Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/211/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mrg. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunay a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu X. U., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XX, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Fejova 4, proti žalovanej: U. L., W.. XX.XX.XXXX, F.I. U. C., R..E.. V. XX, zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Poštová 14, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -494 zo dňa 25. júna 2019

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: U r č u j e, že žalobca X. U., C.. U., W.. XX. XX. XXXX R. U. U. U. Z. W. A. W. N. Č.. XXX, V. Ú.A. V. W. U., I. V. - V. W. U., I. V. K., E. T. Č.. XXX - A. T. E. W. I. U. XXX Y.X, T. Č.. XXX - A. T. E. W. I. U. XX Y.X, T. Č.. XXX - A. I. U. XXX Y.X, T. Č.. XXX/X - A. I. U. XXX Y.X, C. H. L.. Č.. XXX W. T. Č.. XXX, W. N. Č.. XXX, V. Ú. V. W. U., I. V. - V. W. U., I. V. K., E. T. Č.. XXX - A. T. E. W. I. U. XXX Y.X, W. N. Č.. XXX, V. Ú. V. W. U., I. V. - V. W. U., I. V. K., E. T. Č.. XXX - A. T. E. W. I. U. XX Y.X, T. Č.. XXX - A. T. E. W. I. U. XX Y.X, C. H. L.. Č.. XXX W. T. Č.. XXX, W. N. Č.. XXX, V. Ú. V. W. U., I. V. - V. W. U., I. V. K., E. T. Č.. XXX/X - A. I. U. XXX Y.X, G. U. U. T. X/X, M.eda v celosti. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. P r i z n á v a štátu právo na náhradu vzniknutých výdavkov v konaní, ktoré je povinná nahradiť žalovaná v sume 24,- Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.11.2010, sa domáhal proti pôvodne žalovanej v 1. rade U. R., C.. T., W.. XX.XX.XXXX a žalovanému v 2. rade K.. R. R., W.. XX.XX.XXXX, ktorí v priebehu konania zomreli, určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na N. Č.. XXX, XXX, XXX, XXX, V. Ú. V. W. U. A. H., Ž. Ž. F. E. E. R. U.Í. W. U. V. Ú. V. W. U., I. V. W. U., I. V. K., zapísaných na hore citovaných listoch vlastníctva v podiele 1/1 v celku, nakoľko dňa 08.011.2010 sa z katastrálneho portálu nehnuteľností dozvedel, že už nie je na uvedených listoch vlastníctva vedený ako vlastník predmetných nehnuteľností, keďže tieto mal kúpnou zmluvou zo dňa 30.09.2010 v zastúpení K.. R. R. T. W. Ž. U. R.V., C.. T., W.. XX.XX.XXXX, Y. K.. R. R. a z dôvodu, že kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností nikdy neuzavrel, K.. R. nebol oprávnený previesť tieto nehnuteľnosti za žalobcu, keďže žalobca nikdy nemal ani úmysel na U. R., Y. K.. R.Á. R. predmetné nehnuteľnosti previesť

a preto žiadal, aby súd vyriešil absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.2010 uzavretej medzi X. U. E. U. R., vklad ktorej bol povolený dňa 28.10.2010 pod položkou U. XXX/XX ako otázku predbežnú, keďže nikdy nemal úmysel previesť predmetné nehnuteľnosti, nevedel o kúpnej zmluve a ani žiadnu kúpnu cenu nikdy neobdržal a to aj z dôvodu, že uzavrel zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s iným budúcim kupujúcim, kde pre prípad, že takúto zmluvu neuzavrie, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 100.000,- eur, pričom plnomocenstvo zo dňa 28.04.2009 je len všeobecné, získané od žalobcu podvodom, a to ešte v čase, keď nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto ide o neplatné právne úkony s poukazom aj na úmyselné konanie K.. R. R., ktoré hovorí o naplnení skutkovej podstaty zločinu podvodu s tým, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bolo platné a účinné predbežné opatrenie v znení vydaného uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. -29, ktoré žalobcovi ukladalo povinnosť zdržať sa akéhokoľvek prevodu, scudzenia, zámeny, zaťaženia, prípadne vkladu nehnuteľností prevádzaných kúpnou zmluvou. Apeloval na to, že zákaz prevodu, žalobcovi zanikol až právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. -90 zo dňa 29.09.2010 o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 23.10.2010 a teda v čase uzavretia napádanej kúpnej zmluvy, t.j. dňa 30.09.2010, sa zakazovalo žalobcovi nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, čím je kúpna zmluva neplatná absolútne. Žalobca má vo veci naliehavý právny záujem podľa (ďalej len „“), keďže jeho vlastnícke právo bude zapísané v katastri nehnuteľností.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom nástupníctve žalovaných titulom univerzálnej subcesie, súd prvej inštancie vec právne posúdil najpr v zmysle (ďalej len „“) a mal za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, keďže určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností a napadnutý rozsudok privodí žalobcovi zosúladenie evidovaného a právneho stavu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Ďalej odkazoval na citované ustanovenia a , ako aj (ďalej len „“), od. 1 až 3 OZ, , a predbežne posudzoval platnosť kúpnej zmluvy a s ňou súvisiaceho plnomocenstva udeleného žalobcom K.. R. R. a mal za nesporné, že K.. R. R. L. L. T. F. X.N., C.. W., W.. X. X. XXXX nadobudli posudzované nehnuteľnosti zapísané na N. Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, katastrálne územie Košická Nová Ves spoločne, každý z nich v jednej polovici. Dňa 9. 3. 2004 F. X. uzatvorila s K.. R. R. darovaciu zmluvu, podľa ktorej mu svoje podiely na nehnuteľnostiach darovala a K.. R. R. sa stal ich výlučným vlastníkom. Z dokazovania v trestnom konaní pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. vyplynulo, že medzi žalobcom a budúcou kupujúcou F. X. bola uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, kde sa strany zmluvy dohodli na kúpnej cene nehnuteľnosti 5 000,- Eur, pričom kúpna cena mala byť budúcou kupujúcou vyplatená predávajúcemu pri podpise zmluvy. Pravosť podpisov predávajúceho a kupujúcej bola osvedčená R.. U. I., notárkou, dňa 7. 9. 2010. Z obsahu zmluvy je zistiteľné, že zmluvné strany sa dohodli, že ak by z dôvodov vyššej moci, napr. smrť účastníka a pod. nemohol byť predaj alebo kúpa nehnuteľností uskutočnená, má táto zmluva právne účinky aj na právnych nástupcov - dedičov obidvoch zmluvných strán, čo je nárokom aj v dedičskom konaní. Ak výlučne predávajúci zaviní, že nedôjde ku vkladu vlastníckeho práva, je predávajúci povinný zaplatiť kupujúcej zmluvnú pokutu v sume 100.000,- Eur do piatich dní od písomnej výzvy. Podľa právnych záverov trestného súdu, nie je možné z uvedených dôvodov uveriť obhajobe K.. R. R., aby poškodený X. U. (Ž.E.) vedome dňa 28. 4. 2009 podpísal plnú moc za účelom prevodu nehnuteľností v zastúpení K.. R. R., W. L. Y. U. R.. K.. R. R. bol právoplatným rozhodnutím trestného súdu uznaný vinným z prečinu podvodu podľa , za to, že v V. W. E. G. XX W. W.Á. Ú. R.. E. I. dňa 30. 9. 2010 na základe plnej moci zo dňa 28. 4. 2009 vylákal podpis od X. U. pod zámienkou obstarania súhlasu s prevodom nehnuteľností a v mene X. U. uzatvoril bez jeho vedomia a súhlasu kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností s kupujúcou matkou W.. U. R., ktorú predložil na Kataster nehnuteľností Košice a na základe čoho boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na U. R., pričom o prevode nehnuteľnosti poškodeného X. U. neinformoval, ani mu neodovzdal finančnú hotovosť získanú z predaja nehnuteľností. Nakoľko v danom prípade nebola splnená podmienka prejavu vôle žalobcu na prevod nehnuteľností, keďže z dokazovania vyplynulo, že K.. R. nebol žalobcom splnomocnený na prevod uvedených nehnuteľností, právny úkon udelenia plnej moci zo dňa 28.04.2009 je neplatným právnym úkonom podľa s apelom aj na to, že žalobca ako splnomocniteľ K.. R. R. ešte nebol v čase podpisu plnomocenstva dňa 28.04.2009 ani vlastníkom nehnuteľností (vkladom ich nadobudol až dňa 06.05.2009 pod U. XXX/XX), čo vyplýva z pripojeného spisu správy katastra a teda nebol oprávnený v tom čase s nehnuteľnosťami vôbec

disponovať, nakladať a previesť ich, a s poukazom na uvedené skutočnosti je kúpna zmluva uzavretá dňa 30.09.2010 medzi žalobcom a U. R.Š., C.. T., W.. XX.XX.XXXX, A. H. XX.XX.XXXX, absolútne neplatným právnym úkonom podľa , čím je daná dôvodnosť žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorej súd v celom rozsahu vyhovel s tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle a .

4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaná. Uplatnila odvolací dôvod podľa , keďže mala za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd sa dopustil procesného pochybenia tým, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol vytýčený termín pojednávania na deň 25.06.2019 o 13.00 hodine, na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok súdu prvej inštancie. Elektronickým podaním s kvalifikovaným elektronickým podpisom zo dňa 21.06.2019 o 10:24:20 žalovaná cestou právnej zástupkyne súdu oznámila, že sa ospravedlňuje (ako aj jej právna zástupkyňa) z neúčasti na predmetnom pojednávaní z dôvodu kolízie s termínom pojednávania vo veci sp.zn. vedenej pred Okresným súdom Michalovce dňa 25.06.2019 o 10.30 hodine, na ktorom sa mala prejednať skutkovo a právne náročná problematika náhrady škody po povodni a kde majú byť vypočutí aj viacerí svedkovia. Aj vzhľadom na krátky časový rozostúp medzi pojednávaní a s prihliadnutím na vzdialenosť medzi súdmi Košice - Michalovce) nebolo možné sa včas dostaviť na tunajšie pojednávanie z Michaloviec a súčasne žalovaná nesúhlasila so zastúpením advokátskym koncipientom a pre krátkosť času sa nepodarilo zabezpečiť substitúciu iným advokátom. Rovnako apelovala aj na nedodržanie procesného postupu v zmysle , keďže súd bezodkladne neupovedomil žiadateľov o odročení pojednávania t.j., že nemieni žiadosti vyhovieť a to žiadnymi elektronickými prostriedkami a dňa 25.06.2019 konal a rozhodol bez prítomnosti žalovanej, resp. jej právnej zástupkyne. Týmto konaním ale porušil práva na spravodlivý súdny proces a odňal žalovanej možnosť konať pred súdom, čím porušil základné práva žalovaného na súdnu ochranu s odkazom na SR. Zároveň mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepresvedčivé, zmätočné a nepreskúmateľné a nijako sa k možnosti konania pojednávania dňa 25.06.2019 ani nevyjadruje. Navrhovala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že podané odvolanie je účelové, špekulatívne, so snahou oddiaľovať rozhodnutie vo veci, keďže nestačí len ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania. Uviedol, že dôvody, ktoré žalovaná tvrdila je potrebné aj preukázať s tým, že má ísť o dôležitý dôvod, vzhľadom k povahe spôsobilosti neúčasti na pojednávaní s odkazom na uznesenie NS SR zo dňa 07.04.2016 sp.zn. , pričom dôvodom odročenia pojednávania je len dôležitý dôvod, ktorý musí byť zdokladovaný v znení aj citovaných uznesení NS SR zo dňa 12.10.2010 sp.zn. , NS SR sp.zn. . Ak jediným dôvodom mala byť kolízia s termínom pojednávania na Okresnom súde Michalovce, tento dôvod nebol opodstatnený ani preukázaný, že by bol takým vážnym dôvodom, ktorý by objektívne znemožnil účasť právnej zástupkyne alebo jej substituenta, či advokátskeho koncipienta sa zúčastniť pojednávania. Konkrétne apeloval na vyhotovenie predloženého predvolania OS Michalovce dňa 20.06.2019 na pojednávanie dňa na pojednávanie dňa 25.6.2019 o 10.30 hod, nevedno kedy doručeného právnej zástupkyni žalovanej, čo ale nespĺňa základnú zákonnú požiadavku podľa na prípravu pojednávania v lehote 5 dní. Právna zástupkyňa žalovanej práve na OS Michalovce mala zákonnú možnosť požiadať o odročenie pojednávania pre nesplnenie zákonnej lehoty na prípravu, pre kolíziu s pojednávaním v tejto veci, ak pojednávanie v tomto konaní bolo nariadené pri zrušení pojednávania vytýčeného na 16.5.2019, pre lekárske ošetrenie JUDr. Holováčovej, ktoré súd akceptoval a oznámil už 14.5.2019 nový termín pojednávania na 25.6.2019, teda 2 mesiace pred termínom pojednávania, elektronicky aj 4.6.2019. Uviedol, že žalovaná, jej právna zástupkyňa len tvrdila, že by nestihla pojednávanie o 13,00 hod. v Košiciach, ak na OS Michalovce malo byť pojednávanie o 10,30 hod., na cestu je potrebná maximálne 1 hodina, čo ale ničím nepreukázala (predpoklad dĺžky pojednávania na OS Michalovce viac ako 1,5 hod.), ani dodatočne v odvolaní opisom zápisnice. Taktiež ničím nepreukázala, že nebola možná jej substitúcia na pojednávaní na OS Michalovce, ktoré bolo nariadené len 4 dni vopred. Žalovaná a jej právna zástupkyňa nepreukázala ku dňu požiadania o odročenie pojednávania tvrdenie, že jej klientka nesúhlasí so substitúciou v tomto konaní na pojednávaní dňa 25.6.2019, zároveň nepreukázala ku dňu podania žiadosti v tomto konaní, že substitúcia iným advokát, alebo jej advokátskym koncipientom, nebola možná. Nedôvodná a právne bezvýznamná je námietka v odvolaní, že súd nereagoval ihneď na jej žiadosť, nakoľko aj keď elektronicky podaná žiadosť bola 21.6.2019 o 12.24 hodine, išlo o

piatok, nevedno kedy mohla byť doručená súdu, najskôr vo večerných hodinách , so spracovaním najskôr až v pondelok 24.6.2019 a až následne sa mohla dostať na vedomie kancelárii a sudkyni, ktorá nemala dostatok času riešiť žiadosť a oznamovať svoje rozhodnutie, ak pojednávanie bolo určené na 25.6.2019. Preto žiadnemu pochybeniu zo strany súdu nemohlo dôjsť. Navyše mal za to, že táto odvolacia námietka, vzhľadom na iné skutočnosti je právne úplne irelevantná. Rovnako uviedol, že je právne irelevantná námietka neodôvodnenia tejto skutočnosti v rozsudku t.j. dôvodov neodročenia posledného pojednávania, ak žiadosť nesplňala zákonné podmienky a nebol preukázaný žiadny právny dôvod na akceptovanie takej žiadosti. Ďalej poukazoval na to, že v tomto konaní sa právna zástupkyňa žalovanej už snažila o odročenie pojednávania (napr. 23.10.2014) , porušujúc zásadu koncentrácie a ústavné právo žalobcu nielen na zákonné rozhodnutie ale aj na rozhodnutie veci v primeranom čase, keďže spor trvá od roku 2010 a nehnuteľnosť žalobcu stále chátra. Uviedol, že žalovaná v odvolaní sa ani nezmieňuje, ktoré z jej procesných práv po vecnoprávnej stránke nemohla vykonať, keďže od roku 2010 je vedené toto konanie, od roku 2010 zastupovala U. R.U.Ú. E. I. C. XXXX E. Ž.E. U. L.. V konaní podávala svoje vyjadrenie, odvolanie proti predbežnému opatreniu, navrhovala dokazovanie (podľa názoru žalobcu aj nesúvisiace s predmetom, ktoré súd na jej návrh vykonal), čím mala dostatok času navrhovať aj ďalšie dôkazy, podávať stanoviska a vyjadrenia. Žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by súd nevykonal, už ale nenavrhovala a neuvádza ich ani v odvolaní, teda že jej procesne bol zabránený nejaký návrh, písomné podanie s tým , že už dňa 21.11.2017 súd rozhodol o pokračovaní v prerušenom konaní. Na pojednávaní dňa 25.6.2019 nebolo vykonávané dokazovanie, o výsledku trestného konania proti Ing. Jánovi Jánošíkovi právna zástupkyňa žalovanej mala vedomosť, vykonávala jeho obhajobu a bola upozornená aj súdom. Navrhoval, aby odvolací súd a to aj s odkazom na ust. rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Proti vyjadreniu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná a zotrvala na dôvodoch svojho odvolania s tým, že rozhodnutie nepovažovala za vecne správne a zákonné. Apelovala na to, že žalovaná, resp. jej právna zástupkyňa sa pojednávania dňa 25.06.2019 o 10.30 hodine z preukázateľných dôvodov nemohla zúčastniť, pričom žalovaná nesúhlasila s účasťou advokátskeho koncipienta, resp. iného advokáta s tým, že ďalej zotrvala na podanom odvolaní v znení formulovaného odvolacieho návrhu.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej apeloval na citované rozhodnutia v skôr podanom vyjadrení a mal za to, že nestačí len tvrdenie právnej zástupkyne v žiadosti o odročení pojednávania o dôvodoch prekážok, keďže musí ísť o dôležitý dôvod odročenia, ako aj preukázaný s tým, že samotná kolízia (predvolanie na OS Michalovce až dňa 20.06.2019, následne doručovaného na termín 25.06.2019), nemohla byť kolíziou a dôvodom na odročenie pojednávania a to aj pre nesplnenie zákonnej 5 dňovej lehoty na prípravu pojednávania práve na pojednávanie na Okresnom súde Michalovce a nie v tomto konaní. Rovnako nebola preukázaná ani nemožnosť substitúcie s tým, že rozhodnutie je vecne správne.

8. Žalovanej bolo toto vyjadrenie žalobcu doručené už len na vedomie.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 01.07.2019, ďalej len „CSP“), po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. a v znení predovšetkým uplatnenej odvolacej námietky podľa a nakoľko žalovaná poukazovala na nepreskúmateľnosť, zmätočnosť rozhodnutia, pričom konkrétne skutočnosti neuvádzala, odvolací súd mohol vychádzať len z konkrétneho odôvodnenia uplatneného odvolacieho dôvodu podľa , ktorého danosť vo veci nebola preukázaná.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.10.2020 o 10.35 hodine, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 05.10.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach podľa , a .

11. Žalovaná ako odvolateľka v kontexte konkrétne uvádzaných skutočností uplatnila odvolací dôvod podľa .

12. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.

13. Odvolateľka z hľadiska hore citovaného odvolacieho dôvodu predovšetkým poukazovala na odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že dňa 21.06.2019 o 12:24:20 cestou právnej zástupkyne požiadala o odročenie pojednávania, ktorému súd nevyhovel s tým, že nebol dodržaný procesný postup podľa ,bezodkladne ju upovedomiť o nevyhovení jej žiadosti. Svoju žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnila dôvodom kolízie tohto pojednávania s termínom pojednávania vo veci sp.zn. , vedenej pred Okresným súdom Michalovce dňa 25.06.2019 o 10.30 hodine, pričom išlo o vec skutkovo a právne náročnú, na ktorej mali byť vypočutí aj viacerí svedkovia a ona nesúhlasila so zastúpením advokátskym koncipientom a pre krátkosť času sa nepodarilo zabezpečiť substitúciu iným advokátom. Bez uvádzania konkrétnych skutočností rovnako poukazovala aj na zmätočnosť rozhodnutia, ku ktorému sa nevyjadrovala, okrem toho, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia postráda, prečo súd vo veci konal s odkazom na .

14. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci aj keď odvolateľka poukazovala na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čo je inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď v tomto smere aj Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016), keďže konkrétne skutočnosti zdôvodnenia rozhodnutia vo veci samej neuvádzala, odvolací súd nepristúpil k vecnej preskúmateľnosti napadnutého rozsudku z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa , a len konštatuje, že štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je od 01.07.2016 upravená v ust. .

15. Podľa v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia podľa uviedol skutočnosti, z ktorých vyplýva čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti tvrdí, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil a ako sa vyjadrila žalovaná s tým, že jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, v znení ktorých aké skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie a to, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a rovnako ako vec právne posúdil s tým, že podľa odvolacieho súdu je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a pokiaľ žalovaná bez tvrdenia konkrétnych skutočností uvádzala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, je táto jej odvolacia námietka neopodstatnená.

17. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa uvádzaného z dôvodu, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z akého dôvodu vo veci konal, keď žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila a žiadala o odročenie pojednávania, odvolací súd pri posudzovaní tohto procesného pochybenia však poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k posudzovaniu, či sa strane sporu postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, v zmysle ktorej, aj keď (teraz ), upravuje postup súdu a účastníkov konania (strán sporu) v súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, právnou úpravou občianskeho súdneho konania (od 01.07.2016 Civilného sporového konania), dbá o to, aby rozhodnutie súdu bolo vecne správne a spravodlivé, nemôže sa ale zabezpečiť, že každé konanie bude v plnom rozsahu (v každom momente konania) zodpovedať jeho ustanoveniam a že súdmi bude vždy rozhodnuté iba správne. neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje procesný predpis (predtým a teraz ), ktorý predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní (od 1.7.2016 v Civilnom sporovom konaní), a v nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. So zreteľom na právne závery ústavného súdu zaujaté v niektorých jeho nálezoch (viď napr. ) treba dodať, že je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky majú tie procesné nedostatky, ku ktorým prípadne došlo v občianskom súdnom konaní v postupe súdov. Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných nesprávností treba mať vždy na zreteli materiálne hľadisko, tzn. reálny dopad namietaného postupu súdu na procesnú situáciu sporových strán. Konštantná judikatúra najvyššieho súdu už dávnejšie dospela k názoru, že nesprávnym procesným postupom súdu nedošlo k znemožneniu strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by to bolo možné vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces v prípade, že sa strane sporu odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania do takej miery, že strana následne mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohla podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie (uznesenie NS SR sp.zn. ).

18. Nakoľko neodôvodnenie nekonania súdu podľa nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, súd na toto procesné pochybenie súdu nebral zreteľ, keďže rozsudok je po vecnej stránke správny, čím nemožno hovoriť o naplnení odvolacieho dôvodu podľa , so zreteľom na nesplnenie aj ďalších procesných podmienok vyžadovaných ust. , keďže aj v tomto prípade súd prvej inštancie procesne pochybil, nakoľko bezodkladne neupovedomil žiadanú stranu o neakceptovaní jej žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie tohto pojednávania s iným termínom pojednávania a to z dôvodu, že ani toto procesné pochybenie súdu nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

19. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (1). Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu (2). Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (3).Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (4).

20. Odvolací súd uvádza, že dôvody na odročenie pojednávania by mali byť také, ktoré súd nemohol predvídať pri príprave a nariadení termínu pojednávania. Skutočnosť, že odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidlá, odročiť pojednávanie je možné len z dôležitých dôvodov a musí ísť o prekážku t.j. napr. choroba s tým, že posudzovanie dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania, súd vždy posudzuje podľa okolnosti konkrétneho prípadu(viď uznesenie NS SR sp.zn. ).

21. Kolízia pojednávaní nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v tom prípade, keďže žalovaná v žiadosti okrem zdokladovania predvolania na pojednávanie vo veci sp.zn.

vedenej pred Okresným súdom Michalovce dňa 25.06.2010 o 10.30 hodine, ňou ďalšie tvrdené skutočnosti nepreukázala t.j., že by išlo o skutkovo a právne náročnú problematiku, na ktorej mali byť vypočutí aj viacerí svedkovia, ako aj o nemožnosti zastúpenia sa advokátskym koncipientom, prípadne iným advokátom, za spornosti dodržania päťdňovej lehoty na prípravu toho pojednávania s tým, že podaná žiadosť elektronicky podľa tvrdenia bola daná dňa 21.06.2019 o 12,24 hodine, čo bol piatok, s jej spracovaním najskôr až v pondelok, keďže pojednávanie bolo určené na 25.06.2019, tak Okresný súd Košice I nemal ani dostatok času žiadosť žalovanej riešiť, s poukazom aj na predchádzajúcu jej žiadosť o odročenie pojednávania, práve z dôvodov na strane žalovanej, za dodržania procesného postupu v zmysle s tým, že do doby rozhodnutia vo veci mala žalovaná dostatok času podávať prostriedky procesnej obrany, čo ale neučinila, pričom v odvolaní sa ani konkrétne nezmieňuje, ktoré z ďalších procesných práv po vecnej stránke nemohla vykonať, keďže od roku 2010 je vedené toto konanie a od roku 2010 právna zástupkyňa žalovanej zastupuje žalovanú a v konaní podávala vyjadrenia, navrhovala dokazovanie a do doby vyhlásenia rozsudku s poukazom aj na jej žiadosti o odročenie pojednávania, vykonanie ďalších dôkazov nenavrhovala s tým, že na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok ani vo veci nebolo vykonané ďalšie dokazovanie.

22.Preto odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania nemožno považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, ktorý ešte nastal len krátko pred pojednávaním, pričom o kolízii pojednávaní sa právna zástupkyňa dozvedela už dňa 20.06.2019 (viď č.l. 487 spisu) s tým, že dňa 21.06.2019 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, tak súd vo veci konal v neprítomnosti žalovanej za dôvodného naplnenia zákonných predpokladov v zmysle , aj keď procesne pochybil v tom znení, že vydané uznesenie o konaní v neprítomnosti žalovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neodôvodnil ,ako aj nedodržanie postupu v zmysle , čo ale v danom prípade, vychádzajúc z absolútnej neplatnosti právneho úkonu t.j. kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá vychádzala z právoplatného odsúdenia v trestnom konaní, pričom súd je v zmysle viazaný právoplatným rozhodnutím súdu v inom konaní (viď rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 06.07.2017 č.k. -722), ako aj tej skutočnosti, že žalobca ako splnomocniteľ K.. R. R. nebol v čase podpisu plnomocenstva zo dňa 28.04.2009 vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, keďže vlastníkom nehnuteľnosti sa stal až vkladom nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti dňa 06.05.2009 pod U. XXX/XX tak, K.. R. R. nebol ani oprávnenou osobou na prevod nehnuteľnosti na svoju matku U. R. a preto súd vecne správne konštatoval, že právny úkon udelenia plnej moci zo dňa 28.04.2009 je neplatným právnym úkonom podľa a z tohto dôvodu je aj kúpna zmluva zo dňa 30.09.2010 uzavretá medzi žalobcom a U. R. C.. T. A. H. XX.XX.XXXX, absolútne neplatným právnym úkonom podľa , čím sa potvrdzujú právne účinky ex tunc nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom tak, ako o tom správne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

23.Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa s odkazom na ods. 2 .

24.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa , v spojení s , podľa ktorých nárok na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalobca a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanej.

25.Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ). Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).