Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/170/2019

Potvrdené rozhodnutím 13Cob/12/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: A T SERVIS, spol. s r.o., so sídlom Námestie osloboditeľov 3784/3A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 201 685 (pôvodne Bell4you s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava, IČO: 47 599 464), zastúpeného zástupcom AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom U. S. X/A, XXX XX M. - mestská časť V. X., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 60,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/170/2019-156 zo dňa 25. septembra 2020, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/170/2019-156 zo dňa 25. septembra 2020 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Ing. JUDr. Michalom Repkovským, v právnej veci žalobcu: Bell4you s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava, IČO: 47 599 464, právne zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 60,06 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 60,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,06 EUR od 10.06.2016 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou elektronicky na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 10.04.2019, po formálnej úprave výšky uplatneného úroku z omeškania, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 60,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,06 EUR od 10.06.2016 až do zaplatenia. Na odôvodnenie žalobou uplatneného práva v podstatnom uviedol, že dňa 11.04.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Q. Q., EČV: Z., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: L. N. V..R..J.., so sídlom: R. XXX, XXX XX R., E.: XX XXX XXX. Táto škodová udalosť bola dňa12.04.2016 vlastníkom motorového vozidla, t.j. poškodeným a zároveň poisteným, riadne hlásená u žalovaného, t.j. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého mal poškodený v čase vzniku škody uzatvorené havarijné poistenie. Táto poistná udalosť je u žalovaného evidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si spoločnosť L. N. V..R..J.. (ďalej len ako „poistený“) dala svoje poškodené motorové vozidlo Q. Q., EČV: Z., opraviť v servise ESO Autoservis Košice s.r.o., so sídlom: Ruskov 473, 044 19 Ruskov, IČO: 44 003 587, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 21291/V (ďalej aj len ako „servis“). Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 498,04 €. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20160102. Servisu bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.05.2016 oznámené, že dňa 25.05.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poisteného v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavovala sumu vo výške 498,04 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 € však bola iba vo výške 272,01 €. Podľa výpočtu výšky plnenia zo dňa 26.05.2016 boli krátené náklady na cenu práce. Celková nepriznaná suma, po odpočítaní

spoluúčasti, je vo výške 60,06 €. Spoločnosť L. N. V..R..J.. bola zrušená a ku dňu 31.12.2015 vymazaná z Obchodného registra, avšak nástupnícka spoločnosť X. V. Z. V..R..J.., so sídlom: N. Z. X, XXX XX Z. - X. Č. V. Z., E.: XX XXX XXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 33951/V sa ku dňu zlúčenia so spoločnosťou L. N. V..R..J.. stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti L. N. a prebrala celé jej obchodné imanie, t.j. všetky veci, pohľadávky, iné práva a peniazmi oceniteľné hodnoty, ako aj všetky jej záväzky a povinnosti. Spoločnosť X. V. Z. V..R..J.. ako nástupnícka spoločnosť spoločnosti L. N.S. V..R..J.. teda bola oprávnená vymáhať aj pohľadávku vo výške 60,06 €, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Q. Q., EČV: Z., ktorého vlastníkom bola v čase vzniku škodovej udalosti spoločnosť L. N. V..R..J.., ktorá mala so žalovaným uzatvorené havarijné poistenie. Suma neuznaná žalovaným vo výške 60,06 € bola právnym nástupcom poisteného, t.j. spoločnosťou X. V. Z. V..R..J.., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 21.06.2016. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Priznaná normohodina práce 20 EUR s DPH.“ Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol vo svojom oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Žalobca poukázal na a uviedol, žena poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Servis pri oprave poškodeného motorového vozidla Q. Q., EČV: Z. postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedené účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou, ktorá je uvedená vyššie. V zmysle článku IX odsek 2 písm. b) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR.“ Náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že by hodinová sadzba účtovaná opravcom bola vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukazujeme na cenníky mechanických, klampiarskych a lakovníckych prác v košickom regióne pre daný typ motorového vozidla: - Tempus - Car s.r.o.- Rastislavova 110, Košice - 29,50 €/ 27,22 € (bez DPH) - KAR-LAK J&P, spol. s. r. o - Podnikateľská 6, Košice - 25 € (bez DPH) - Auto Gabriel s.r.o. - Ulica osloboditeľov 70, Košice - 37 €/40 € (bez DPH). Servis si v danom prípade účtoval za normohodinu 25 € (bez DPH), čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi rovnaká, prípadne výhodnejšia a nižšia cena. Z tohto dôvodu nepovažujeme za dôvodné, že neboli uznané náklady na cenu práce v plnej výške. Na základe vyššie uvedeného si žalobca týmto návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, ktoré mu bolo neoprávnene krátené, a to vo výške 60,06 € s príslušenstvom. Ďalej citoval a , prvá veta s konštatáciou, že žalovaný listom zo dňa 26.05.2016 oznámil, že dňa 25.05.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Posledný deň splatnosti v tomto prípade uplynul dňa 09.06.2016. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania, a to 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 60,06 € od 10.06.2016 do zaplatenia.

2. Vo veci, v zmysle žalobného petitu, rozhodol v upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom, č. k. zo dňa 17. septembra 2019, proti ktorému žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odpor. V podstatnom namietal, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu Škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. : „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne

je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči Servisu záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom servisu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Servisu, Právny nástupca poškodeného nemohol zo Žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPPnemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky právneho nástupcu poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Zároveň vo vzťahu k ZoPP si dovoľujeme dať konajúcemu súdu do pozornosti aj skutočnosť, že v nej absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle právneho nástupcu poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Doplňujúco uvádzame, že uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet ZoPP) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v oznámení poukazujeme na skutočnosti uvádzané v predmetnom oznámení, v ktorom sa uvádza, že normohodina práce pri oprave MV bola priznaná vo výške 20 eur s DPH, nakoľko servis účtoval neprimeranú výšku normohodiny. Vzhľadom k uvedenému máme za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté v súlade so zmluvnými dojednaniami, a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné. Z vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov mal za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

3. Na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní, Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 16.12.2019 postúpil vec Okresnému súdu Žilina ako súdu príslušnému podľa , resp. o upomínacom konaní. V predmetnom návrhu žalobca zároveň zaujal rozsiahle stanovisko k odporu žalovaného. Mal za to, že žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodov uvedených v liste o ukončení šetrenia zo dňa 26.05.2016, v ktorom uviedol: „Priznaná normohodina práce 20,- EUR s DPH.“ Žalobca predložil cenníky príslušných autoservisov pre daný región pre príslušný typ a značku motorového vozidla, aby preukázal, že cena účtovaná servisom pri oprave motorového vozidla bola cena primeraná a teda tvorí cenu pre príslušný typ a značku v danom regióne, ktorú v zmysle všeobecných poistných podmienok je žalovaný povinný uhradiť. Žalovaný tak neodôvodnene krátil poistné plnenie, na ktoré má nárok poistený z titulu havarijného poistenia. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na početnú judikatúru Krajského súdu v Košiciach: Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.1.2018, zo dňa 25.10.2017, zo dňa 22.2.2018, kde v skutkovo a právne obdobných veciach súd rozhodol rovnako. Zároveň tak poukázal aj na základný princíp právnej istoty, kde v právne a skutkovo obdobných veciach má súd rozhodovať obdobne. Apeloval preto na konajúci súd, aby rozhodol v súlade s ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaným princípom právnej istoty. Dôvody krátenia poistného sú v rozpore s a v rozpore s . V tejto veci mal za potrebné upozorniť na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa výkladu kogentného ustanovenia (bližšie rozsudok NS SR, sp.zn. zo dňa 27.01.2011). Poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Z uvedeného je zrejmé, že k naplneniu dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené nasledujúce podmienky jednak vedomé porušenie povinností, jednak to, že porušenie týchto povinností uvedených v zákone, resp. v poistných podmienkach majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. V prípade vedomého porušenia povinnosti jedná sa o také porušenie povinnosti, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal

alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že ju vzhľadom na okolnosti prípadu mohol splniť. Tu je potrebné skúmať dve roviny: vedomosť poisteného o existencii určitej povinnosti, ktorej dodržiavanie sa od neho vyžaduje vedomosť poisteného o tom, že určitú povinnosť porušuje. Žalovaný je povinný podľa a skončiť šetrenie do jedného mesiaca a plnenie uhradiť do pätnástich dní od skončenia vyšetrovania. Dôvody zníženého plnenia je povinný uviesť a nemôže ich dodatočne meniť. Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného poistného, keďže z toho majú priaznivé dôsledky. Podporne na svoju argumentáciu uviedol uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn.: ). Žalovaný krátil poistné plnenie,, ktoré v Oznámení o poistnom plnení len stroho uviedol: „Priznaná normohodina práce 20,- EUR s DPH.“ Listom zo dňa 26.05.2016. Daný dôvod nie len že nie je v súlade s citovaným , ale je aj nepreskúmateľný. Žalovaný musel preukázať dôvodnosť krátenia už pri ukončení šetrenia t. j. , listom zo dna 26.05.2016. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. Žalovaný v podanom odpore namieta, že zo strany žalobcu neboli dodržané ust. . Ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať nás ako zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné plnenie, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom. Podľa komentára k C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“ Bol presvedčený, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa si splnil. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. Dokonca samotný žalovaný z danej poistnej udalosti aj plnil, čo znamená, že daný nárok uznal. Dôvodom žaloby je nedôvodné krátenie poistného plnenia, ktoré je v rozpore so zákonom, konkrétne s kogentným ust. a v rozpore s a to preukázať tvrdené: Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý je jasný a preukázaný, napriek tomu žalobca poukázal na stručnú argumentáciu podporujúcu naše tvrdenia: Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, Ing. Mgr. Petruľák, a Mgr. Šulíková na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“ Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poistený (poškodený poistnou udalosťou) mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. Nárok na poistného plnenia vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t. j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený / poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t. j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Bol toho názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu

pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení . Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade vyššie uvedeného ustanovenia a . Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade vyššie uvedeného ustanovenia a . Uviedol, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov

- poistených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.05.2016, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, preto považujeme námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpili svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. Žalovaný v podanom odpore ďalej namieta predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky a považuje ju za absolútne neplatnú, z dôvodu, že podľa žalovaného predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka veriteľa a nie záväzok dlžníka, čo považuje v rozpore v . Postupca postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Ako už vyššie žalobca uviedol, nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/poistnej udalosti. Ustanovenie taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa) všetky prevádzané práva. Zákon pripúšťa dokonca aj postúpenie budúcej pohľadávky. Argumentácia žalovaného nemá oporu v zákone, práve naopak postup žalobcu zákon plne podporuje, a je v jeho súlade. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky ( ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t.j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Poukázal aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Na podporu argumentácie poukázal na judikatúru súdov v súvislosti s posudzovaním platnosti zmlúv a ich výkladom. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poisteného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. S uvedeným však v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi,

aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom, tj. X. V. Z. V..R..J.., ako právny nástupca L. N. V..R..J.. a postupníkom (žalobcom) zo dňa 21.06.2016 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti, ktorá predstavuje krátené poistné plnenie). V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. v platnom znení. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Mal za to, že postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Na základe uvedeného, považoval predmetné tvrdenia žalovaného, ako aj námietku aktívnej legitimácie žalobcu, za irelevantné. Žalovaný uplatnený nárok Žalobcu neuznáva v celom rozsahu, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu. Žalobca mal za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodne, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. Zároveň navrhol, aby žalovaný predložil celý likvidačný spis k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie. Likvidačné spisy predstavujú základné dokumenty poisťovne, z ktorých je zrejme, ako bolo vykonané šetrenie a z akých podkladov žalovaný vychádzal pri určení a výške vyplateného nároku, a zároveň táto dokumentácia pomôže pri určení, ktoré skutočnosti sú v tomto konaní sporné a ktoré nie. Preto zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 60,06 € s príslušenstvom, ako aj trovy konania.

4. Podľa (ďalej len „“), po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

5. Na deň 25.09.2020 súd vytýčil pojednávanie na prejednanie veci samej. Právni zástupcovia sporových strán boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, na toto sa však neustanovili, svoju neúčasť ospravedlnili. Po splnení procesných podmienok súd podľa citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, že nariadil pojednávanie v neprítomnosti právnych zástupcov sporových strán a

otvoril pojednávanie. Súčasťou ospravedlnení právnych zástupcov sporových strán boli aj ich vyjadrenia. Právny zástupca žalobcu zotrval na záveroch vyplývajúcich z jeho predchádzajúcich podaní a navyše dal súdu do pozornosti viaceré rozhodnutia súdov zaoberajúcimi totožnou námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a rozhodnutie Národnej banky Slovenska, sp. zn. S.-XXX-XXX-XXX zo dňa 23.07.2019, ktorým uložila žalovanému pokutu za nekalú obchodnú praktiku. Navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny a príslušenstva v intenciách žalobného návrhu. Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením podstatného obsahu spisového materiálu sp. zn. , z neho najmä: Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.05.2016, Faktúrou č. 20160102 zo dňa 13.05.2016, splatnou dňa 19.05.2016, Cenníkmi autoservisov, Zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie Eurokasko, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2016.

7. Podľa Článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa , , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa , , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa , povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa , , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa , , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

8. Medzi stranami bola vo vzťahu k žalovanej pohľadávke sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu nadväzne na žalovaným tvrdenú neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2016 a zároveň jej výška, keď žalovaný tvrdil neprimeranosť sumy za normohodinu opravy poškodeného motorového vozidla (dôvodnosť krátenia poistného plnenia).

9. Nebolo možné sa v konaní stotožniť s námietkou žalovaného o nedostatku náležitostí žalobného návrhu vyžadovaných ustanovením , ktorou žalovaný permanentne bez akýchkoľvek relevancií argumentuje aj v iných konaniach, ktorá skutočnosť je súdu známa z jeho úradnej činnosti. Jedná sa o argumentáciu účelovú, irelevantnú, bez akéhokoľvek dopadu na prejednávanú vec. Rozsah opísania rozhodujúcich skutočností, nadväzujúcich na predložené listinné dôkazy, v žalobe, je pre zistenie skutkového stavu dostatočný, žaloba je preto formálne spôsobilou, spĺňajúcou kritéria predmetného procesného zákonného ustanovenia.

10. Za neopodstatnenú pokladá súd hmotnoprávnu námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, táto bez ďalšieho vyplýva zo žalobcom predložených dôkazov; pozri najmä Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2016 v spojení s Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, vložka číslo: 33951/V. Z obsahu tejto Zmluvy uzatvorenej medzi postupcom X. V. Z. V..R..J.., V. V. W. Z., E.: XX XXX XXX a postupníkom žalobcom, z Čl. I. bod. 1. rezultuje, že postupca bol v dôsledku zlúčenia univerzálnym právnym nástupcom obchodnej spoločnosti L. N. V..R..J.., so sídlom v R., E.: XX XXX XXX a preberal celé jej obchodné imanie, t. j. všetky veci, pohľadávky, iné práva a peniazmi oceniteľné hodnoty, ako aj všetky (známe i neznáme) záväzky a povinnosti s tým, že rámci bodov 2. a 3. postupca prehlásil existenciu pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a ktorá (ne)bola čiastočne (ne)uhradená (čo korešponduje s obsahom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.05.2016) s tým, že predmetom postúpenia bola zostávajúca (neuhradená) časťpohľadávky vo výške 60,06 EUR a jej príslušenstva z postupcu na postupníka. Záverečný Čl. III. bod 4 ustanovuje prehlásenie zmluvných strán, že Zmluva ,,...vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpisujú.“; nemožno potom prisvedčiť výhrade žalovaného o absencii konkrétneho prejavu vôle zmluvných strán týkajúci sa postúpenia pohľadávky ako takej. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na skutkový stav vyplývajúci z obsahu žaloby vychádzajúci a dotvrdený predloženými dôkazmi, že poškodený (L. N. V..R..J..) mal voči servisu záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre č. 20160102 zo dňa 13.05.2016 a preto predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom autoservisu a nakoľko táto Faktúra nebola nikdy uhradená, právny nástupca poškodeného ani nemohol so žalobcom platne uzatvoriť predmetnú Zmluvu o postúpení pohľadávky, podotýka sa, že nárok na poistné plnenie poškodeného (poisteného) vznikol okamihom vzniku škodovej (poistnej) udalosti, a to nesporne dňa 11.04.2016 na motorovom vozidle Q. Q., EČV: Z.; skutočnosť podmieňujúca vznik takéhoto nároku je len výlučne existencia škodovej (poistnej) udalosti ( ). Právo na poistné plnenie potom nevzniká až okamihom, kedy poistený preukáže poisťovateľovi doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie poškodenej veci do predošlého stavu, t. j. stavu pred poistnou udalosťou, preto je bez právneho významu úhrada / neúhrada dotknutej Faktúry, či realizácia samotnej opravy škodovou udalosťou postihnutého motorového vozidla. Správne poznamenal žalobca, že pokiaľ by poistení v dôsledku vzniku takejto udalosti museli najskôr uhradiť náklady a až následne žiadať u poisťovateľa ich preplatenie, poprel by sa základný význam a účel poistenia ako takého. Vznesená námietka sa javí súdu nie len ako nelogická,

ale zároveň ako účelová a to vzhľadom aj na v konaní nespornú skutočnosť, na ktorú upriamil pozornosť žalobca, že ,,...žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil (síce na účet autoservisu, pozn. súdu), a to na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.05.2016, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu...,,, pointa však spočíva v tom, že žalovaný poisťovateľ ani toho času nepodmieňoval poskytnutie poistného plnenia vykonaním úhrady predmetnej Faktúry poškodeným poisteným.

11. Žalovaný zastával názor o dôvodnosti krátenia poistného plnenia v intenciách Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.05.2016 v rozsahu výšky žalovanej pohľadávky, t. j. sumy 60,06 EUR ako neprimeranej ceny práce účtovanej autoservisom (25,- EUR / Normohodina), keď za primeranú považoval cenu práce za opravu motorového vozidla vo výške 20,- EUR / Normohodina. Podľa názoru súdu výška škody čo do ceny práce za opravu poškodeného motorového vozidla bola v konaní spoľahlivo preukázaná Faktúrou č. 20160102 zo dňa 13.05.2016 a táto mala ekvivalentne zodpovedať výške poistného plnenia, ktoré mal plniť žalovaný; Faktúra obsahuje všetky potrebné údaje a teda postačuje ako hodnoverný dôkaz o nákladoch za prácu vynaloženú na opravu poškodeného motorového vozidla. Je potrebné dodať, že v zmysle sa uhrádza skutočná škoda. Žalovaný nepreukázal opodstatnenosť krátenia poistného plnenia v rozsahu žalovanej pohľadávky, táto nebola a nemôže byť preukázaná len odkazom na strohý obsah Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.05.2016, z ktorého nevyplývajú žiadne konkrétne dôvody pre žalovaným zvolený postup. Pokiaľ zdôvodňoval krátenie výšky ceny Normohodiny vychádzajúc zo zmluvných dojednaní, je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ani neuviedol, ktoré zmluvné dojednania a ktoré konkrétne ustanovenia takýchto dojednaní by to mali byť. Ak mal žalovaný na mysli zmluvné dojednania predložené žalobcom na č. l. 18, označené ako ,,ZMLUVNÉ DOJEDNANIA PRE HAVARIJNÉ POISTENIE EUROKASKO“, súd v zhode so žalobcom upriamuje pozornosť na Čl. IX bod. 2 písm. b) ,,...Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR;...“ a dodáva, že žalovaný v konaní nepreukázal, že postupoval pri krátení poistného plnenia v súlade s citovaným ustanovením, resp. že cena práce za opravu poškodeného motorového vozidla účtovaná autoservisom vo výške 25,- EUR / Normohodina bola neprimeraná v porovnaní s cenami za takúto prácu na zhodnom type motorového vozidla poskytovanú inými autoservismi (opravovňami) v totožnom regióne. Na druhej strane bol to práve žalobca, ktorý v konaní vyvinul snahu preukazovať primeranosť výšky ceny normohodiny účtovanej autoservisom vo Faktúre, a to prostredníctvom cenníkov iných autoservisov (č. l. 15 a násl.). Podľa názoru súdu by však ani nebolo namieste, aby žalovaný bol po vzniku poistnej udalosti nútený a zaťažovaný povinnosťou vyhľadávať autoservis s najnižšou cenou práce za opravu poškodeného motorového vozidla z pomedzi autoservisov pôsobiacich v príslušnom, v danom prípade košickom, regióne s tým, že pri eventualite, t. j. ak tak neučiní, môže byť postihnutý krátením poistného plnenia. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom, a to zabezpečenie likvidačného spisu k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX za účelom zistenia akým spôsobom žalovaný postupoval pri krátení poistného plnenia, keď tento považoval v konaní za nadbytočný. Ako už bolo vyššie konštatované, bol to žalovaný, ktorý mal dôkaznú povinnosť preukázať opodstatnenosť uvedeného postupu.

12. Vyhodnotiac žalovaným zvolenú procesnú obranu ako nedôvodnú, bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené tak v časti žalovanej istiny, ako aj úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený v zákonnej výške a v súlade s , t. j. odo dňa 10.06.2016, keď dňa 25.05.2016 žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti a posledný deň splatnosti plnenia pripadol na 09.06.2016.

13. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením . Z dôvodu, že v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).