Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoZm/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: STANDING SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, 010 01 Žilina, IČO: 44 130 741, proti žalovanému: L. E., nar. X.X.XXXX, trvale pobytom G. XXXX/X A, XXX XX E. (do 1.4.2015 podnikajúci pod obchodným menom Richard Zavadil, s miestom podnikania Tajovského 8539/3A, 010 01 Žilina, IČO: 35 410 434), právne zastúpenému: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 5.320,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -441 zo dňa 15.10.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -497 zo dňa 2. júna 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -441 zo dňa 15.10.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -497 zo dňa 2. júna 2020 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť sumu 5.320,- Eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.620,- Eur od 26.2.2014 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 700,- EUR od 10.11.2014 do zaplatenia a s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.000,- EUR od 25.9.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalobou uplatneného práva uviedol, že v roku 2014 nadobudol dva byty v hodnote 340.000,- EUR na ul. Tajovského v Žiline, ktoré boli kúpené ako dlhodobý majetok firmy za účelom ďalšieho prenájmu. Už v období kúpy existovali nájomníci v daných objektoch, dôkazom čoho je i Nájomná zmluva medzi Indayu a Eurohome na byt A65 a Nájomná zmluva medzi DKI plast a Eurohome na byt A44. V tomto období predaj zabezpečovala firma Sothebys Bratislava v zastúpení p. W., ktorý potvrdil nasledovné: On a jeho spoločnosť byty v roku 2014 predávala (aj s nájomníkom), prípadne zabezpečovala popredajový servis vo forme odstránenia zjavných vád skonštatovaných v protokole. Pri obhliadkach sa žalobcovi stále do pozornosti tlačil žalovaný p. Richard Zavadil, ktorý bol partnerom p. J., ktorá dávno predtým predávala tieto byty, ale v období roku 2014 bola na materskej dovolenke, ktorý uviedol žalobcu do omylu, a to nasledovným spôsobom: po 1/ že má oprávnenie predávajúceho zastupovať a sprostredkovať prenájmy v tom období, IČO jeho firmy 35 410 434, DIČ: 1035839640 zapísaný v živnostenskom registri, aktuálne živnosť ukončená v roku 2015, po 2/ že je zodpovedná osoba za odstránenie vád po predaji. Žalobca žalovanému zaplatil tri faktúry vystavené v roku 2014 za sprostredkovanie predaja bytu A44 a A65 po 2.000,- EUR, za vykonané

opravy 700,- EUR a za sprostredkovanie prenájmu bytov A65 a A44 sumu 2.620,- EUR. Žalovaný nemal oprávnenie na sprostredkovanie predaja a prenájmov, a to ani v predmete činnosti (keďže nemá na to licenciu ani živnosť) a ani nedisponoval poverením, prípadne nezastupoval predávajúceho, pretože v takom prípade by mu províziu vyplácal predávajúci. Žalobca má dôkaz, že jediným sprostredkovateľom bola firma p. W. Sothebys, ktorej bolo sprostredkovateľské vyplatené od predávajúceho, čo potvrdili obe strany a sú ochotné svedčiť. Žalovaný nemal dôvod fakturovať sprostredkovanie prenájmu už len z dôvodu, že v obidvoch bytoch existovali predchádzajúci nájomníci tak, ako je uvedené vyššie a žalobca vystupoval len ako nový vlastník. Odstránenie porúch vždy platilo Eurohome a nie žalovaný, ktorý si znovu neoprávnene fakturoval nejaké opravy odstránené na účet Eurohome. Na základe týchto skutočností došlo k neoprávnenému obohateniu sa žalovaného, i keď jeho činnosť bola ukončená, zodpovedá naďalej celým svojím majetkom za spôsobené škody a neoprávnené obohatenie. Zistenie daných skutočností trvalo žalobcovi viac ako tri roky, pretože žalovaný odmietal predložiť splnomocnenie, prípadne zmluvu, na základe ktorej by zastupoval predávajúceho a mohol si fakturovať od kupujúceho sprostredkovateľské.

2. Upomínací súd vyhovel žalobe v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s vecným odôvodnením. Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, ktoré sú uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Nárok na províziu v časti 2.620,- EUR žalovanému vznikol na základe sprostredkovania podnájmu do bytov č. 65-A a č. 44-A nachádzajúcich sa v komplexe Amfiteáter. V čase dohodnutia si podmienok podnájomného vzťahu žalovaným na podnájom uvedeného bytu bola vlastníkom bytu ešte spoločnosť EURO HOME STAR, a.s., so sídlom Bratislava (ďalej EURO HOME STAR), pre ktorú vykonávala sprostredkovateľskú činnosť spoločnosť Sothebysrealty, s.r.o., so sídlom Hurbanovo a na základe ústnej dohody potvrdzovanej obchodnou praxou aj práve žalovaný ako fyzická osoba podnikateľ, ktorý podnikal pod obchodným menom Richard Zavadil, s miestom podnikania A. Bernoláka 2200/36, Žilina, IČO: 35 410 434. Pretože bezprostredne po sprostredkovaní podnájmu žalovaným došlo dňa 4.3.2014 (byt č. 65-A) a dňa 27.3.2014 (byt č. 44-A) ku zmene vlastníka bytu č. 65-A z EURO HOME STAR na žalobcu, došlo medzi zainteresovanými subjektmi ku dohode, že províziu žalovanému za sprostredkovanie uvedeného podnájomného vzťahu nevyplatí pôvodný vlastník, teda EURO HOME STAR, ale nový vlastník, ktorým sa na základe Kúpnych zmlúv zo dňa 4.3.2014, resp. 27.3.2014 stal žalobca. Túto ústnu dohodu o tom, že sprostredkovateľskú províziu vyplatí žalovanému žalobca a nie EURO HOME STAR, potvrdzuje aj elektronická komunikácia medzi žalobcom a p. Y. G. konajúcou za subjekt EURO HOME STAR zo dňa 8.9.2015, podľa obsahu ktorej konateľka žalobcu p. Andrea Krajčiová

- Boussillonová žiada vrátenie „sprostredkovateľského poplatku“ za sprostredkovanie podnájmu v byte č. 65-A, ktorý poskytla žalovanému na základe dohody s EURO HOME STAR. Rovnako existenciu dohody medzi EURO HOME STAR a žalobcom potvrdzuje aj list žalobcu adresovaný spoločnosti EURO HOME STAR zo dňa 21.8.2015, v ktorom žalobca okrem iného v bode 3 tvrdí, že v období kúpy sa angažoval a garantoval zaplatenie sprostredkovateľského poplatku na základe kúpno-predajnej zmluvy. Nárok na províziu vo výške 2.000,- EUR vznikol žalovanému z titulu sprostredkovania predaja predmetných bytov č. 65-A a 44-A žalobcovi. Obdobne ako v prípade sprostredkovania podnájomníkov do týchto bytov, aj v prípade sprostredkovania samotného predaja bytov bola provízia prináležiaca žalovanému vyplatená žalobcom namiesto spoločnosti EURO HOME STAR na základe ich vzájomnej dohody. Samotnú skutočnosť, že predaj bytov 65-A a 44-A sprostredkoval žalovaný, preukazuje e- mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným z januára 2014. Vo vzťahu ku vyplácaniu provízie žalovanému priamo žalobcom žalovaný poukázal na to, že o tejto skutočnosti bol žalobca informovaný okrem iného aj v bode 3 cenovej ponuky na kúpu bytov v komplexe Amfiteáter, ktorá bola zaslaná Mgr. B. W. zo spoločnosti Sothebysrealty, s.r.o., ktorá vykonávala sprostredkovanie predaja bytov v komplexe spoločne so žalovaným. Posledná časť istiny, ktorá je žalobcom nárokovaná v tomto konaní vo výške 700,- EUR, bola vyúčtovaná za opravy vykonávané na základe požiadavky žalobcu na opravu vád bytu č. 44-A, ktoré boli riadne odkomunikované a vykonané žalovaným. Tieto a aj iné opravy bytov v komplexe Amfiteáter zabezpečoval žalovaný dlhodobo, a to či už osobne alebo v prípade zložitejších opráv prostredníctvom špecializovaných osôb. O tejto skutočnosti svedčí jednak komunikácia medzi žalobcom a žalovaným ohľadom nedostatkov v byte a tiež vyššie uvedené konštatovanie žalobcu v liste z 21.8.2015, ktoré bolo adresované spoločnosti EURO HOME STAR, v ktorom žalobca konštatuje v jeho bode 3, že v období kúpy sa angažoval a garantoval zaplatenie sprostredkovateľského poplatku na základe kúpno-predajnej zmluvy pod podmienkou, že p. G. J. a p. Zavadil sa postarajú o všetky vzniknuté závady. Ďalej žalovaný reaguje na tvrdenia žalobcu o absencii podnikateľského oprávnenia žalobcu na výkon sprostredkovania predaja alebo prenájmu a tiež absenciu poverenia predávajúceho pre

žalovaného na takúto činnosť. Tieto tvrdenia žalobcu sú podľa názoru žalovaného nepodložené, pretože v rozhodnom čase vykonával žalovaný sprostredkovanie ako podnikateľ fyzická osoba podnikajúca pod menom Richard Zavadil, s miestom podnikania A. Bernoláka 2200/36, Žilina, IČO: 35 410 434, pričom podnikal okrem iného aj v relevantnom predmete činnosti, a to sprostredkovanie obchodu, služieb a výroby. Rovnako mal oprávnenie okrem iného aj na všetky úkony potrebné k realizácii prenájmu bytov a nebytových priestorov, vrátane prenájmu parkovacích miest v bytovom dome EURO HOME STAR v Žiline, zabezpečovanie administratívy spojenej s uzatváraním zmlúv o nájme/podnájme, vydávaním čestných prehlásení klientov, s komunikáciou a jednaním s potenciálnymi partnermi - záujemcami o prenájom alebo podnájom bytov a nebytových priestorov a tiež na ďalšie úkony podľa požiadavky EURO HOME STAR, a.s., ako to vyplýva zo Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 16.9.2013 medzi EURO HOME STAR ako objednávateľom a žalovaným ako poskytovateľom. I napriek tomu ani prípadná opačná situácia vo vzťahu k oprávneniu žalovaného vykonávať sprostredkovateľskú činnosť v predmetnej oblasti by nemala vplyv na platnosť zmluvných dojednaní o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným či už v ústnej alebo v písomnej forme. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným vo veci sprostredkovania prenájmu a neskôr predaja predmetných bytov č. 65-A, 44-A boli založené ústnou zmluvou o sprostredkovaní podľa a nasledujúce . Na tento právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa na základe úpravy použijú výhradne ustanovenia a podľa tých sa za podstatné náležitosti zmluvy o sprostredkovaní považuje určenie faktickej činnosti, ktorú má sprostredkovateľ vykonávať na základe tejto zmluvy, ktorou sa v prejednávanej veci rozumie sprostredkovanie osôb so záujmom o vstup do nájomného alebo podnájomného vzťahu a neskôr osôb so záujmom o samotnú kúpu predmetných bytov 65-A, 44-A. Medzi žalobcom a žalovaným teda došlo k ústnej dohode o podstatných náležitostiach ústnej zmluvy o sprostredkovaní a existencia tejto zmluvy bola potvrdzovaná aj obchodnou praxou medzi žalobcom a žalovaným, o čom svedčí bohatá elektronická komunikácia, ktorú žalovaný pripojil ako prílohu podania odporu. Činnosť v oblasti riešenia vád bytov a iných reklamácií vykonával žalovaný najmä, avšak nie výlučne, na základe Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej zo dňa 16.9.2013 medzi objednávateľom EURO HOME STAR a poskytovateľom - žalovaným. Je teda irelevantné tvrdenie žalobcu o neoprávnenosti prijatia sumy 700,- EUR za opravy vykonané v byte 44-A. Žalobca predmetné faktúry zaplatil a tým potvrdil v čase ich platby skutočnosť, že mu bola zrejmá ich opodstatnenosť tak čo do predmetu, vzniku, výšky, aj dodanej služby. To, že so značným časovým odstupom, teda takmer po troch rokoch od vystavenia faktúr, začal žalobca namietať vzniknuté neoprávnené obohatenie v dôsledku realizácie platby faktúr, je premietnutím osobného konfliktu medzi žalobcom a žalovaným, konkrétne medzi konateľkou žalobcu a žalovaným, ktorého dôvody žalovanému nie sú jasné.

3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca svojimi skutkovými tvrdeniami vymedzoval podstatné skutkové okolnosti, z ktorých jeho žaloba vychádzala, s vyústením do záveru, že žalovaná pohľadávka predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré vzniklo na úkor žalobcu realizáciou platieb v prospech žalovaného v rozsahu súm vyúčtovaných faktúrami žalovaného. Žalobca mal podľa svojich tvrdení tieto faktúry uhradiť v omyle, do ktorého bol žalovaným uvedený, a žalovaný nemal na zaplatenie žiadnej z týchto súm právo, žalovanému voči žalobcovi nesvedčilo právo na zaplatenie fakturovanej provízie za sprostredkovanie predaja bytov A-65 a A-44, ani za sprostredkovanie prenájmu týchto bytov a ani za vykonané opravy bytu A-44. Okresný súd zdôraznil, že v sporovom konaní hodnotí pri právnom posúdení uplatnené právo žalobou vychádzajúc z vymedzenia tohto práva, tak ako je učinené žalobcom na základe ním uvedených skutkových tvrdení. V prejednávanej veci žalobca uplatnené právo skutkovými tvrdeniami vymedzil ako bezdôvodné obohatenie a pri takomto vymedzení ťažilo žalobcu, pri nespornosti skutočnosti samotnej realizácie platieb, dôkazné bremeno preukázať, že platby zrealizoval žalobca v omyle, ktorý bol právne relevantný a v dôsledku ktorého by na strane žalovaného vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie. Predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia v konaní preukazuje ten, kto sa domáha jeho vydania.

4. Okresný súd tak primárne hodnotil, či žalobca preukázal existenciu právne významného omylu pri realizácii týchto platieb, čo bolo relevantné aj vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke premlčania práva žalobcu dovolávať sa relatívnej neplatnosti žalovaným tvrdenej zmluvy o sprostredkovaní, resp. zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého mal žalobca podľa tvrdení žalovaného predmetné platby realizovať. Tento záver o postupe vyhodnocovania jednotlivých otázok je daný skutočnosťou, že k premlčaniu akéhokoľvek práva môže dôjsť, len ak takéto právo vzniklo, čo v pomeroch prejednávanej veci znamená, že posudzovanie námietky premlčania by nastúpilo až po

preukázaní, že žalobca skutočne konal pri realizácii platieb žalovanému v právne relevantnom omyle. K ďalšej námietke vznesenej žalovaným ohľadom premlčania žalobcom uplatneného práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá bola vznesená až v záverečnej reči právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 15.10.2019, okresný súd uviedol, že na túto námietku neprihliadal aplikujúc ust. za zohľadnenia časového momentu vznesenia tejto námietky žalovaným až po nastúpení účinkov sudcovskej koncentrácie konania.

5. Okresný súd sa ďalej zaoberal tvrdeniami žalobcu o jeho omyle pri realizácii platieb žalovanému. K inštitútu omylu okresný súd všeobecne uviedol, že ide o nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník zamýšľal vyvolať na jednej strane, a následkami, ktoré skutočne vyvolal. Podľa skutkových okolností prejednávanej veci sa mal omyl žalobcu týkať dvojstranného právneho úkonu žalobcu a žalovaného a žalovaný mal tento omyl žalobcu vyvolať. Právne relevantným je pritom omyl, ktorý je podstatný, teda taký, ktorý bol pre samotnú realizáciu právneho úkonu rozhodujúci, a skrytý, teda taký, že o ňom konajúca osoba v momente vykonania právneho úkonu nevedela. Osoba, ktorá mala konať v omyle, sa môže dovolávať podstatného omylu, len ak ide o omyl ospravedlniteľný, teda taký, ku ktorému došlo, aj keď konajúca mýliaca sa osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti a vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú je možné so zreteľom na okolnosti veci požadovať na to, aby sa omylu vyhla. V tejto časti poukázal okresný súd na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 17.6.2015, podľa ktorého: Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť si zodpovedajúce objektívne informácie potrebné pre posúdenie predpokladov, ktoré sú z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné resp. rozhodné, je preto spôsobilé spochybniť možnosť účinne sa v zmysle dovolať týmto konaním ovplyvneného omylu. O ospravedlniteľný omyl vo všeobecnosti nemôže ísť v prípade, ak sa jedná o omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. O ospravedlniteľnom omyle tak nie je možné hovoriť vtedy, ak konajúca osoba (neskôr sa dovolávajúca omylu) mala možnosť sa takému omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodujúcimi pre uskutočnenie právneho úkonu. Nie je možné dovolávať sa neplatnosti pre omyl, ak dovolávajúca sa osoba nevyužila objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o skutočnom stave veci a nechala sa prípadne mylne ovplyvniť inými úvahami o predmete zamýšľaného právneho úkonu. O ospravedlniteľný omyl tak môže ísť výlučne v prípade, ak mýliaca sa konajúca osoba nemohla rozpoznať skutočný stav veci, teda zistiť existenciu omylu ani po tom, čo vyvinula obvyklú mieru starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať. O ospravedlniteľný omyl sa nebude jednať ani vtedy, ak osoba dovolávajúca sa omylu mala možnosť vyhnúť sa omylu vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rovnako v tejto časti poukazuje súd na záver podľa rozsudku NS ČR sp. zn. , podľa ktorého: O ospravedlniteľný omyl nejde, ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, teda mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť. Pokiaľ by omyl jedného účastníka bol vyvolaný druhým účastníkom úmyselne, teda ľsťou spočívajúcou v predstieraní niečoho, čo neexistuje, alebo v zastieraní niečoho, čo existuje, podmienka relevantnosti omylu spočívajúca v tom, že ide o myl podstatný, odpadá.

6. Okresný súd pri vyhodnocovaní existencie omylu zohľadnil postavenie žalobcu a žalovaného ako podnikateľov a zdôraznil, že každý podnikateľ nesie pri podnikaní tzv. podnikateľské riziko, ktoré zahŕňa aj jeho zodpovednosť za prípadný neúspech v podnikaní, podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť vtedy, keď za jeho podnikanie nezodpovedá nikto iný. Konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto musí niesť aj zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré na seba prevzal. Pri podnikateľskej činnosti je potrebné, aby podnikatelia zachovávali obvyklú mieru náležitej opatrnosti a starostlivosti, čo je v súlade aj s požiadavkou vyplývajúcou z úpravy , podľa ktorej sú účastníci povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Ak žalobca tvrdil, že v dôsledku omylu zaplatil žalovanému faktúry, hoci žalovaný nebol oprávnený v zmysle registrovaného predmetu svojej podnikateľskej činnosti realizovať sprostredkovanie prenájmu a predaja nehnuteľností a takéto činnosti pre žalobcu ani reálne neuskutočnil, je podľa okresného súdu nevyhnutné v prvom rade poukázať na možnosť žalobcu nadobudnúť vedomosť o rozsahu registrovaného predmetu podnikania žalovaného z verejne dostupného živnostenského registra. Absencia realizácie predmetu podnikateľskej činnosti žalovaného v tomto rozsahu vyplýva zo záverov Okresného úradu Žilina, odboru živnostenského podnikania zo dňa 19.6.2017 a z odôvodnenia uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiline, ČVS: ORP-1616/ZV-za-2017 zo dňa 6.11.2017, a to pri súčasne platnom živnostenskom oprávnení

žalovaného v relevantnej dobe, ktoré zahŕňalo predmet činnosti - sprostredkovanie obchodu, služieb a výroby. Uvedené podľa okresného súdu vylučuje záver o existencii skrytého omylu žalobcu pri realizácii platieb v prospech žalovaného z dôvodu absencie podnikateľského oprávnenia žalovaného v predmete činnosti sprostredkovanie prenájmu a predaja nehnuteľností. Faktická realizácia úkonov žalovaného mimo registrovaného predmetu jeho podnikateľskej činnosti zakladá priestor pre zodpovednostné nároky vyplývajúce z úpravy (ďalej aj len „OBZ“), ktoré nároky však vzhľadom na obsah skutkových tvrdení žalobcu neboli predmetom konania. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný zodpovedá za všetky spôsobené škody celým svojím majetkom, bol hmotno-právny inštitút škody uvádzaný žalobcom len vo vzťahu k rozsahu zodpovednosti žalovaného, bez uvedenia konkrétnych tvrdení vymedzujúcich uplatnené právo ako právo na náhradu škody presnou identifikáciou jednotlivých zložiek tohto práva (najmä identifikovaním porušenej zmluvnej povinnosti alebo povinnosti vyplývajúcej z alebo inej právnej povinnosti, tvrdením vzniku škody a tvrdením príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody). Okresný súd tiež podotkol, že uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pri ktorom žalovaný konal mimo registrovaného predmetu činnosti, neodôvodňuje vyhodnocovanie tohto vzťahu ako občiansko-právneho záväzkového vzťahu a nevyníma tento záväzkový vzťah z úpravy . Konštatované porušenie zákona podľa záverov Okresného úradu Žilina zo dňa 19.6.2017 a konštatované porušenie Živnostenského zákona podľa odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, nadväzuje na úpravu podľa a v pomeroch prejednávanej veci nemá pri rešpektovaní vymedzenia základných skutkových východísk žaloby podľa tvrdení žalobcu právnu relevanciu.

7. Okresný súd v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania, a to emailovú komunikáciu podľa č.l. 58-61, 69-71 medzi žalobcom a žalovaným a medzi žalobcom a svedkyňou Y. G., list žalobcu adresovaný subjektu EURO HOME STAR, cenovú ponuku podľa č.l. 72 v spojení so svedeckou výpoveďou svedka B. W., ktorý popísal systém zapájania tretích subjektov akým bol i žalovaný do procesu sprostredkovania bytov, a výpoveďou svedkyne G. v časti, kde opísala zapájanie konkrétne žalovaného do procesu sprostredkovania bytov, po vyhodnotení týchto dôkazov a pri ťažiskovom zohľadnení nespornej skutočnosti realizácie samotnej úhrady faktúr žalobcom žalovanému, konštatoval záver, podľa ktorého je vylúčená existencia omylu tvrdeného žalobcom, ktorý by mal kvalitu podstatného, skrytého a ospravedlniteľného omylu, a teda by bol právne relevantný. Úmysel žalovaného uviesť žalobcu do omylu žalobca nepreukázal. Uvedené dôkazy svedčia o komunikácii medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľskými subjektmi, ktorá vyústila do fakturácie žalovaného a do úhrady týchto faktúr žalobcom. Žalobca v konaní účinne v súlade s ust. nepoprel tvrdenie žalovaného, že žalobca za plnenie spočívajúce v sprostredkovaní prenájmu a v realizácii úkonov pri sprostredkovaní kúpy predmetných bytov a opravy bytu platil výlučne žalovanému a nie inému tretiemu subjektu. Výpovede svedkov p. W. a p. G. hodnotil okresný súd ako vierohodné, avšak nepreukazujúce tvrdenia žalobcu a zároveň jednoznačne nevyvracajúce okresným súdom skonštatovaný záver o preukázaní existencie práva žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie žalovanej pohľadávky, založeného dokazovaním preukázaným záväzkovým právnym vzťahom medzi žalobcom a žalovaným ako medzi dvomi samostatnými podnikateľskými subjektmi. Títo svedkovia zhodne potvrdili vedomosť o aktivitách žalovaného pre žalobcu, avšak bez ich bližšej a podrobnejšej vedomosti o obsahu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Práve vo svetle absencie znalosti obsahu týchto dojednaní medzi žalobcom a žalovaným na strane svedka W., okresný súd hodnotil vyjadrenie tohto svedka o tom, že za sprostredkovanie predaja predmetných bytov nevznikol žalovanému nárok na províziu, pretože žalobca sa o kúpu týchto bytov zaujímal na základe kampane. V tejto časti vyjadril svedok len svoj subjektívny názor bez vedomosti o obsahu dojednaní medzi žalobcom a žalovaným, pričom okresný súd pri hodnotení tejto časti vyjadrenia svedka vzal do úvahy skutočnosť úhrady vyúčtovaných sprostredkovateľských provízií na základe faktúr vytavených žalovaným a tiež skutočnosť komunikácie aj o kúpno-predajnej a nájomnej zmluve podľa obsahu elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným (mail zo dňa 19.1.2014 na č.l. 59).

8. Záver okresného súdu o nepreukázaní právne relevantného omylu nevylučuje ani výpoveď svedka W., že nárok na províziu za predaj bytov žalovanému nevznikol, pretože žalobca reagoval na kampaň. Táto časť svedeckej výpovede naviac nekorešponduje listinnému dôkazu - cenovej ponuke podľa č.l. 72, kde z bodu 3 vyplýva vyjadrenie svedka potvrdzujúce existenciu priestoru pre komunikáciu o prípadnej provízii žalovaného. Okresný súd túto skutočnosť vnímal ako skutočnosť znižujúcu hodnovernosť výpovede uvedeného svedka. Súhrnne k svedeckým výpovediam svedkov p. W. a p. G. okresný súd uviedol, že obsah týchto výpovedí nevylučuje existenciu samostatného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a

žalovaným, v rámci ktorého realizoval žalovaný pre žalobcu úkony pri sprostredkovaní kúpy a predaja, prenájmu bytov a realizácii opráv bytov, keď zároveň vyššie uvedené dôkazy svedčia o faktickej realizácii predmetného plnenia žalovaného pre žalobcu. Okresný súd v tejto súvislosti zdôraznil úpravu , teda úpravu atypickej obchodnej zmluvy, pre vznik ktorej postačuje dostatočne určitá dohoda o predmete zmluvných záväzkov, a úpravu , , teda úpravu zmluvy o sprostredkovaní, pri vymedzení minimálneho rozsahu záväzku sprostredkovateľa spočívajúceho v jeho záväzku len obstarať samotnú príležitosť pre záujemcu uzavrieť zmluvu s treťou osobou, kedy nárok na províziu vzniká už sprostredkovaním tejto samotnej príležitosti. Osobitne k prenájmu bytov okresný súd uviedol, že existencia nájomných vzťahov v predmetných bytoch nevylučuje realizáciu sprostredkovateľských aktivít žalovaného pre žalobcu v relevantnej dobe v nadväznosti práve na zmenu vlastníka predmetných bytov. K provízii za predaj bytov zdôraznil okresný súd obsah listinného dôkazu - cenovej ponuky podľa č.l. 72, a to podľa jej bodu 3, z ktorého v spojení s obsahom svedeckej výpovede svedka W. vyplýva, že žalovaný pre žalobcu vyvíjal aktivitu v smere sprostredkovania uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy. Vyjadrenie svedka W., že žalovanému nárok na províziu za sprostredkovanie predaja bytov nesvedčí, hodnotil okresný súd v kontexte zohľadnenia celého obsahu jeho svedeckej výpovede, kde svedok zároveň uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným existoval istý vzťah, obsah ktorého však svedok nepoznal, pričom zároveň vo svojej výpovedi uviedol svoj subjektívny názor o tom, že žalovanému nevzniklo právo na províziu, pretože žalobca sa o byty zaujímal na základe kampane. Vo vzťahu k úhrade opráv bytu č. A-44 zdôraznil okresný súd obsah emailovej komunikácie podľa č.l. 71 rub a list žalobcu zo dňa 21.8.2015 (č.l. 67) adresovaný subjektu EURO HOME STAR a.s., ktorý listinný dôkaz preukazuje samotný základ, a teda právny dôvod platby žalobcu podľa faktúry č. 23/2014 v sume 700,-Eur. Okresný súd súhrnne vo vzťahu ku všetkým trom častiam žalovanej pohľadávky opätovne zdôraznil samotnú nespornú skutočnosť realizovanej úhrady vyúčtovaných súm. Tieto závery nevylučujú ani listinné dôkazy - vyjadrenia subjektov EURO HOME STAR a.s., FLAT GROUP, s.r.o. a EURO HOME RENT a.s. a ani obsah preberacích protokolov podľa č.l. 243, 244. Pokiaľ sa označené dožiadané subjekty vyjadrovali k otázke, koho považovali za sprostredkovateľa predaja predmetných bytov tak, že ním bol subjekt CORPIA PROPERTIES a.s. a tomuto bola vyplatená aj provízia, nevyvracajú tieto vyjadrenia vyššie konštatované závery okresného súdu o preukázaní existencie samostatných zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktoré vzťahy odôvodňovali realizáciu platieb. Rovnaký záver konštatoval okresný súd aj k vyjadreniam týchto dožiadaných subjektov ohľadom subjektov, ktoré mali vykonávať opravy predmetných bytov. Pri zohľadnení realizácie samotnej úhrady faktúr nevylučujú uvedené vyjadrenia závery o existencii samostatného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na sprostredkovanie kúpno-predajných zmlúv, prenájmu predmetných bytov a na realizáciu opráv bytu č. A-44. Tento záver nevylučuje ani existencia zmluvného vzťahu medzi žalovaným a subjektom EURO HOME STAR a.s. o poskytovaní služieb zo dňa 16.9.2013, ani listinný dôkaz - pracovná náplň a ani skutočnosť identifikácie žalovaného v rámci elektronickej komunikácie.

9. Okresný súd tak pri konštatovanom závere o nepreukázaní právne relevantného omylu žalobcu pri realizácii platieb žalovanému uviedol, že nie je možné skonštatovať neplatnosť Zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a ani akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu medzi nimi ako samostatnými podnikateľskými subjektmi, na základe ktorého zrealizoval žalovaný pre žalobcu plnenia, za ktoré žalobca následne dôvodne zaplatil. V dôsledku týchto platieb potom nemohlo vzniknúť na strane žalovaného na úkor žalobcu tvrdené a v konaní uplatnené bezdôvodné obohatenie, a to ani v podobe plnenia z neplatného právneho úkonu ani v podobe plnenia bez právneho dôvodu. Pri závere o nepreukázaní právne relevantného omylu žalobcu okresný súd nevzhliadol dôvod na vyhodnocovanie žalovaným vznesenej námietky premlčania práva na uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu zmluvy o sprostredkovaní. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v zmysle úpravy , , a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca k záveru okresného súdu, že omyl nemohol byť považovaný za ospravedlniteľný, uviedol, že vyvinul a preukázal dostatočnú vlastnú starostlivosť pri oboznámení sa s rozhodujúcimi skutočnosťami, a to konzultáciou živnostenského registra, kde žalovaný v rozhodnom čase vykonával sprostredkovanie ako podnikateľ v predmete činnosti sprostredkovanie obchodu, služieb a výroby. Predmetom ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným bola tomu zodpovedajúca faktická činnosť, ktorá pozostávala z výkonu činností, ktoré mali viesť k uzatvoreniu kúpno-predajných zmlúv, k realizácii

prenájmu bytov, kde nájomníci ešte neexistovali, a k zabezpečovaniu odstraňovania reklamovaných vád. Tieto činnosti nevykazovali znaky vykonávania realitnej činnosti. Žalobca tak nemohol dospieť k záveru, že žalovaný neoprávnene vykonáva sprostredkovanie predaja a prenájmu nehnuteľností. Až na základe ďalších informácií, ktoré v rozhodujúcom období rokov 2014-2016 neboli žalobcovi známe a s ktorými bol oboznámený až pri realizácii ďalších akvizícií v objekte EURO HOME, vzniklo podozrenie a bola podaná žiadosť na prešetrenie na Okresný úrad Žilina, pričom kontrolou bolo zistené, že žalovaný neoprávnene podnikal v predmete podnikania realitná činnosť. Žalobca v rozhodnom čase nemal prístup k ďalším podstatným informáciám, a preto nemohol mať vedomosť, že žalovaný zamlčal existenciu zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 16.9.2013 uzatvorenej medzi žalovaným a developerom, ktorej predmetom bola povinnosť žalovaného vykonávať úkony potrebné k realizácii prenájmu bytov a nebytových priestorov vrátane komunikácie a jednania s potencionálnymi klientami - záujemcami. Žalovaný rovnako zamlčal existenciu reálnej koordinácie aktivít medzi subjektom CORPIA PROPERTIES a.s., ktorý nastavoval analýzy, stratégie predaja a iné komplexné činnosti, ako aj reklamnú kampaň. Táto spoločnosť prostredníctvom pána W. uviedla, že nárok žalovaného nebol opodstatnený a že k sprostredkovaniu predaja bytov by bez súčinnosti tejto spoločnosti nikdy nedošlo. Zo strany žalovaného ani nebola vyvinutá aktivita, ktorá by viedla žalobcu k uzavretiu kúpno-predajných zmlúv. Svedok sa vyjadril aj k okamihu vzniku nároku na zaplatenie provízie za sprostredkovanie predaja bytu s tým, že tento nevzniká len na základe toho, že sprostredkovateľ informuje investora o záujemcovi, ale musí zabezpečiť konkrétny subjekt, ktorý už bude konkrétne komunikovaný s investorom. Žalobca postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú bolo možné so zreteľom na okolnosti od neho požadovať na to, aby sa vyhol omylu. Žalobca sa správne dovolával podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený, z dôvodu, že išlo o omyl ospravedlniteľný. Žalovaný mal informácie o zmluve o spolupráci a vedel o fungovaní mechanizmu tretieho subjektu odmeňovaného developerom a mal tieto informácie korektne komunikovať so žalobcom a dohodnúť sa na výkone takých činností, ktoré neboli predmetom hore uvedených obchodných vzťahov tak, aby neuviedol žalobcu do omylu a aby sa zároveň nedostal do stavu objektívnej nemožnosti vykonať činnosti, ku ktorým sa žalobcovi zaviazal, prípadne aby sa výkonom týchto činností nedostal do rozporu so zákonom. Plnenia realizované žalovaným boli výkonom činnosti na základe zmluvy o spolupráci uzavretej s developerom a žalovaný nemohol vykonávať tie isté činnosti pre dva rôzne subjekty a mať dvakrát nárok na odmenu. Došlo tak k plneniu nielen z neplatného právneho úkonu, ale aj k plneniu bez právneho dôvodu, pretože sprostredkovanie predaja bolo realizované od začiatku spoločnosťou CORPIA PROPERTIES a.s. Sprostredkovanie prenájmu nebolo v danom období aktuálne, pretože v obidvoch bytoch existovali nájomníci a odstránenie vád v bytoch na základe reklamácií zabezpečovali externé spoločnosti a ich práca bola hradená developerom, pričom podporné aktivity vykonávané žalovaným v tejto oblasti mu vyplývali zo zmluvy o poskytovaní služieb spojených s odstraňovaním vád. Ak sa chcel žalovaný zaviazať na výkon nejakých iných sprostredkovateľských činností, tak to mali byť činnosti, ktoré nie sú činnosťami vykonávanými v rámci zmluvy uzavretej s developerom, pretože inak by sa jeho plnenie pre žalobcu stalo nemožným.

11. Žalobca videl nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom v tom, že okresný súd síce na zistený stav aplikoval ustanovenie, ktoré vymedzil žalobca, ale keďže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žaloby, mal zo správnych skutkových záverov vyvodiť aj iný právny záver. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia a účastníci konania tak nie sú povinní uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré súdu umožnia, aby uplatnený nárok právne kvalifikoval. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatnený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (rozhodnutie NS SR sp.zn. ). Okresný súd sa držal faktu, že žalobca vymedzil podstatné skutkové okolnosti tak, že žalovaná pohľadávka predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného na úkor žalobcu. So zreteľom na uvedené však bolo povinnosťou okresného súdu posúdiť, či žalobcom tvrdené skutočnosti nemožno podriadiť pod hypotézu inej právnej normy, a to podľa ust. , ohľadom zodpovednosti osoby, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva činnosť, za škodu, ktorú tým spôsobí. Ust. je koncipované ako objektívna zodpovednosť a s prihliadnutím na ust. vzniká všeobecná obchodno-právna zodpovednosť za škodu, ak sú splnené zákonom stanovené predpoklady, a to vznik škody, protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. V danom prípade mal okresný súd z vykonaných dôkazov dospieť k záveru, že žalobcovi vznikla škoda z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným, a

to nielen tým, že bolo skonštatované neoprávnené podnikanie žalovaného, ale aj tým, že žalovaný sa zaviazal ako podnikateľ vykonať činnosti, ktoré reálne vykonávali iné osoby a ktoré on podporne vykonával na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej s tretím subjektom. Okresný súd tak mal dospieť k záveru, že došlo k porušeniu povinnosti z obchodného záväzku, čím vznikla žalobcovi škoda a medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom existuje príčinná súvislosť. Uvedené zakladá priestor pre uplatnenie zodpovednostných nárokov vyplývajúcich z úpravy a bolo povinnosťou okresného súdu posúdiť, či žalobcom tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu inej právnej normy. Žalobca tak žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

12. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu cestou právneho zástupcu uviedol, že sa s rozsudkom okresného súdu a jeho odôvodnením stotožňuje. Okresný súd žalobu zamietol najmä z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu právne relevantného omylu. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie v tom, že okresný súd nezhodnotil, či možno žalobcom tvrdené skutočnosti podradiť pod hypotézu inej právnej normy. Podľa žalovaného sa okresný súd správne vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a pokiaľ žalobca oprel svoj nárok o existenciu právne relevantného omylu, tak správne vyhodnocoval najmä právnu kvalifikáciu omylu a naplnenie právnych náležitostí omylu v kontexte skutkového stavu zisteného v konaní. Keďže žalobcovi sa existenciu akéhokoľvek nároku spojeného s uvedením žalobcu do omylu žalovaným nepodarilo preukázať, vyhodnotil okresný súd správne, že žalobca ako podnikateľský subjekt vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným pri dostatočnej vedomosti o právnom či faktickom postavení žalovaného, v dôsledku čoho zaplatil fakturované sumy v dojednanej výške a ich zaplatením sa tak nemohol dostať do omylu. Vo vzťahu k námietkam ohľadom skutkového stavu zisteného okresným súdom žalovaný uviedol, že skutkový stav, tak ako ho prezentuje žalobca v odvolaní, je z veľkej miery nepodložený a na základe v konaní vykonaných dôkazov k nemu okresný súd ani nemohol dospieť. Žalovaný tak žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

13. Žalobca v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že v podanom odvolaní podrobne argumentoval, na dôvodoch odvolania trvá a svoje vyjadrenia nebude ďalej opakovať.

14. Na doručené vyjadrenie žalobcu žalovaný písomne nereagoval.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -524 zo dňa 21.10.2020 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

17. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

19. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. , v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa ktorého ...“odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“

22. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu, ktorý okrem iného namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

23. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že okresnému súdu preukázal dostatočnú vlastnú starostlivosť pri oboznámení sa s rozhodujúcimi skutočnosťami, a preto sa správne dovolával podstatného omylu vyvolaného žalovaným. Žalobca pritom argumentoval, že v rozhodujúcom období mal žalovaný zapísaný okrem iného predmet činnosti v podobe sprostredkovania obchodu, služieb a výroby, pričom predmetom ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným bola tomu zodpovedajúca faktická činnosť, ktorá mala viesť k uzavretiu kúpno-predajných zmlúv k bytom, k realizácii prenájmu a k zabezpečovaniu odstraňovania reklamovaných vád v bytoch. Žalobca ďalej argumentoval tým, že tieto činnosti nevykazovali znaky vykonávania realitnej činnosti. Uvedená argumentácia žalobcu však podľa názoru odvolacieho súdu nemôže obstáť. V zhode so súdom prvej inštancie zvýrazňuje krajský súd, že v relevantnom období žalovaný nebol oprávnený v zmysle registrovaného predmetu svojej podnikateľskej činnosti vykonávať činnosti týkajúce sa sprostredkovania prenájmu a predaja nehnuteľností. Je pritom nepochybné, ako uvádza aj samotný žalobca v podanom odvolaní, že predmetom ústnej dohody medzi ním a žalovaným bola práve činnosť, ktorá sa týkala uzavretia kúpno-predajných zmlúv a realizácie prenájmu vo vzťahu k bytom, teda činnosť, ktorá mala viesť k predaju a prenájmu nehnuteľností. Nemôže preto obstáť argumentácia, že tieto činnosti žalovaného nevykazovali znaky realitnej činnosti. Skutočnosť, či žalovaný disponoval alebo nedisponoval vlastnou webovou stránkou, kde by propagoval predaj alebo prenájom, je v tomto kontexte bez právneho významu. Ak žalovaný v predmete svojej činnosti, tak ako bol tento zachytený vo verejne prístupnom živnostenskom registri, nemal zapísané činnosti týkajúce sa sprostredkovania predaja a prenájmu nehnuteľností, tak bezpochyby bolo v možnostiach žalobcu zistiť, že žalovaný sprostredkovanie predaja a prenájmu nehnuteľností vykonávať nemôže. V tomto smere nemôže obstáť ani argumentácia žalobcu, že rozhodujúce informácie zistil až následne pri realizácii ďalších akvizícií v predmetnom objekte. Nie je zrejmé, prečo sa žalobca mal o týchto skutočnostiach dozvedieť až následne, ak tieto skutočnosti boli zrejmé priamo z verejne dostupného živnostenského registra žalovaného.

24. V zhode so záverom súdu prvej inštancie potom krajský súd konštatuje, že v prípade žalobcom namietaného omylu sa o ospravedlniteľný omyl nejedná. Odvolací súd má za to, že ust. nie je možné vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti podľa okolností konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť zodpovedajúcu mieru objektívnych informácií o okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré má za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. V prejednávanom prípade sa to týka predovšetkým zabezpečenia si zodpovedajúcej miery objektívnych informácií o predmete činnosti žalovaného, keďže žalobca odôvodňuje svoj omyl práve absenciou podnikateľského oprávnenia žalovaného týkajúceho sa sprostredkovania predaja a prenájmu nehnuteľností. Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť si zodpovedajúce objektívne informácie potrebné pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre ňu z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné, resp. rozhodné, je preto spôsobilé spochybniť možnosť účinne sa v zmysle dovolať týmto konaním ovplyvneného omylu. O ospravedlniteľný omyl vo všeobecnosti nemôže ísť v prípade, ak sa jedná o omyl konajúcej osoby, týkajúci sa skutkových okolností, ak bol tento omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. O ospravedlniteľnom omyle tak nie je možné hovoriť vtedy, ak konajúca osoba (neskôr sa dovolávajúca omylu) mala možnosť sa takému omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodujúcimi pre uskutočnenie právneho úkonu. Nie je možné dovolávať sa neplatnosti pre omyl, ak dovolávajúca sa osoba nevyužila objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o skutočnom stave veci a nechala sa prípadne mylne ovplyvniť inými úvahami o predmete zamýšľaného právneho úkonu. O ospravedlniteľný omyl môže ísť výlučne v prípade, ak mýliaca sa konajúca osoba nemohla rozpoznať skutočný stav veci, teda zistiť existenciu omylu ani po tom, čo by vyvinula obvyklú mieru starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať. Ustanovenie nie je možné vykladať tak, že na základe neho je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti zabezpečiť si primeraný rozsah objektívnych informácií o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce, a to aj v prípadoch, ak ide o skutočnosti odborného charakteru, ohľadom ktorých konajúca osoba nemá potrebné odborné znalosti. Krajský súd sa v tomto smere stotožňuje s rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , na ktorý poukázal aj okresný súd a v zmysle ktorého o ospravedlniteľný omyl ...„nepochybne nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. O ospravedlniteľný omyl nejde, ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, teda

ak mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť“. O ospravedlniteľný omyl sa nebude jednať ani vtedy, ak osoba dovolávajúca sa omylu mala možnosť vyhnúť sa omylu vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Žalobca netvrdil a nepreukázal, že postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné v takomto prípade požadovať, aby sa žalobca omylu vyhol. Krajský súd tak v zhode so súdom prvej inštancie, na ktorého zhodnotenia v podrobnostiach krajský súd odkazuje, dospel k záveru, že v danom prípade žalobca právne relevantný omyl na svojej strane nepreukázal.

25. S prihliadnutím na vecne správne závery súdu prvej inštancie nepovažuje krajský súd za relevantnú ani odvolaciu námietku žalobcu, že žalovaný zamlčal existenciu zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 16.9.2013, ktorú mal uzatvorenú s developerom. V zhode so súdom prvej inštancie možno konštatovať, že existencia tejto zmluvy a ani skutočnosti vyplývajúce zo svedeckých výpovedí svedka B. W. a svedkyne Y. G. nevylučujú existenciu samostatného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, v rámci ktorého žalovaný pre žalobcu realizoval úkony pri sprostredkovaní kúpy bytov, prenájmu bytov a realizácii opráv bytov. Z výpovede svedka B. W. je pritom zrejmé, že do procesu sprostredkovania predaja bytov boli zapojené aj tretie subjekty. Zároveň je namieste zvýrazniť záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého podľa ust. vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už len samotným zaobstaraním príležitosti pre záujemcu uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom. Krajský súd v tomto smere považuje za potrebné poukázať na vyjadrenie samotného žalobcu v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, kde žalobca výslovne potvrdil existenciu ústnej dohody medzi ním a žalovaným, vo vzťahu ku ktorej uviedol: „predmetom ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným bola tomu zodpovedajúca faktická činnosť, ktorá pozostávala z výkonu takých činností, ktoré mali viesť k uzavretiu kúpno-predajných zmlúv k bytom A-65 a A-44, z úkonov potrebných k realizácii prenájmu bytov v jednotkách, kde nájomníci ešte neexistovali, zabezpečovania odstraňovania reklamovaných vád v bytoch“. Ďalej žalobca uviedol: „žalovaný sa zaviazal tieto služby pre žalobcu vykonať (pre predmetné byty)“. Z vyjadrení žalobcu tak plynie, že medzi žalobcom a žalovaným existovala zmluva, na základe ktorej mal žalovaný pre žalobcu vykonať vyššie uvedené činnosti, pričom žalobca faktúry, vystavené žalovaným za túto činnosť, žalovanému uhradil. Ak žalobca v podanom odvolaní ďalej namietal, že plnenie žalovaného v zmysle tejto zmluvy nebolo možné, nakoľko žalovaný mal rovnaké činnosti vykonávať pre tretí subjekt, s ktorým mal na to uzatvorenú osobitnú zmluvu, tak je namieste zvýrazniť obsah svedeckej výpovede pána B. W., podľa ktorej sa do sprostredkovania predaja bytov v predmetnom bytovom dome zapájali aj tretie subjekty, a zároveň poukázať na cenovú ponuku založenú na č.l. 72 spisu, podľa ktorej existoval priestor pre komunikáciu o prípadnej provízii žalovaného práve vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Uvedené skutočnosti okresný súd vecne správne zvýraznil aj pri hodnotení hodnovernosti výpovedí svedka p. W. a svedkyne p. G., na ktoré závery v podrobnostiach krajský súd odkazuje. Je namieste tiež zvýrazniť vo vzťahu k duplicite plnení, ktorú žalobca namietal v kontexte plnenia, ktoré pre neho žalovaný realizoval a ktoré mal podľa žalobcu realizovať aj na základe zmluvy s tretím subjektom, a v kontexte námietok, že takéto plnenie nebolo duplicitne možné, že žalobca v konaní účinne v zmysle úpravy nepoprel tvrdenie žalovaného, že žalobca za plnenia spočívajúce v sprostredkovaní prenájmu a v realizácii úkonov pri sprostredkovaní kúpy predmetných bytov a opravy bytu, zaplatil výlučne žalovanému a nie inému subjektu. Tento záver súdu prvej inštancie nebol odvolaním žalobcu napadnutý, a teda nepodlieha prieskumu krajského súdu, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu. Z výpovedí uvedených svedkov pritom vyplynulo, že mali vedomosť o činnosti vykonávanej žalovaným pre žalobcu, avšak bez toho, aby mali vedomosť o obsahu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. S prihliadnutím na absenciu vedomostí o obsahu práv a povinností žalobcu a žalovaného z ich vzájomného právneho vzťahu preto okresný súd vecne správne vyhodnotil vyjadrenia svedka W. o tom, že žalovanému nevznikol nárok na plnenie od žalobcu, ako výlučne subjektívny názor tohto svedka, ktorý bez znalosti právneho vzťahu, vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného, nemôže byť relevantný. Samotný svedok W. zároveň podľa vyššie uvedenej cenovej ponuky z č.l. 72 počítal s existenciou priestoru pre províziu žalovaného od žalobcu.

26. Žalobca v podanom odvolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, pričom uviedol, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žaloby a okresný súd tak mal dospieť k názoru, že žalobcovi vznikla škoda z dôvodu porušenia povinnosti na strane žalovaného; okresný súd mal uplatnenie zodpovednostných nárokov podľa úpravy posúdiť a podriadiť pod hypotézu inej právnej normy. Krajský súd v tomto smere považuje za potrebné opätovne poukázať na vecne správne závery súdu prvej inštancie, ktorý sa otázkou posúdenia uplatneného nároku žalobcu, tak ako tento nárok žalobca skutkovo vymedzil v podanej žalobe, zaoberal. Okresný súd vecne správne

konštatoval, že skutkové tvrdenia žalobcu vymedzovali uplatnené právo ako bezdôvodné obohatenie a tvrdenia o uplatnení zodpovednostných nárokov na náhradu škody v zmysle úpravy ust. predmetom konania neboli. Žalobca v spore neuviedol skutkové tvrdenia, ktoré by umožňovali okresnému súdu vyhodnotiť uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody, keď zo strany žalobcu absentovalo uvedenie predpokladov takéhoto nároku v podobe tvrdeného porušenia právnej povinnosti, príčinnej súvislosti a uplatnenia nároku ako nároku na náhradu škody, nie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na základe plnenia z relatívne neplatného právneho úkonu, ktorý žalobca podľa svojho tvrdenia uzatvoril v omyle. Zo strany žalobcu úplne absentovali tiež akékoľvek tvrdenia, ktoré by umožňovali posúdiť uplatnený nárok čo do prípadnej výšky škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť činnosťou žalovaného, keď škoda, ktorá v zmysle právnej teórie predstavuje zmenšenie majetku poškodeného vyjadrené v peniazoch, nemôže byť bez ďalšieho stotožňovaná s výškou plnenia poskytnutého žalobcom žalovanému, ktoré plnenie žalobca žiadal vrátiť ako bezdôvodné obohatenie žalovaného. Ak žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. , tak je namieste z tohto rozhodnutia citovať aj ďalšie časti, v zmysle ktorých síce účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, avšak zároveň musia uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Ak žalobca neuviedol rozhodné skutočnosti, ktoré by uplatnený nárok umožnili kvalifikovať ako nárok na náhradu škody, tak okresný súd správne uzavrel, že zodpovednostné nároky vyplývajúce z úpravy ust. predmetom konania neboli.

27. Krajský súd vzhľadom na uvedené poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Obdo V 68/2001 (Zo súdnej praxe č. 1/2003), podľa ktorého rozhodnutia je občianske súdne konanie ovládané dispozičnou zásadou a platí, že súd je viazaný žalobou; nemôže preto žalobcovi priznať viac, než požadoval v žalobnom petite a žalovanému nemôže uložiť inú povinnosť, než žalobcom navrhovanú. Zvýrazňuje krajský súd, že v rámci procesných princípov, na ktorých stojí civilné sporové konanie, je žalobca dominus litis (pán sporu), ktorý v procesnej právnej rovine má zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom na strane žalobcu sa táto zodpovednosť premieta do jeho povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Realizáciou týchto povinností zo strany žalobcu v rovine povinnosti tvrdenia je predovšetkým vyjadrenie žalobného nároku v žalobe, no nielen výlučne petit samotný, teda presné vyčíslenie nároku v peniazoch v ňom, je rozhodujúci pre vymedzenie daného konania. Vymedzujúcimi kritériami sú tiež skutočnosti, ktorými sa definuje skutok, na základe ktorého je nárok uplatňovaný (skutkový dej), pričom jedinou a nevyhnutnou podmienkou je, aby popis skutku bol v žalobe individualizovaný tak, aby bola vylúčená jeho zámena s iným skutkom. Rozhodujúcimi skutočnosťami ( ), ktoré sú spoluurčujúcimi kritériami pre vymedzenie predmetu konania (po skutkovej stránke), sú tiež také údaje, ktoré sú nevyhnutné pre úvahu, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Pre vymedzenie predmetu konania (tzn. pre záver, čoho sa žalobca domáha a na základe akých rozhodujúcich skutočností) je rozhodujúce nielen žiadané peňažné plnenie ako také, ale posúdenie žaloby ako celku. Práve v rovine týchto záverov poukazuje krajský súd opäť na žalobu, z ktorej vyplýva, že žalobca uplatnil nárok na vydanie neoprávneného obohatenia na základe tvrdenia o konaní v omyle vyvolanom žalovanom. Žalobca priamo v žalobe argumentoval neoprávneným obohatením, pričom krajský súd za rozhodujúcu v tomto prípade nebral právnu kvalifikáciu, ale skutkové okolnosti, ktoré žalobca vymedzil v žalobe a v pripojených listinných dôkazoch, vo väzbe na celé jeho správanie v priebehu prvostupňového konania, kedy výslovne argumentoval omylom pri úhrade uvedenej sumy a plnením bez právneho dôvodu, čo zvýraznil v písomnom vyjadrení zo dňa 23.02.2018 (č.l. 118), kde sa domáhal relatívnej neplatnosti právneho úkonu realizovaného v omyle s tým, že preukázal vznik bezdôvodného obohatenia s odkazom na úpravu ust. . I z uvedeného je teda zrejmé zotrvanie na argumentácii omylu žalobcu pri uhradení žalovanej sumy. Krajský súd zdôrazňuje, že v prípade žalovaných nárokov bola relevantne tvrdená v skutkovej rovine existencia bezdôvodného obohatenia, teda absencia zmluvného základu z dôvodu jeho žalobcom tvrdenej relatívnej neplatnosti. Je na mieste zdôrazniť, že v priebehu celého konania nekorešpondovali úkony žalobcu a dôkazy ním produkované odvolaciemu tvrdeniu o možnom posúdení nároku ako nároku na náhradu škody. Je zrejmé, že ak sa tvrdí existencia nároku na náhradu škody, tak uvedené tvrdenie má iný skutkový základ, ako je tomu pri bezdôvodnom obohatení tak, ako bolo uplatnené žalobcom v žalobe, ktorému uplatneniu v konečnom dôsledku korešpondujú predkladané listinné dôkazy žalobcu, jeho výpoveď pred súdom prvého stupňa a následne ním predložené ďalšie listinné dôkazy, pričom teba mať na pamäti, že bezdôvodné obohatenie je plnenie poskytnuté v zásade bez existencie právneho dôvodu, teda či už zmluvného alebo zákonného, čo tvorí kvalitatívne odlišný

skutkový základ nároku, odlišný od tvrdenia o existencii predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Je namieste podľa krajského súdu konštatovať, že žalobou uplatnený nárok žalobcom a ním produkované dôkazy v priebehu prvostupňového konania neindikovali procesný postup, na základe ktorého by žalobca navrhoval zmenu podanej žaloby v skutkovej rovine, keďže nárok uplatnený žalobou, tak ako bol citovaný krajským súdom v tomto rozhodnutí, bol v skutkovej rovine, ktorá bola pre krajský súd na rozdiel od právneho hodnotenia záväzná, nárokom z bezdôvodného obohatenia. V tejto rovine krajský súd považuje za podstatné konštatovať, že ani z ďalších úkonov žalobcu nebolo možné vyvodiť záver, že by žalobca žiadal pred súdom prvého stupňa alebo v priebehu odvolacieho konania zmenu žaloby v rovine skutkových tvrdení. Krajský súd sa preto nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcu v odvolaní a vyhodnotiť túto argumentáciu ako relevantnú.

28. Krajský súd tak odvolacie dôvody žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné a pristúpil v zmysle ust. , k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením tak v napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol, ako aj vo výroku o náhrade trov konania. Výrok tohto rozsudku, ktorým bol žalovanému voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý, a preto tento výrok, ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej, bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. v spojení s ust. a . V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.