Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/59/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Adrianou Halajovou v právnej veci navrhovateľky: R. O., bytom S. 2, O., právne zastúpená: JUDr. Stanislavom Sobotovičom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 46, proti odporcovi Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, o zaplatenie sumy 2.429,89 eur takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 2.429,89 eur, ako aj náhradu trov konania vo výške 964,52 eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 145,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 818,74 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Stanislava Sobotoviča, advokáta so sídlom v Nitre, Hollého 12, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 24.11.2008 domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2.429,89 eur titulom vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj k náhrade trov konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k.15RO/429/2008-16 zo dňa 13.1.2010, proti ktorému odporca podal v zákonnej lehote odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že v konaní bol vyslovený právny názor, že navrhovateľke patrí náhrada za to, že nemôže užívať pozemok, konkrétne parc. č. 2817/3 - ostatná plocha o výmere 1877 m2, ktorý jej patrí. V tomto konaní sa navrhovateľka domáha náhrady za obdobie od 24.11.2006 do 24.11.2008. Na pozemku sa nachádza parková zeleň, chodníky pre chodcov, pozemok je na B. ulici pri bývalej budove ONV, je to zelený pás smerom k autobusovej stanici, na ktorom sa nachádza aj garáž, pozemok pod garážou však nie je predmetom tohto konania. Vychádzajú zo znaleckého posudku, ktorý bol urobený v konaní , kde znalec stanovil výšku nájomného na 19,50 Sk za 1 m2 ročne. S odporcom sa pokúšali mimosúdne rokovať, pokiaľ by bol navrhovateľke zabezpečený náhradný pozemok, netrvala by na tomto návrhu. odporca však navrhovateľke náhradný pozemok nezabezpečil. Rozsudok NS SR je postavený na tom, že odporca zavinil situáciu, že navrhovateľka je obmedzená v užívaní svojho vlastníctva. Tento pozemok jej je nanič, pokiaľ by chcela na pozemku stavať, musela by zafinancovať prekládku sietí.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že odporca nesúhlasí s podaným návrhom, navrhovateľka odmieta pozemok oplotiť. Pozemok užívajú len súkromné osoby, obyvatelia bytového domu a ich užívanie nemožno stotožniť s užívaním odporcu. Pokiaľ by navrhovateľka chcela na pozemku stavať, môže dať siete predložiť. Navrhovateľka je obmedzená schváleným územným plánom mesta, ako aj

ostatní vlastníci pozemkov. K územnému plánu sa mohla vyjadriť v čase jeho schvaľovania. Nesúhlasia tiež s právnym názorom NS SR, že by tento pozemok mal dotvárať životné prostredie k bytovému domu, nakoľko podľa ich názoru všetko dotvára životné prostredie, či už oplotenia, fabriky, cesty a potom by musel odporca platiť za všetko, čo tvorí životné prostredie. Odporca tvrdí, že predmetný pozemok neužíva, pokiaľ by súd dospel k opačnému právnemu názoru, sumu, ktorú si špecifikovala navrhovateľka, keď vychádzala zo znaleckému posudku z predchádzajúceho konania, nenamietajú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie s výsluchom právneho zástupcu navrhovateľky, s výsluchom zástupcu odporcu, s oboznámením sa s listinnými dôkazmi: s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľky, s rozsudkom OS Nitra č.k. -57, s kópiou katastrálnej mapy, s výpisom z LV XXXX, s výpisom z LV XXXX, s pripojeným spisom , z neho s rozsudkom OS Nitra č.k. -125 zo dňa 22.7.2005, znaleckým posudkom č. 5/2005 znalca H.. H. D., s rozsudkom KS v Nitre č.k. -165 zo dňa 2.4.2007, s rozsudkom NS SR č.k. zo dňa 26.2.2008, s rozsudkom KS v Nitre č.k. -202 zo dňa 29.9.2008, s rozsudkom NS SR č.k. zo dňa 31.1.2011 a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z LV č. XXXX (nachádzajúceho sa v pripojenom spise ) vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a to parc. č. 2817/3-ostatné plochy o výmere 1877 m2. Uvedený pozemok sa nachádza v tesnej blízkosti bytového domu postaveného na parcelách č. 2818, 2819, 2820, 2821, 2822, 2823, 2824 a 2825, je na ňom verejná zeleň a prechádza ním technická infraštruktúra a to kanalizačné prípojky , elektrický kábel NN a VN (podzemný) a vodovod a je na ňom vybudovaný chodník pre zabezpečenie prístupu do zadných vchodov obyvateľom uvedeného bytového domu. Pozemok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky je predmetom verejného užívania a navrhovateľka, keďže nemá s odporcom uzatvorenú nájomnú zmluvu, domáha sa v tomto konaní vydania bezdôvodného obohatenia za jeho užívanie a to za obdobie od 24.11.2006 do 24.11.2008, pričom vychádza z ceny stanovenej znalcom H.. D. , ktorý vypracoval znalecký posudok v konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. a za parcelu č. 2817/3 ju stanovil na sumu 6,47 eur (19,50 Sk) za 1 m2 ročne, čo za žalované obdobie predstavuje sumu 2.429,89 eur (73.203 Sk).

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne. V konaní vedenom na OS Nitra pod sp.zn.25C/87/2002 sa navrhovateľka domáhala od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 24.5.199 do 31.12.2000 a z právneho názoru KS v Nitre vysloveného v rozsudku č.k. -202 zo dňa 29.9.2008, právoplatným dňa 11.12.2008, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke bezdôvodné obohatenie za vyššie uvedené obdobie vo výške 54.902,-Sk je zrejmé, že z hľadiska uplatneného nároku navrhovateľky ide o posúdenie otázky vzniku bezdôvodného obohatenia užívaním pozemku vlastnícky patriaceho navrhovateľke a nepatriaceho odporcovi, nachádzajúceho sa v zastavanom území obce, pričom charakteristikou je to zeleň v bytovej zástavbe, teda verejné priestranstvo. Definícia pojmu "verejná zeleň" alebo "zeleň v bytovej zástavbe"

nie je v zákone striktne stanovená, pričom podľa o majetku obcí v platnom znení, obci vzniká povinnosť zabezpečovať správu a údržbu verejnej zelene. Navrhovateľka ako výlučná vlastníčka parc. č. 2817/3, ktorá je ako ostatná plocha zeleňou v bytovej zástavbe a je predmetom verejného užívania, teda je prístupná neobmedzenému okruhu užívateľov, má skôr teoretické právo brániť sa obecnému užívaniu svojho majetku, nakoľko pozemok je verejnou zeleňou a nachádza sa medzi obytnými blokmi, ktoré v minulosti dalo vybudovať zrejme mesto K., teda by neprichádzalo do úvahy jeho vydanie (vypratanie), keďže pozemok spĺňa znaky verejného priestranstva. Vyňatie priestoru (pozemku) vlastneného súkromným subjektom a spĺňajúceho zákonné znaky verejného priestranstva z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva by viedlo k podstatnému sťaženiu a znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorým má obec verejný záujem a to či už ide o jej povinnosť vytvárať pre svojich obyvateľov vhodné životné prostredie alebo dbať na urbanistické či ekologické kritériá a pozemok navrhovateľky slúži práve na takýto účel. Ak teda nie je občianskoprávnou zmluvou upravené obecné užívanie takéhoto pozemku, ktorý slúži obyvateľom bytov v priľahlých obytných blokoch, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu, lebo aj keď existuje právny dôvod užívania tohto pozemku (verejnej zelene, či verejného priestranstva), nejde o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany tretích osôb - strpenie užívania majetku navrhovateľky, bolo poskytované bezplatne. V opačnom prípade by došlo k porušeniu rovnosti účastníkov a bol by narušený základný princíp občiansko-právnych vzťahov. Pokiaľ teda pozemok navrhovateľky nebol vyvlastnený vo verejnom záujme, potom je navrhovateľka, ako jeho výlučná vlastníčka povinná strpieť obmedzenie vlastníckeho práva tým, že tento pozemok je užívaný pre potreby všetkých ako verejná zeleň, alebo verejné priestranstvo, ale za náhradu.

Pri určení výšky náhrady vychádzal súd zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v súdnom konaní vedenom pod sp.zn.25C/87/2002 znalcom H.. H. D. č.5/2005 zo dňa 31.3.2005, ktorý stanovil výšku nájomného za pozemok parc. č. 2817/3 na sumu 19,50 Sk/1 m2/rok na obdobie rokov 1999 a 2000, navrhovateľka vychádzala aj v tomto konaní z predmetného znaleckého posudku a ani odporca znaleckým posudkom stanovenú výšku nespochybňoval.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke titulom vydanie bezdôvodného obohatenia sumu 2.429,89 eur za obdobie od 24.11.2006 do 24.11.2008 (ročne 19,50 Sk x 1877 m2 = 36.601,50 Sk x 2 = 73.203,-Sk = 2.429,89 eur).

Právny zástupca navrhovateľky (ďalej len "právny zástupca") písomne vyčíslil trovy konania navrhovateľky vo výške 1.727,36 eur. Tieto predstavujú: 1/ zaplatený súdny poplatok vo výške 163,91 eur, 2/ prevzatie zastúpenia zo dňa 24.11.2008, 3/ spísanie návrhu, 4/ vyjadrenie k odporu zo dňa 22.02.2010, 5/ účasť na pojednávaní dňa 13.07.2011, 6/ účasť na pojednávaní dňa 12.09.2011, 7/ účasť na pojednávaní dňa 10.10.2011, 8/ účasť na pojednávaní dňa 06.02.2012, 9/ účasť na pojednávaní dňa 12.03.2012, 10/ účasť na pojednávaní dňa 28.03.2012, pričom hodnota jedného úkonu právnej služby z hodnoty sporu 73.203,-Sk (2.429,89 eur) predstavuje sumu 3.050,-Sk (101,25 eur). Právny zástupca si uplatnil režijný paušál k úkonom v roku 2008 vo výške 190,-Sk, v roku 2010 a 2011 vo výške 7,21 eur a v roku 2012 vo výške 7,63 eur. Celkové trovy vo výške 1.439,47 eur si zvýšil o 20 % DPH, nakoľko je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto žiadal priznať náhradu trov konania spolu vo výške 1.727,36 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 818,74 eur, pri hodnote jedného úkonu právnej služby vo výške 101,25 eur, resp. 3.050,-Sk. Súd k úkonom v roku 2011 prirátal režijný paušál vo výške 7,21 eur, nakoľko si ho v takej výške uplatnil právny zástupca, i keď režijný paušál v roku 2011 bol vo výške 7,41 eur. Súd právnemu zástupcovi priznal trovy právneho zastúpenia za úkony 2/, 3/, 4/, 6/, 8/ a 10/, nakoľko tieto trovy si uplatnil v súlade s č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ""). Súd právnemu zástupcovi za úkon 5/ účasť na pojednávaní dňa 13.07.2011 priznal odmenu vo výške ? základnej sadzby tarifnej odmeny v súlade s , nakoľko toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Súd mu v súlade s nepriznal odmenu za účasť na pojednávaní dňa 10.10.2011, nakoľko na tomto pojednávaní právny zástupca nebol prítomný a za účasť na pojednávaní dňa 12.03.2012, nakoľko taký termín nebol v konaní ani vytýčený. Právny zástupca si o DPH zvýšil aj sumu zaplateného súdneho poplatku, ktorý však nepredstavuje odmenu a náhrady v

zmysle , a preto takéto zvýšenie nie je možné. Celkové trovy právneho zastúpenia tak činia sumu 682,28 eur, ktoré súd zvýšil o 20 % DPH, t.j. spolu vo výške 818,74 eur.

O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 964, eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 145,78 eur (a nie vo výške 163,91 eur, ako si uplatnil právny zástupca) a z trov právneho zastúpenia vo výške 818,74 eur.

Keďže pri vyhlasovaní rozsudku prišlo ku chybe pri vypočítaní výšky súdneho poplatku, keď súd vo výroku o náhrade trov konania uviedol sumu súdneho poplatku vo výške 145,50 a navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh vo výške 145,78 eur, o oprave tejto chyby súd vydá opravné uznesenie. V odôvodnení tohto rozsudku však súd vychádzal zo správnej výšky zaplateného súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.