Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-12C/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 1 -

file_0.jpg

file_1.wmf

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: A. B., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. B. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., sídlo: Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, sídlom: Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 10 031,65 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

- 8 -

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10 031,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 031,65 Eur od 17.04.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

- 7 -

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.04.2022 sa žalobca domáhal zaplatenia 10 031,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 031,65 eur od 17.04.2022 do zaplatenia.

2. Žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., obec B. - F. G. E., okres B. H., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, ako parcela registra C, parcelné číslo XXXX/XXX, o výmere 1824 m2, ostatné plochy a parcela registra C, parcelné číslo XXXXX/X, o výmere 14 m2, zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „pozemky“). Pozemky sú bez súhlasu žalobcu a jeho právnych predchodcov

dlhodobo užívané ako verejné priestranstvo, na ktorom sa nachádza verejná zeleň v správe žalovaného. Pozemok parcela číslo XXXX/XXX je osadený stromami a trávnym porastom, pričom sa na ňom nachádzajú aj prístupové chodníky ku vchodom do susediaceho bytového domu a lavičky pre verejnosť. Pozemok parcela číslo XXXXX/X sa nachádza v bezprostrednej blízkosti bytového domu a chodníka a je osadený trávnym porastom. Oba predmetné pozemky sa nachádzajú na území stabilizovanej obytnej zástavby. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že pozemky svojím charakterom, tvarom a umiestnením dlhodobo plnili a aj v súčasnosti plnia funkciu verejnej zelene a majú povahu verejného priestranstva v správe žalovaného. Žalovaný plní svoje zákonné povinnosti (tvorba a ochrana životného prostredia obyvateľov mesta, správa a údržba plôch verejnej zelene a iných verejných priestranstiev) súvisiace s uspokojovaním potrieb obyvateľov mesta. Žalovaný za užívanie predmetných pozemkov žalobcu, prostredníctvom ktorých žalovaný plní svoje verejnoprávne funkcie, žalobcovi neplatí žiadnu odplatu. Pozemky žalobcu sú dlhodobo verejne užívané ako verejné priestranstvo (verejná zeleň) slúžiace vopred neobmedzenému okruhu užívateľov, najmä obyvateľom predmetnej obytnej zástavby v meste, a to bez akejkoľvek zmluvy alebo iného súhlasu žalobcu alebo jeho právnych predchodcov, ktorým by boli predmetné pozemky dané žalovanému do verejného užívania bezodplatne. Predmetným užívaním pozemkov na strane žalovaného vzniká bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, ktorého výška predstavuje podľa znaleckého posudku sumu 6 018,99 eur ročne. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.05.2020 do 31.12.2021 v sume 10 031,65 eur, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 3 dní na dobrovoľné plnenie plynúcej od doručenia výzvy dňa 13.04.2022.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný vo vzťahu k pozemku parcela číslo XXXX/XXX uviedol, že v zmysle na predmetnom pozemku vzniklo žalovanému zákonné vecné bremeno dňom 01.07.2009. Na pozemku sa nachádza zeleň, ktorá je súčasťou zástavby obytného územia a prístupové chodníky. Územným rozhodnutím o umiestnení stavby č. 103/B vydaného Odborom výstavby a vodného hospodárstva rady ÚNV v Bratislave č. 1546/9 zo dňa 06.07.1959 boli určené pozemky, na ktorých sa umiestnilo sídlisko. Medzi týmito pozemkami je aj pozemok parcela číslo 1736, z ktorého vznikol pozemok parcela číslo XXXX/XXX. Výstavbu sídliska realizoval Generálny investor mesta Bratislavy, teda právny predchodca žalovaného. Súčasťou územno-projektovej dokumentácie sídliska boli nielen bytové domy, miestne komunikácie, parkoviská a stavby občianskeho vybavenia, ktorých vlastníctvo prešlo na žalovaného podľa o majetku obcí v znení neskorších predpisov, prípadne podľa , ale boli nimi aj plochy verejnej zelene, tvoriace s uvedenými stavbami jeden funkčný celok. V dôsledku uvedeného vzniklo žalovanému zákonné vecné bremeno, pričom náhrada za jeho zriadenie je v celom rozsahu premlčaná. Vo vzťahu k pozemku parcela číslo XXXXX/X uviedol, že nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko pozemok sa nachádza v ochrannom pásme Račianskeho potoka. Pozemok sa nachádza 2,0 m od brehovej čiary Račianskeho potoka, ktorý je evidovaný ako drobný vodný tok, preto v zmysle o vodách pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky (ochranné pásmo toku). Pobrežnými pozemkami pri drobných vodných tokoch sú pozemky do 5,0 m od brehovej čiary toku. Územie pobrežného pozemku, resp. ochranného pásma toku, musí byť prístupné pre mechanizáciu správcu toku a povodia za účelom vykonávania činnosti vyplývajúcich z vodného zákona. Prípadným užívateľom pozemku je správca toku Račiansky potok, teda SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p., Odštepný závod Bratislava. Obmedzenie užívania pozemku parcela číslo XXXXX/X vyplýva priamo zo o vodách a nemôže byť považované za verejné priestranstvo.

5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný nepreukázal, a ani netvrdil, že by na pozemku parcela číslo XXXX/XXX existovala akákoľvek stavba vo vlastníctve žalovaného nadobudnutá od štátu, resp. že by tento pozemok tvoril priľahlú plochu k takejto stavbe. Z dôvodu neexistencie takejto stavby je potom nepochybné, že na pozemku parcela číslo XXXX/XXX nemohlo vzniknúť vecné bremeno v prospech žalovaného. Žalovaný tiež nepreukázal, a ani netvrdil, že verejná zeleň na pozemku parcela číslo XXXX/ XXX je stavbou v zmysle stavebného zákona vo vlastníctve žalovaného nadobudnutá od štátu. Verejná zeleň na pozemku nie je stavbou, ale ide o zeleň tvoriacu súčasť tohto pozemku. Pozemok nikdy nebol vo vlastníctve štátu, ale vždy v rukách žalobcu a jeho právnych predchodcov, ktorí ho nadobudli kúpou v roku 1930. Keďže štát pozemok nikdy nevlastnil, nemohla verejná zeleň prejsť z vlastníctva štátu do vlastníctva obce podľa Na uvedený pozemok sa teda nevzťahuje

a teda na pozemku nemohlo vzniknúť vecné bremeno. Vo vzťahu k parcele XXXXX/X uviedol, že predmetný pozemok je dlhodobo užívaný ako verejné priestranstvo bez súhlasu žalobcu, či jeho právnych predchodcov, pričom žalovaný za užívanie tohto pozemku nikdy neplatil. Existencia ochranného pásma blízkeho miestneho potoka má za následok len to, že pri spôsobe užívania predmetného pozemku platia určité verejnoprávne obmedzenia spojené s existenciou tohto ochranného pásma.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, keďže ak by aj súd dal za pravdu žalobcovi, že na predmetné pozemky sa zákonné vecné bremeno nevzťahuje, žalobca nie je oprávnený v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.09.2011, sp.zn. žiadať len sekundárny nárok, ktorý je v tomto prípade náhrada za bezdôvodné obohatenie. Rozpor s dobrými mravmi žalobcu je aj v tom, že žalovaný dlhoročne vykonáva starostlivosť o zeleň na pozemku žalobcu parcela číslo XXXX/XXX, pričom od žalobcu nikdy nežiadal úhradu vzniknutých nákladov. Konanie žalobcu je nie len proti dobrým mravom ale aj špekulatívne, keďže sám sa o pozemky nestará, v skutočnosti nemá sám záujem sa o pozemky riadne starať, keďže tieto slúžia ako prístup k bytovým domom a nachádzajú sa na nich chodníky. Ak by súd prisvedčil v žalobcovu argumentáciu, žalovaný by sa ad absurdum dostal do pozície „rukojemníka", keďže žalobca by mohol do nekonečna žalovať o zaplatenie sumy vo výške bezdôvodného obohatenia za každý ďalší rok len za to, že sa žalovaný bezplatne stará o zeleň.

7. Súd právne posúdil vec podľa , , , , , ; nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ; , o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „“); , o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“); , o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „“); , , , o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“); o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „“); a článku 2 ods. 2, 3, článku 15 ods. 2, , , a .

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.6-11, list vlastníctva č.l.16-17, výzva č.l.18-19, znalecký posudok č.l.20-61, mapy č.l.62-64, územnoplánovacia informácia č.l.65-67, list vlastníctva č.l.68-69, vyjadrenie žalovaného č.l.110-111, územné rozhodnutie č.l.112, žiadosť č.l.113, mapa č.l.114, replika č.l.127-135, duplika č.l.146, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.

9. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca bol ku dňu 27.04.2022 výlučným vlastníkom parcely registra C číslo XXXX/XXX o výmere 1 824 m2 evidovanej ako ostatné plochy s označeným spôsobom využívania pozemku: pozemok, na ktorom sú svahy, skaly, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy neposkytujúce trvalý úžitok a parcely číslo XXXXX/X o výmere 14 m2 evidovanej ako zastavané plochy a nádvoria s označeným spôsobom využívania pozemku: pozemok, na ktorom je umiestnená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Vlastnícke právo k obom nehnuteľnostiam nadobudol na základe darovacej zmluvy pod číslom V-5629/16 zo dňa 30.03.2016. Podľa pozemkovoknižnej vložky číslo XXXX vlastníctvo k predmetným pozemkom nadobudol v roku 1930 I. B. na základe kúpnopredajnej zmluvy. Sporné pozemky predstavujú verejne prístupné (neoplotené) pozemky s trávnatým porastom v obytnej zástavbe. Na pozemku parcela číslo XXXXX/X sa nachádza zábradlie, zeleň, stromy a asfaltový chodník. Podľa Územného rozhodnutia o umiestnení stavby číslo 103/B vydaného Odborom výstavby a vodného hospodárstva rady ÚNV v Bratislave číslo 1546/9-1959 zo dňa 06.07.1959, sa experimentálne sídlisko a stavba číslo 103/B umiestňuje okrem iných aj na parcelu číslo 1736, z ktorej podľa priloženej snímky vznikol pozemok parcela číslo XXXX/ XXX. Pozemok parcela číslo XXXXX/X o výmere 14 m2 sa nachádza 2 metre od brehovej čiary Račianskeho potoka evidovaného ako drobný vodný tok, a preto v zmysle o vodách pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky (ochranné pásmo toku). Pobrežnými pozemkami pri

drobných vodných tokoch sú pozemky do 5 metrov od brehovej čiary, územie ochranného pásma musí byť prístupné pre mechanizáciu správcu toku a povodia za účelom vykonávania činností vyplývajúcich z vodného zákona.

10. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 05.04.2022, sp.zn. v právnej veci totožných sporových strán v totožnom spore, avšak za skoršie obdobie (od 01.04.2016 do 31.12.2016) časovo predchádzajúce obdobiu žalovaného v tomto konaní, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 4 518,36 eur s príslušenstvom. Krajský súd v Bratislave následne rozsudkom zo dňa 29.06.2023, č.k. -442 v celom rozsahu potvrdil správnosť záverov súdu prvej inštancie, a to tak vo vzťahu k právnemu posúdeniu, ako aj výške priznaného nároku. Vzhľadom na skoršie právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdenom nadriadeným odvolacím súdom súd za neexistencie nových skutkových tvrdení žalovaného vylučujúcich tvrdenia žalobcu o užívaní pozemkov žalovaným ako verejného priestranstva a starostlivosti o verejnú zeleň na pozemkoch žalobcu postupoval v zmysle článku 2 a zo skorších právoplatných rozsudkov vychádzal, keďže žalovaný neuviedol žiadne nové tvrdenia, ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by predošlé právne posúdenie súdmi v právoplatne skončenej veci vylučovali.

11. Vo veci prejednávanej tunajším súdom si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za verejné užívanie jeho pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., parcela číslo XXXX/XXX o výmere 1 824 m2 a parcela číslo XXXXX/X o výmere 14 m2, na ktorých sa nachádza verejná zeleň, a to za obdobie od 01.05.2020 do 31.12.2021. Medzi stranami nebol sporný vlastnícky vzťah žalobcu k týmto pozemkom, ktorý preukazuje aj výpis z listu vlastníctva číslo XXXX pre dané katastrálne územie, a rovnako ani skutočnosť, že na predmetných pozemkoch sa nachádza verejná zeleň v správe žalovaného. Žalobca podľa výpisu z listu vlastníctva nadobudol sporné pozemky darovacou zmluvou zo dňa 30. 03. 2016 pod č. V-5629/16. Žalovaný v priebehu súdneho konania nespochybňoval, že na predmetných pozemkoch eviduje verejnú zeleň. Spornou otázkou bol právny titul uplatňovanej náhrady za užívanie týchto pozemkov, keď žalobca bol toho názoru, že žalovaný nedisponuje žiadnym právnym titulom pre užívanie jeho pozemkov, v dôsledku čoho právny vzťah medzi stranami sporu klasifikoval ako bezdôvodné obohatenie, zatiaľ čo žalovaný bol toho názoru, že predmetné pozemky užíva titulom , za ktoré žalobcovi patrí jednorazová náhrada, voči uplatneniu ktorej vzniesol námietku premlčania. Súčasne žalovaný namietal aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k pozemku parcela číslo XXXXX/X dôvodiac nespornou skutočnosťou, že predmetný pozemok sa nachádza v ochrannom pásme drobného vodného toku Račianskeho potoka.

12. Vlastnícky vzťah žalobcu k sporným pozemkom zakladá jeho hmotnoprávny nárok (aktívnu vecnú legitimáciu) na náhradu za ich užívanie treťou osobou v období od 01.05.2020 do 31.12.2021. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná skutočnosťou, že na predmetných pozemkoch (oboch parcelách) sa nachádza verejná zeleň. Obe parcely predstavujú verejne prístupný pozemok v dokončenej bytovej zástavbe s prvkami občianskej vybavenosti (prístupové chodníky a lavičky na pozemku parcela číslo XXXX/XXX a zábradlie a chodník na pozemku parcela číslo XXXXX/X), nepochybne slúžiaci potrebám neobmedzeného okruhu obyvateľov žalovaného, predovšetkým obyvateľov okolitej bytovej zástavby. Predmetné pozemky majú nesporne charakter verejného priestranstva a sú predmetom verejného užívania. Na pozemku parcela číslo XXXX/XXX sa okrem verejnej zelene nachádzajú aj lavičky a prístupové chodníky k okolitým bytovým domom, čo potvrdzuje napĺňanie verejných potrieb, za ktoré zodpovedá žalovaný. Sporné pozemky žalovaný užíva výlučne ako subjekt, ktorý si tým plní verejnú funkciu, z ktorej mu okrem iného vyplýva aj povinnosť verejnú zeleň vytvárať, zabezpečovať a starať sa o jej údržbu tak, ako to má na mysli f), g), h)

13. Ako irelevantnú vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii vyhodnotil súd námietku žalovaného, že pozemok parcela číslo XXXXX/X sa nachádza v ochrannom pásme vodného toku, nakoľko táto skutočnosť síce zakladá v zmysle zákona o vodách určité oprávnenia správcu vodného toku pri realizácii jeho správy a údržby obmedzujúce vlastníka pozemku, avšak nemení primárny charakter tohto pozemku daný jeho verejnou prístupnosťou a osadením verejnou zeleňou, t. j. nevylučuje užívanie tohto pozemku verejnosťou. Naopak zábradlie, chodník a lavičky nachádzajúce sa na tomto pozemku svedčia o tom, že bez ohľadu na to, že sa nachádza v blízkosti vodného toku, slúži potrebám širšej verejnosti, ktorá je primárnym užívateľom tohto pozemku. Charakter, tvar a umiestnenie oboch pozemkov vo vlastníctve žalobcu objektívne vylučuje možnosť obmedzenia prístupu verejnosti na ne (napr. oplotením) a výlučné

prisvojovanie si úžitkových vlastností pozemkov žalobcom a súčasne by sťažilo právnu reguláciu spoločenských právnych vzťahov, na ktorých má žalovaný verejný záujem. Súd je preto toho názoru, že ochranné pásmo drobného vodného toku má vplyv na následné určenie všeobecnej hodnoty tohto pozemku či hodnoty jeho nájmu, avšak vzhľadom na funkciu tohto pozemku, ktorou je uspokojovanie verejných potrieb, za ktoré zodpovedá žalovaný, je tento pasívne vecne legitimovaný v konaní o nároku na náhradu za jeho užívanie. Rovnako ako irelevantnú pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil súd skutočnosť, že na spornom pozemku parcela č. XXXX/XXX sa nachádzajú prístupové chodníky k bytovému domu v jeho bezprostrednej blízkosti a v malej časti pozemku aj spevnená plocha s kontajnermi, ktorá nie je oplotená a slúži nielen obyvateľom susediaceho bytového domu. Ak je pozemok užívaný pre potreby neobmedzeného okruhu užívateľov ako verejné priestranstvo, je užívaným žalovaným (jeho obyvateľmi), pričom tým nepochybne dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva iného subjektu, ktorý má nárok na finančnú náhradu za takéto obmedzenie.

14. Súčasná právna teória a prax chápe pojem verejné užívanie verejného priestranstva (legálne nedefinovaný) ako užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzenému okruhu užívateľov, užívanie ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a nevylučuje z obdobného užívania toho istého statku iných, aj potencionálnych užívateľov. Aj keď vlastník má teoretické právo brániť sa všeobecnému užívaniu jeho majetku, vyňatie priestorov vlastnených súkromnými subjektami a spĺňajúcich znaky verejného priestranstva z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva by viedlo k podstatnému sťaženiu či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec ako verejnoprávna korporácia verejný záujem založený na plnení povinností vyplývajúcich jej zo zákona o obecnom zriadení. Súd je toho názoru, že uvedené právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. sú aj vzhľadom na značný časový odstup stále platné a použiteľné aj v prejednávanej veci. Súčasne v tejto súvislosti poukazuje aj na definíciu verejného priestranstva v , v zmysle ktorej sa jedná o priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, a ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži všeobecnému užívaniu. Žalovaný využívaním úžitkových vlastností pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu, na ktorých sa nachádza verejná zeleň, plní zákonom stanovené funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb obyvateľov žalovaného ( ). Skutočnosť, že sa jedná o verejné priestranstvo pritom okrem už uvedeného vyplynula aj zo samotného správania žalovaného, ktorý sám potvrdil, že vykonáva údržbu predmetnej verejnej zelene. Na druhej strane žalobca v dôsledku uvedenej skutočnosti nemôže realizovať vlastnícke právo tak, ako to predpokladá k pozemkom, ktoré boli vo vlastníctve jeho predkov (rodiny Brychtovej) minimálne od roku 1930, t. j. v konaní nebolo preukázané, že by sporné pozemky boli v čase budovania sídliska vo vlastníctve štátu. Zásade všeobecnej spravodlivosti pritom nezodpovedá požiadavka, aby náklady spoločnosti za užívanie cudzích pozemkov, na ktorých sa nachádza verejná zeleň, zaťažovali len jednotlivca, ktorého vlastnícka sféra je v dôsledku toho v prospech všetkých obmedzená.

15. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil existenciou , táto otázka už bola právoplatne posúdená a preto súd v celom rozsahu poukazuje na body 20., 21. a 22. odôvodnenia rozsudku Krajského súd v Bratislave, č.k. –442, zo dňa 29.06.2023, ktorý uviedol, že „ustanovenie vymedzuje, na ktoré pozemky sa citovaný zákon vzťahuje. Pre jeho aplikáciu sú rozhodujúce dve podmienky, a to 1/ ide o stavbu vo vlastníctve obce, ktorá sa nachádza na pozemku iného a 2/ túto stavbu nadobudla obec delimitáciou zo štátu. Predmetný zákon sa tak bude vzťahovať vždy na pozemok pod stavbou, t.j. zastavaný stavbou nadobudnutou obcou delimitáciou, bez ohľadu na to, o aký druh stavby v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ide. Citovaný zákon sa pritom aplikuje i na pozemok, ktorý síce nie je priamo zastavaný stavbou (vo vlastníctve obce), avšak tvorí k nej priľahlú plochu, t.j. ide o taký pozemok, ktorý svojim umiestnením a využitím tvorí so stavbou neoddeliteľný celok. V ďalšom ustanovenie vymedzuje, že jeho ustanovenia možno aplikovať na usporiadanie vlastníckych vzťahov pozemkov, na ktorých je umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, avšak len za predpokladu, že tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, ktorým je Žalovaný v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre vecnú pôsobnosť k sporným pozemkom žalobcu, resp. najmä k parcele č. XXXX/XXX, ku ktorej jeho argumentácia o vzniku vecného bremena smerovala. Žalovaný síce tvrdil, že verejná zeleň, nachádzajúca sa na predmetom pozemku, bola súčasťou zástavby obytného územia, konkrétne experimentálneho sídliska, a teda tvorila so stavbami tohto sídliska funkčný celok, všetko s odvolávaním sa na rozhodnutie odboru výstavby a

vodného hospodárstva UNV v Bratislave zo dňa 06.07.1959, avšak z predmetného rozhodnutia, ani z iného listinného dôkazu, nevyplýva, že by ním žalovaný preukázal splnenie podmienky, že stavby tohto sídliska, vrátane verejnej zelene, prešli na neho, resp. do jeho vlastníctva, zo štátu v zmysle niektorého z ustanovení , v dôsledku čoho by mu potom s účinnosťou vzniklo k sporným pozemkom, resp. k verejnej zeleni, vecné bremeno. Túto podmienku žalovaný nepreukázal tak vo vzťahu k argumentácii o vzniku vecného bremena k pozemku pod stavbou, k priľahlému pozemku, ako ani k verejnej zeleni. Naviac, pokiaľ ide o verejnú zeleň, treba dodať, že táto nie je v zmysle staršej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR, sp. zn. , a sp. zn. ) obvykle považovaná za samostatnú vec v zmysle , keď je považovaná za súčasť pozemku; ten je vo vlastníctve žalobcu. I keď prechod vlastníckeho práva zo štátu na žalovaného ako na obec nastal v zmysle ustanovení , a teda zo zákona, jeho konkrétne podmienky boli jasne zadefinované v ustanovení a nasl. citovaného zákona, pričom ich splnenie, t.j. delimitáciu zo strany štátu deklaroval písomný dokument – delimitačný protokol. Pokiaľ žalobca skutkovými tvrdeniami spochybnil procesnú obranu žalovaného spočívajúcu vo vzniku vecného bremena podľa k pozemkom, explicitne uvádzajúc, že žalovaný ničím nepreukázal existenciu stavby v jeho vlastníctve, ktorá prešla na neho zo štátu, vo vzťahu ku ktorej by jeho pozemok bol priľahlou plochou, rovnako ako nepreukázal, že verejná zeleň na pozemkoch žalobcu, prešla do vlastníctva žalovaného podľa ustanovení , bolo na žalovanom, ako nositeľovi dôkazného bremena ním uvádzaných tvrdení, preukázať okolnosti týkajúce sa prechodu majetku štátu na neho ako na obec v tomto konkrétnom prípade; v tomto smere si však žalovaný dôkaznú povinnosť nesplnil, a preto musí niesť procesnú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena.“ 16. V konaní nebola preukázaná existencia žiadneho zákonného, či zmluvného titulu pre faktické užívanie sporných pozemkov vo vlastníctve žalobcu žalovaným, ktorý týmto užívaním zabezpečuje plnenie jeho zákonných povinností, v dôsledku čoho mal súd za naplnenú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia definovanú v a spočívajúcu v objektívnej fakticite vzniku majetkovej výhody či prospechu bez relevantného právneho dôvodu na úkor iného, merateľnú a vyjadriteľnú peňažným ekvivalentom. Rozhodujúcim pri posudzovaní bezdôvodného obohatenia titulom užívania pozemku obcou ako verejné priestranstvo je vždy faktický stav, z ktorého vyplýva obmedzenie vlastníka pozemku vo výkone jeho vlastníckeho práva, resp. získanie výhody na strane žalovaného v podobe úspory nákladov potrebných pre zabezpečenie užívania majetku žalobcu.

17. V danom prípade výška bezdôvodného obohatenia spočívajúca v užívaní cudzieho pozemku zodpovedá v zmysle ustálenej súdnej praxe cene obvykle vynakladanej na užívanie obdobných pozemkov v porovnateľných časových a miestnych podmienkach, t. j. výške nájmu v obvyklom čase a na obvyklom mieste. Vo vzťahu k námietke premlčania, aj keď z argumentácie žalovaného je zrejmé, že táto bola vznesená pre prípad právnej kvalifikácie užívacieho práva žalovaného ako práva vyplývajúceho zo zákonného vecného bremena, jednorazová náhrada za ktoré by bola premlčaná, súd uvádza, že uplatneniu práva vyplývajúceho zo zodpovednostného vzťahu za bezdôvodné obohatenie nebráni uplynutie premlčacej lehoty, ktorá je v zmysle dvojročná a plynie odo dňa, kedy sa oprávnená osoba dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil (nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.05.2020 do 31.12.2021 bol na súde uplatnený v priebehu premlčacej lehoty dňa 28.04.2022).

18. Žalobca spolu so žalobou predložil znalecký posudok číslo 2/2020 znalkyne H. A. J., z ktorého vyplynula hodnota bezdôvodného obohatenia vo výške 6 018,99 eur ročne, čo mesačne činí 501,5825 eur. Vzhľadom k obdobiu, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (od 01.05.2020 do 31.12.2021, t.j. 20 mesiacov), predstavuje celková suma bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 10 031,65 eur.

19. Neuhradením peňažného dlhu v lehote splatnosti sa žalovaný súčasne dostal do omeškania s jeho plnením, a preto súd viazaný žalobným návrhom žalobcovi priznal ako príslušenstvo žalovanej pohľadávky aj požadovaný úrok z omeškania uplatnený v súlade s v spojení s nariadenia vlády č. , t. j. vo výške 5 % ročne zo súdom priznanej sumy od 17.04.2022 do zaplatenia. Počiatok omeškania je v súlade s stanovený uplynutím žalobcom v predžalobnej výzve stanovenej lehoty 3 dní od doručenia výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému dňa 13.04.2022, pričom žalovaný uvedený deň ako deň doručenia nerozporoval. Lehota na dobrovoľné plnenie žalovanému uplynula dňa 16.04.2022 a nasledujúcim dňom sa peňažná pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia stala splatnou.

20. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. , ).

21. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , a pod.). Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými uvedenými tvrdeniami, keďže pre rozhodnutie súdu o žalobe boli právne irelevantné.

22. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd v odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutia vo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej judikatúry nevyjadruje.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a a žalobcovi, ktorý bol v konaní voči žalovanému úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku.

24. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

- 7 -

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).