateľky pozemok kúpiť, zameniť ho alebo jej

platiť nájomné za to, že ho nemôže využívať na účel, aký by chcela. Vyslovil názor, že každý

pozemok nemožno využívať na všetky účely, avšak obmedzenie z hľadiska územného plánu

sa vzťahuje na všetkých vlastníkov pozemkov v cieľovom území rovnako. Uplatnil si náhradu

trov dovolacieho konania.

K dovolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla dovolanie zamietnuť

pre nedôvodnosť v zmysle Uviedla, že v konaní nedošlo ani k procesným

vadám, pre ktoré by bolo nutné rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu zrušiť.

Nesúhlasila s tvrdením dovolateľa o oplotení predmetného pozemku, pretože pozemok sa

nachádza medzi obytnými domami a znemožnila by tým občanom prístup k obytným domom,

okrem narušenia urbanistickej, ekologickej a estetickej funkcie okolitého priestoru, nehľadiac

na jej náklady na oplotenie.

Na vyjadrenie navrhovateľky k dovolaniu reagoval odporca, ktorý uviedol, že dôvodom

znemožnenia nakladania s pozemkom nemôže byť stavba nachádzajúca sa na vedľajšom

pozemku. Rovnako ani využitie akéhokoľvek pozemku nie je nemenné, predmetný pozemok

navrhovateľky je v zmysle územného plánu funkčne určený na kompaktnú uličnú zástavbu

do výšky X. podlaží pre bývanie a vybavenosť. Predmetný pozemok užívajú obyvatelia

blízkeho bytového domu s tichým súhlasom navrhovateľky, a nie odporca. Poukázal na to, že

vodovodné prípojky, kanalizácia a elektrický kábel uložené na tomto pozemku nie sú

vo vlastníctve odporcu, preto pozemok neužíva odporca ani týmto spôsobom. Preukázaním

užívania celého predmetného pozemku odporcom nie je ani stĺp verejného osvetlenia

nachádzajúci sa na okraji pozemku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal účastník konania ( ), ktorý je riadne zastúpený (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel

k záveru, že dovolanie odporcu nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným

dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených

v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, nedostatok spôsobilosti účastníka byť

účastníkom konania, nedostatok riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi

pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným

súdom).

Dovolateľ vady konania v zmysle v dovolaní výslovne nenamietal a ich

existenciu nezistil v konaniach pred súdmi oboch nižších stupňov ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania odporcu vyplýva, že uplatňuje dovolací dôvod v zmysle § 241

ods. 2 písm. c/ , t.j. že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Právnym posúdením veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Odporca spochybňuje správnosť právneho záveru odvolacieho súdu o pasívnej vecnej

legitimácii uspokojenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie

9

od 25. mája 1999 do 31. decembra 2000 argumentujúc, že jeho užívanie spornej nehnuteľnosti

– pozemku nebolo v konaní preukázané.

V prejednávanej veci ide o posúdenie pasívnej vecnej legitimácie vo veci vydania

bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním cudzej veci bez zmluvy.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia bezdôvodným obohatením je

majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho

úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať

tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať

štátu.

Ustanovenie vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho

práva, podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné

obohatenie je pritom chápané ako záväzok ( ), z ktorého vzniká

tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na ktorého

úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia.

O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým,

že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív ( ) alebo

k zníženiu pasív ( ). Vecnou legitimáciou (či už aktívnou alebo

pasívnou) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za

bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo

u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je

tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí

vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav

obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok

neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného

obohatenia ( ) je ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodné

obohatenie získané.

10

Odvolací súd postavil svoje rozhodnutie na právnom názore, že užívaním verejného

priestranstva, ktorým je aj pozemok navrhovateľky, obyvateľmi mesta odporcu,

bez poskytovania finančného ekvivalentu navrhovateľke, sa odporca bezdôvodne obohatil

na úkor navrhovateľky.

Podľa , a o obecnom zriadení v znení

do 31. decembra 2001, obec pri výkone samosprávnych funkcií vykonáva výstavbu, údržbu

a správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych,

športových a ďalších obecných zariadení, miestnych historických pamiatok a stavieb,

zabezpečuje verejnoprospešné služby (odvoz komunálneho odpadu a čistenie obce, správu

a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových

vôd a pod.) a verejnú dopravu, a utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života

a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky pre vzdelávanie,

kultúru, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport.

Podľa o obecnom zriadení, v znení platnom

a účinnom v rozhodnom období, na plnenie úloh samosprávy obce, alebo ak to ustanovuje

zákon, obec vydáva pre územie obce všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „nariadenie“).

Nariadenie obce nesmie odporovať ústave ani zákonu. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy

štátnej správy (§ 5), môže vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho

medziach; takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu

predpisu.

Definíciu pojmu „verejné priestranstvo“ obsahoval v období od 1. januára 1991 zákon

č. o miestnych poplatkoch. Verejným priestranstvom podľa tohto zákona boli

najmä cesta, miestna komunikácia, námestie, chodník, trhovisko. Za verejné priestranstvo

môžu byť určené všetky verejnosti prístupné pozemky v obci okrem tých, ktoré sú

vo vlastníctve fyzických a právnických osôb s výnimkou obcí, alebo ku ktorým majú tieto

osoby právo hospodárenia (§ 2 ods. 3 zákona v znení platnom od 1. mája 1992 do 28. februára

2001, t. j. aj v rozhodnom období). Nemožno však prehliadnuť, že táto definícia súvisela

s vyberaním miestnych poplatkov (por. § 1, § 2 a § 15 zákona o miestnych poplatkoch).

Ďalšie vymedzenie pojmu verejného priestranstva náš právny poriadok nepriniesol. Okrem

uvedeného zákona, o obecnom zriadení používa termín verejné

priestranstvo v súvislosti s výkonom samosprávnych funkcií jednotlivých obcí v ustanovení

11

§ 4 ods. 3 písm. e/ a f/. Obec pri výkone samosprávnych funkcií najmä (okrem iného)

vykonáva údržbu a správu verejných priestranstiev (písm. e/), zabezpečuje verejnoprospešné

služby, medzi ktoré patrí aj správa a údržba verejnej zelene (písm. f/). Okrem uvedených

povinností, vyplývajúcich každej obci priamo z citovaného zákona, každá obec, t. j. aj

odporca, pri výkone samosprávnych funkcií (najmä) utvára a chráni zdravé podmienky

a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára

podmienky pre vzdelávanie, kultúru, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport

(písm. g/). Na plnenie svojich samosprávnych funkcií alebo ak to ustanovuje zákon, obec

vydáva pre územie obce všeobecné záväzné nariadenia, ktoré nesmie odporovať ústave ani

zákonu (§ 6 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o obecnom zriadení).

Súčasná právna teória i prax chápe pod pojmom verejné užívanie verejného

priestranstva užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzeným

okruhom užívateľov. Musí ísť pritom o také užívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku

a ktoré nevylučuje z obdobného užívania toho istého statku iných, aj len potenciálnych

užívateľov. Rozlišujú sa pritom dva druhy verejného užívania, a to užívanie všeobecné

a užívanie osobitné. Oba druhy užívania majú verejnoprávnu povahu, vôľa vlastníka tu nehrá

žiadnu rolu. Všeobecné užívanie nevyžaduje žiadne rozhodnutie správneho orgánu, nie je

preň treba žiadne povolenie, okruh užívateľov je neobmedzený. Naproti tomu osobitné

užívanie vzniká na základe správneho rozhodnutia a len pre užívateľov v tomto rozhodnutí

označených. Podľa teórie sú verejné priestranstvá, ako materiálny statok, jedným z možných

predmetov verejného užívania, medzi ktoré patrí najmä voda, pozemné komunikácie, krajina,

les, ovzdušie, niektoré druhy energií a kmitočtové spektrum. Aj keď vlastník má teoretické

právo brániť sa všeobecnému užívaniu svojho majetku, vyňatie priestorov vlastnených

súkromnými subjektmi a spĺňajúcich zákonné znaky verejného priestranstva

z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva by viedlo k podstatnému sťaženiu či

znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec ako

verejnoprávna korporácia verejný záujem. Tak je tomu preto, aby obec mohla plniť

povinnosti, vyplývajúce pre ňu zo zákona o obecnom zriadení (napr. § 1 ods. 4 a § 4 ods. 3

písm. e/, f/ a g/).

Obec (mesto) má postavenie verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok, má

vlastné príjmy a hospodári za podmienok stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu

(viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2009).

12

Vykonáva jednak prenesenú pôsobnosť, ktorá predstavuje výkon štátnej správy zverenej

orgánom mesta, a ďalej samostatnú pôsobnosť, ktorá je prejavom jej samosprávy. V oblasti

prenesenej pôsobnosti sa uplatňujú princípy verejného práva regulujúce výkon verejnej

správy. Orgány verejnej moci tu teda vystupujú autoritatívne vo vzťahu k občanom a jedná sa

teda o správu uplatňujúcu princípy nadriadenosti a podriadenosti. Pokiaľ ide ovšem o výkon

samosprávy, ktorej podstatou je predovšetkým hospodárenie s majetkom, kedy o spôsoboch

jeho využitia a nakladania s ním rozhoduje v medziach zákona verejnoprávna korporácia

(právnická osoba - ) samostatne, tu je potrebné

zdôrazniť, že verejnoprávna korporácia vstupuje do súkromnoprávnych vzťahov, kde platia

súkromnoprávne princípy, predovšetkým princíp rovnosti strán a ďalšie princípy občianskeho

práva, vrátane princípu vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním cudzieho

majetku.

Preto ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné

užívanie verejného priestranstva, zahrňujúce aj len sčasti pozemky vlastnícky patriace tretej

osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením

bez právneho dôvodu ( ), pretože aj keď existuje právny

dôvod užívania verejného priestranstva, nejde o titul, podľa ktorého by obci vzniklo

oprávnenie, aby také plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania jej majetku) bolo

poskytované bezplatne. Pripustením opačnej možnosti by došlo k porušeniu základného

princípu občianskoprávnych vzťahov, spočívajúceho v rovnosti ich účastníkov (§ 2 ods. 2

).

Súdy mali zistené, ako vyplynulo zo znaleckého posudku Ing. I. C., znalca z odboru

stavebníctvo - odvetvie pozemné stavby, projektovanie v stavebníctve, oceňovanie

nehnuteľností, č. X. z X., že pozemok č..X. je zapísaný v katastri nehnuteľností ako ostatná

plocha, pozemok v zastavanom území obce, charakteristika - pamiatkovo chránené územie,

zeleň v bytovej zástavbe. Fakticky ide o pozemok, ktorý bezprostredne susedí s bytovým

domom, nachádza sa na ňom prístupový chodník ku vchodom bytovej budovy parc. č. X. (aj

kanalizácia, vodovod a ich prípojky pre bytovú budovu, elektrický káblový podzemný rozvod,

vzdušný telekomunikačný rozvod) a je osadený nízkou vegetáciou a trávnym porastom.

Dotknutý pozemok je teda pozemkom v území dokončenej obytnej zástavby a je svojim

charakterom, tvarom a umiestnením určený k plneniu funkcie verejnej zelene. Tento pozemok

tak môže slúžiť verejnosti na jej rekreáciu a na ďalšie využitie. Charakter dotknutého

13

pozemku navrhovateľky (verejné priestranstvo - verejná zeleň) vyplýva zo všeobecne

záväzných nariadení odporcu platných a účinných v rozhodnom období.

Zo všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitry č. 3/1992 o dodržiavaní verejného

poriadku a verejnej čistoty (platného a účinného v rozhodnom období), ktoré prijalo mestské

zastupiteľstvo v Nitre na základe § 6 a § 4 ods. 3 písm. d/, e/, f/, g/ a m/ (okrem iných) zákona

č. o obecnom zriadení vyplýva, že za verejné priestranstvo sa v zmysle tohto

nariadenia považujú všetky miesta, priestory a plochy, ktoré slúžia verejnému užívaniu

(pohybu, oddychu, rekreácii občanov). Sú to najmä mestské komunikácie, verejné plochy

zelene, nábrežia, parky, lesy, zverejnené záhrady, nezastavené územia.

Zo všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitry č. 15/1992 o starostlivosti o zeleň

a správe zelene na území mesta Nitry (platného a účinného v rozhodnom období), na ktorom

sa uznieslo mestské zastupiteľstvo v Nitre na základe § 6 a § 4 ods. 3 písm. f/ zákona

č. o obecnom zriadení a o ochrane prírody, vyplýva že

zeleň je súbor drevín (stromov a krov) a bylín a neživých prvkov, ktorý sa vyvinul na určitej

ploche prirodzeným spôsobom alebo zámerným, cieľavedomým založením a usmerňovaním

človekom a je jeden zo základných mestotvorných prvkov, tvorí kostru ekologickej stability

mesta prepojenú s okolitou krajinou (§ 2). V zmysle § 3 ods. 2 písm. d/ tohto nariadenia sa

mestská zeleň podľa charakteru a funkcie člení (aj) na sídliskovú zeleň - verejnú zeleň

obytných súborov. Podľa práva užívania verejnú zeleň užíva neobmedzený druh

návštevníkov, spravidla je majetkom mesta (§ 3 ods. 3 písm. a/).

Odporca disponujúci teda majetkom navrhovateľky mohol užívaním týchto pozemkov

plniť svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov, čo je jeho povinnosť

stanovená zákonom, ktorú by však inak musel plniť iným spôsobom, tzn. napr. obdobné

pozemky s verejnou zeleňou na rovnaký účel kúpiť alebo prenajať, prípadne zeleň tu vysadiť.

V takom prípade by odporcovi užívaním majetku na úkor navrhovateľky majetkový prospech

celkom určite nevznikol. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou

vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné pojatie právneho princípu, ktorý je treba

aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady ( ).

Pri posudzovaní veci je treba rovnako vychádzať zo všeobecného chápania

vlastníckeho práva ako práva, ktoré môže byť obmedzené len so súhlasom vlastníka, inak len

na základe zákona. V danej veci navrhovateľka, ani jej právna predchodkyňa, neudelili súhlas

14

k užívaniu predmetného pozemku ako verejnej zelene v obytnej zástavbe. Podľa § 128

je vlastník povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom

verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho

vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia je možné vo verejnom

záujme vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to

len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Ak teda predmetný pozemok

navrhovateľky nebol vo verejnom záujme vyvlastnený, je navrhovateľka ako vlastníčka

pozemku povinná strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva tým, že jej pozemok je

užívaný pre potreby všetkých ako verejné priestranstvo - verejná zeleň v obytnej zástavbe, ale

za náhradu. Túto argumentáciu vo svojom odôvodnení uviedol aj odvolací súd.

Uvedené chápanie vlastníckeho práva zodpovedá čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv

a slobôd (uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod š. ako

ústavný zákon), podľa ktorého platí „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu“. Pokiaľ teda

dôjde k skutočnému (faktickému) obmedzeniu vlastníckeho práva, jednotlivec má základné

právo na náhradu, čo sa plne vzťahuje aj na prípad posudzovanej veci. Zmyslom čl. 11 ods. 4

listiny je, aby obmedzenie vlastníckeho práva jednotlivca, ktoré je v záujme verejnom,

v záujme spoločnosti, je rozumné a spravodlivé, bolo jednotlivcovi vykompenzované tým

subjektom, v ktorého prospech k obmedzeniu dochádza, t. j. spoločnosťou (cez štát, obec).

Nemožno spravodlivo požadovať, aby „náklady“ spoločnosti niesol len jednotlivec, ktorého

právna (vlastnícka) sféra je obmedzovaná. Túto požiadavku zohľadnilo napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu.

Zo zhora uvedených dôvodov je preto správny záver odvolacieho súdu o tom, že

užívaním pozemku, vlastnícky patriaceho navrhovateľke, ktorý je verejným priestranstvom,

neobmedzeným okruhom užívateľov, najmä obyvateľmi obce, je užívaním odporcu.

Je teda zrejmé, že odvolací súd na vec aplikoval správnu právnu normu (§ 451 a nasl.

), ktorú aj v nadväznosti na , a zákona

č. o obecnom zriadení správne vyložil. Jeho rozhodnutie tak spočíva

na správnom právnom posúdení veci, čím neprišlo k naplneniu dovolacieho dôvodu

uplatneného odporcom.

15

Správny je aj výpočet výšky bezdôvodného obohatenia rovnajúci sa výške obvyklého

nájomného v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok, ktorým spôsobom postupoval

odvolací súd vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. I. C.. Stanovil mesačné nájomné vo

výške 3 050,-- Sk vychádzajúc z ročného nájomného určeného znalcom výškou X. Sk/rok/m2,

ktorý pri výmere dotknutého pozemku X. m2 je 36 601,50 Sk (36 601,50 Sk : 12). Vzhľadom

k rozhodnému obdobiu od 25.5.1999 do 31.12.2000, je výška bezdôvodného obohatenia za 19

mesiacov (od 1.6.1999 do 31.12.2000) 57 950,-- Sk a za 7 dní mesiaca máj 1999 (od

25.5.1999 do 31.5.1999) , spolu 58 638,-- Sk. Keďže navrhovateľka žiadala prisúdiť

bezdôvodné obohatenie vo výške 54 902,-- Sk, odvolací súd postupoval správne podľa § 153

ods. 2 , keď viazaný výškou požadovaného plnenia v petite návrhu, prisúdil

navrhovateľke bezdôvodné obohatenie vo výške 54 902,-- Sk.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím

súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, treba považovať za správne.

V dovolacom konaní (procesne) úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov

konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( , a

ods. 1 ). Úspešná účastníčka nepodala v dovolacom konaní návrh na uloženie povinnosti

nahradiť jej trovy tohto konania ( v spojení s ), preto jej

dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová