Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/199/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej

veci žalobkyne O. B., bývajúcej v B., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. S. S., advokátom

v N., proti žalovaným: 1/ M., 2/ S., so sídlom v N., o zaplatenie 63.621 Sk s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 2. apríla 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 2. apríla 2007 sp. zn. vo výroku,

ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, vo výroku o povinnosti

žalobkyne zaplatiť súdny poplatok a vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov odvolacieho

konania, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa domáhala svojou žalobou proti žalovaným vydania bezdôvodného

obohatenia, proti žalovanému 1/ v sume 54.902 Sk a žalovanému 2/ v sume 8.719 Sk

s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaní užívali jej vlastnícky patriace

nehnuteľnosti v čase od 24.5.1999 do 31.12.2000 bez akejkoľvek náhrady.

Okresný súd Nitra rozsudkom z 19. júla 2005 č.k. - 125 návrh žalobkyne

proti žalovanému 1/ v celom rozsahu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému 2/ sumu 1.699,65 Sk s príslušným úrokom z omeškania a vo zvyšku, t.j. nad

priznanú sumu do sumy 8.719 Sk, žalobu proti žalovanému 2/ zamietol. Žalobkyňu zaviazal

na zaplatenie trov štátu a súdneho poplatku na účet Okresného súdu Nitra a uložil jej

povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania. Žalovanému 2/ trovy konania

nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na

LV č. X. ako parc. č. X. a parc. č. X. v kat. úz. N. a že žalovaní sú podľa výpisu z čiastočného

evidenčného listu č. X., resp. č. X. z 24.11.2000 držiteľmi, nájomcami alebo inými

oprávnenými osobami. Keďže žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému 1/ nepreukázala, že tento v

skutočnosti užíval vlastnícky jej patriacu nehnuteľnosť (zápis v KN ešte neznamená aj

skutočné užívanie nehnuteľnosti), považoval žalobu proti nemu podanú

za nedôvodnú. V súvislosti s nárokom uplatneným proti žalovanému 2/ dospel k záveru, že

žaloba je čiastočne dôvodná. Vzal za preukázané, že žalovaný 2/ je spoluvlastníkom garáže

(podiel o veľkosti 4/22-iny), ktorá je sčasti postavená na pozemku žalobkyne (výmera

2

zastavanej plochy činí X. m). Pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia získaného

žalovaným 2/ prihliadol na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu a výmery pozemku, na

ktorej je garáž postavená. Žalobe vyhovel preto len po sumu 1.699,65 Sk a v časti nároku

prevyšujúceho túto sumu žalobu zamietol.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 2. apríla 2007 sp. zn. na odvolanie

žalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým okresný

súd žalobu proti žalovanému 1/ zamietol, vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu voči

žalovanému 2/ zamietol a vo výroku, ktorým uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť náhradu trov

konania žalovanému 1/, potvrdil. Zmenil rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok a výrok o povinnosti žalobkyne zaplatiť trovy

konania štátu zrušil. Odvolacie konanie v časti týkajúcej sa odvolania žalobkyne nad sumu

7.019,35 Sk a nad sumu 54.902 Sk s príslušenstvom zastavil a žalovaným náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dotknuté nehnuteľnosti

prešli v roku 1959 do vlastníctva bývalého Čsl. štátu podľa vládneho nariadenia č. 15/1959

Zb. na základe rozhodnutia Finančného odboru MsNV Nitra č. X., ktoré rozhodnutie nebolo

zákonným spôsobom zrušené (v spise sa žiadne takéto rozhodnutie nenachádzalo). Keďže

žalobkyňa ako právna nástupkyňa po neb. A. S. neuplatnila reštitučný nárok voči povinným

osobám, ktoré predmetné nehnuteľnosti v rozhodnom období užívali, hodnotil uplatnený

návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia ako obchádzanie účelu a zmyslu reštitučného

konania. Podľa jeho názoru, ak žalobkyňa nevyužila v zákonnej lehote právo domáhať sa

nápravy vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam podľa reštitučných právnych predpisov

(, resp. ), nemôže sa s úspechom domáhať

„nápravy za užívanie nehnuteľností formou vydania bezdôvodného obohatenia“ voči

žalovaným podľa všeobecného zákona -. Rozsudok súdu prvého

stupňa v časti, ktorou žalobu voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zamietol, považoval preto,

aj keď z iných dôvodov, za vecne správny. Keďže žalobkyňa vzala odvolanie nad sumy

uvedené vo výroku rozhodnutia späť, odvolací súd v tejto časti odvolacie konanie zastavil

( ).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie žalobkyňa. Žiadala

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že odvolací

súd tým, že založil svoje rozhodnutie na takom právnom dôvode, ktorý počas celého konania

nikto z účastníkov netvrdil, a z ktorého súd prvého stupňa neskúmal dôvodnosť žaloby, odňal

jej možnosť konať pred súdom v zmysle Poukazovala pritom na

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnený

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 72/2005. V súdenej veci odvolací súd, v zhode s prípadom

uvedeným v citovanom rozsudku najvyššieho súdu, posúdil právne vec úplne odlišne od

záverov súdu prvého stupňa, pričom sa s nim prvýkrát zoznámila až pri ústnom zdôvodnení

rozhodnutia na odvolacom pojednávaní. Nebolo jej umožnené k týmto novým právnym

záverom zaujať stanovisko, bližšie sa k nim vyjadriť. V situácii, keď súd prvého stupňa nemal

pochybnosti o tom, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností, ju vôbec nenapadlo, že odvolací

súd dospeje k opačnému záveru spočívajúcemu v tom, že vlastníctvo stratila, lebo si

neuplatnila nárok na ich vydanie podľa reštitučných predpisov. Na začatie konania podľa

týchto predpisov však nebol žiaden dôvod, lebo jej právni predchodcovia neboli vlastníctva

k týmto pozemkom pozbavení, pozemky nikdy neprešli do vlastníctva štátu. Odvolací súd sa

zaoberal preto vecou z tohto hľadiska nadbytočne.

Žalovaní sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa § 242 ods. 1

bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že je včas podané

k tomu oprávnenou osobou, že je prípustné a že sa jedná o dovolanie opodstatnene podané.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V zmysle ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak bolo postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných pod písm. a/

až g/ tohto ustanovenia. Prípustnosť dovolania nie je však daná už tým, že dovolateľ takúto

vadu konania tvrdí, ale až zistením, že konanie je takouto vadou skutočne postihnuté.

Vzhľadom na námietky dovolateľky a tiež s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1

veta druhá , dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tej vady, ktorej existenciu

dovolateľka v dovolaní tvrdila ( ).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi

odňatá možnosť konať pred súdom.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci práve o takýto prípad ide, t.j.,

že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je postihnuté vadou podľa citovaného

zákonného ustanovenia.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa vo vzťahu

k žalovanému 1/ nepreukázala vôbec a vo vzťahu k žalovanému 2/ preukázala len sčasti, že

títo v skutočnosti užívali vlastnícky jej patriace nehnuteľnosti. Považoval preto žalobu podanú

proti žalovanému 1/ za úplne nedôvodnú a proti žalovanému 2/ za sčasti nedôvodnú.

Odvolací súd založil svoj potvrdzujúci rozsudok, v porovnaní so súdom prvého

stupňa, na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď vychádzal

z toho, že na daný prípad treba vzťahovať aj osobitné predpisy. Dospel k záveru, že ak

žalobkyňa ako právna nástupkyňa po neb. A. S. neuplatnila reštitučný nárok voči povinným

osobám, ktoré predmetné nehnuteľnosti v rozhodnom období užívali, obchádza účel a zmysel

reštitučného konania, a že ak nevyužila v zákonnej lehote možnosť domáhať sa nápravy

vlastníckych práv k nehnuteľnostiam podľa reštitučných právnych predpisov (zákona č.

, resp. ), nemôže sa s úspechom domáhať nápravy za

užívanie nehnuteľností formou vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovaným podľa

všeobecného zákona ().

Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého procesu.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so

všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú

(viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

a z 13. novembra 2002 ).

Právo na súdnu ochranu, okrem (Čl. 46 ods. 1), Listiny

základných práv a slobôd (Čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (Čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.). Obsahom práva

na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to

zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil

právo žalobkyne na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“ založil

na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti odňal žalobkyni právo

namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. K novým právnym

záverom odvolacieho súdu sa žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové

dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa, sa nejavili

významné. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného

skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu

dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba

kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil žalobkyni

realizáciu jej procesných práv, lebo jej odoprel možnosť prieskumu správnosti nových,

prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho

posúdenia veci odvolacím súdom, rozhodujúcich skutkových zistení. Svojím postupom teda

žalobkyni odňal možnosť konať pred súdom v zmysle Táto vada je

tak závažnou procesnou vadou, že rozhodnutie vydané v takomto konaní, nemôže byť

považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu

podľa v dovolaním napadnutej časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia

podľa ods. 2 tohto ustanovenia vrátil na ďalšie konanie.

Hoci posudzovať skutkové a na nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu je zatiaľ

predčasné, dovolací súd dáva odvolaciemu súdu na zváženie prehodnotiť jeho úvahy, podľa

ktorých sa žalobkyňa nemôže s úspechom domáhať podľa všeobecného zákona –

, „nápravy za užívanie nehnuteľností formou vydania bezdôvodného

obohatenia v zmysle , “, keďže si neuplatnila v zákonnej lehote reštitučný

nárok. V danej veci sa totiž žalobkyňa nedomáha určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam formou žaloby podľa (jej vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, z ktorých vyvodzuje svoj nárok, nikto v konaní nespochybňoval),

v ktorom prípade by vyššie uvedená úvaha odvolacieho súdu mohla mať opodstatnenie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: