Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-12-2021.pdf
PDF · 130.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: A T SERVIS, spol. s r.o., so sídlom Námestie osloboditeľov 3784/3A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 201 685 (pôvodne Bell4you s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava, IČO: 47 599 464), zastúpeného zástupcom AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom U. S. X/A, XXX XX M. - mestská časť V. X., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 60,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/170/2019-156 zo dňa 25. septembra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/170/2019-156 zo dňa 25. septembra 2020 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 60,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,06 Eur od 10.06.2016 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom II. tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
2. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd poukázal na žalobu pôvodného žalobcu Bell4you s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava, IČO: 47 599 464 (ďalej len „žalobca“), rozsah vykonaného dokazovania, aplikáciu Čl. 8, § 151 ods. 1 a 2, § 186 ods. 2, § 191 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 442, ust. § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 a 2, § 788 ods. 1, § 795 ods. 1, § 797 ods. 2 a 3, § 806 Občianskeho zákonníka, § 365, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a žalobe o zaplatenie 60,06 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania vyhovel.
3. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami bola vo vzťahu k žalovanej pohľadávke sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu nadväzne na žalovaným tvrdenú neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2016 a zároveň jej výška, keď žalovaný tvrdil neprimeranosť sumy za normohodinu opravy poškodeného motorového vozidla (dôvodnosť krátenia poistného plnenia).
4. Okresný súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného o nedostatku náležitostí žalobného návrhu vyžadovaných ustanovením § 132 CSP a túto zhodnotil ako argumentáciu účelovú, irelevantnú, bez akéhokoľvek dopadu na prejednávanú vec. Konštatoval, že rozsah opísania rozhodujúcich skutočností, nadväzujúcich na predložené listinné dôkazy, v žalobe, bol pre zistenie skutkového stavu dostatočný, žaloba je formálne spôsobilou, spĺňajúcou kritériá predmetného procesného zákonného ustanovenia.
5. Za neopodstatnenú pokladal okresný súd hmotnoprávnu námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorá bez ďalšieho vyplývala zo žalobcom predložených dôkazov, a to najmä Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2016 v spojení s Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, vložka číslo: 33951/V. Z obsahu tejto zmluvy uzatvorenej medzi postupcom MP servis Košice s.r.o., so sídlom v Košiciach, IČO: 47 427 795 a postupníkom žalobcom, jej Čl. I. bod 1. rezultuje, že postupca bol v dôsledku zlúčenia univerzálnym právnym nástupcom obchodnej spoločnosti ABC trading s.r.o., so sídlom v Ruskove, IČO: 44 930 941 a preberal celé jej obchodné imanie, t.j. všetky veci, pohľadávky, iné práva a peniazmi oceniteľné hodnoty, ako aj všetky (známe i neznáme) záväzky a povinnosti s tým, že v rámci bodov 2. a 3. postupca prehlásil existenciu pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla z poistnej udalosti č. 9562685647 a ktorá (ne)bola čiastočne (ne)uhradená (čo korešpondovalo s obsahom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.05.2016) s tým, že predmetom postúpenia bola zostávajúca (neuhradená) časť pohľadávky vo výške 60,06 Eur a jej príslušenstva z postupcu na postupníka. Záverečný Čl. III. bod 4. zmluvy ustanovil prehlásenie zmluvných strán, že zmluva ,,...vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpisujú.“. Z uvedeného nebolo možné prisvedčiť výhrade žalovaného o absencii konkrétneho prejavu vôle zmluvných strán týkajúceho sa postúpenia pohľadávky ako takej.
6. Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutkový stav vyplývajúci z obsahu žaloby, vychádzajúci a dotvrdený predloženými dôkazmi, že poškodený (ABC trading s.r.o.) mal voči servisu záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre č. 20160102 zo dňa 13.05.2016, a preto predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom autoservisu a nakoľko táto faktúra nebola nikdy uhradená, právny nástupca poškodeného ani nemohol so žalobcom platne uzatvoriť predmetnú Zmluvu o postúpení pohľadávky, tak okresný súd podotkol, že nárok na poistné plnenie poškodeného (poisteného) vznikol okamihom vzniku škodovej (poistnej) udalosti, a to nesporne dňa 11.04.2016 na motorovom vozidle Peugeot Partner, EČV: KS578DB; skutočnosť podmieňujúca vznik takéhoto nároku je len výlučne existencia škodovej (poistnej) udalosti (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právo na poistné plnenie potom nevzniká až okamihom, kedy poistený preukáže poisťovateľovi doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie poškodenej veci do predošlého stavu, t.j. stavu pred poistnou udalosťou, preto bola bez právneho významu úhrada/ neúhrada dotknutej faktúry, či realizácia samotnej opravy škodovou udalosťou postihnutého motorového vozidla. Podľa okresného súdu žalobca správne poznamenal, že pokiaľ by poistení v dôsledku vzniku takejto udalosti museli najskôr uhradiť náklady a až následne žiadať u poisťovateľa ich preplatenie, poprel by sa základný význam a účel poistenia ako takého. Vznesená námietka sa javila okresnému súdu nielen ako nelogická, ale zároveň ako účelová, a to vzhľadom aj na v konaní nespornú skutočnosť, na ktorú upriamil pozornosť žalobca, že ,,...žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil (síce na účet autoservisu, pozn. súdu), a to na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.05.2016, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu...“, pointa však spočíva v tom, že žalovaný poisťovateľ ani toho času nepodmieňoval poskytnutie poistného plnenia vykonaním úhrady predmetnej faktúry poškodeným poisteným.
7. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný zastával názor o dôvodnosti krátenia poistného plnenia v intenciách Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.05.2016 v rozsahu výšky žalovanej pohľadávky, t.j. sumy 60,06 Eur ako neprimeranej ceny práce účtovanej autoservisom (25,- Eur/normohodina), keď za primeranú považoval cenu práce za opravu motorového vozidla vo výške 20,- Eur/normohodina. Podľa okresného súdu výška škody, čo do ceny práce za opravu poškodeného motorového vozidla, bola v konaní spoľahlivo preukázaná faktúrou č. 20160102 zo dňa 13.05.2016 a táto mala ekvivalentne zodpovedať výške poistného plnenia, ktoré mal plniť žalovaný. Faktúra obsahuje všetky potrebné údaje, a teda postačovala ako hodnoverný dôkaz o nákladoch za prácu vynaloženú na opravu poškodeného motorového vozidla. Okresný súd dodal, že v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda. Žalovaný nepreukázal opodstatnenosť krátenia poistného plnenia v rozsahu žalovanej pohľadávky, táto nebola a nemôže byť preukázaná len odkazom na strohý obsah Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.05.2016, z ktorého nevyplývali žiadne konkrétne dôvody pre žalovaným zvolený postup. Pokiaľ žalovaný zdôvodňoval krátenie výšky ceny normohodiny vychádzajúc zo
zmluvných dojednaní, okresný súd zdôraznil, že žalovaný ani neuviedol, ktoré zmluvné dojednania a ktoré konkrétne ustanovenia takýchto dojednaní by to mali byť. Ak mal žalovaný na mysli zmluvné dojednania predložené žalobcom na č. l. 18, označené ako ,,ZMLUVNÉ DOJEDNANIA PRE HAVARIJNÉ POISTENIE EUROKASKO“, okresný súd v zhode so žalobcom upriamil pozornosť na ich Čl. IX bod 2. písm. b) ,,...Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR;...“ a dodal, že žalovaný v konaní nepreukázal, že postupoval pri krátení poistného plnenia v súlade s citovaným ustanovením, resp. že cena práce za opravu poškodeného motorového vozidla účtovaná autoservisom vo výške 25,- Eur/ normohodina bola neprimeraná v porovnaní s cenami za takúto prácu na zhodnom type motorového vozidla poskytovanú inými autoservismi (opravovňami) v totožnom regióne. Na druhej strane bol to práve žalobca, ktorý v konaní vyvinul snahu preukazovať primeranosť výšky ceny normohodiny účtovanej autoservisom vo faktúre, a to prostredníctvom cenníkov iných autoservisov (č.l. 15 a nasl.). Podľa názoru okresného súdu však ani nebolo namieste, aby poškodený bol po vzniku poistnej udalosti nútený a zaťažovaný povinnosťou vyhľadávať autoservis s najnižšou cenou práce za opravu poškodeného motorového vozidla spomedzi autoservisov pôsobiacich v príslušnom, v danom prípade košickom regióne s tým, že pri eventualite, t.j. ak tak neučiní, môže byť postihnutý krátením poistného plnenia.
8. Okresný súd uviedol, že nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom, a to zabezpečenie likvidačného spisu k poistnej udalosti č. 9562685647 za účelom zistenia, akým spôsobom žalovaný postupoval pri krátení poistného plnenia, keď tento považoval v konaní za nadbytočný, pretože to bol žalovaný, ktorý mal dôkaznú povinnosť preukázať opodstatnenosť uvedeného postupu.
9. Vyhodnotiac žalovaným zvolenú procesnú obranu ako nedôvodnú, bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené tak v časti žalovanej istiny, ako aj úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený v zákonnej výške a v súlade s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. odo dňa 10.06.2016, keď dňa 25.05.2016 žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti a posledný deň splatnosti plnenia pripadol na 09.06.2016.
10. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Z dôvodu, že v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 27.10.2020. Ako dôvody odvolania poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, keďže mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný považoval rozsudok okresného súdu za nesprávny, nezákonný a navyše arbitrárny. Podľa žalovaného rozhodnutie okresného súdu nie je presvedčivé, na základe zdôvodnenia za aplikácie ust. § 220 ods. 2 tretia veta CSP. Žalovaný mal za to, že žalobca nebol vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Spoločnosť poškodeného bola zrušená a ku dňu 31.12.2015 vymazaná z obchodného registra, pričom nástupnícka spoločnosť MP servis Košice s.r.o., so sídlom Trieda KVP 1, 040 23 Košice, IČO: 47 427 795 (ďalej len ,,právny nástupca poškodeného“) prevzala celé obchodné imanie poškodeného. Dňa 21.06.2016 malo dôjsť medzi právnym nástupcom poškodeného ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky vo výške 60,06 Eur s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať časť pohľadávky poškodeného voči žalovanému, predstavujúcu krátenú a nezaplatenú faktúru vystavenú servisom. Poškodený mal voči servisu záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, z čoho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom servisu. Žalovaný poukázal na ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že ak poškodený predstavoval dlžníka servisu, nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, pretože túto pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla. Podľa žalovaného žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt v danom súdnom spore. Vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný uviedol, že v nej absentuje konkrétny prejav právneho nástupcu poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Predložená zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatný právny úkon, čo vylučuje možnosť
dodatočného schválenia. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť s priznaním nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
12. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 19.11.2020. Podľa žalobcu žalovaný uvádza v podanom odvolaní odvolacie dôvody, avšak neuvádza, v čom spočíva naplnenie týchto jednotlivých odvolacích dôvodov in concreto. Nestačí pritom len poukázanie na existenciu zákonných odvolacích dôvodov. Je nevyhnutné, aby tá strana sporu, ktorá rozhodnutie súdu I. inštancie napáda, uviedla, na základe akých konkrétnych skutočností a akým konkrétnym spôsobom došlo k naplneniu ním uvádzaných odvolacích dôvodov, aplikácia odvolacích dôvodov tak musí byť odôvodnená a preukázaná, čo potvrdzuje aj názor odbornej právnickej obce a judikatúra. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie bol povinný aspoň stručne konkrétne vysvetliť, v čom je úvaha súdu prvej inštancie nesprávna a prípadne aj z akých ustanovení právneho predpisu bolo potrebné v predmetnom spore vychádzať. Žalovaný tým, že v lehote na podanie odvolania neuviedol, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, vlastne neuviedol žiaden odvolací dôvod. Z uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovaného odmietol v súlade s § 386 písm. d) CSP.
13. Žalobca bol názoru, že žalovaný nepreukázal naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, v ktorej súvislosti odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/300/2017.
14. Podľa žalobcu ako správne súd prvej inštancie uviedol, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla z titulu zmluvného poistenia. Taktiež v odseku 10. žalovaným napádaného rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje všetky náležitosti, sú určité, zrozumiteľné, platné, predmet zmluvy je riadne uvedený a určený a rovnako tak nemal ani pochybnosti o prejave vôle postupcu. V odseku 7. súd prvej inštancie uvádza odôvodnenie s vymenovaním príslušných zákonných ustanovení a s poukazom na judikatúru, na základe ktorého vyhodnotil žalobcom predložené zmluvy o postúpení pohľadávok za platné právne úkony. V odsekoch 8. -12. súd prvej inštancie podrobne odôvodnil, na základe akých skutočností a najmä žalobcom predložených dôkazov vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok za dôvodný a žalobca sa s odôvodnením súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje.
15. Žalobca uviedol, že žalovaný aj napriek všetkým skutočnostiam, ktoré uviedol súd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí, ktoré neustále namietal aj žalobca, sa k týmto napádaným skutočnostiam nevyjadril jednak ani v konaní pred súdom prvej inštancie a nevyjadril sa k nim ani v ním podanom odvolaní. Ani na uskutočnenom pojednávaní vo veci dňa 25.9.2020 na svoju procesnú obranu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, dôkazy, ktorými by vyvrátil žalobcom uplatňovaný nárok. Odvolanie žalovaného je založené na tých istých skutočnostiach, dôkazoch, na ktorých zakladal žalovaný svoju procesnú obranu v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorá bola vyhodnotená ako neúčinná a protizákonná. Žalovaný bol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie procesne pasívny, nevyjadril sa k žalobcom namietaným skutočnostiam a k predmetným skutočnostiam sa relevantne nevyjadril ani vo veci na uskutočnenom pojednávaní. Žalovaný tak v súlade s platnou právnou úpravou v CSP neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom bol v absolútnom súlade s platnou právnou úpravou jeho neúspech v spore.
16. Žalovaný v podanom odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktorých zohľadnenie je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Žalovaný sa tak snaží svoju procesnú pasivitu zakryť za nesprávne právne posúdenie veci konajúcim súdom a nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Žalovaný aj napriek uvedenému zotrval na svojej argumentácii spočívajúcej v namietaní neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a vo veci nepredložil žiadne nové dôkazy, ktorými by zhojil svoju dôkaznú núdzu, keďže žiadnymi takými dôkazmi ani nedisponoval a nedisponuje. Žalovaný tak nemôže byť „odmeňovaný“ za svoju procesnú pasivitu a argumentum a contrario žalobca nemôže byť postihovaný za svoju procesnú aktivitu, keď nahradil žalovaného v šetrení poistnej udalosti, predložil dôkazy, aktívne sa vyjadroval k žalovaným namietaným skutočnostiam ako písomne, tak aj na uskutočnenom pojednávaní, teda nahrádzal žalovaného v jeho povinnosti unesenia bremena tvrdeného. Procesným následkom pasivity žalovaného - neunesenia dôkazného bremena ním
tvrdených skutočností, je jeho neúspech v spore (uznesenie Ústavného súdu SR z 21.januára 2015, sp. zn. II ÚS 38/2015, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo/52/2010). Námietku žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie považoval za neodôvodnenú a nepreukázanú (R 37/1985, ZSP 56/2008). Žalobca bol názoru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v predmetnej veci náležite odôvodnil, poukázal na stranami uvádzané a namietané skutočnosti, uviedol, ktorými dôkazmi sa zaoberal, na základe akých skutočností a akými úvahami sa pri hodnotení vo veci vykonaných dôkazov zaoberal, pričom svoje závery odôvodnil s poukazom na platnú právnu úpravu. Žalobca v tejto súvislosti a s odkazom na Čl. 2 ods. 2 CSP poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Košiciach, ktoré v podanom vyjadrení označil. Apeloval preto na konajúci súd, aby rozhodol v súlade s vyššie uvedeným ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaným princípom právnej istoty. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
17. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 17.12.2020 bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému (doručenka na č.l. 221 spisu), s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní od jeho doručenia vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani do momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.
18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania na základe odvolacích dôvodov žalovaného a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/12/2021-277 zo dňa 06.04.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.04.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
20. V súvislosti s odvolacím konaním krajský súd predovšetkým poukazuje na uznesenie č.k. 13Cob/12/2021-268 zo dňa 17.03.2021, ktorým návrhu žalobcu, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Bell4you s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava, IČO: 47 599 464, vstúpil A T SERVIS, spol. s r.o., so sídlom Námestie osloboditeľov 3784/3A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 201 685, vyhovel. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2021.
21. V odvolacom konaní tak bolo konané so stranou sporu na strane žalobcu A T SERVIS, spol. s r.o., so sídlom Námestie osloboditeľov 3784/3A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 201 685 (ďalej len ,,žalobca“), a to za viazanosti ust. § 228 ods. 1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP a ust. § 80 ods. 3 CSP, podľa ktorého ten kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
22. Krajský súd uvádza, že v prvom rade vyhodnocoval odvolanie žalovaného vo vzťahu k jeho obsahovým náležitostiam, a to vzhľadom na námietky žalobcu, obsiahnuté v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.11.2020 (č.l. 211-214 spisu). Z obsahu podaného odvolania žalovaného bolo zrejmé, že ním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ďalej bolo zrejmé, čo žalovaný žiada s uvedením odvolacích námietok a s odkazom na citáciu platných ustanovení CSP, a to ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Krajský súd je toho názoru, že odvolanie žalovaného malo náležitosti podľa ust. § 363 CSP, a preto nemohlo byť odmietnuté podľa ust. § 386 písm. d) CSP.
23. Primárne krajský súd poukazuje na ustanovenie § 379, § 380 ods. 1 CSP, keď základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu sú odvolacie dôvody žalovaného v tejto veci vyjadrené v ním podanom odvolaní zo dňa 27.10.2020. Pokiaľ žalovaný nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 27.10.2020, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Teda, ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bez toho, aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo v rámci zadefinovaných
odvolacích dôvodov sa stalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje a len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. § 379 CSP. Je predsa potrebné, aby sa rozlišovalo (diferencovalo), čo bolo predmetom odvolacieho konania, posudzovania odvolacím súdom v nadväznosti na odvolacie dôvody, pretože stav každej sporovej odvolacej právnej veci je odlišný vo väzbe na rozsah a dôvody vyvolanej spornosti uplatňovaných nárokov, prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Krajský súd považoval za potrebné uvedené vyjadriť nielen vzhľadom k prebiehajúcim viacerým súdnym sporom medzi žalobcom a žalovaným, a to všetko za rešpektovania právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania.
24. Za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného. Ak žalovaný nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať len tými argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania žalovaného, t.j. čo žalovaný v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím.
25. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka, že rozsudok okresného súdu, jeho odôvodnenie nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 tretia veta CSP, keď odôvodnenie rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru žalovaného presvedčivé. Tento odvolací dôvod žalovaného krajský súd nevyhodnotil ako relevantný. Po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu, jeho odôvodnením je nevyhnutné konštatovať, že toto má náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd jasným a dostatočným spôsobom vysvetlil závery svojho rozhodnutia, a to nielen skutkové, ale aj právne. Zo strany okresného súdu v napadnutom rozsudku boli dané odpovede na všetky podstatné okolnosti sporovej právnej veci, ktoré boli v konaní pred okresným súdom namietané. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany v rozsahu, ktorý postačoval na konštatovanie, že žalovaný dostal odpoveď na všetky podľa neho vyjadrené podstatné okolnosti prípadu. Krajský súd vzhľadom k uvedenému poukazuje na to, že mal v rámci svojho konania spôsobilý predmet posudzovania, hodnotenia, a to rozsudok okresného súdu s náležitosťami odôvodnenia, ktoré vyžaduje ust. § 220 ods. 2 CSP.
26. Ani v odvolacom konaní, na základe vymedzených odvolacích dôvodov žalovaného neboli rozporované okolnosti, a to, že dňa 11.04.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Peugeot Partner, EČV: KS578DB, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: ABC trading s.r.o., so sídlom: Ruskov 473, 044 19 Ruskov, IČO: 44 930 941. Škodová udalosť bola dňa 12.04.2016 vlastníkom motorového vozidla, t.j. poškodeným a zároveň poisteným, riadne hlásená u žalovaného, u ktorého mal poškodený v čase vzniku škody uzatvorené havarijné poistenie. Táto poistná udalosť bola u žalovaného evidovaná pod č. 9562685647. Spoločnosť ABC trading s.r.o. dala poškodené motorové vozidlo opraviť v servise ESO Autoservis Košice s.r.o., so sídlom Ruskov 473, 044 19 Ruskov, IČO: 44 003 587, pričom náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 498,04 Eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20160102. Servisu bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.05.2016 oznámené, že dňa 25.05.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9562685647 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu poškodeného poisteného motorového vozidla v dôsledku poistnej udalosti č. 9562685647 predstavovala sumu vo výške 498,04 Eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 Eur však bola iba vo výške 272,01 Eur. Celková nepriznaná suma, po odpočítaní spoluúčasti, je vo výške 60,06 Eur. Nebolo sporu o tom, že subjekt ABC trading s.r.o. bol zrušený a ku dňu 31.12.2015 vymazaný z Obchodného registra a jeho univerzálnym nástupcom je MP servis Košice s.r.o., so sídlom: Trieda KVP 1, 040 23 Košice - mestská časť Sídlisko KVP, IČO: 47 427 795. Suma neuznaná žalovaným vo výške 60,06 Eur bola právnym nástupcom poisteného, t.j. spoločnosťou MP servis Košice s.r.o., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2016. Predmetom sporu sa stal rozdiel medzi uplatneným poistným plnením v sume 498,04
Eur a vyplatenou náhradou v sume 272,01 Eur, ktorý tvoril predmet odvolacieho konania a vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu smerovali odvolacie dôvody žalovaného v tom, že žalobca nebol v danom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaným, pretože ho Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá dňa 21.6.2016 s postupcom MP servis Košice s.r.o. k uplatňovaniu tohto nároku neoprávňovala. Žalovaný bol názoru, že zmluva o postúpení pohľadávky nie je v súlade s ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a takýto právny úkon je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, ak právny nástupca poškodeného MP servis Košice s.r.o. predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom voči servisu z titulu záväzku spočívajúcom v neuhradenej faktúre, a tým nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky právneho nástupcu poškodeného MP servis Košice s.r.o. na žalobcu, pretože uvedenú pohľadávku žalobcu voči žalovanému právny nástupca poškodeného MP servis Košice s.r.o. pred cesiou neuhradil servisu, t.j. pohľadávka tu nevznikla. Žalovaný ďalej namietal, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje prejav vôle právneho nástupcu poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia pohľadávky.
27. Krajský súd uvádza, že s týmto odvolacím dôvodom žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z titulu námietky k zmluve o postúpení pohľadávky sa nestotožňuje. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tom, že právny nástupca poškodeného MP servis Košice s.r.o. nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému a ani v tom, že by neexistoval predmet postúpenia, keď podľa žalovaného predmetom mala byť pohľadávka, ktorú poškodený neuhradil. Krajský súd k nerelevantnosti tohto odvolacieho dôvodu žalovaného upriamuje pozornosť na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2016, uzavretú medzi žalobcom a právnym nástupcom poškodeného MP servis Košice s.r.o.. Predmet zmluvy o postúpení, a to dôvod vzniku pohľadávky bol opísaný v čl. I. bod 2. tejto zmluvy tak, že ...„Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9562685647, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozila Peugeot Partner, EČV: KS578DB. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 20160102 a z časti, vo výške 272,01 Eur, priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh (po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 Eur) vo výške 60,06 Eur je do dnešného dňa neuhradený“. V bode 3. Zmluvy o postúpení pohľadávky bolo vyjadrené, že ,,predmetom tejto zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 60,06 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurace Group a jej príslušenstva, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou“. Teda predmetom postúpenia bola pohľadávka právneho nástupcu poškodeného voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného plnenia, inými slovami išlo o nárok poškodeného voči žalovanému ako poisťovni, t.j. predmetom postúpenia bola pohľadávka, čo zodpovedá ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalovaného v tom, že by právny nástupca poškodeného MP servis Košice s.r.o. nepostupoval pohľadávku ktorú mal, resp. že by predmetom postúpenia bol neexistujúci predmet postúpenia, prípadne, že by predmetom postúpenia bol záväzok právneho nástupcu poškodeného MP servis Košice s.r.o. na zaplatenie ceny opravy servisu. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok - pohľadávka z titulu poistnej udalosti, ktorý nárok v podstate žalovaný aj čiastočne plnil, a to priamo servisu, čo vyplývalo aj z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.05.2016. Predmetom postúpenia bola pohľadávka na poistnom plnení, pozostávajúca z nákladov za opravu motorového vozidla, kedy vo vzťahu k tejto postupovanej pohľadávke poškodeným dlžníkom bol žalovaný. Pre úplnosť treba dodať, že poistený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil žalobcovi. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov. Tieto skutočnosti z pohľadu odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o prejavenej vôli zmluvných strán zmluvy o postúpení pohľadávky, určitosti tejto zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda jej platnosti, čo vyplýva i z jej čl. III. bod 3. a 4. podľa ktorých ...,,Táto zmluva bola uzavretá slobodne a vážne, bez právneho a skutkového omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Zmluvné strany si zmluvu pred podpisom dôkladne prečítali, prehlasujú že vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpisujú.“
28. Krajský súd v zhrňujúcich záveroch dodáva, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a právnym nástupcom poškodeného vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, pretože, čo nebolo sporné, nastala skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) (ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý poistný nárok poškodeného (§ 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka) bol postúpený na žalobcu. Poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za opravu vozidla podľa faktúry č. 20160102 po odpočítaní spoluúčasti, a preto nemožno súhlasiť s
tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2016 bola neplatná, resp. že by odporovala ust. § 524 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka v tom, že by predmetom postúpenia mal byť záväzok právneho nástupcu poškodeného z titulu ceny opravy. Nie je namieste odvolací argument žalovaného, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2016 bolo postúpenie nie pohľadávky, ale záväzku právneho nástupcu poškodeného MP servis Košice s.r.o., pretože zvýrazňuje krajský súd to, že predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodeného na poistné plnenie a túto postupovanú pohľadávku nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s opravou poškodeného motorového vozidla.
29. Iné odvolacie dôvody zo strany žalovaného v ním podanom odvolaní neodzneli, preto na základe uvedených zhodnotení a záverov bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý výrok osobitne odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.