Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/94/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. K., bývajúceho v Ž.,

zastúpeného JUDr. J. Ď., advokátom v Ž., proti žalovaným 1/ R., so sídlom v K., 2/ S., so

sídlom v Ž., obaja zastúpení A., so sídlom v Ž., o zaplatenie 28 905,26 €, vedenej na

Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline z 23. marca 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

O d m i e t a dovolanie žalobcu do potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/ trovy dovolacieho konania v sume

547,81 € do 3 dní do rúk alebo na účet JUDr. M. C..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom (prvým v poradí) z 10. marca 2008 č.k. 2 C 53/2006-

183 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne (titulom

vydania bezdôvodného obohatenia ako nároku na zaplatenie ceny obvyklého nájomného

za užívanie pozemkov žalobcu) 870 800 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 %

od 1.7.2005 do zaplatenia a trovy konania 52 248 Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Ďalej žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne

trovy právneho zastúpenia 79 102,50 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet

JUDr. J. Ď..

Krajský súd v Žiline uznesením z 30. septembra 2008 sp. zn. zrušil

rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ a ods. 3

).

2

Okresný súd Žilina rozsudkom (druhým v poradí) z 30. júla 2009 č.k. 2 C 53/2006-

357 žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil poukazom na SR, , , , , ,

, . Uviedol, že v prípade, že vlastník pozemku uplatňuje

len zodpovednostné (sekundárne) nároky voči osobám, ktoré mu bránia v užívaní veci bez

toho, aby sa zároveň (primárne) domáhal odstránenia protiprávneho stavu, jedná sa spravidla

o výkon jeho práva v rozpore s dobrými mravmi. Nie je úlohou súdu vyvodzovať následky

z porušenia práva bez toho, aby zároveň jeho rozhodnutím došlo k odstráneniu protiprávneho

stavu a k nastoleniu stavu právnej istoty a tým napomáhať udržiavať protiprávny stav.

V prípadoch existencie neoprávnenej stavby na cudzom pozemku je nevyhnutné, aby vlastník

pozemku vyvodil z týchto skutkových okolností primárne svoje právo spôsobom

vymedzeným v a neobmedzoval sa len na uplatňovanie

sekundárnych zodpovednostných nárokov vyplývajúcich z existencie takéhoto stavu na jeho

pozemku. Tieto nároky môže uplatňovať v zásade popri tomto spôsobe. Bezdôvodné

obohatenie a vznik škody sú relatívne samostatné zaväzovacie tituly, pričom v prípade

porušenia povinnosti – nestavať bez oprávnenia stavbu na cudzom pozemku zodpovedá

vlastník stavby vlastníkovi pozemku za škodu v podobe skutočnej škody a ušlého zisku a nie

za bezdôvodné obohatenie. Existencia bezdôvodného obohatenia je zaväzovacím titulom,

ktorý sa skutkovo neprekrýva s existenciou iných zaväzovacích titulov (najmä spôsobenou

škodou) a svoje uplatnenie nachádza až vtedy, ak je to odôvodnené požiadavkami

vyrovnávajúcej spravodlivosti a žiaden iný zaväzovací dôvod (zmluva, spôsobená škoda)

na skutkové okolnosti protiprávneho stavu nedopadá. O trovách konania rozhodol podľa § 1,

,

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 23. marca 2010 sp. zn. potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým žalobu zamietol a v časti trov konania ho

zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zmysle § 219

ods. 2 sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu

prvého stupňa vo veci samej, preto ho v tejto časti potvrdil a vo výroku o trovách konania ho

zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie

( , ).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti podal dovolanie

žalobca. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom

súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzoval z a jeho dôvodnosť z ,

Uviedol, že sa nemožno stotožniť s konštatovaním okresného ako aj krajského súdu, že

žalobný návrh je v rozpore s a že žalobca mal podať návrh

v zmysle . V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané,

2

že žalobca je vlastníkom pozemku v k. ú. P. parc. č. E. o výmere X. m, z ktorej boli

vytvorené parcely do stavu C. a tieto sa nachádzajú v oplotenom areáli spravovaným

žalovanou 2/, s ktorou má okrem iných zmluvný vzťah aj žalovaná 2/. Protiprávny zásah do

práva žalobcu vlastniť majetok stále trvá. Na objekty (dielňa, cesty, spevnené plochy

a oplotenie) vo vlastníctve žalovanej 1/ postavené na parcele vo vlastníctve žalobcu bolo

vydané územné rozhodnutie. Právny predchodca žalovanej 1/ mal právo postaviť uvedené

objekty na základe stavebného povolenia, preto sa nejedná o nelegálnu stavbu na cudzom

pozemku a žaloba podľa neprichádza do úvahy. Je potrebné

prihliadnuť na skutočnosť, že nie celý pozemok žalobcu je zastavaný stavbou. Právny

predchodca žalobcu navrhol právnemu predchodcovi žalovanej 1/ pozemok na predaj

v záujme usporiadania pomerov. Tento však ponuku odmietol. Vadu v zmysle § 237 písm. g/

videl dovolateľ v tom, že sudkyňa senátu 5 Co JUDr. D. C. bola vo veci právnych

predchodcov účastníkov vylúčená z prejednania a rozhodovania veci.

Žalované 1/ a 2/ navrhli dovolanie žalobcu zamietnuť a priznať im náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí,

že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak

je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ), alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací

súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie

zásadného právneho významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

( ).

Dovolaním žalobcu je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky rozhodnutia v zmysle Prípustnosť dovolania preto z

nemožno vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ( ), zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v až g/

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle až e/ nenamietal

a tieto vady nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či

konanie pred odvolacím súdom nie je postihnuté vadou v zmysle

Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je upravené v

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti,

ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia

určitého kvalifikovaného vzťahu sudcu k prejednávanej veci alebo jeho osobný vzťah

k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej snahe o správnosť

rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť

k nezákonnému rozhodnutiu. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj

konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Môže ísť

o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je účastníkom

konania), prípadne má na tomto výsledku aj nepriamy záujem (napr. ako vedľajší účastník)

alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako dokazovaním

a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle O kvalifikovaný

pomer sudcu k účastníkom konania (ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak bol založený

na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim.

Sudkyňa odvolacieho súdu JUDr. D. C. sa k tejto námietke obsiahnutej v dovolaní

žalobcu vyjadrila (č.l. 487 spisu). Uviedla, že vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod

sp. zn. bola zo strany žalobcu (M. K.) voči nej vznesená námietka zaujatosti

z dôvodu, že vo veci sa nekonalo. Vzhľadom na toto podanie sa cítila byť v tejto veci (18 C

54/1994) zaujatá, preto bola vylúčená. V tejto prejednávanej veci sa však zaujatá necíti byť,

nemá vzťah k účastníkom konania, ich zástupcom ani k veci.

Dovolací súd sa oboznámil i s obsahom uznesenia Krajského súdu v Žiline

z 27. novembra 2001 sp. zn. v právnej veci žalobcu M. K. proti žalovanej S.

d., akciovej spoločnosti, o zaplatenie nájomného. Týmto uznesením bola sudkyňa

Okresného súdu Žilina JUDr. D. C. vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. . Rozhodnutie je odôvodnené tým, že

sudkyňa sa vo veci cítila byť zaujatá vzhľadom na podanie žalobcu a ďalej je odôvodnené

stratou dôvery zo strany žalobcu, že vec by sa riešila bez prieťahov.

Dovolací súd po preskúmaní veci nezistil žiaden taký kvalifikovaný vzťah sudkyne

k veci, k účastníkom konania, resp. k ich právnym zástupcom, ktorý by zakladal dôvod pre jej

vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Totiž samotná skutočnosť, že sudkyňa bola

v minulosti vylúčená vo veci právnych predchodcov terajších účastníkov konania

(s poukazom na vyššie uvedené) nie je dôvodom pre jej vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania veci. Dovolací súd má za to, že v danej veci nejde ani o nesprávne obsadenie

súdu.

Dovolanie je ďalej odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1

písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorý možno

uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo osebe (i keby k nemu skutočne došlo) ale

prípustnosť dovolania nezakladá.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovenia ,

ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Trovy konania v danom prípade spočívajú

v odmene advokáta za právnu službu – vyjadrenie k dovolaniu žalobcu doručené okresnému

súdu 27. júla 2010 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10

ods. 1 vyhlášky vo výške 453,14 €, zníženej o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky – ide o spoločný

úkon pri zastupovaní dvoch osôb), t.j. 226,57 € x 2 = 453,14 €, čo s náhradou výdavkov

na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu vo výške 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 19 % DPH vo výške

87,46 € (18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 547,81 €. V dôsledku zásady účelnosti

vynaložených trov konania ( ) dovolací súd nepriznal náhradu trov konania

za prípravu a prevzatie zastúpenia v dovolacom konaní, lebo žalované boli zastúpené už

v konaní pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom tým istým zástupcom.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová