Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Csp-197-2017.pdf
PDF · 96.02 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/197/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, práv. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: W. U., C.. XX.XX.XXXX, XXX XX Q. XXX, o zaplatenie 4.505,17 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca -Všeobecná úverová banka, a.s. (banka v zmysle zák. č. 483/2001 Z.z.) sa žalobou zo dňa 04.09.2017 domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým súdnym rozhodnutím by zaviazal súd žalovaného zaplatiť mu sumu 4.505,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne z tejto sumy od 21.08.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tým, že veriteľ ako banka uzavrel s dlžníkom dňa 15.11.2012 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.550,- eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 85,- eur. Dlžný zostatok predstavuje celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 11.08.2017 výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.07.2016 na úhradu vo výške 4.505,17 eur, predstavujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady.
4. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z účtu klienta, t.j. do dňa 20.08.2017, ktorý dlžný zostatok predstavuje sumu 4.505,17 eur. Okrem toho mu vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.08.2017 do zaplatenia.
5. Uznesením č.k. 25Csp/197/2017-37 zo dňa 20.03.2018 súd, z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí konania, pripustil zmenu žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu spol. Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, vstúpil ako žalobca spol. Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154.
6. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 25Csp/197/2017-40 zo dňa 22.08.2018, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, preto ho súd uznesením č.k. 25Csp/197/2017-55 zo dňa 03.10.2018 zrušil v celom rozsahu.
7. Žalovaný v podanom odpore, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 07.09.2018, uviedol, že pôvodný veriteľ nastavil sofistikované právne pasce. Žalovaný ďalej uviedol, že výška požičanej istiny podľa zmluvy bola najskôr 900,- Eur, následne za súhlasu žalovaného zo dňa 17.05.2012 bola navýšená na 1.500,00 Eur. Žalovaný ďalej uviedol, že uhradil žalobcovi spolu 2.539,00 Eur. Ďalej uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia protistrany a považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Ďalej žalovaný uviedol, že sa jedná o spotrebiteľský spor a zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nemá náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. Žalovaný ďalej uviedol, že veriteľ od požičania istiny finančne klame spotrebiteľa a zmluvné podmienky medzi veriteľom a spotrebiteľom neboli individuálne dojednané. Žalovaný ďalej uviedol, že spornú pohľadávku neuznáva v celom rozsahu čo do dôvodu aj do výšky, súčasne zniesol námietku premlčania. Žalovaný ďalej uviedol, že finančné nároky žalobcu sú preukázateľne bez právneho titulu a sú bezdôvodným obohatením žalobcu. Žalovaný uviedol, že má za to, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a zmluva je pre neprijateľné podmienky absolútne neplatná. Žalovaný ďalej uviedol, že v tejto právnej veci sa preukázateľne prejavuje právnické barbarstvo veriteľa a hyenizmus žalobcu voči spotrebiteľovi. Namietal platnosť postúpenia pohľadávky s ohľadom na § 92 ods. 8/ zák. č. 483/2001 Z.z..
8. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.02.2019 zobral žalobu späť v časti istiny vo výške 691,89 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania.
9. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 25Csp/197/2017-95 zo dňa 5.3.2019 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 691,89€ s príslušenstvom zastavil, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 588,75€ s príslušenstvom, vo zvyšku súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, jako je uvedené vo výroku uznesenia.
10. Voči predmětnému rozsudku Okresného súdu Žilina podal žalovaný odvolanie podaním zo dňa 25.4.2019.
11. Uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 6Co/234/2019-138 zo dňa 30.9.2020, Krajský súd Žilina vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Žilina vo výrokoch II. a IV. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Na vytýčený termín pojednávania ( po zrušení věci Krajským súdom Žilina ) 16.6.2021 sa nedostavil žalobca, jeho právny zástupca a ani žalovaný, všetci boli písomne ospravedlnení, s poukazom na uvedené súd věc prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a právního zástupcu žalobcu.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Žilina 25Csp/197/2017, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav.
14. Súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaný vyplnil a podpísal dňa 10.11.2011 žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej v rámci schváleného úverového rámca 900,00 eur a štandardnej mesačnej splátky 30,00 eur požiadal o aktiváciu karty. Zo strany veriteľa bola žiadosť potvrdená 15.11.2011.
15. Podľa výpisu z Pôžičkovej karty Quatro boli od 30.11.2011 do 31.07.2016 vykonané transakcie (debetné a kreditné operácie), pri vyznačení počiatočného stavu 0,00 eur, konečného stavu k 31.07.2017
- 4.505,17 eur pre kartu s vyznačením konečného čísla 1206 bez uvedenia účtu, ku ktorému mala byť
karta zriadená. Sumár debetných transakcii bol uvedený vo výške - 7.044,17 eur a kreditných transakcii + 2.539,- eur.
16. K predmetu veci je potrebné uviesť, že poskytovateľom úveru na základe žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 15.11.2011 bola Všeobecná úverová banka, a.s. ( ktorý veriteľ je bankou v zmysle zák. č. 483/2001 Z.z..
17. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný jako dlžník a spotřebitel v jednej osobe si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, čím sa dostal do omeškania.
18. Žalobca predložil do spisu Predžalobnú upomienku Slovenských Kreditných Kariet zo dňa 4.9.2014, ktorým Slovenské Kreditné Karty ( nie veriteľa - banky ) vyzvali žalovaného na zaplatenie dlhu vyčísleného na sumu 255€. Žalovaný predmetnú zásielku neprevzal ( č.l. 69/, 70/ spisu ).
19. Žalobca doložil do spisu Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru Slovenských Kreditných Kariet zo dňa 8.10.2014 ( nie veriteľa - banky ) , ktorým žalobca dokladoval Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru k dátumu uvedenému v oznámení ( bez doručenky - č.l. 71/ spisu )
20. K veci je potrebné uviesť, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 25Csp/197/2017-95 zo dňa 5.3.2019 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 691,89€ s príslušenstvom zastavil ( z dôvodu späťvzatia ), zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 588,75€ s príslušenstvom, vo zvyšku súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, jako je uvedené vo výroku uznesenia.
21. Uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 6Co/234/2019-138 zo dňa 30.9.2020 ( z dôvodu podaného odvolania žalovaným ), Krajský súd Žilina vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Žilina vo výrokoch II. a IV. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Predmetom konania zostala istina ( povinnost žalovaného zaplatiť žalobcovi ) sumu 588,75€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 588,75€ od 21.8.2017 do zaplatenia a posúdenie nároku žalobcu k predmetnému nároku, s ohľadom na zrušujúce uznesenie Krajského súdu Žilina 6Co/234/2019-138/ zo dňa 30.9.2020 a dôvody tam uvedené.
23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 92 ods. 8/ zák. č. 483/2001 Z.z. k je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom
25. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 15.11.2011 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úverový limit vo výške 2.550,00 eur.
26. Pre rozhodnutie vo veci je potrebné vyriešiť ďalšiu otázku namietanú žalovaným, ktorý namietal platné postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu, vyššie uvedeným právnym dôvodom ( zmluvou o postúpení pohľadávky ), s odkazom na ustanovenie § 92 ods. 8/ zák. Č. 483/2001 Z.z., s odkazom na ustanovenie § 39 OZ.
27. Poukazovali na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu ako banka si nesplnila svoju povinnosť uvedenú v zmysle § 92 ods. 8/ zák. č. 483/2001 Z.z.
28. Ustanovenie § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách ( zák. č. 483/2001 Z.z. ) upravuje podmienky, za ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie ( je zakázané ). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom § 39 OZ ( pozri rozsudok NS SR z 28.3.2018 sp. zn. 7Cdo 26/2017 ).
29. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok uvedených v ustanovení v § 92 ods. 8/ prvá až tretia veta zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ).
30. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy Všeobecnou úverovou bankou a.s. ( bankou ) adresovanej žalovanému, ktorou výzvou by vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na úhradu pohľadávky po splatnosti v lehote 15 dní od doručenia výzvy. 31. Žalobca tak isto nepreukázal zákonnosť zosplatnenia pohľadávky žalovaného ( zákonný postup s ohľadom na prv uvedený postup - nedoručenie výzvy žalovanému ), pričom takýto záväzok musí byť po lehote splatnosti viac ako 90 dní, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky.
32. Podľa tretej vety ustanovenia§ 92 ods. 8/ zák. č. 483/2001 Z.z., banka môže postúpiť peňažný záväzok svojho klienta ( dlžníka ) na iný subjekt ( i nebankový ) aj vtedy, keď dlžník ( klient ) síce uhradil banke ešte pred postúpením pohľadávky omeškaný záväzok na úhradu ktorého bol vyzvaný, avšak súčet všetkých omeškaní klienta ( t.j. omeškaní po tom, čo bol klient vyzvaný ) so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Splnenie podmienok ohľadne zaslania výzvy a preukázania dĺžky omeškania je vždy nevyhnutné pre to, aby bolo možné úkon postúpenia pohľadávky hodnotiť ako úkon platný.
33. Žalovaný namietal platné postúpenie pohľadávky, svoje tvrdenie zdôvodňoval nedoručením Predžalobnej upomienky zo dňa 2.4.2016 a Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 7.5.2016.
34. Súd s ohľadom na tvrdené a nepreukázané skutočnosti ohľadne platného postúpenia pohľadávky so strany žalobcu ( s poukazom na nepreukázaný zákonný postup pri postupovaní pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8/ o bankách ) dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania platného postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu a s poukazom na uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol.
35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 256 ods. 1. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. S poukazom na úspěch v spore žalovaného, Okresný súd Žilina o trovách konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.