Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-46-2020.pdf
PDF · 123.82 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/ XX, J., právne zastúpený JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom, so sídlom Pribinova 5, Hlohovec, proti žalovanej : Ing. A. Udvorková, nar. XX.XX.XXXX, bytom 1. N. XXX, X., právne zastúpenej JUDr. Marcelom Macom, advokátom, so sídlom Čsl. armády 80/18, Nové Mesto nad Váhom, o určenie, že spoluvlastnícke podiely patria do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 5. marca 2020, č. k. 10C/94/2017 - 87, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom došlým súdu dňa 14.11.2017 domáhal, aby súd určil, že spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Nové Mesto nad Váhom, obec Čachtice, katastrálne územie X., zapísané na: liste vlastníctva číslo XXX, ktorou je stavba, rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele číslo XX ako i pozemky, parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XX - záhrady vo výmere 528 m2, a parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo XXX/X - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 110 m2, vo veľkosti 1/2-ica vzhľadom k celku; liste vlastníctva číslo XXXX, ktorým je pozemok, parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XX - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 1001 m2, vo veľkosti 2/16-iny; liste vlastníctva číslo XXX, ktorým je pozemok, parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 11 m2, vo veľkosti 2/16-iny; patria do dedičstva po K. I., r. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý naposledy býval v X. na ulici N. XXX a ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnil tým, že žalobca je synom (jediným potomkom) K. I., r. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý naposledy býval v X. na ulici N. XXX a ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX v R. (ďalej len ako "poručiteľ"). Žalobca sa asi mesiac pred smrťou poručiteľa dozvedel o existencii darovacej zmluvy, ktorú mal poručiteľ uzatvoriť v decembri 2016. Lustráciou evidencie katastra nehnuteľností, konkrétne listov vlastníctva č. XXX, XXX, XXXX v k.ú. X. sa žalobca dozvedel, že poručiteľ mal žalovanej darovať nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy, ktorá bola uzatvorená formou notárskej zápisnice dňa 19.12.2016. Žalobca považuje darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko poručiteľ nebol v čase uzatvorenia zmluvy v dôsledku vážneho ochorenia (duševnej poruchy) spôsobilý rozpoznať dôsledky svojho konania. Vzhľadom k tomu, že žalobca dlhodobo poznal zdravotný stav svojho otca, vedel,
že viac rokov trpí duševnou poruchou, mal od začiatku pochybnosti ohľadne predmetnej darovacej zmluvy. Obrátil sa na Doc. MUDr. R. L., CSc. znalca pre základný odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, objednal vypracovanie znaleckého posudku, ktorým mal posúdiť zdravotný stav poručiteľa v čase uzatvorenia darovacej zmluvy so žalovanou. Znalec dospel k záveru, že poručiteľ trpel v decembri (a už niekoľko rokov predtým) organickým psychosyndrómom s obrazom progredujúcej senilnej demencie ťažkého stupňa vaskulárneho (cievneho) pôvodu. Poručiteľ vzhľadom na svoj duševný stav nebol spôsobilý vykonať predmetný právny akt - darovaciu zmluvu. Všetky uvedené skutočnosti svedčia o tom, že poručiteľ trpel v čase bezodplatného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej vážnou duševnou poruchou, ktorá mala za následok, že nebol schopný vnímať realitu, svoje okolie ani dôsledky svojho konania. Darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi poručiteľom a žalovanou s odkazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje za absolútne neplatnú. Na notárskom úrade JUDr. Priski Šterbovej v Novom Meste nad Váhom prebieha dedičské konanie po poručiteľovi, Dnot 223/2017, v ktorom sa prejednáva majetok poručiteľa, ktorý vlastnil ku dňu svojej smrti. Žalovaná v podaní došlým súdu dňa 08.02.2018 žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že p. I. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy bol spôsobilý rozpoznať dôsledky svojho konania.
3. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, ich výsluchom na nariadenom pojednávaní, pričom zistil skutkový stav veci. Dňa 20.08.2009 K. I. spísal závet vo forme notárskej zápisnice, v ktorom odkázal pre prípad smrti celý svoj majetok W. C.. Zároveň požiadal žalobcu, aby tento jeho závet rešpektoval. Dňa 19.12.2016 K. I. ako darca daroval žalovanej ako obdarovanej nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. X., zapísané na LV č. XXX, č. XXXX a č. XXX. Žalovaný a W. C. sa zaviazali vo forme osobného záväzku, že darcu K. I. dochovajú a pochovajú, budú mu poskytovať starostlivosť primeranú jeho zdravotnému stavu a veku. V znaleckom posudku č. 4/2017 Doc. MUDr. Karola Turčeka, CSc. Zo dňa 30.10.2017 znalec uvádza, že posudzovaný K. I. trpel v decembri XXXX (a už niekoľko rokov predtým) organickým psychosyndrómom s obrazom progredujúcej senilnej demencie ťažkého stupňa vaskulárneho (cievneho) pôvodu. Posudzovaný K. I. vzhľadom na svoj duševný stav nebol spôsobilý vykonať predmetný právny akt - darovaciu zmluvu. Senilná demencia je choroba postupne progredujúca, s osciláciami intenzity svojich prejavov, avšak progreduje prakticky do konca života. Príznaky demencie sa začali prejavovať výraznejšie u posudzovaného už asi v r. 2000, posudzovaný nebol schopný správne chápať ani problémy vlastného zdravotného stavu a rozhodovať sa o jeho riešení. Sem patrí aj zanedbávanie užívania liekov, hygieny, starostlivosti o domácnosť atd'. Súčasťou obrazu demencie bývajú poruchy pamäti, poruchy orientácie s poruchami chápania situácie, zvýšená sugestibilita. Tá v situácii vlastnej nemohúcnosti mohla rozhodujúcou mierou spôsobiť podľahnutie manipuláciám p. C.. Z uvedeného vyplýva zároveň aj porucha schopnosti plnohodnotne chápať zmysel svojho konania a rozhodovania. Rozhodovanie v majetkových či finančných otázkach si okrem jasnej a uvedomovanej vôle určitým spôsobom naložiť so svojím majetkom, žiada aj jasnú anticipáciu dôsledkov takéhoto rozhodnutia. Tieto psychické procesy u posudzovaného boli podstatným spôsobom narušené. MUDr. Ján Mitana, všeobecný lekára K. I. vo svojej správe konštatuje, že pána I. K. mal v evidencii svojej ambulancie VLD. Prvé príznaky organického psychosyndrómu, resp. prejavov demencie a zmeny mnestických a kognitívnych funkcii sa prejavili v roku 2017, ako súčasť progredujúceho celkového zhoršenia zdravotného stavu. Nemá vedomosť, že by sa do r. 2017 menovaný na horeuvedenú dg. liečil. Dňa 15.12.2016 sa pán K. I. podrobil psychiatrickému vyšetreniu. Zo záznam psychiatra MUDr. Márie Ohrablovej vyplýva, že pacient psychiatricky liečený doteraz nebol. Vdovec, ma adoptívneho syna s ktorým nebýva. Žije už 7 rokov s partnerkou, vzťah je harmonický. O vyšetrenie požiadal, pretože chce darovať svoj dom partnerke, potrebuje potvrdenie pre notárku. Adekvátne rozpráva o právnom akte, vie, že dom chce darovať priateľke, pretože syn sa voči nemu zle zachoval. Objektívne: Plne orientovaný, PM tempo spomalené adekvátne somatickým ochoreniam. Kontakt bezproblémový. Nálada a afektivita priliehavé. Myslenie bradypsychické, bez kvalitatívnych porúch. Mnestické a intelektové schopnosti vykazujú len mierny úbytok. Osobnosť so znakmi psychického sénia, integrovaná. Zaver: Incipientná vaskulárna demencia - mierneho stupňa. Vydávam potvrdenie, že je spôsobilý vykonať právny úkon darovacia zmluva. Zo zdravotnej dokumentácie K. I. vyplýva, že v zdravotnej dokumentácie nie je žiadna správa od psychiatra ani podnet od lekárov, že by navrhovali psychiatrické liečenie K. I.. Dňa 25.07.2017 K. I. zomrel. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že K. I. nebol úradne ani čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom tohto konania je otázka, či nehnuteľnosti, ktoré pôvodne vlastnil K. I., patria do dedičstva po jeho smrti.
Medzi stranami sporu bolo sporné, či otec žalobcu bol dňa 19.12.2016 právne spôsobilý uzavrieť ako darca darovanú zmluvu v prospech žalovaného a či išlo o jeho slobodnú vôľu. Skôr ako súd pristúpil k posúdeniu merita veci, zaoberal sa procesnou podmienkou konania a to, či je splnený predpoklad naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter
- jej účelom je poskytnúť ochranu práva predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva. Je potrebné konštatovať, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to od začiatku bez ohľadu na to, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia, že právny úkon je neplatný. Otázka absolútnej neplatnosti právneho úkonu môže byť riešená ako predbežná. Zákon pre procesnú prístupnosť určovacej žaloby predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu a preukázanie, že uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Pokiaľ právna otázka - platnosť právneho úkonu, o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, nie je, podľa ustálenej súdnej praxe, daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, pokiaľ možno žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu. Okrem toho je potrebné skúmať, či týmto výrokom budú zainteresované všetky dotknuté osoby, ktoré môžu mať záujem na výsledku tohto sporu alebo je postačujúce, len ak sa vedie spor len proti možnému hlavnému porušiteľovi práv alebo povinností. Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe bližšie neodôvodnil. Súd bol toho názoru, že ak predmetom konania sú veci, ktoré by mali patriť do dedičstva po poručiteľovi, tak okrem dostatočne určujúceho výroku v otázke vlastníctva, mali by byť označení všetci dedičia, ktorí prichádzajú do úvahy. Poručiteľ K. I. za svojho života spísal závet, ktorým odkázal celý svoj majetok W. C.. Súd z vlastných registrov zistil, že platnosť závetu doposiaľ na tomto súde nebola spochybnená, teda ak žalobca v konaní chcel riešiť rozsah dedičstva po poručiteľovi, minimálne W. C. mala byť stranou sporu. Keďže žalobca takto nepostupoval, je možné konštatovať, že žaloba nespĺňa zákonné predpoklady, aby súd mohol konštatovať, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c ) CSP.
5. Napriek tomuto záveru, súd uviedol, že v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že K. I. v čase spísania Darovacej zmluvy dňa 19.12.2016 bol spôsobilý na právne úkony. Tento záver súdu vychádza zo správy MUDr. Ján Mitana, všeobecného lekára K. I., ktorý uviedol, že prvé príznaky organického psychosyndrómu, resp. prejavov demencie a zmeny mnestických a kognitívnych funkcii sa prejavili v roku 2017. Psychiater MUDr. Mária Ohrablová potvrdila vo svojej správe zo dňa 15.12.2016, že K. I. bol spôsobilý vykonať právny úkon darovaciu zmluvu, teda slobodná vôľa a právna spôsobilosť K. I. bola dostatočným spôsobom preukázaná. Ak žalobca predložil znalecký posudok, v ktorom sa konštatoval opak, ide o dôkaz ojedinelý, vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi nedôveryhodný a naviac vykonaný až po smrti K. I.. Žalobca uvádzal, že znalec vychádzal len zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa. Preskúmaním tejto dokumentácie súd zistil, že išlo len o hypotetické tvrdenie znalca, nakoľko v zdravotnej dokumentácii sa nenachádza žiadna správa o tom, že by sa u poručiteľa prejavovali viditeľné známky konkrétnej duševnej poruchy alebo choroby, resp. absentoval akýkoľvek záznam o psychiatrickom vyšetrení poručiteľa. Ak žalobca poukazoval, že vôľa poručiteľa nebola slobodná, nakoľko jeho vôľou nebolo darovať nehnuteľnosti žalovanému, ale W. C., súd konštatoval, že ak sa preukázala právna spôsobilosť poručiteľa a ten svoju vôľu vyjadril vo forme notárskej zápisnice, tak považuje takýto úkon poručiteľa za slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100,00 %.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu nesprávne a nepreskúmateľné z toho titulu, že napriek tomu, že súd na prvom pojednávaní dňa 13.11.2018 rozhodol, že vykoná dôkaz - znalecký posudok na skúmanie duševného stavu zosnulého v čase spisovania darovacej zmluvy, napokon súd rozhodol bez takéhoto znaleckého skúmania. Takýto postup súdu sa javí ako nesprávny a nespravodlivý. Spolu so žalobou predložil znalecký posudok č. 4/2017 znalca Doc. MUDr. Karola Turčeka, CSc., ktorý bol podkladom pre žalobu. Na prvom pojednávaní navrhol výsluch tohto znalca. Súd takýto dôkaz odmietol vykonať napriek tomu, že nebola ohrozená ani rýchlosť ani hospodárnosť konania keďže vo veci bolo nariadené aj ďalšie pojednávanie a to dňa 06.02.2020, na ktorom mohol byť takýto dôkaz vykonaný bez akýchkoľvek ďalších problémov. Súd sa nedostatočne vysporiadal so znaleckým posudkom č. 4/2017, ktorý vypracoval Doc. MUDr. Karol Turček, CSc. a označil ho vo svojom odôvodnení v bode 24 za nedôveryhodný, bez relevantného zdôvodnenia svojho záveru. Súd znalca nevypočul a nedal mu možnosť, aby svoje závery z posudku vysvetlil a obhájil. Má za to, že takéto znalecké dokazovanie by mohlo ozrejmiť stav v akom stave sa nebohý K. I. nachádzal a súd by mal dostatočný podklad rozhodnúť
vo veci platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 19.12.2016. Skutočnosť, že nebohý K. I. sa v minulosti psychiatricky neliečil automaticky neznamená, že by mal byť vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav spôsobilý k predmetnému právnemu úkonu. Je bežné, že človek, ktorý trpí duševnou poruchou sám psychiatra nevyhľadá pokiaľ ho k takémuto špecialistovi neprivedie iná osoba. Bez ohľadu na tvrdenia svedkov je v danom prípade nevyhnutné objektívne zistiť aký bol skutočný psychický stav nebohého v čase predmetného právneho úkonu a až potom môže byť vo veci vynesený spravodlivý rozsudok. Žalovaná Ing. A. M. vo svojej výpovedi zo dňa 13.11.2018 potvrdila, že začiatkom roka 2017 sa výrazne zhoršil zdravotný stav nebohého. Od 19.12.2016 do začiatku roka 2017 je veľmi krátke časového obdobie a preto je nevyhnutné vykonať odborné posúdenie zdravotného stavu nebohého a nie je možné spravodlivo rozhodnúť, len na základe subjektívnych tvrdení svedkov, ktorí sú vo vzťahu k žalovanej strane. Svedkyňa W. C. vo svojej výpovedi dňa 13.11.2018 uviedla na otázku, na čí podnet bola spísaná darovacia zmluva: „my sme to urobili, tak ako to on chcel“. V hlasovom zázname je z jej výpovede zaznamenané, že ona bola tou osobou, ktorá všetko dojednala u notárky. Z výpovede svedkyne W. Sadloňovej je tiež zrejmé, že mala pochybnosť o duševnom stave nebohého pred podpisom darovacej zmluvy, keď uviedla, že nebohého pri podpise darovacej zmluvy notárka pochválila, že si všetko pamätá a nie je na ňom vidieť, že je mimo. L. aj žalovaná uviedla, že si nechali vystaviť potvrdenie o tom, že sa nebohý psychiatricky nelieči pred podpisom zmluvy. Z oboch výpovedí je zrejmé, že už pred podpisom zmluvy mal nebohý zlý duševný stav, prípadne, že žalovaná a jej matka mali pochybnosť o jeho duševnom stave. Nebohý K. I. mal vôľu nechať svoj majetok svojej družke Oľge C., toto potvrdil aj svedok N. J., avšak darovacia zmluva bola spísaná na dcéru W. C. - žalovanú. Má za to, že uvedené svedčí o tom, že nebohý nemal vedomosť akú zmluvu podpisuje a ani komu daruje svoj majetok a jeho zdravotný stav mu neumožnil rozpoznať a pochopiť následky svojho konania. Podľa nášho presvedčenia táto skutočnosť hovorí o tom, že mohlo dôjsť k zneužitiu jeho zdravotnej kondície a darovacia zmluva nereflektuje jeho vôľu a aj z toho dôvodu by mala byť neplatná. Súd prvej inštancie žalobu zamietol aj z dôvodu údajného nedostatku naliehavého právneho záujmu. Takýto záver je nesprávny a v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (1 Cdo 43/2007, 3 Cdo 44/2008, 5 Cdo 147/2007) je prípustná žaloba o určenie, že konkrétna vec (hnuteľná, nehnuteľná) patri do dedičstva po poručiteľovi, ktorou žalobou sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať, ten, kto je dedičom poručiteľa a takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Je nesporné, že žalobca ako osvojený a jediný syn nebohého K. I. má naliehavý právny záujem, nakoľko je zákonným dedičom po poručiteľovi a rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Žalobca bol pred podaním žaloby ako dedič predvolaný na dedičské konanie k notárke. Pred prvým pojednávaním dedičského konania notárka dedičské konanie prerušila z dôvodu oznámenia o podaní žaloby na súd v tomto spore. Žalobca pred podaním žaloby nemal žiadnu vedomosť o tom, že jeho otec, nebohý K. I. spísal závet a preto sa oprávnene domnieval, že je jediným dedičom svojho otca. O závete sa dozvedel až v tomto prebiehajúcom konaní a to len na základe predloženej fotokópie, ktorá sa javí ako notárska zápisnica. Nebol mu ešte predložený tento závet oficiálnou cestou v rámci dedičského konania a preto sa dôvodne domnieva, že je jediným dedičom. Nemal možnosť ešte tento závet napadnúť v rámci dedičského konania, pretože žiadne dedičské konanie po neb. K. I. sa ešte doteraz nekonalo. Čo sa týka samotného závetu, poukazuje na to, že tento nezohľadňuje žalobcu ako neopomenuteľného dediča. Žalobca týmto závetom nebol vydedený, z toho dôvodu je závet v časti, v ktorej odporuje jeho právu podľa ustanovenia § 479 OZ na jeho dedičský podiel za neplatný a v rámci dedičského konania sa žalobca tejto neplatnosti bude dovolávať. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. S tým, že bude objektívne a odborne preskúmaný jeho zdravotný stav z pohľadu spôsobilosti na uzatvorenie darovacej zmluvy.
7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobca nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie, čiže napádanie postupu súdu v tejto časti je nedôvodné a nepochopiteľné. Žalovaná pôvodne navrhovala vykonať znalecké dokazovanie, ale po vyslovení právneho názoru súdu na vykonaní tohto dôkazu netrvala. Výsluch znalca p. Doc. MUDr. Turčeka žalobca navrhol oneskorene a to vzhľadom na zásadu koncentrácie konania. V tomto považuje postup súdu za správny a zákonný a námietku žalobcu za nedôvodnú. Žalobca mal možnosť navrhnúť vykonanie tohto dôkazu skôr už pri prvom úkone a neurobil tak. Taktiež je potrebné uviesť, že súd mal k dispozícii aj lekárske správy, spis pozostalého ako ďalšie relevantné dôkazy na posúdenie zdravotného stavu. Okrem toho, znalecký posudok bol vyhotovený žalobcom, na jeho objednávku a to po smrti poručiteľa. V bode 4
odvolania žalobca len hypoteticky uvádza čo by mohlo byť, no bez akéhokoľvek dôkazu. Ide len o ničím nepodloženú domnienku žalobcu. Súčasne je potrebné uviesť, že tento dôkaz žalobca nenavrhol, a tak nemôže sa teraz tým brániť. Bolo vypočutých viacero svedkov, ktorí zhodne vypovedali, že p. I. sa nikdy psychiatricky neliečil. Neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by sa p. I. psychiatricky liečil a tomu nasvedčuje aj správa jeho všeobecného lekára. Taktiež je tu na mieste uviesť, že ani jeho syn - žalobca nepodal návrh na zbavenie svojprávnosti otca a súčasne toto nikdy neuvádzal, ale prvý krát až po jeho smrti. Žalobca účelovo zavádza. Žalovaná potvrdila, že až po hospitalizácii sa zhoršil stav p. I. a to bolo niekoľko mesiacov potom čo spísal darovaciu zmluvu. Do hospitalizácie bol úplne v poriadku čo potvrdzujú svedkovia, lekári, lekárske správy ako aj skutočnosť, že úkon bol vykonaný vo forme notárskej zápisnice. V bode 7 odvolania žalobca absolútne zavádza. Nikto neuviedol, že by p. I. mal v období spísania zmluvy zlý duševný stav. Toto tvrdenie žalobcu žalovaná absolútne namieta. Žalovaná uviedla, že až po hospitalizácii p. I. na prelome mesiaca máj/jún 2017 sa jeho zdravotný stav začal zhoršovať. Taktiež je irelevantné na koho podnet bola zmluva spísaná. Vôľa p. I. bola daná a to bez pochýb, túto skutočnosť potvrdili svedkovia. Aj z výpovede žalobcu je zrejmé, že sa nezaujímal o svojho otca v potrebnom rozsahu a ich vzťah nebol dobrý, keďže zisťoval o ňom informácie z obecného úradu. Či už bol na strane obdarovaného žalovaná alebo jej matka, je zrejmé, že p. I. nechcel dať podiel svojmu synovi. Zmluva bola vyhotovená formou notárskej zápisnice, k tomu svedčia lekárske správy a do toho času ako aj potom bol stav p. I. dobrý. Úplne sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a zastáva názor, že v danom prípade absentuje naliehavý právny záujem. Stav žalobcu ako osvojeného syna neznamená automaticky existenciu naliehavého právneho záujmu. P. I. spísal najskôr závet a v ňom odkázal majetok p. C.. Tento závet žalobca nikdy ani počas tohto konania nespochybnil ani nenapadol. A to, že údajne nemal vedomosť, svedčí len o tom, aký bol skutočný vzťah medzi žalobcom a p. I.. Žalobca uviedol, že nemal možnosť závet napadnúť. V tom poukazuje, že ešte stále tak neurobil. Žalobca účelovo klame a zavádza. Už len samotné súdne konanie prebieha od roku 2017. Okrem toho je táto skutočnosť pre toto konanie právne bezvýznamná. Odvolanie žalobcu považuje za účelové a nedôvodné. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a neosvedčil naliehavý právny záujem. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a navrhovala ho potvrdiť v plnom rozsahu a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Na záver považuje za potrebné uviesť, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že svedkovia sú rodina žalovanej, svedkovia boli rodina p. I., čiže aj žalobcu. Taktiež má za to, že je evidentné, že žalobca má a vždy mal záujem len o majetok, nikdy sa o svojho otca p. I. nezaujímal. Začal sa o neho zaujímať až keď ležal v nemocnici - máj/jún 2017 a to, že je v nemocnici sa dozvedel po telefonáte od sestry p. I.. Následne ho dal preložiť do Adonisu. Žalovanej ani jej matke nikdy nešlo o majetok, ale o naplnenie poslednej vôle p. I. a to, že si neprial, aby jeho syn niečo po ňom dedil vzhľadom na to, že sa k nemu roky zle správal, urážal ho, hrubo sa k nemu správal a bral mu rôzne veci až sa p. I. odsťahoval k p. C. a od toho času sa o neho absolútne na celé roky prestal zaujímať.
8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Y. N. nad G., obec X., katastrálne územie X., zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, XXXX, XXX, patria do dedičstva po poručiteľovi K. I., r. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnil tým, že je synom (jediným potomkom) poručiteľa. Za žalovanú označil obdarovanú Ing. A. M.. Z obsahu spisu ďalej vypýva, že dňa 20.08.2009 K. I. spísal závet vo forme notárskej zápisnice, v ktorom odkázal pre prípad smrti celý svoj majetok W. C.. Dňa 19.12.2016 K. I. ako darca daroval žalovanej ako obdarovanej nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. X., zapísané na LV č. XXX, č. XXXX a č. XXX. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že poručiteľ K. I. za svojho života spísal závet, ktorým odkázal celý svoj majetok W. C., pričom z vlastných registrov zistil, že platnosť závetu doposiaľ na tomto súde nebola spochybnená, teda ak žalobca v konaní chcel riešiť rozsah dedičstva po poručiteľovi, minimálne W. C. mala byť stranou sporu. Keďže žalobca takto nepostupoval, konštatoval, že žaloba nespĺňa zákonné predpoklady, aby súd mohol konštatovať, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c ) CSP.
10. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že spoluvlastnícke podiely na vyššie
uvedených nehnuteľnostiach patria do dedičstva po poručiteľovi K. I., zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
11. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12. Pri žalobe o určenie, či tu právo je alebo nie je, predpokladom úspešnosti žaloby po procesnej stránke je, že strany majú vecnú legitimáciu, a že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Vecná legitimácia v konaní (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotnoprávny vzťah strany k prejednávanej veci a má ju ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pokiaľ je strán viac, Civilný sporový poriadok v § 76 a § 77 rozlišuje dva druhy procesného spoločenstva, a to samostatné spoločenstvo a nerozlučné spoločenstvo (§ 78 CSP uvádza ešte nútené spoločenstvo, ide však v podstate o osobitnú formu nerozlučného spoločenstva). O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy. V takýchto prípadoch treba vydať ohľadom všetkých spoločníkov jediný rozsudok. 13. Žaloba o určenie, či tu právo je, alebo nie je môže byť úspešná len vtedy, ak žalobca preukáže naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaný popiera existenciu (neexistenciu) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa súčasne viaže k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 MCdo 1/2010). Vo veciach okruhu účastníkov (strán sporu) v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi Najvyšší súd Slovenskej republiky už viac krát konštatoval, že „ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadom veci, o ktorú ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom), vyporiadané. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p.“. O žalobe na určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého (buď ako žalobcovia alebo žalovaní) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva (obdobný právny názor zaujal už dovolací súd napr. v uznesení z 28. septembra 2006 sp. zn. 3 Cdo 178/2006). Pritom pre takéto sporové občianske súdne konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p. ( rozhodnutie NS SR z 30. mája 2011 sp. zn. 1 Cdo 183/2009, pozri tiež R 49/82 alebo R 65/2003 a rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 3 Cdo 178/2006, 3 Cdo 222/2010, 3 Cdo 197/2010, 4 Cdo 120/2009, 2 Cdo 45/2008). Teda v spore o určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi, musia byť účastníkmi (stranami sporu) všetci dedičia poručitelia. Až do vyporiadania dedičstva sú ohľadom takejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci (celého majetku patriaceho do dedičstva), pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa podieľajú na právach a povinnostiach voči iným osobám a preto majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (v súčasnosti nútené procesné spoločenstvo - § 78 CSP). To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v civilnom sporovom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané ( rozsudok NS SR sp. zn. 8Cdo/94/2018, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 93/2019 ). Z toho možno vyvodiť záver, že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, musia všetci dedičia vystupovať v postavení nútených procesných spoločníkov (§ 78 CSP) a ak žaloba nesmeruje proti všetkým do úvahy pripadajúcim dedičom, naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný.
14. V danej veci sa žalobca domáha, že vyššie uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, preto bolo, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci, treba všetkých dedičov považovať za vlastníkov tejto veci a teda títo musia mať v konaní postavenie nerozlučných spoločníkov (v súčasnosti nútené procesné spoločenstvo - § 78 CSP). Ak sa totiž dedičia voči tretej osobe domáhajú určenia, že vec patrí do dedičstva, nedomáhajú sa svojho práva „z dedičstva“, ale „k dedičstvu“, t. j. riešenia otázky okruhu dedičstva. Taký rozsudok by potom nemal žiadny význam, ak by takéto určenie bolo vykonané len medzi jedným z dedičov a treťou osobou, pretože by sa určovali práva s dopadom aj na iné osoby bez toho, že by rozsudok voči týmto osobám bol účinný (§ 228 CSP). Obdobne je tomu tak v prípadoch, ak sa jeden z podielových spoluvlastníkov veci domáha určenia, že vec je v podielovom spoluvlastníctve viacerých podielových spoluvlastníkov (a teda sa nedomáha iba určenia výšky svojho spoluvlastníckeho podielu). Nakoľko predmetom konania o určenie, že vec patrí do dedičstva, je celá vec (príp. spoluvlastnícky podiel na veci), a keďže až do rozhodnutia o dedičstve treba za vlastníkov veci (§ 460 Občianskeho zákonníka) považovať všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov (a teda nemožno žalovať o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí iba dedičský podiel žalobcu k takejto veci, keďže ho v danom štádiu nemožno vymedziť), musia všetci dedičia v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, vystupovať v postavení nútených procesných spoločníkov (§ 78 CSP). Aj keď právna teória a prax nie sú jednotné v tom, či nesplnenie tejto podmienky, teda neoznačenie všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov predstavuje nedostatok vecnej legitimácie alebo nedostatok naliehavého právneho záujmu (prípadne oboje), jednota teórie a praxe panuje v tom, že dôsledkom nesplnenia tejto podmienky musí byť zamietnutie žaloby. 15. V posudzovanej veci súd prvej inštancie teda dôvodne ustálil, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem. V prejednávanej veci bolo preukázané, že poručiteľ K. I. za svojho života spísal závet, ktorým odkázal celý svoj majetok W. C., pričom platnosť závetu doposiaľ na súde nebola spochybnená, teda ak žalobca v konaní chcel riešiť rozsah dedičstva po poručiteľovi, minimálne W. C. mala byť stranou sporu. Keďže žalobca takto nepostupoval, súd prvej inštancie správne konštatoval, že žaloba nespĺňa zákonné predpoklady, aby súd mohol konštatovať, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c ) CSP.
16. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ súd zamieta návrh na určenie podľa § 137 písm. c) CSP pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto určení, je vylúčené, aby súčasne takýto návrh preskúmal po vecnej stránke, tak ako to urobil v tomto prípade nesprávne súd prvej inštancie. Absencia preukázanie naliehavého právneho záujmu tak bez ďalšieho odôvodňovala zamietnutie žaloby z procesného hľadiska, preto sa odvolací súd nezaoberal námietkami uvádzanými v odvolaní, ktoré sa týkali veci samej.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd ropzsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).