Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/64/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v exekučnej veci oprávnenej: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: Z. K., nar. X. F. XXXX, trvalý pobyt O. XXXX/ X, M., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Mráz, Šustekova 51, Bratislava, o 3.561,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 3. októbra 2017 č. k. -63 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Skalica z 3. júna 2019 č. k. -84, EX 205/09, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a dopĺňacím uznesením rozhodol o trovách exekúcie tak, že ich vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ust. , , až 6 E.p. ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení do 31. marca 2017), , , (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), , , , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, , ZoSÚ ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že v posudzovanej veci bol exekučným titulom zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12. novembra 2008 č. k. -25, pričom povinnou osobou je fyzická osoba. Oprávnená si splnila svoju zákonnú povinnosť podľa prechodného ust. E.p. doplnením návrhu na vykonanie exekúcie o skutočnosti týkajúce sa kauzálneho vzťahu s povinnou osobou. Predložila súdu príslušnú zmluvu, z ktorej vznikla pohľadávka oprávnenej zabezpečená zmenkou, priznaná exekučným titulom. Súd prvej inštancie preto skúmal charakter uzavretej úverovej zmluvy z hľadiska možnej aplikácie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Po preskúmaní zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25. augusta 2004 dospel k záveru, že kauzálny vzťah vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy (právnou predchodkyňou oprávnenej bola Československá stavebná sporiteľňa, a.s. ako poskytovateľ úveru a povinná osoba nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Keďže zmluvné strany spĺňali definičné znaky dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, súd prvej inštancie kvalifikoval predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu. Z pripojeného spisu zmenkového súdu súčasne vyplývalo, že tento súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Takúto zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii a rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávnenej osoby, ako aj predloženého originálu zmenky i dohody o

vyplňovanom práve k blankozmenke. Z dôvodu, že zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie, či neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Súd prvej inštancie poukázal na povinnosť stanovenú zákonodarcom oprávnenej osobe pre prípad, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, a to povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo ak o takýto nárok ide, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadané na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo zo zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnená osoba a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávnenou, ako ani z pripojeného spisu však nevyplývalo, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v ust. § 57 ods. 1 písm. m) bod 1 až 3 E.p. Oprávnená tak nepreukázala, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) E.p.. Súd prvej inštancie preto vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) E.p. O trovách exekúcie mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne rozhodnutie o pokračovaní exekúcie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Záväzok zo zmenky bolo možné uplatniť v špeciálnom samostatne upravenom druhu súdneho konania, v ktorom sa uplatňoval koncentračný princíp prejavujúci sa v tom, že určité procesné úkony bolo možné účinne urobiť len vo vymedzenom procesnom štádiu. Zmenkový súd sa nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný 12. novembra 2008, teda v čase, keď takýto postup žiaden právny predpis nenariaďoval. Podkladom pre legislatívnu zmenu bolo pravdepodobne stanovisko NS SR č. 93 zo dňa 20. októbra 2015, z ktorého nebola zohľadnená časť, v zmysle ktorej nemožno prijať jednotné stanovisko pre posúdenie nárokov zo zmenky bez toho, aby súd nerešpektoval stav v čase jej vystavenia, najmä s ohľadom na rešpektovanie princípu právnej istoty a zákazu retroaktivity. Takýto výklad a aplikácia zákona je v značnom rozpore so základnými zásadami a princípmi civilného konania. Oprávnená poukázala na odlišné stanovisko sudcu v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. . Zavedenie ochrany spotrebiteľa malo pomôcť vyrovnať nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V štádiu, kedy majú súdy povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie, ako aj neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách je už však zastavenie exekúcie prebiehajúcej od roku 2009 (na podklade rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky vystavenej v roku 2004), výrazným zásahom do rovnosti účastníkov konania. Oprávnená má v zmysle SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný exekučný súd priznal jej nároku ochranu spôsobom a v rozsahu ako ustanovuje zákon. Namietaným rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenej znemožnené uspokojenie pohľadávky v exekučnom konaní. Takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.

3. Povinná osoba sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( a E. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( a E. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné.

5. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej E.p. (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa E.p. v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa § 243f ods. 1, 4 E.p. v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) E.p. exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval splnenie si zákonnej povinnosti oprávnenej, doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti týkajúce sa kauzálneho vzťahu s povinnou osobou, ako aj predložiu zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka oprávnenej zabezpečená zmenkou, priznaná exekučným titulom. Súčasne kvalifikoval predloženú zmluvu oprávnenou osobou ako spotrebiteľskú zmluvu. Súd prvej inštancie však dospel tiež k záveru, že ak zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Oprávnená podľa názoru súdu prvej inštancie teda nepreukázala, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) E.p.

10. Tento záver súdu prvej inštancie nemožno považovať za správny, pretože pre naplnenie dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) E.p. nepostačuje, že súd v základnom zmenkovom konaní neskúmal spotrebiteľskú zmluvu. Pre naplnenie hypotézy právnej normy § 57 ods. 1 písm. m) E.p. musí exekučný súd identifikovať konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, obmedzenie, či neprípustnosť použitia zmenky alebo konkrétny rozpor s dobrými mravmi, na ktoré v základnom konaní nebolo prihliadnuté. Účelom ustanovenia § 243f ods. 1 až 6 E.p. nebolo „retroaktívne sankcionovať“ postup súdu v základnom konaní, realizovaný v súlade s v tom čase platnou právnou úpravou. Súd prvej inštancie na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a predložených listinných dôkazov oprávnenou, mal preto vyhodnotiť a identifikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, obmedzenie, či neprípustnosť použitia zmenky alebo konkrétny rozpor s dobrými mravmi, na ktoré v základnom konaní nebolo prihliadané.

11. Ústavný súd v súvislosti s výkladom ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku konštatoval, že ide o špecifický dôvod na zastavenie exekúcie, či už v celom rozsahu alebo len v časti a takéto ustanovenie nemožno vykladať mechanicky tak, že pokiaľ vo veci konajúci súd identifikoval neprijateľnú podmienku, tak automaticky zastaví exekúciu v celom rozsahu (porov. Nález ÚS SR sp. zn. ). Pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t.j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len v tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Ústavný súd poukázal na princíp preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (sp. zn. ) a preto pri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou je potrebné mať na pamäti, že ide o judikovaný nárok a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne poskytnutým plnením alebo službou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v rozpore s SR, ak by v takomto prípade oprávnený, v exekučnom konaní disponujúci riadnym exekučným titulom, nedostal príležitosť súdnou cestou vymôcť protihodnotu za reálne poskytnuté plnenie alebo službu len z dôvodu toho, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne dojednal ďalšie kvantifikovateľné a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné a preto sa im súdna ochrana neposkytuje.

12. S poukazom na vyššie uvedené paušálne hodnotenie súdu prvej inštancie, že v základom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky a konštatovane, že opak sa nepreukázal, bolo nesprávne, v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) E.p., bez dostatočného argumentačného základu identifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozporu s dobrými mravmi, či so zákonom, ako aj bez posúdenia možnosti následnej kvantifikácie neprijateľnej podmienky (oddelením od ostatných nárokov

zo zmenky). V uvedenom smere tak chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

13. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (uverejneného oznámením FMZV č. a č. ) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje náležité dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (porov. sp. zn. ).

14. Podľa odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude postupovať v exekúcii v súlade s aktuálnou platnou právnou úpravou. V prípade ak nenastal iný zákonom stanovený dôvod zastavenia exekúcie, bude súd prvej inštancie pri výklade ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku postupovať ústavno- konformne a primárne vyhodnotí, či v základnom konaní bolo prihliadané na konkrétne identifikované neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Následne posúdiť kvantifikovateľnosť a oddeliteľnosť jednotlivých nárokov, ktoré sú svojou povahou neprijateľné a preto sa im súdna ochrana nemôže poskytnúť.

16. Je potrebné uviesť, že v zmysle prechodného ustanovenia sa predpokladá (prezumuje) existencia dôvodu na zastavenie exekúcie, ak sa nepreukáže opak, pričom uvedené neznamená prezumpciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá ich nemusí obsahovať a od oprávnenej osoby nemožno identifikáciu neprijateľných podmienok žiadať, keďže tieto súd skúma ex offo, teda z úradnej povinnosti v zmysle základných princípov spotrebiteľského práva.

17. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

18. Svoj právny záver týkajúci sa uplatňovaného nároku zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane oprávnenej, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

19. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.