Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-987-2020.pdf
PDF · 73.6 KB
Case nature
Subarea
13Ek/987/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35724803, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokát, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, proti povinnému: A. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. J. XXXX/XX, XXX XX N., právne zast.: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o, so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré mesto, o vymoženie 3.000 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka, so sídlom exekútorského úradu Námestie gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, pod sp. zn. 202EX 321/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Ek/987/2020 zo dňa 10.09.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.06.2020, domáhal od povinného vymoženia 3.000 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaný v upomínacom konaní - č.k. 31Up/1959/2019 zo dňa 13.01.2020, právoplatný a vykonateľný dňa 05.02.2020.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 10.09.2020 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V ňom uviedol, že povinný sa domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do jeho vlastných rúk, pričom podľa jeho tvrdení podal reklamáciu na zásielku, ktorou bol platobný rozkaz doručovaný. Platobný rozkaz je založený na nepravdivých skutočnostiach a uplatňovaní neoprávneného nároku. Oprávnený uviedol, že exekučný titul sa doručuje do vlastných rúk a ak by nebolo možné rozhodnutie doručiť, súd by ho v plnom rozsahu zrušil a vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní. Ďalej poukázal, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Povinný neviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok, preto so zastavením exekúcie nesúhlasil.
3/ Za aplikácie ustanovení § 61k ods. 1 písm. d/, ods. 2, ods. 5 a § 61l ods. 3 prvá veta, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok posúdil vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný. Nahliadnutím do elektronického spisu v upomínacom konaní, sp. zn. 31Up/1959/2019 mal preukázané, že predmetný exekučný titul bol povinnému doručený listinne do vlastných rúk dňa 20.01.2020 prostredníctvom pošty. V programe Register v odoslaných dokumentoch bol uvedená skutočnosť „správa bola dňa 20.01.2020 listinne doručená s uvedením identifikátora (rodného čísla povinného). Preto neprihliadal na tvrdenia povinného o nedoručení exekučného titulu. V prípade, že by predmetný exekučný titul nebol povinnému, resp. jeho právnemu zástupcovi doručený, nemohol by sa stať právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Exekučný súd je oprávnený skúmať súlad návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom a materiálnu
resp. formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Konštatoval, že nebol naplnený žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Nad rámec uvedeného dodal, že povinný túto skutočnosť nenamietal ani v spise upomínacieho súdu 31Up/1959/2019. Exekúcia by mohla byť zastavená v prípade, keď by bol zrušený exekučný titul. Tento je však stále právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktorý je povinný viazaný plniť si svoju povinnosť. Exekučný titul zrušený nebol a preto nie je možné zastaviť exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku. Dôvody na zastavenie exekúcie sú taxatívne vymedzené v § 61k Exekučného poriadku. V zmysle námietok povinného nebol naplnený ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré pripúšťa Exekučný poriadok. Nakoľko povinný v celom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal súdu žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, vyšší súdny úradník rozhodol v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
4/ Povinný podal voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej zopakoval, že mu nebol platobný rozkaz doručený a preto nie je možné, aby bol právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Povinný túto situáciu rieši podaním reklamácie na zásielku, ktorou bol exekučný titul doručovaný, keďže má za to, že zásielka mu nebola riadne doručená. Zotrvával aj na tvrdeniach, že platobný rozkaz je založený na nepravdivých skutočnostiach a uplatňovaní neoprávneného nároku. Citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 EMCdo 3/2013 zo dňa 26.2.2014, z ktorého vyplývalo najmä, že exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne doručené, vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde pritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti.
5/ Keďže povinný tvrdil, že mu exekučný titul doručený nebol, nemôže neexistenciu doručenia ani objektívne preukázať, v dôsledku tzv. negatívnej dôkaznej teórie, t.j. pravidla, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2012, sp. zn. 6 M Cdo 17/2010). Na základe vyššie uvedeného mal za to, že súd nesprávne posúdil skutkový stav tohto prípadu a uznesenie nedostatočne odôvodnil. Celú podstatnú časť odôvodnenia v podstate vybavil len jedným odsekom, pričom je právom strany sporu, aby bolo rozhodnutie presvedčivo odôvodnené. V súvislosti s riadnym odôvodnením súdneho rozhodnutia poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.03.2003 sp. zn. II. ÚS 6/2003, Nález Ústavného súdu SR zo dňa 04.02.2009 sp. zn. I. ÚS 117/07, Nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.06.2008 sp. zn. I. ÚS 114/2008, Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2010 sp. zn. 2 M Cdo 7/2009, Nález Ústavného súdu SR z 1.3.2010 sp. zn. I. ÚS 327/2010, Nález Ústavného súdu SR zo dňa 01.07.2010 sp. zn. III. ÚS 36/2010). Z vyššie uvedenej judikatúry, ako aj zo znenia § 220 ods. 2 v spojení s 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku podľa jeho názoru celkom jednoznačne vyplýva záver, že je porušením zákona (Civilného sporového poriadku), ako aj práva na spravodlivý súdny proces, ak odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje úvahy, ktorými sa súd pri aplikácii právneho predpisu riadil. Povinný preto navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10.09.2020, sp. zn. 13Ek/987/2020 a zastavil exekúciu v celom rozsahu, prípadne napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná po zákonom stanovenej lehote. Uznesenie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, sp. zn. 13Ek/987/2020 zo dňa 10.09.2020, bolo právnemu zástupcovi povinného doručené do jeho elektronickej schránky dňa 14.09.2020 o 15:28:31 hod, o čom svedčí doručenka nachádzajúca sa v exekučnom spise. Lehota na podanie sťažnosti v zmysle ustanovenia § 242 CSP je 15 dní od doručenia uznesenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty (§ 201 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku), a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti. Podľa § 121 ods. 5 CSP je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Povinnému tak začala dňom 15.09.2020 plynúť lehota na podanie sťažnosti, pričom márne uplynula dňa 29.09.2020, ktorý bol posledným dňom na podanie sťažnosti (na súde, odovzdaním orgánu, ktorý má povinnosť doručiť ho - na pošte alebo elektronickými prostriedkami). Nakoľko povinný podal sťažnosť elektronickými prostriedkami až dňa 12.10.2020 o 17:25, čo preukazuje Potvrdenie o odoslaní podania (sťažnosti), urobil tak po lehote (oneskorenosť preukazuje aj časová pečiatka na dokumente - sťažnosti z 12.10.2020 o 17:22) a preto musel súd jeho sťažnosť ako oneskorene podanú zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal jej obsahom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).