Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/234/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom B. XX, XXX XX S., proti žalovanej: W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, v konaní o zaplatenie sumy 4.505,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -95 zo dňa 05. marca 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -95 zo dňa 05. marca 2019 vo výroku II. a v závislom výroku IV. o trovách konania z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnej časti (výroky I. a III.) zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -95 zo dňa 05. marca 2019 n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 691,89 Eur s príslušenstvom zastavil (výrok I.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 588,75 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 588,75 Eur od 21.08.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.). Žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca sa žalobou zo dňa 04.09.2017 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.505,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne z tejto sumy od 21.08.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. 3. Uznesením č.k. -37 zo dňa 20.03.2018 súd z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí konania pripustil zmenu žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, vstúpil ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154. 4. Podaním doručeným súdu dňa 25.02.2019 žalobca žalobu v časti istiny vo výške 691,89 Eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania vzal späť, na základe čoho súd v tejto časti podľa ust. (ďalej „") konanie v uvedenej časti zastavil. 5. Vo vzťahu k zvyšnej časti žalobou uplatneného nároku súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že žalovaná dňa 10.11.2011 vyplnila a podpísala žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej v rámci schváleného úverového rámca 900,00 Eur a štandardnej mesačnej splátky 30,00 Eur požiadala pôvodného žalobcu o aktiváciu karty. Zo strany pôvodného žalobcu v postavení veriteľa bola žiadosť potvrdená dňa 15.11.2011. Právny vzťah vzniknutý medzi zmluvnými stranami posúdil súd prvej inštancie ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý aplikoval právnu úpravu spotrebiteľského práva - ustanovenia vzťahujúce sa na spotrebiteľské

vzťahy ( a nasl.) a ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvného vzťahu. Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro vyplýva, že od 30.11.2011 do 31.07.2017 boli žalovanou vykonané transakcie (debetné a kreditné operácie), pri vyznačení počiatočného stavu 0,00 Eur, v celkovej sume - 4.505,17 Eur pre kartu s vyznačením konečného čísla 1206 bez uvedenia účtu, ku ktorému bola karta zriadená. Sumár debetných transakcii bol uvedený vo výške - 7.044,17 Eur a kreditných transakcii vo výške 2.539,00 Eur. Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovanou, ktorú posúdil ako nedôvodne vznesenú. Vo vzťahu k obsahovým náležitostiam uzatvorenej Úverovej zmluvy uviedol, že táto obsahovala len dohodu o výške úverového rámca 900,00 Eur, výšku štandardnej mesačnej splátky 30,00 Eur a úrokovú sadzbu vo výške 22,80 % ročne, deň splatnosti mesačnej splátky k 45.dňu od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca. V zmluve však absentuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov ako obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. . Uvedenie RPMN v uzatvorenej Zmluve je len príkladné za predpokladu, že klient vyčerpá u obchodníka spotrebiteľský úver eur dňa 01.11.2011 a splatí dlh v 48 splátkach (prvá až predposledná) po 30,00 Eur a s poslednou splátkou vo výške 20,65 Eur, čo však celkom zrejme neodzrkadľuje prejednávaný prípad, a preto príkladný výpočet RPMN v zmluve je nepoužiteľný a nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Z uvedeného dôvodu, pre absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. , súd považoval žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle ust. predmetného zákona za bezúročný a bezpoplatkový. Nakoľko žalovaná z úveru čerpala celkovú sumu 3.127,75 Eur a uhradila sumu 2.539,00 Eur, považoval žalobu za dôvodnú v sume predstavujúcej rozdiel medzi vyčerpanou istinou (bez úrokov a poplatkov) a uhradenou istinou vo výške 588,75 Eur, v ktorej časti žalobe vyhovel. Spolu s istinou priznal súd žalobcovi voči žalovanej v zmysle ust. v spojení s ust. nariadenia vlády SR č. úrok z omeškania vo výške 8,00 % z priznanej sumy 588,75 Eur od 21.08.2017 (deň, ktorý nasleduje po dni, kedy sa žalovaná dostala do omeškania - žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z účtu klienta, t.j. do dňa 20.08.2017) do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu v nároku na zaplatenie istiny spolu s prislúchajúcim príslušenstvom zamietol.

6. O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na zavinenie žalobcu na čiastočnom zastavení konania v zmysle a na úspech sporových strán v zmysle ust. 255 ods. 2 v spojení s tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní pomerne väčší úspech, nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko jej v súvislosti s vedeným prvoinštančným konaním žiadne trovy nevznikli.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia v odvolaním napadnutých výrokoch II. a IV. a vrátenia veci súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľka poukázala na procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý sa nevysporiadal s námietkou vecnej legitimácie žalobcu, ktorú žalovaná sporová strana vzniesla v priebehu konania na prvoinštančnom súde. Súčasťou podaného odvolania bolo vecné odôvodnenie vznesenej námietky.

8. Žalobca v reakcii na odvolanie žalovanej uviedol, že žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali dôvodný a preukázaný nárok žalobcu.

9. Odvolateľka v reakcii na vyjadrenie žalobcu prezentovala svoj nesúhlas s vyjadreniami žalobcu. Poukázala na viacero ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských sporov a odkázala aj na odpor, ktorý vo veci podala voči vydanému platobnému rozkazu.

10. Žalobca, ktorému bola odvolacia replika žalovanej doručená prostredníctvom právneho zástupcu dňa 05.09.2019, procesne nereagoval.

11. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.

12. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario toto rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II. a IV. v zmysle ust. zrušil a podľa ust. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

14. Právo na spravodlivý proces je v garantované v jej siedmom oddiele druhej hlave (čl. 46 až čl. 50) a je primárnym ústavným východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie jeho ochrany, a tým aj ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Priestor pre ňu vytvára , podľa ktorého podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným ústavnoprávnym limitom je , podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (napr. , , ). Základné právo na súdnu ochranu garantované v zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivý proces (napr. , ). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že základné právo podľa nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník konania (procesná strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno automaticky považovať za porušenie základného práva. Podľa judikatúry ústavného súdu () základné právo na súdnu ochranu je základným právom na spravodlivý proces, ktoré tvorí jeden z významných princípov právneho štátu ( ). Právo na spravodlivý proces je subjektívne verejné právo každého účastníka právom upraveného konania voči štátu (jeho orgánom), ktorého podstata spočíva v tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na spravodlivý výsledok konania. 15. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a ako to potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov, ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a nestranný súd), alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Ako už bolo uvedené, základné právo na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky procesné poriadky ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného súdu vykladať a používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených zákonom v súlade s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie spravodlivosti tak, ako to je vyjadrené v .

16. Z ust. vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

18. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

19. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je povinný ho riadne vyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak súd prijme skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie okresného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v ust. je nepreskúmateľné.

20. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. )

21. Ak prvoinštančný súd postupoval v rozpore s ustanoveniami tým, že sporovej strane odoprel alebo znemožnil uplatnenie procesných práv, odvolací súd musí v každom prípade jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

22. Preskúmaním spisového materiálu v prejednávanej veci odvolací súd zistil, že dňa 04.03.2019 predložila žalovaná okresnému súdu spolu s ospravedlnením žalovanej z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 05.03.2019 aj podanie zo dňa 04.03.2019, v rámci ktorého vzniesla námietku vecnej legitimácie žalobcu. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 05.03.2019 je zrejmé, že konajúci súd prvej inštancie sa s uvedeným podaním oboznámil.

23. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie sporovej strany v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.

24. Napriek zásadnej procesnej obrane žalovanej v podobe namietanej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, sa okresný súd s touto námietkou žalovanej podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, nakoľko v ňom absentuje akákoľvek zmienka o posúdení tohto prostriedku procesnej obrany žalovanej. Vzhľadom na možný dopad predmetnej spornej otázky na meritórne rozhodnutie súdu, sú závery okresného súdu predčasné, nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné.

25. Popísané pochybenie v postupe okresného súdu považoval odvolací súd za podstatné, jednoznačne spĺňajúce podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného sporového konania vyjadrený v článkoch 2, 3 a 6 v spojitosti s článkom 46 a nasl. SR a nenahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku II., ako aj v závislom výroku IV. o trovách konania zrušil podľa a zároveň podľa vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyhodnotí naplnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, námietku vecnej legitimácie žalobcu vznesenú žalovanou voči nároku uplatnenému žalobou v časti konania dotknutého podaným odvolaním. Pri vyhotovení písomného vyhotovenia rozsudku bude súd prvej inštancie dôsledne vychádzať z ust. .

28. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania ( ), ktoré tiež náležite s poukazom na konkrétne zákonné ustanovenia aj odôvodní.

29. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t.j. vo výrokoch I. a III.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).