Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sa/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: MUDr. N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom C. Z. č. XXXX, XXX XX C. Z., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 24178-3/2018-BA zo dňa 18.1.2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 24178-3/2018- BA zo dňa 18.1.2018, ktorým žalovaná podľa potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta č. 700-0611395417-GC04/17 zo dňa 17.7.2017 predpisujúce žalobkyni za obdobie júl 2007 až december 2007 a január 2008 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné na rezervný fond v celkovej výške 1 053,37 eur, resp. toto rozhodnutie na odvolanie žalobkyne iba čiastočne zmenil vypustením časti textu týkajúcej sa zákona o sociálnom poistení z výroku rozhodnutia.

2. Uvádzala, že dôvodom predpísania poistného bola skutočnosť, že jej podľa názoru sociálnej poisťovne nezaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ku dňu 28.2.2006. Dôkazom toho, že došlo k zániku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len SZČO) bola skutočnosť, že požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Mala za to, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa jej názoru jej k 28.2.2006 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, o čom svedčí aj už vyššie spomínané skutočnosť, že následne požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu a Štatistickému úradu SR oznámila skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebola si vedomá toho, že by licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár bola oprávnením zakladajúcim status SZČO, túto licenciu nikdy nevyužívala a nemala na ňu žiaden príjem. Prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba ukončila z dôvodu, že od 1.3.2006 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť Benignitas, s.r.o., IČO: 47 421 568, ktorej bola žalobkyňa zamestnankyňou. Výklad ustanovení žalovaným považuje za formalistický a vo vzťahu k nej nespravodlivý nakoľko

odvodové povinnosti si vždy riadne a včas plnila, a nepovažuje za dôvodné, aby jej nevedomosť mala pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísania poistného a penále. Namietala súčasne, že o začatí predmetného nedávkového konania nebola upovedomená a nebola jej tak poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Ďalej namietala, že po 28.2.2006 reálne nevykonávala činnosť SZČO, a preto nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa v spojení s ust. . v Tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 7.7.2017, v ktorom bolo konštatované, že správne orgány sa nezaoberali tým, že či poistenec skutočne vykonával činnosť SZČO. Okrem vyššie uvedených žalobných dôvodov namietala aj premlčanie predpísania poistného ( zákona o sociálnom poistení), čo však žalovaná neakceptovala z dôvodu, že poistné za júl 2007 bolo splatné dňa 8.8.2007 a napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 17.7.2017, t.j. pred uplynutím 10-ročnej premlčacej lehoty. Mala za to, že pre predpísanie poistného nie je rozhodujúci dátum vydania rozhodnutia, ale poistné je predpísané až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpisuje, nakoľko až právoplatnosťou nadobúda právne účinky. V tejto súvislosti poukázala na ust. zákona o sociálnom poistení, v ktorom je ustanovené, že právo vymáhať poistné sa premlčí za 6 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Uvádzala, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatnej zárobkovo činnej osoby. Podľa v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považujú povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) vydané podľa v znení neskorších predpisov. V čase, kedy bolo žalobkyni dňom 28.2.2006 Trnavským samosprávnym krajom rozhodnutím č.j. TA/2006/1043 zo dňa 6.2.2006 zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bola aj držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa v znení neskorších predpisov, číslo: L1A/TT/0324/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 4.10.2005. Skutočnosť, že Slovenská lekárska komora žalobkyni od 1.1.2015 do 31.12.2015 dočasne pozastavila výkon samostatnej zdravotníckej praxe, nemá vplyv na zákonnosť predmetného rozhodnutia. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe // vykonávanej podľa v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby.

5. Tvrdenie žalobkyne o tom, že si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením zakladajúcim status SZČO, je podľa žalovanej stotožnením sa s jej právnym názorom, pričom žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že došlo k naplneniu podmienok zániku povinného sociálneho poistenia dňom 28.2.2006. Právne postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bolo pritom vecou samostatného konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta č.700-0600003817- GC09/17 zo dňa 27.1.2017, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že žalobkyni povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 28.2.2006. Toto rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.6.2017, rozhodnutie je záväzné, nezmeniteľné a bol ním konečným spôsobom upravený status žalobkyne na účely sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa bola povinná prihliadať na právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia, ktoré nebolo napadnuté žalobou.

6. V súvislosti s namietanými procesnými pochybeniami žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v ktorom bol vyslovený právny názor, podľa ktorého konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi prvý úkon, za ktorý je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Ďalej poukázala na obdobný prípad vo veci rozhodnutia týkajúceho sa predpísania poistného po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia na Krajskom súde v Nitre, v ktorom krajský súd vo vzťahu k rozhodnutiam vo veci zániku sociálneho poistenia, ktoré nadobudli právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania, vyslovil právny názor v rozsudku č.k. zo dňa 26.6.2017, že „zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je predmetom preskúmavania súdom, pretože tieto rozhodnutia žalovanej, resp. správneho orgánu prvého stupňa nadobudli právoplatnosť a žalobkyňa voči nim odvolanie nepodala“. Taktiež v rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 8.12.2017 dospel správny súd k záveru, že „ .. sa nemohol zaoberať otázkou zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ku dňu 28.2.2007, ktorá vec už bola právoplatne vyriešená. Nemohol sa zaoberať v predmetnom konaní otázkou zániku postavenia SZČO, ale preskúmavať zákonnosť a postup rozhodnutí žalovanej o predpísaní poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity ...“ . Súčasne poukázala aj na rozsudok NS SR č.k. zo dňa 27.11.2013, z ktorého vyplýva, že „ ... odvolací súd nemohol akceptovať názor žalobcu a Ústavného súdu, že mu dňa 11.2.2009 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, nakoľko už nebol SZČO, keďže žalobca ako i Ústavný súd opomenuli okolnosť, že o tejto skutočnosti bolo už právoplatne rozhodnuté skorším rozhodnutím správneho orgánu“.

7. K vznesenej námietke premlčania žalovaná uviedla, že právo predpísať poistné sa podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej povinným subjektom je rozhodujúci dátum splatnosti predpísaného poistného. Vzhľadom na dátumy splatnosti poistného, ktoré pobočka Sociálnej poisťovne predpísala žalobkyni dňa 17.7.2017 je zrejmé, že k premlčaniu práva predpísať poistné za obdobie júl 2007 až jún 2008 nedošlo, pretože poistné za mesiac júl 2007 bolo splatné 8.8.2007, a teda premlčacia lehota by uplynula 8.8.2017. Znamená to, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta bolo vydané pred uplynutím 10 ročnej premlčacej lehoty, ktorá plynie odo dňa splatnosti poistného predpísaného prvostupňovým rozhodnutím. Rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne bolo už 24.7.2017 uložené na pošte, preto je tvrdenie žalobkyne, ktorým spochybňuje dátum vydania rozhodnutia vo veci predpísania poistného právne irelevantné. Zároveň uviedla, že námietka premlčania práva predpísať poistné za obdobie marec 2006 až jún 2007, predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, číslo: 700-0611395317-GC04/17 zo dňa 17.7.2017 bola zo strany žalobkyne úspešne uplatnená.

8. Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. zo dňa 7.7.2017, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, žalovaná uviedla, že voči predmetnému rozsudku, ktorým krajský súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo veci zániku sociálneho poistenia podala Sociálna poisťovňa - ústredie kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd podľa jej názoru rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Tewiž poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. zo dňa 9.5.2017, ktorým krajský súd rozhodol v obdobnej veci tak, že žalobu zamietol. Podľa právneho názoru krajského súdu nie je rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti nadobudla, rozhodujúcim je podľa právneho názoru krajského súdu iba to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Poukázala tiež aj na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Prešove, v ktorých bol vyslovený rovnaký právny záver.

9. Najvyšší súd SR ako súd kasačný rozsudkom č. k. zo dňa 24.6.2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -71 zo dňa 15.10.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal predovšetkým na to, že správny súd náležitým spôsobom svoje skutkové zistenia a právne závery neodôvodnil ( ), najmä sa nevysporiadal so zásadnou námietkou žalobkyne ohľadom premlčania práva žalovanej predpísať dlžné poistné. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. , , , , , , , -40 atď. . Uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu sa opätovne vecou zaoberať, vec prejednať v medziach žaloby a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné riadne a presvedčivo odôvodniť.

10. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec opätovne postupom podľa v neprítomnosti oboch účastníkov konania, ktorí s takýmto postupom nevyjadrili nesúhlas, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovanej správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

11. Súd opätovne, po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 15.10.2018, preskúmal zákonnosť rozhodnutia zo dňa 18.1.2018, ktorým žalovaná potvrdila (zmena rozhodnutia sa z hľadiska predmetu tohto konania týka jeho nepodstatnej časti) rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 17.7.2017 predpisujúce žalobkyni podľa o sociálnom poistení k úhrade poistné za obdobie mesiacov júl 2007 až december 2007 a január 2008 až jún 2008 v celkovej výške 1 053,37 eur.

12. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) ku dňu 28.2.2006 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými, rovnako ako skutočnosť, že žalobkyňa za vyššie uvedené mesiace povinné poistné neodviedla (v tomto smere žalobkyňa voči záverom žalovanej nenamietala).

13. Sporným medzi účastníkmi zostalo, či žalobkyňa v období mesiacov júl 2007 až jún 2008 bola alebo nebola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená a v tejto súvislosti povinná poistné odvádzať.

14. Podľa obsahu spisového materiálu, v súlade s tvrdením žalovanej, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta č. 0600003817-GC09/17 zo dňa 27.1.2017bolo určené, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. N. U. nezaniklo dňa 28.2.2006 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho orgánu - ústredia č. 32955-2/2017-BA zo dňa 25.5.2017, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.6.2017.

15. Podľa o sociálnom poistení,

(1) Poistené na nemocenské poistenie platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

(2) Poistné na starobné poistenie platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát, f) Sociálna poisťovňa.

(3) Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát.

(4) Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobné dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety.

(5) Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e), g) a h) a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské.

(6) Zúčtovanie poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity platené štátom ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom financií.

(7) Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia.

(8) Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.

(9) Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený.

(10) Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí a) zamestnanec, ak osobitný predpis neustanovuje inak, b) zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak, c) dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.

(11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí a) zamestnávateľ, b) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, c) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, štát.

Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení právo vymáhať poistné sa premlčí za 6 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.

Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

16. Rozhodovacia súdna prax vo vzťahu k otázke, či licencia L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa bez ďalšieho zakladá pre jej držiteľa pre účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, riešenej v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia, nie je vzhľadom na nejednoznačnosť súvisiacej právnej úpravy jednotná a ustálená. Práve uvádzaná spornosť zániku sociálneho poistenia odôvodňuje postup Sociálnej poisťovne podľa zákona o sociálnom poistení - rozhodovanie o zániku poistenia, tak, ako bolo v prípade žalobkyne realizované právoplatným rozhodnutím pobočky Galanta zo dňa 27.1.2017 v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 25.5.2017.

17. Rozhodnutie vo veci zániku povinného poistenia žalobkyne vydané kompetentným správnym orgánom nie je predmetom tohto konania, súd naň v zmysle () prihliadal a vychádzal z takto stanovenej doby povinného poistenia žalovanej v celom rozsahu odôvodňujúcej záver o porušení odvodovej povinnosti a dôvodnosti predpísania poistného, samotná výška ktorého žalobkyňou spochybnená nebola. Otázka zániku povinného poistenia bola konečným spôsobom upravená dňa 6.6.2007, t.j. dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 32955-2/2017-BA zo dňa 25.5.2017 vo veci zániku poistného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorého zákonnosť nebola žalobkyňou v zákonnej dvojmesačnej lehote napadnutá žalobou na súde, čím sa sama pripravila o možnosť preskúmať rozhodnutie o zániku poistného súdom.

18. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú zo strany žalobkyne, tak správny súd uvádza, že z ust. § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti. Znamená to, že pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej zo strany povinného subjektu je rozhodujúci dátum splatnosti predpísaného poistného. V tomto ustanovení zákonodarca nezakotvil na úspešné uplatnenie námietky premlčania podmienku, spočívajúcu v nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým je poistné predpísané. Vzhľadom na dátumy splatnosti poistného, ktoré pobočka Sociálnej poisťovne predpísala žalobkyni dňa 17.7.2017 (za mesiac júl 2007 poistné bolo splatné 8.8.2007, premlčacia doba uplynula 8.8.2017) je potrebné konštatovať, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta bolo vydané pred uplynutím 10-ročnej premlčacej lehoty, ktorá plynie odo dňa splatnosti poistného predpísaného prvostupňovým rozhodnutím. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne bolo už 27. júla 2017 uložené na pošte, čo vyplýva z administratívneho spisu, a preto je tvrdenie žalobkyne, ktorým spochybňuje dátum vydania rozhodnutia vo veci predpísania poistného, právne irelevantné. Treba však konštatovať, že námietka premlčania práva predpísať poistné za obdobie marec 2006 až jún 2007, predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta číslo: 700-0611395317-GC04/17 zo dňa 17. júla 2017 bola uplatnená zo strany žalobkyne dôvodne.

19. V súlade s právnou argumentáciou žalovaného správneho orgánu je súčasne potrebné konštatovať, že zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia, pričom podľa jeho špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v § 185 ods. 4 je konanie začínajúce na podnet organizačnej zložky poisťovne začaté odo dňa vykonania prvého úkonu voči účastníkovi konania. Súdnou praxou i právnou teóriou bolo ustálené, že za takýto prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, v danom prípade rozhodnutia o predpísaní poistného, charakter ktorého neposkytuje ani žiadne logické dôvody pre zotrvanie na požiadavke súčinnosti s účastníkmi konania pred vydaním rozhodnutia.

20. Súd preto ako nedôvodnú posudzoval aj námietku žalobkyne týkajúcu sa porušenia zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 správneho poriadku.

21. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v napadnutom rozhodnutí žalovanej a v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov vo veci nezistil žalobkyňou namietané pochybenia, ktoré by zakladali niektorý z dôvodov zrušenia rozhodnutia upravených procesným predpisom a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

22. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnej žalovanej ako správnemu orgánu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.