Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/350/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu „ik" Interkontakt a.s., Čierna nad Tisou, Trakanská 15/10, IČO: XX XXX XXX, v zastúpení JUDr. Petra Crhu, advokáta, Most, Obchodná 41, Česká republika proti žalovanému K.. R. M., W.. X.X.XXXX, L. W. F., V. XXX/XX, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákom, advokátom, Rožňava, Hviezdoslavova 4, v konaní o zapl. 1 779,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku -1086 z 19.júna 2019 Okresného súdu Trebišov

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v I. a III. výroku.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí tretím rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 284,02 eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 15.11.2018 do zaplatenia a 9% úrok z omeškania zo sumy 491,69 eur od 15.11.2008 do 30.11.2018, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. konanie o žalobe žalobcu, čo do sumy 207,67 eur zastavuje a III. žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca podaným návrhom domáhal, že žiadal o zaplatenie sumy 1 779,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15.11.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu dlžnej kúpnej ceny tovaru fakturovaného žalobcovi vystavením fiktívnej faktúry z 30.10.2008 na sumu 53 596,00 Sk (1 779,06 eur), lebo z peňazí spoločnosti vyplatil kúpnu cenu za tovar, ktorý spoločnosti nikdy nedodal. Konštatoval, že o nároku rozhodol rozsudkom -807 z 22.2.2017 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti rozsudku podala 13.4.2017 odvolanie žalobkyňa, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach v konaní -938 zo 14.11.2017 tak, že zmenil tento rozsudok a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 1 287,37 eur s úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 15.11.2008 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 2.1.Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, že žalovaný v konaní nepreukázal dodanie kotla žalobkyni, za ktorý žalobca zaplatil, faktúru 1 287,37 eur, pričom žalovaný predložil dodací list na preukázanie reálneho odovzdania kotla, no tento neobsahoval podstatnú náležitosť a to potvrdenie o prevzatí dodaných vecí, t.j. kotla, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie jeho ceny. Uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa s otázkou dodania ostatných vecí uvedených na faktúre z 30.10.2008 v hodnote 491,69 eur. 2.2.Konštatoval, že žalovaný 30.11.2018 uhradil na účet žalobkyne sumu 207,67 eur, je to pohľadávka na základe faktúry z 30.10.2008, ale bez DPH. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa si uplatnila vrátenie

nadmerného odpočtu DPH, škoda na DPH jej vzniknúť nemohla, preto nie je dôvod, aby sa žalobkyňa domáhala zaplatenia DPH a prislúchajúceho príslušenstva. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil a na otázku DPH mal odlišný právny názor ako žalobca, ktorý poukázal na to, že zvyšný tovar okrem kotla má nasledovať právny osud kotla v zmysle rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 14.11.2017 a teda je potrebné žalovaného zaviazať na úhradu zvyšného dlhu. V časti DPH je žalovaný tiež povinný uhradiť zodpovedajúcu sumu, nakoľko žalovaný neoprávnene z poklade žalobkyne vzal celú sumu uvedenú na faktúre z 30.10.2008 a teda vrátane DPH. Vyporiadanie DPH pritom nie je predmetom tohto konania, ale bude následne úlohou žalobkyne vysporiadať sa so štátom vo veci DPH. 2.3.Súd po vykonaní dokazovania, citujúc znenie , , , , zákona o DPH, , , , nariadenia vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia uzavrel, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach bolo rozhodnuté o časti nároku žalobkyne v sume 1 287,37 eur s príslušenstvom, ktorý predstavoval cenu kotla podľa faktúry žalovaného z 30.10.2008, ktorú žalovaný bol povinný uhradiť žalobkyni, avšak bez DPH. Následne 30.11.2018 žalobca uhradil na účet žalobkyne sumu 207,67 eur, ktorá predstavuje cenu za ostatné tovary uvedené na faktúre z 30.10.2008 bez DPH. Takto súd rozhodoval už iba o DPH, v danom období v sadzbe 19%, t.j. o sume 284,02 eur. Konštatoval, že v priebehu konania bolo uhradených 1 495,04 eur, t.j. ceny tovaru podľa faktúry a to bez DPH. V zmysle príslušných ustanovení zákona o DPH bude predmetom dane dodanie tovaru za protihodnotu, pričom v prípade DPH sa jedná o daň nepriamu, t.j. skrytú v cene dodaných tovarov, resp. služieb. DPH istým spôsobom nasleduje osud tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje a v prípadne nenaplnenia podmienok stanovených v zákone o DPH, daňová povinnosť nevznikne. V priebehu konania bolo zistené, že žalovaný síce vystavil faktúru 30.10.2008 na sumu 1 779,06 eur s DPH, no k reálnemu dodaniu tam vymenovaných tovarov žalobkyni nedošlo. Takto nebola splnená podmienka, ktorá určuje podľa zákona o DPH reálne dodanie tovaru, preto tvrdenia žalovaného o tom, že žalobkyni nevznikla škoda na DPH, nakoľko si žalobkyňa v danom zdaňovacom období uplatnila odpočítanie dane sú irelevantné. Zo strany žalobkyne bola žalovanému uhradená celá cena tovarov vrátane DPH, preto je povinnosťou žalovaného vrátiť žalobkyni celú sumu za nedodané tovary vrátane DPH, keďže daňová povinnosť v danom prípade nevznikla a teda nie je dôvod na ponechanie si sumy DPH žalovaným. Argument žalovaného, že v skutočnosti k škode na strane žalobkyne nedošlo, lebo si neuplatnila právo na odpočet DPH, neobstojí. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov platí, že faktúry a doklady o úhrade DPH sú síce formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou na priznanie tohto práva, práva na odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Ak daňové doklady neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť na základe týchto faktúr bez ďalšieho priznané právo na odpočet DPH, pretože ide o fiktívne faktúry. Tak tomu bolo aj v danom prípade, preto bude následne úlohou žalobkyne vysporiadať sa s otázkou mimo súdneho konania. 2.4.Žalovaný sa nesplnením povinnosti vrátiť neoprávnene vyplatenú kúpnu cenu tovarov dostal do omeškania, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v sadzbe podľa nariadenia vlády č. 21/2013, pričom úroky z omeškania boli priznané odo dňa nasledujúceho po doručení faktúry zo dňa 30.11.2008 žalobkyni, resp. vyplatenie sumy 1 779,06 eur žalobkyňou žalovanému. 2.5.Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, v zmysle v spojení s rozhodol o zastavení konania, čo do sumy 207,67 eur. 2.6.O trovách konania rozhodol podľa a tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný a to z odvolacích dôvodov podľa , , . 3.1.Je toho názoru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nezrozumiteľný, pre nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť ako súd dospel k záverom, na základe ktorých rozhodnutie založil, ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci. Súd síce vykonal veľmi rozsiahle dokazovanie, predovšetkým ohľadne kotla pred pozmeňujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, vykonané dôkazy však nevyhodnotil správne a zákonne, čo malo za následok, že z týchto nevyvodil správne skutkové a právne závery. 3.2.Od samého počiatku tvrdí, že sporný tovar vrátane kotla žalobkyni bol riadne dodaný, vedomý si právoplatného rozsudku odvolacieho súdu sa rozhodol pre uzavretie tohto sporu, čo aj zaplatením hodnoty dodaného tovaru okrem DPH, ktorú odviedol do štátneho rozpočtu SR a žalobkyni táto čiastka

bola vyplatená. Je teda evidentné, že v tejto časti žalobkyni nemohla vzniknúť žiadna škoda a on sa o túto sumu nemohol bezdôvodne obohatiť práve so zreteľom na vyššie uvedené. Na tomto závere nič nemôže meniť ani úvaha súdu o tom, že vzhľadom na tú skutočnosť, že sa malo jednať o fiktívne plnenie, nebolo namieste riešiť otázku DPH vo vzťahu k štátnemu rozpočtu SR, je potrebné si totiž uvedomiť, že nielen zo strany žalobkyne došlo k vyžiadaniu nadmerného odpočtu DPH, ale aj z jeho strany k zaplateniu. V takýchto prípadoch štát v podstate len spravuje dane ako správca dane, to znamená podmienkou vyplatenia nadmerného odpočtu DPH je najprv jej úhrada zo strany dodávateľa a až potom môže byť táto DPH vyplatená odberateľovi. V podstate je možné ustáliť, že aj keď sa jedná o peniaze, ktoré nie sú individuálne určené, fakticky sa vyplácajú odberateľovi tie, ktoré dodávateľ zaplatí. Navyše sa domnieva, že súd sa nevysporiadal správne s predmetom konania, keď skúmal otázky spadajúce do pôsobnosti správnych súdov. Nie je prípustné, aby v tom istom konaní sa riešili ako otázky spadajúce do oblasti verejného práva, tak aj otázky súkromného práva a to medzi subjektmi súkromného práva. Podľa jeho názoru súd sa nemal prečo vyjadrovať v tomto konaní k oprávnenosti požiadavky na vyžiadanie nadmerného odpočtu DPH a mal sa zamerať výlučne len na ustálenie, či zo strany sporových strán došlo k úhrade DPH na vstupe a výstupe. Pokiaľ súd postupoval inak, nekonal v medziach svojho oprávnenia. Platí to o to viac, že v danom prípade vo veci bol činný okresný súd, kým o otázke správneho súdnictva rozhodujú súdy vyššieho stupňa, krajské súdy v pozícii správnych súdov, či najvyšší súd v pozícii kasačného súdu. Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť aj argumentácia súdu rozhodovacou praxou správnych súdov. Namietol, že z napadnutého rozsudku nevyplýva tá podstata a síce ako súd vec správne posúdil, z odôvodnenia síce vyplýva, že súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia zákona o DPH , ako aj to, ako súd posúdil otázku omeškania v zmysle , nie však priamo aj to, či súd vec posúdil ako náhradu škody, či iným titulom ho zaviazal k úhrade spornej čiastky, hoci okrajovo uvádza v bode 21. odôvodnenia rozsudku, že mu ukladá túto povinnosť preto, lebo tovar nedodal a preto musí zaplatenú kúpnu cenu vrátiť. On si však myslí, že súd mal celkom jednoznačne nielen uviesť titul vrátenia týchto peňazí, ale svoje rozhodnutie mal oprieť aj o príslušné zákonné ustanovenia, na základe ktorého sa súd dopracoval k tomuto právnemu záveru. Túto argumentáciu znova oprel o , z ktorého vyplýva, že súd svoje rozhodnutie musí odôvodniť aj z toho uhla pohľadu, ako vec právne posúdil, čo v súdenej veci podľa jeho názoru sa nestalo. 3.3.Ak však pre prípad, že súd túto vec posúdil ako náhradu škody namieta, že si zrejme nedostatočne vyjasnil samotný pojem škody. Je totiž zrejmé, že pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Keďže sa rozlišujú dva druhy škody, v danom prípade by teoreticky mohla prichádzať do úvahy tzv. skutočná škoda, ktorou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. 3.4.Nakoľko žalobkyni bola vyplatená titulom nadmerného odpočtu DPH suma, ktorú on rovnakým titulom zaplatil, v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k zmenšeniu jej majetkového stavu a preto nemôže byť dôvodné ani mu ukladať povinnosť zaplatiť jej titulom DPH tú istú sumu ešte raz, ktorú jej raz už zaplatil prostredníctvom štátneho rozpočtu. Takýmto spôsobom by sa žalobkyňa bezdôvodne obohatila, kým on by bol škodný duplicitným plnením rovnakým titulom. Uviedol, že situácia by bola iná, ak by uvedenú čiastku bola žalobkyňa vrátila, kým sa dalo do štátneho rozpočtu, ale sa tak nestalo a teraz to už nie je možné a to z viacerých dôvodov, napr. preto, že 19% DPH, ktorá bola aktuálna v čase predmetnej obchodnej transakcie už ani neexistuje, neexistujú tlačivá, prostredníctvom ktorých by sa dalo tak učiniť, ba čo viac, teraz už ani žiadne tlačivá neexistujú, keďže každý daňový subjekt zo zákona musí so správcom dane komunikovať len elektronicky a počítačový program jednoducho ani neumožní úhradu 19% DPH ani len v teoretickej rovine. 3.5.Pre úplnosť namietal, že súd v zmysle nemá poučovaciu povinnosť, ak je strana zastúpená advokátom. Žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátom, aj keď nie advokátom zapísaným v zozname advokátov vedených SAK, ale ČAK a preto podľa jeho názoru súd nemá vo vzťahu k žalobkyni poučovaciu povinnosť, napriek tomu ju de facto poučil o tom, že žalobu je potrebné zobrať späť v rozsahu, v akom plnil. 3.6.Súd svoje rozhodnutie neodôvodnil ani z toho uhla pohľadu, prečo neakceptoval jeho návrh na nepriznanie práva na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa s poukazom na a to napriek tomu, že výslovne sa ho dožadoval. V bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd síce formálne uviedol, že žalobkyni priznáva v zmysle právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, avšak svoje rozhodnutie ani len okrajovo neodôvodnil, hoci poukázal na celý rad skutočností, ktoré podľa jeho názoru sú čo aj každý jednotlivo subsumované pod .

Poukázal na to, že žalobe bolo vyhovené úplne z iného dôvodu a to pre nedodanie kotla voči SZČO. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje aj zjavne právne neisté kroky žalobkyne, hoci táto bola v konaní zastúpená advokátom, napr. návrh na postúpenie veci, ktorý mal byť návrhom na prikázanie veci z dôvodov vhodnosti iného súdu pre nedôveru súdu, vznesenie námietky zaujatosti bez splnenia zákonných predpokladov, objednanie vypracovanie znaleckého posudku na preukázanie právnej otázky v rozpore so zásadou „iura novit curia“, neznalosť podania odvolania, neznalosť povinnosti predkladať aj prílohy pre protistranu, odvolávanie sa na akúsi neexistujúcu zásadu originality, ale mohol by poukázať aj na predloženie čestných prehlásení, hoci zákon takýto dôkazný prostriedok nepozná, či na odvolávanie sa na odôvodnenie policajného uznesenia, hoci je zrejmé, že je zohľadniteľný výlučne jeho enunciát. Evidentne nedôvodné podanie a následné odmietnutie trestného oznámenia na svedka Nagy, návrh na vykonanie domovej prehliadky v civilnom konaní, späťvzatie žaloby v rozsahu plnenia až na intervenciu súdu. Tieto skutočnosti vzbudzujú pochybnosti, či žalobkyňa naozaj bola aj po stránke materiálnej zastúpená zástupcom znalým právnych predpisov SR a to aj vzhľadom na zmenu procesného predpisu na , ako aj na predchádzajúcu početnú novelizáciu . Navyše považuje za otázne, či právneho zástupcu žalobcu je možné naozaj považovať aj po stránke formálnej za právneho zástupcu z radov advokátov zapísaných v SAK, čo je podmienka priznania práva na náhradu trov právneho zastúpenia. JUDr. T. Z. nie je zapísaný v zozname advokátov vedených Slovenskou advokátskou komorou, čo síce na jednej strane do určitej miery vysvetľuje tieto faux pas žalobkyne, je však namieste na strane druhej ustáliť, že nie je ho možné považovať z tohto uhla pohľadu ani za právneho zástupcu v súvislosti s ktorého právnym zastupovaním by bolo možné priznať žalobkyni právo na náhradu trov konania, keďže vyhláška MS SR je vyhláškou, ktorá upravuje priznanie odmeny pre advokátov, ktorými je potrebné rozumieť advokátov zapísaných v zozname SAK. V tomto smere je potrebné poukázať aj na fakt, že právny zástupca ani nekomunikoval na pojednávaní v slovenskom jazyku, podania realizoval v českom jazyku a to aj napriek tomu, že platí Ako dôvod hodný osobitného zreteľa je nutné považovať aj spoluzavinenie zo strany žalobkyne, už keď sa pripustí akékoľvek jeho pochybenie ako dodávateľa kotla, napr. nedostatočným vykonaním kontrolnej činnosti zo strany predstavenstva, hlavne však dozornej rady, ale aj činnosťou či nečinnosťou slečny V. ako účtovníčky, p. M. ako finančného riaditeľa, Ing. Y. ako audítorky a pod. V neposlednom rade za dôvod, aký má na mysli je potrebné považovať aj skutočnosť, že trovy konania v danej veci nepochybne značne prevýšia predmet konania, o čom svedčí aj vyúčtovanie trov konania na strane žalobkyne už v čase pred prvým rozhodovaním odvolacieho súdu, kedysi v roku 2014. Súd na žiadnu z týchto námietok prednesených v záverečnej reči nezareagoval a tieto odignoroval. Má za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, pokiaľ rozhodol v rozpore s názorom, ktorý prezentuje, čo zakladá odvolací dôvod podľa . Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok postupom podľa zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietne, žiadnej zo sporových strán neprizná právo na náhradu trov prvoinštančného konania a žalovanému prizná právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok v zmysle , zrušiť a vrátiť podľa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.Žalovaný v lehote na podanie odvolania doplnil odvolanie podaním z 30.7.2019, v ktorom uviedol na margo problematiky DPH, že žalobkyňa uplatnila aj odpis z kotla a ostatných drobných vecí do nákladov, pričom nezjednala žiadnu účtovnú ani inú nápravu a už vôbec nie nápravu v daňových priznaniach za roky 2008 až 2011. Podľa neho aj tieto skutočnosti majú výrazný vplyv ako ďalší problém z 19% daňou z príjmu a nesplatnou 21% daňou z príjmu. 4.1.Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nielen rozsiahlym dokazovaním, ale aj mimoriadne častým ospravedlňovaním sa z neúčasti na pojednávaniach v rokoch 2013 až 2016 a 2017 účelne odďaľovala konanie, čo spôsobuje aj nárast úrokov z omeškania. Ide o ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa podľa , ako aj konanie v rozpore s dobrými mravmi. Za rovnaký dôvod (hodný osobitného zreteľa) považuje fakt, že súd, i keď sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, dvakrát rozhodol odlišným spôsobom, než tomu tak bolo čiastočným rozsudkom, ktorý už nadobudol právoplatnosť. Táto okolnosť preukazuje právnu náročnosť a nejednoznačnosť súdnej veci, v ktorej pri skoršom rozhodovaní bol úspešný. 4.2.Za veľmi významnú považuje námietku, že súd nedal priestor pred svojim rozhodnutím na prednesenie záverečnej reči, na ktorú sa dlho pripravovali s právnym zástupcom a o toto právo bol ukrátený. Súd pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil námietku prednesenú v priebehu konania, že v čase tzv. inventarizácie HIM a DHIM u žalobkyne bol v zápise z inventúry Ing. F. ako hmotne zodpovedná osoba a že od jeho odchodu zo spoločnosti uplynul viac ako jeden mesiac. On žiadny inventár HIM a DHIM neodovzdal, ani predtým neprebral do hmotnej zodpovednosti. Súd sa nevysporiadal ani

s tou jeho námietkou (minimálne, nie však výlučne pri rozhodovaní o trovách konania), že o kúpe vedenie spoločnosti vedelo, o to viac, že faktúra bola riadne evidovaná v knihe došlých faktúr. S týmto dokumentom periodickým na dennej báze pracovala aj finančná riaditeľka žalobkyne p. Tóthová. Tiež do očí bijúce je, že dokonca ona sama zabezpečila dotáciu pokladne finančnou hotovosťou na vyplatenie žalovanej sumy pre neho ako živnostníka Ing. R. M. - L.. Rovnakú informáciu mala aj p. Y., ktorá v roku 2008 ustanovená rozhodnutím Ing. F. do pozície interného supervízora na účtovníctvo, keďže práca na personálnej aj mzdovej agende jej nevypĺňalo ani 5% mesačného pracovného fondu. Zastávala funkciu konateľa spoločnosti, bola spoločníčkou s 20% podielom na základnom imaní. Zdôraznil, že sporná faktúra bola jednou - jedinou faktúrou ním vystavenou pre žalobkyňu, takže naozaj muselo biť do oka každému, kto prišiel nejakým spôsobom do styku s účtovnou evidenciou a účtovníctvom spoločnosti ako takým (interný supervízor, externý supervízor p. T. V., finančná riaditeľa p. M., externý audítor Ing. Y., účtovníčka slečna V., konateľ Ing. F., ktorý bol informovaný telefonicky a mailom, keďže zvyčajne sa zdržiaval v zahraničí. Pokiaľ ide o jeho dodávateľskú faktúru a dodací list uviedol, že podpis odberateľa podľa jeho názoru nie je podstatným prvkom a jeho absencia ešte nemá za následok neplatnosť takéhoto dokumentu v zmysle požiadavky na zaplatenie protihodnoty za dodaný tovar či služby. Platí to o to viac, že všetky tieto dokumenty mohol titulom jeho funkcie, ktorú v tom čase realizácie dodávky u žalobkyne zastával, podpísať sám (aj na strane odberateľa). Táto námietka je o to viac aktuálna, že sa faktúry bežne doručujú poštou, čo vylučuje potvrdenie dodacieho listu podpisom odberateľa. Nazdáva sa, že tieto skutočnosti majú povahu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ku ktorým je možné a zároveň aj nutné prihliadať pri rozhodovaní o trovách konania.

5.K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá k jednotlivým argumentom, resp. tvrdeniam uviedla, že podľa jej názoru žiadne procesné právo žalovaného nebolo súdom skrátené, odôvodnenie napadnutého rozsudku je celkovo logické a v súlade so všetkými právnymi predpismi SR. Podľa názoru žalobkyne ide v tejto fáze rozhodovania de facto o právne posúdenie veci, teda či spolu so zvyškom protiprávne odobratých peňazí má žalovaný vrátiť i DPH, či nemá. Vo vzťahu k DPH bude žalobkyňa ako je to dané právnymi predpismi postupovať až po právoplatnom skončení súdenej veci. 5.1.Ďalej uviedla, že v súčasnej fáze je konanie o tom, že kotol a ostatné veci žalobca dodal, keď mu toto tvrdenie vyvrátil i odvolací súd, rovnako ako polícia skonštatovala, že k spáchaniu trestného činu podvodu došlo, avšak trestné stíhanie je premlčané. Pokiaľ ide o DPH, tak žalobkyňa plne odkazuje na odôvodnenie rozsudku napadnutého terajším odvolaním. Žalovaný sa mýli, pokiaľ má pocit, že by zvyšok žalovaného nároku mali riešiť správne orgány. Žalobkyňa chápe dôvody tohto tvrdenia žalovaného, avšak k meritu veci, akým je od začiatku len a iba to, aby žalovaný vrátil všetko, čo si neoprávnene z pokladne žalobkyne vzal, za veci ktoré nikdy nedodal. Žalovanému vôbec neprislúcha, aby hodnotil, akým spôsobom bolo či nebolo účtované či uplatňované DPH. Žalobkyňa postupuje vždy v súlade s právnymi predpismi SR, rovnako ako postupovala v tomto prípade, teda do jej účtovníctva bola žalovaným vnútená jeho faktúra za veci, ktoré jej nikdy nedodal. Podľa stanovísk odborníkov je možno na otázku DPH o tejto fingovanej faktúre riešiť až po právoplatnom rozhodnutí súdu. 5.2.Žalovaný zrejme nesprávne uchopil vo svojich úvahách text napadnutého rozsudku, lebo pokiaľ by tak urobil, dočítal by sa úplne k správnemu odôvodneniu úvahy súdu opreté o zákony SR a nemohol by sa brániť vráteniu oprávnene odobratej čiastky spôsobom uvedeným v tejto časti odvolania. 5.3.So všetkými argumentmi uvedenými žalovaným v odvolaní sa úplne a dostatočne podľa právnych predpisov súd vyporiadal a žalobkyňa nemá potrebu sa meritórne k tomuto vyjadrovať. Snáď môže len konštatovať, že ide o stále sa opakujúce vety, ktorých obsah k veci nemajú vzťah. 5.4.Žalovaný mieša dva spory vedené medzi účastníkmi, keď v ľavom hornom rohu uvádza správne číslo konania tohto sporu, avšak v texte nad čiarou uvádza „vo veci vedenej o vydanie tlačiarne“. Žalovaný podľa jej názoru tak akosi ukazuje, že je už - ľudovo povedané - v koncoch so svojimi argumentmi. Žalovanému pre jeho pochopenie - žalobkyňa od neho chce naspäť peniaze, ktoré si protiprávne vzal a je pre ňu vcelku jedno, či sa pri tomto neoprávnenom odobratí peňazí z jej pokladne cítil ako občan, zamestnanec, konateľ, spoločník, riaditeľ alebo živnostník, to nech si žalovaný so svojim vedomím urovná sám ako uzná za vhodné, avšak nech vráti všetko, čo si vzal. 5.5.Žalobkyni uniká zmysel a dôvod týchto viet, keď o nezaujatosti súdu bolo právoplatne rozhodnuté a nie je treba nad týmto špekulovať. Navyše žalobkyňa odvolaním napadnutý rozsudok z 19.6.2019 nijak nespochybňuje. 5.6.K nákladom o trovách konania súd úplne v súlade s právnymi predpismi rozhodol, zmluva s advokátskou kanceláriou zapísanou v zozname advokátov vedenou Slovenskou advokátskou komorou je v spise. Možno nahliadnuť. Navyše náhrada nákladov je priznávaná účastníkom konania a zástupca je len tak platobné miesto.

5.7.Smiešna až žalostná argumentácia JUDr. Csáko, ktorý svoje právnické kvality preukazuje v iných súdnych konaniach od prvopočiatku vedel, akým jazykom hovorí JUDr. Z.. Kvalitne hájil záujmy a práva „žalovaného“ potom ako kvalitný advokát mal hneď žiadať tlmočníka, či vykonanie iných opatrení tak, aby všetko, čo sa jemu či jeho klientovi malo dostať, čo bolo v slovenskom jazyku. 5.8.Žalovaný sa snaží preniesť časť zodpovednosti na žalobkyňu za to, že si neoprávnene vzal z jej pokladne peniaze? Toho žalobkyňa mala kontrolovať, aby sa choval ako slušný človek a neoprávnene jej nič nebral? 5.9.K tvrdeniu o odpisoch kotla a ostatných drobných vecí uplatnených žalobkyňou do nákladov je treba konštatovať, že ide o nové tvrdenia uplatnené až po vyhlásení rozsudku, teda na tie by súd nemal prihliadať. Toto tvrdenie nemá vzťah k meritu veci, teda k tomu, že žalovaný musí vrátiť všetko, čo si protiprávne z pokladne žalobkyne zobral za veci, ktoré jej nikdy nedodal bez ohľadu na to, či boli uplatnené odpisy týchto vecí. Okolnosť, či boli alebo neboli uplatnené odpisy neprislúcha hodnotiť žalovanému. Svoje nové tvrdenia žalovaný nijako nepreukazuje a k tomu všetkému ani neponúka jediný dôkaz, ktorým by jeho nové tvrdenie malo byť preukázané. Odpisy nijako nesúvisia s DPH, ktorého vrátenie zostalo predmetom sporu. 5.10.V spore vedeným zhora označeným súdom pod č.k. o sebe žalovaný tvrdil, že je vyštudovaným odborníkom v odbore ekonómie a účtovníctva, čo mu bolo ľahko pre irelevantnosť argumentov žalovaného vyvrátené právnym zástupcom žalobkyne. Pokiaľ by žalovaný bol skutočne odborníkom, tak by vedel ako každý bežný účtovník, že odpisy z ostatných drobných vecí sa nevykonávajú. Pokiaľ toto žalovaný používa ako argument, tak len ukazuje, že týmto záležitostiam vôbec nerozumie a nerozumel im ani v rozhodnej dobe, keď bol za správnosť vedenia účtovníctva zodpovedný z titulu funkcie konateľa a riaditeľa a sú takmer neobmedzenými právomocami a že jeho cieľ bolo zrejme len to, aby si pre seba na úkor žalobkyne zaopatril nejaké veci nemalej hodnoty. 5.11.Žalovaný je od samého počiatku vo veci zastúpený erudovaným skúseným a veľmi schopným advokátom, ak mal tento advokát pocit, resp. pokiaľ nastala situácia uvedená v tomto odseku doplneného odvolania, čo nenastalo, tak potom mal ihneď a rázne hájiť záujmy svojho klienta a priestor na prednesenie záverečnej reči si nechať súdom dať. Ohľadom na dĺžku sporu a spôsob jeho vedenia možno nad všetku pochybnosť očakávať, že súd by mu tento priestor veľmi rád dal. Záverečný návrh však právnymi zástupcom žalovaného prednesený bol, nemožno teda vôbec ani uvažovať o tom, že by procesné práva žalovaného boli zo strany súdu akokoľvek krátené. Takto je treba toto oznámenie žalovaného považovať len za snahu už za takmer za akúkoľvek cenu ďalej pokračovať v spore, pokúsiť sa vyhnúť vráteniu úplne všetkého, čo bolo žalovaným protiprávne z pokladne žalobkyne odobraté. Navyše, pokiaľ by skutočne nebol daný súdom priestor k predneseniu záverečných návrhov, čo sa nestalo, tak opakovane ozvať sa, že právny zástupca si mal ihneď a rázne nechať dať toto zaprotokolovať a nečakať až do odvolania. Nemožno tvrdiť, že by si tak úspešný, erudovaný a schopný advokát, akým JUDr. Z. nadovšetku pochybnosť je, takúto okolnosť ako by bolo neumožnenie prednesenia záverečného návrhu, teda krátenie procesných práv žalovaného nevšimol. 5.12.Žalobkyňa nemá potrebu súd neustále zaťažovať a unavovať oznámením typu uvedeného v 4. odseku na prvej strane doplneného odvolania, teda žalovaný musí vrátiť žalobkyni všetko, čo si protiprávne vzal z pokladne. 5.13.V súdenej veci nejde o to, či účtovný doklad a dodací list je či nie je platný, stále a vždy ide len o to, aby žalovaný vrátil celú čiastku, ktorú si z pokladne žalobkyne vzal, ktoré jej nikdy nedodal. Zo všetkých uvedených dôvodov žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd odvolanie zamietol a napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal k náhrade všetkých nákladov žalobkyne súvisiacich s vedením sporu vo výške 100%.

6.Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , na čom nič nemení ani podané odvolanie.

7.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 7.1.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,

právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 7.2.Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 7.3.Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 7.4.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. 7.5.Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 7.6.Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 7.7.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa - 194 hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci ( ) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

7.8.Žalovaný uplatnený odvolací dôvod vzhliada v tom, že súd dostatočne svoje rozhodnutie neodôvodnil a že nebol mu daný priestor na záverečnú reč. 7.9.Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku je dostatočné. K námietke žalovaného, že mu nebolo umožnené predniesť záverečnú reč, odvolací súd zistil, že je síce pravdou, že súd potom ako vyhlásil dokazovanie za skončené vyhlásil meritórne rozhodnutie, ale v podstate celé pojednávanie z 19.6.2019 sa javilo ako zhrnutie celého konania a dokazovania a boli prednesené stanoviská, právnych zástupcov. Je teda zrejmé, že žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu predniesol, že žiada žalobu vo zvyšku zamietnuť a odôvodnil prečo. Odvolací súd je toho názoru, že celé pojednávanie bolo vedené ako konečné a strany sporu mali priestor vyjadriť sa. 7.10.V kontexte s uvedeným, postupom súdu nebolo znemožnené žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8.Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . 8.1.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z - .

9.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 9.1.Súd síce nepoužil správny právny predpis, ale rozhodnutie je vo výroku vecne správne.

10.Odvolací súd k správnosti rozhodnutia v jeho výroku uvádza:

10.1.Pohľadávka vzniká v dôsledku dodania tovaru alebo služby. V zmysle zákona o DPH je takéto plnenie v nadväznosti na zmluvne stanovené podmienky: predmetom dane, t. j. je zdaniteľným obchodom, ktorý podlieha dani, príp. je oslobodený od dane, nie je predmetom dane. 10.2.Podľa skutočnosti, ktorá nastane, sa pohľadávka voči dlžníkovi rozúčtuje najčastejšie na časť patriacu do štátneho rozpočtu z titulu vzniku daňovej povinnosti v zmysle zákona o DPH a na časť patriacu podnikateľovi, ktorá zvyšuje výsledok hospodárenia. 10.3.Následné (účtovné) rozdeľovanie pohľadávky v praxi často vedie k mylným názorom, že kategória „pohľadávka“ je kategóriou s DPH alebo bez DPH. Je potrebné si uvedomiť, že pohľadávka je vzťah k odberateľovi a predstavuje sumu peňazí, ktorú je tento povinný zaplatiť. 10.4.Každé následné nakladanie s pohľadávkou po jej vzniku je nezávislé od skutočnosti, či pohľadávka vznikla na základe uskutočnenia zdaniteľného obchodu, ktorý podlieha dani alebo je oslobodený od dane, príp. nie je predmetom dane.

11.Predmetom tohto konania je časť pohľadávky, ktorá vznikla žalobkyni z dôvodu, že zaplatila za tovar, ktorý jej nebol dodaný. 11.1.Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žalobkyni v rozsahu sumy, ktorá jej z pokladne ušla vznikla, žalovanému povinnosť túto sumu vrátiť. Z vystavených faktúr je zrejmé, že išlo o sumu, ktorá bola predmetom konania 53 596 Sk (1 779,06 eur), na ktorú je aj vystavený výdavkový list (č. l. 12). Samotná skutočnosť, že suma 8 557,30 Sk (284,02 eur) predstavuje výšku DPH je v tomto konaní irelevantná. Je úlohou žalobcu, aby s DPH naložil v súlade s platnou legislatívou.

12.Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, že súd nepoužil správny právny predpis, lebo je zrejmé, že predmetom vedeného konania, nie je určenie DPH. Ak súd odôvodnil nárok žalobcu podľa z. č. o dani z pridanej hodnoty nepoužil správny právny predpis. 12.1.V prejdenávanej veci žalobkyňa zaplatila za tovar, ktorý jej nebol dodaný, žalovaný je povinný jej poskytnuté plnenie vrátiť a to v celom rozsahu, teda aj s DPH a to v súlade s právnym predpisom použitým v celom vedenom konaní, t. j. - Obch. zák. v nadväznosti na Obch. zák., podľa ktorého kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

13.Pojem škoda je definovaný aj v § 26 ods.6 zákona o účtovníctve ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Z toho vyplýva, že za škodu sa považuje iba také poškodenie, ktoré nemožno odstrániť opravou. Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku sa považuje za manko. 13.1.Z právneho hľadiska sa škoda charakterizuje ako majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi) a môže byť napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia (najmä finančné odškodnenie). 13.2.Podľa zákona o DPH škoda nie je predmetom dane (zdaniteľným plnením), nakoľko nie sú splnené podmienky uvedené v § 2 ods.1 zákona o DPH (nejde ani o dodanie tovaru ani o dodanie služby). Fakturáciou finančnej náhrady škody nie je požadovaná odplata za dodanie tovaru alebo dodanie služby, predstavuje iba určité finančné plnenie medzi tým, kto škodu utrpel a tým, kto ju spôsobil, t. j. daňová povinnosť v súvislosti so vznikom škody nevzniká. Z vystaveného dokladu však musí jednoznačne vyplývať, že ide o finančnú náhradu škody. 13.3.Na rozdiel od škody, pri vzniku manka, môže platiteľovi dane v určitých prípadoch vzniknúť daňová povinnosť podľa § 8 ods.3 zákona o DPH (t. j. považuje sa za dodanie tovaru na iný účel ako podnikanie), a to najmä vtedy, ak nevie preukázať (zdôvodniť), akým spôsobom manko vzniklo. 13.4.Z uvedených dôvodov súd správne rozhodol, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšnej sumy, ktorú si žalobkyňa v tomto konaní uplatnila a to z dôvodu náhrady škody nie náhrady za DPH.

14.Žalovaný v odvolaní namietal aj trovy konania priznané žalobkyni a žiadala použitie .

15.Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16.Aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý

musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. 16.1.Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. 16.2.V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. 16.3.Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. , preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. 16.4.Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. 16.5.Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. 16.6.V rozhodnutí o nepriznaní trov konania z dôvodu použitia musí byť jednoznačne konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a aké boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska použitia citovaného ustanovenia (R 82/2006, Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). 16.7.Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ak súd pristúpi k aplikácii , vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený (porov. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. z 21.10.2010, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. z 21.2.2017), v opačnom prípade by tým došlo k závažnému zásahu do základných pravidiel rozhodovania o náhrade trov konania kedy platí zásada úspechu v konaní. 16.8.V danom prípade súd nevyužil tzv. moderačné absolučné právo. V prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. 16.9.Citované ustanovenie, preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania, (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 28.01.2010). Obdobne Najvyšší súd SR v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že „ neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod." (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 18.1.2012). 16.10.Podľa názoru odvolacieho súdu sa v prípade žalovaného súčasná existencia oboch vyššie špecifikovaných podmienok nepotvrdila. Rovnako námietka žalovaného, že v konaní žalobcu zastupoval advokát, ktorý nie je zapísaný v SAK je nedôvodná, lebo súd priznáva trovy konania strane, ktorá bola úspešná, aj to len účelne vynaložené. V takom rozsahu súd hodnotí aj jednotlivé trovy právneho zastúpenia, t. j. z hľadiska ich účelnosti a hospodárnosti a neexistuje žiaden relevantný dôvod, prečo by nemali byť priznané trovy právneho zastúpenia advokátovi, ktorý je evidovaný v ČAK. 16.11.Rovnako nedôvodná je námietka žalovaného, že k škode prispela aj samotná žalobkyňa nečinnosťou svojej zamestnankyne. Ide o skutkové tvrdenie, ktoré v konaní nebolo preukázané. 16.12.Z uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu o trovách konania správne.

17.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

18.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19.1.Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20.Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto náhrada trov odvolacieho konania bola v plnom rozsahu priznaná žalobkyni.

21.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).