Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Ek-1805-2022.pdf
PDF · 106.31 KB
Case nature
Subarea
15Ek/1805/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 792 752, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 a JUDr. Pavol Pospecha, advokát, so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 51 474 786, proti povinnému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie 549,04 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Zuzana Kubešová, so sídlom Streďanská 4055, 95501 Topoľčany, IČO: 36 100 030 pod zn. 93EX 702/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
II. Oprávnenému sa voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 38,38 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
III. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 23. 06. 2022 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 549,04 Eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov – rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 15Csp/60/2018 zo dňa 24. 06. 2020 a uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 15Csp/60/2018 zo dňa 01. 10. 2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 18. 07. 2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Zuzana Kubešová, so sídlom Streďanská 4055, 95501 Topoľčany, IČO: 36 100 030, ktorý ju vedie pod zn. 93EX 702/22.
3. Povinnému bolo dňa 25. 07. 2022 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Následne dňa 19. 12. 2023 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie. Súd na základe vyjadrenia súdneho exekútora a z predložených listinných dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty (§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku). Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že spornú pohľadávku neuznáva čo do dôvodu aj do výšky, exekúcia je na základe nespôsobilého exekučného titulu a z dôvodu premlčania pohľadávky. Uviedol, že ak súd exekúciu nezastaví má záujem o plnenie v splátkach po 50,- Eur mesačne. Ďalej uviedol, že súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, neurčil, či je zmluva platná alebo nie je, nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nezistil, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky a nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou rady 93/13/EHS. Veriteľ
neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich zo zmluvy, použil predtlačenú formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený, nekonal s odbornou starostlivosťou a nedbal na zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa. Povinný navrhuje exekúciu v celom rozsahu zastaviť a zároveň podal námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, pretože nie je v súlade s úniovým právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy môžu byť aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Povinný navrhol aby súd rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť trovy konania.
5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že: „Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Povinný namieta zmluvné podmienky ich neprijateľnosť vo výške odplaty a sankcií, nečitateľnosti obchodných podmienok... Exekučným titulom je súdne rozhodnutie Rozsudok Okresného súd Komárno sp. zn. 15Csp/60/2018 - 181 zo dňa 24.06. 2020. Uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a netrpí žiadnymi vadami. 1) Oprávnený zdôrazňuje, že prílohou žaloby bola aj zmluva so všetkými prílohami a súd v základnom konaní posudzoval aj právny základ žalovanej pohľadávky oprávneného, t. j. zmluvu so všetkými jej prílohami. Nie je žiadna pochybnosť o tom, že súd náležite posúdil nárok oprávneného po stránke skutkovej a právnej a následne po prejednaní veci na pojednávaní vydal rozsudok. Vo vzťahu k uvedeným namietaným skutočnostiam v návrhu na zastavenie exekúcie ide o prekážku res iudicata, pretože o nich už bolo právoplatne rozhodnuté Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 15Csp/60/2018 - 181 zo dňa 24.06. 2020. Súd v základnom konaní zmluvu posúdil a priznal oprávnenému nárok, ktorý pozostáva výlučne z nesplatenej istiny úveru. Ohľadne tvrdení povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, výšky úveru a sankcií za omeškanie a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. 2) Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Povinným tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Celý § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu „námietok proti upovedomenou o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy práve k § 61k Exekučného poriadku : Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne napr. R 47/1970). Obdobne aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015 Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu teda, ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Povinný má možnosť brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať tieto okolnosti v základnom konaní. Pokiaľ mal povinný výhrady voči právu priznanému v exekučnom titule, tieto mohol uplatniť len riadnym opravným prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu. V exekučnom konaní súd už nemôže posudzovať dôvodnosť, alebo nedôvodnosť práva priznaného v exekučnom titule. Z uvedených dôvodov odvolanie povinného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí
návrhu na zastavenie exekúcie nie je dôvodné. Ako uviedol napríklad aj Okresný súd Bratislava IV v uznesení sp. zn. 16Er/5381/2014 – 56 zo dňa 01.12. 2015 ... v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (od 03.09. 2012) a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom spočívajúce vo výške pohľadávky uplatňovanej v súdnom konaní, ktorá je následne vymáhaná v exekučnom konaní, resp. v podobe riešenia otázky platnosti alebo neplatnosti úverovej zmluvy. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mali povinní možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním opravného prostriedku so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami (námietkami voči zmenkovému platobnému rozkazu). Povinní však možnosť namietať tieto dôvody v námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu nevyužili a exekučný súd aj s poukazom na znenie § 50 ods. 1 EP nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd uvádza, že inštitút námietok nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu. II. Povinný neuvádza v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. by boli dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Navrhujeme, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 76,78 EUR vrátane DPH (2 úkony – prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 549,04 EUR vo výške 21,91 EUR vrátane DPH /18,26 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 16,48 EUR vrátane DPH /13,73 EUR + 20% DPH/).“
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
11. Súd pre posúdenie včasnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného skúmal, či povinný dodržal 15-dňovú zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené 25. 07. 2022. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala v danom prípade plynúť dňa 26. 07. 2022 a uplynula
dňa 09. 08. 2022. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie súdu poštou, prostredníctvom Slovenskej pošty a. s. dňa 19. 12. 2023. Z uvedeného je zrejmé, že predložený návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný po uplynutí tejto zákonnej 15-dňovej lehoty.
12. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže podľa § 61k ods.3 Exekučného poriadku povinný namietať iba skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní. Povinný znáša dôkazné bremeno, čo znamená, že musí preukázať pravdivosť svojich tvrdení a predložiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a doručených príloh dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, keďže tento bol podaný oneskorene. Povinný v podanom návrhu nenamieta skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a nejedná sa ani o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
13. Súd v nadväznosti na vyššie uvedené uvádza, že aj napriek nedodržaniu zákonnej lehoty sa exekučný súd návrhom povinného na zastavenie exekúcie bližšie zaoberal a dospel k záveru, že aj keby povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote v súlade s § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, súd by aj napriek tomu návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
15. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojil žiadne dostačujúce dôkazy, ktorými by preukázal dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd opätovne dodáva, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať dotknutý exekučný titul, vecnú legitimáciu oprávneného, prípadne správnosť a výšku priznanej pohľadávky, nakoľko s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal súd, ktorý vydal rozhodnutie, na základe ktorého sa vedie exekúcia. V zmysle § 45 Exekučného poriadku je predložené rozhodnutie riadnym exekučným titulom na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, ale ide o okolnosti, ktoré by skúmal súd v prípade podania opravného prostriedku voči exekučnému titulu.
16. K povinným namietaným okolnostiam, ktoré majú viesť podľa názoru povinného k domnelému exekučnému titulu, súd úvodom uvádza, že v súvislosti s vyššie uvedeným rozhodnutím Ústavného súdu SR je však kompetencia exekučného súdu limitovaná, a to posudzovaním neprijateľných zmluvných podmienok výlučne len v intenciách ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Na základe takto určeného mechanizmu prieskumu však súd konštatuje, že predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by mohla mať relevantný vplyv na vymáhaný nárok a ktorá by mohla legitímne viesť k zastaveniu exekúcie v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky kategoricky zaradenej do ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka.
17. Povinný navrhol zastaviť exekúciu aj z dôvodu, že vymáhaný nárok je premlčaný. Súd uvedenú námietku povinného vyhodnotil ako námietku premlčania v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka. Súd uvádza, že podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ak však ich zročnosť nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia, platí pre ne desaťročná premlčacia doba. Premlčacia doba podľa § 110 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. 30. 07. 2020 uplynie za desať rokov od uvedeného dátumu. Od právoplatnosti exekučného titulu (30. 07. 2020) do podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (dňa 23. 06. 2022), desaťročná premlčacia doba neuplynula pričom premlčacia
doba bola doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 23. 06. 2022 prerušená. Právo na vymáhanie pohľadávky zo strany oprávneného preto nie je premlčané a premlčacia doba od začatia exekučného konania neplynie.
18. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietol aj výšku trov, ktoré uviedol oprávnený. V návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený v časti F) uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 88,24 Eur pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, trov právneho zastúpenia uplatnených v zmysle ustanovenia § 13a ods. 2 písm. c) a § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za dva právne úkony (prevzatie a príprava, podanie návrhu na vykonanie exekúcie) a 2 x režijný paušál á 11.63 Eur vrátane 20 % DPH. K uvedenému súd uvádza, že v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Výška súdneho poplatku je uvedená v zákone o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Výšku trov právneho zastúpenia si oprávnený vypočítal správne v súlade s § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a to uplatnením dvoch úkonov právnej služby, dvoch režijných paušálov s pripočítaním DPH, keďže právny zástupca oprávneného je platiteľ dane z pridanej hodnoty.
19. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie podal aj námietku proti trovám súdneho exekútora uvedených v upovedomení o začatí exekúcie. Novelizáciou Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017 inštitút námietok proti trovám exekúcie podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zanikol, a súd nemal povinnosť o nej rozhodovať. Výška trov exekúcie súdneho exekútora bola v tomto exekučnom konaní vyčíslená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§7 ods. 1,2, §22 ods. 1,2, § 23 uvedenej vyhlášky). Na základe uvedeného súd považoval námietku povinného proti trovám exekúcie súdneho exekútora za nedôvodnú.
20. Pri skúmaní námietok povinného v návrhu na zastavenie exekúcie týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, súd postupoval pri ich posudzovaní v súlade s Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022, podľa ktorého cit.: „S poukazom na bod 29 odôvodnenia tohto uznesenia, majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú ustanovením § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie - konanie o vydanie platobného rozkazu, resp. upomínacie konanie (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vytýkaný súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS. Na základe uvedeného všeobecný súd v rámci exekučného konania nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože by tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu“. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky exekučný súd uvádza, že exekučným titulom je
rozhodnutie, ktoré vydal sudca a nie vyšší súdny úradník z čoho je zrejmé, že v základnom konaní súd skúmal neprijateľné zmluvné podmienky.
21. Ako už bolo uvedené, cieľom a účelom exekučného konania je dosiahnutie uspokojenia práva oprávneného, ktoré povinný nesplnil dobrovoľne. Exekúcia je nútený výkon exekučného titulu. Základnou úlohou súdneho exekútora je zistiť a zablokovať majetok povinného v potrebnom rozsahu, a ak budú splnené predpoklady (márne uplynutie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom alebo doručenie uznesenia exekučného súdu o zamietnutí takéhoto návrhu) vykonať exekúciu. Ak tomu žiadna skutková alebo právna okolnosť nebráni, je exekútor povinný vykonať exekúciu ihneď, ako to bude možné.
22. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinných s napadnutým rozhodnutím, súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
24. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199e ods. 1 Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.17bc) Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
29. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
30. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie
a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
31. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
32. Oprávnený si v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku za dva úkony právnej služby spolu vo výške 76,78 Eur s DPH.
33. V zmysle ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, možno povinnému uložiť náhradu účelne vynaložených trov v prípade, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na to, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie a oprávnenému tak vznikli trovy právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k tomuto návrhu a súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný, súd v súlade s týmto ustanovením priznal oprávnenému náhradu trov konania voči povinnému vo výške 38,38 Eur, ktoré pozostávajú z jedného polovičného úkonu právnej služby vo výške 18,26 Eur, z režijného paušálu vo výške 13,73 Eur a DPH vo výške 20 %. Súd uvádza, že oprávnený nemá nárok na dva úkony právnej služby, nakoľko za úkon – pripráva a prevzatie právneho zastúpenia súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia uplatnené v návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré sú zohľadnené v poverení na vykonanie exekúcie. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
34. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.