Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_29Sa-28-2020.pdf
PDF · 80.41 KB
Case nature
Subarea
29Sa/28/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: JUDr. C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XX/XX, L., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska č. 71, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 28Sa/20/2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu na obnovu konania o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 30.09.2020, ktorú žalobca elektronicky odoslal Krajskému súdu v Žiline v ten istý deň, domáhal sa obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 28Sa/20/2019, pretože nie je možné nápravu dosiahnuť inak ako podaním žaloby na obnovu konania v zmysle § 473 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z.. Žalobu na obnovu konania zdôvodnil: · v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv ako aj Ústavou SR, · napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu. Žalobca uviedol, že žalobou zo dňa 18.07.2019 sa domáhal svojho práva na starobný dôchodok, ktoré bolo porušené rozhodnutím GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa 02.05.2019. Správny súd jeho správnu žalobu zamietol uznesením zo dňa 14.04.2020 č.k. 28Sa/20/2019-123, pričom týmto rozhodnutím súd vedome a na základe politickej objednávky porušil článok č. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv, vedome nerešpektoval Listinu základných ľudských práv, vedome porušil článok 46 ods. 3 Ústavy SR a úmyselne nerešpektoval ani všeobecne záväzné rozhodnutie Ústavného súdu SR. Tým, že vo veci nebolo nariadené verejné konanie, došlo k porušeniu článku 38 ods. 20 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým bola aplikovaná do nášho právneho poriadku Listina základných ľudských práv a slobôd. Bol porušený aj článok 46 ods. 2 Ústavy SR. Tým, že správny súd napadnutým uznesením zo dňa 14.04.2020 zamietol (správne malo byť uvedené odmietol poznámka správneho súdu) jeho správnu žalobu zo dňa 18.07.2019, vedome konal v rozpore so všeobecne záväzným rozhodnutím Ústavného súdu SR (napr. III.ÚS 43/03, I.ÚS 3/01, I.ÚS 37/95), v zmysle ktorého .... požiadavka zakotvená v článku 46 ods. 2 Ústavy SR nemôže byť závislá ani od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho)sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu. Žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým povolí obnovu konania vo veci podanej správnej žaloby zo dňa 18.07.2019, ktorou žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 02.05.2019.
2. Z pripojeného súdneho spisu Krajského súdu v Žiline sp.zn. 28Sa/20/2019 správny súd zistil, že Krajský súd v Žiline, ako správny súd, uznesením č.k. 28Sa/20/2019-123 zo dňa 14.04.2020 žalobu žalobcu JUDr. C. P., proti žalovanému Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže SR,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 02.05.2019 odmietol s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobu odmietol s poukazom na ust. § 53 ods. 3 SSP konštatujúc, že sa správnemu súdu, napriek výzvam nepodarilo do momentu vydania uznesenia odstrániť nedostatok žaloby spočívajúci v v jej vnútornej rozpornosti, keď žalobca na jednej strane ako žalovaného uvádzal Ministerstvo spravodlivosti SR, ale na druhej strane ako napadnuté rozhodnutie, ktorého zákonnosť žiadal posúdiť uvádzal rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS. Tento rozpor považoval správny súd za právne významný nakoľko postihoval základné náležitosti správnej žaloby, a to označenie žalovaného a označenie napadnutého rozhodnutia (§ 202 ods. 1 písm. b), c) SSP), ktoré boli vo vzájomnom rozpore. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, uznesením sp.zn. 7Sžsk/41/2020 zo dňa 09.09. 2020 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol a účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
3. Predtým, ako správny súd meritórne prejednal žalobu žalobcu na obnovu konania, skúmal, či sú dané procesné podmienky na jej prejednanie.
4. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
Podľa § 480 ods. 2 SSP žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.
Podľa § 481 ods. 2 SSP dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná.
Podľa § 483 ods. 2 SSP ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
5. Správny súdny poriadok upravuje inštitút žaloby na obnovu konania. Táto je mimoriadnym opravným prostriedkom, jej využívanie by malo byť výnimočné a v žiadnom prípade nejde o nástroj púhej zmeny výkladu práva v prospech účastníka, ktorý žalobu podal. Zákon upravuje iba tri situácie, za ktorých možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Prípustná je žaloba len vtedy, ak napádané rozhodnutie je dôsledkom trestného činu, ak je v rozpore so záväzným rozhodnutím orgánov Európskej únie, alebo ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením. Žiaden z týchto dôvodov obnovy žalobca v žalobe netvrdil.
6. V žalobe uviedol, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a Ústavou SR a tiež, že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu. Tieto rozhodnutia Ústavného súdu špecifikoval napr. sp.zn. III.ÚS 43/03, I.ÚS 3/01, I.ÚS 37/95. Hoci žalobca v žalobe explicitne uviedol, že žalobu podáva v zmysle 473 písm. b) Správneho súdneho poriadku, správny súd musí konštatovať, že toto ustanovenie zákona zakotvuje neprípustnosť žaloby na obnovu konania
v prípade, ak ide o rozhodnutie správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. Žalobca teda nesprávne uviedol toto ustanovenie zákona. Pokiaľ mal žalobca namysli ust. § 472 písm. b) Správny súdny poriadok, ide o dôvod na obnovu konania, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením. Vzhľadom na to, že ide o žalobu o obnovu konania vo veciach sociálnych, správny súd sa zaoberal možnosťou prípustnosti obnovy konania v zmysle § 472 písm. b) SSP, aj keď tento dôvod na obnovu konania žalobca v žalobe výslovne neuviedol, ale zrejme omylom uviedol § 473 písm. b) SSP.
7. Pre naplnenie podmienky prípustnosti žaloby podľa § 472 písm. b) SSP je potrebné, aby porušenie základných ľudských práv účastníka rozhodol Európsky súd pre ľudské práva. Subjektívny názor účastníka, že rozhodnutím, resp. v konaní správneho súdu došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv alebo slobôd, na povolenie obnovy konania nie je dostačujúci. Žalobca žiaden rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva nepredložil, naopak argumentoval len svojimi právnymi názormi, čo mal možnosť urobiť už v pôvodnom konaní. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 9Sk/2/2017 zo dňa 28.02.2018.
8. Žalobca teda v žalobe ani netvrdil dôvod na obnovu konania v zmysle § 472 písm. b) SSP, a teda že by Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania. V danom prípade by sa jednalo o rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by rozhodol, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, teda v konaní, ktoré žalobca touto žalobou žiada obnoviť, t.j. sp.zn. 28Sa/20/2019, boli porušené jeho základné ľudské práva alebo slobody. Takéto rozhodnutie žalobca nepredložil, a preto dôvod na obnovu konania z tohto dôvodu nie je daný.
9. Vzhľadom na to, že správny súd v konaní, v ktorom nie je viazaný žalobnými bodmi, nie je viazaný ani dôvodmi žaloby v zmysle § 481 ods. 2 SSP, ktorým konaním je aj konanie v sociálnych veciach, keď v zmysle § 203 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, pristúpil k preskúmaniu, či nie sú dané ďalšie dôvody na obnovu konania, ktoré žalobca v žalobe neuviedol. Správnemu súdu nie je známy žiadny dôvod na obnovu konania stanovený v § 472 SSP, t.j. že by bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej v konaní alebo dôvod podľa písm. c), t.j. že by bolo rozhodnutie správneho súdu č.k. 28Sa/20/2019 zo dňa 14.04.2020 v rozpore s rozhodnutím SD EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré by pre žalobcu bolo záväzné. Ako vyplýva z bodu 6. tohto uznesenia, ani dôvod na obnovu konania v zmysle § 472 písm. b) SSP nebol správnym súdom zistený.
10. Keďže žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania, či už podľa § 472 písm. a) (právoplatne odsudzujúci rozsudok), písm. b) (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bol samotný žalobca a týkalo by sa rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovu žalobcu žiada povoliť) alebo písm. c) (rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ, Rady EÚ alebo Komisie) a tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzal, ale uvádzal tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné, je potrebné konštatovať, že žalobcom uvádzané dôvody obnovy konania zjavne nie sú dôvodmi, ktoré Správny súdny poriadok pripúšťa ako dôvod obnovy konania. V tomto prípade správny súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania má povinnosť túto odmietnuť v zmysle § 483 ods. 1 písm. e) SSP. Z obsahu samotnej žaloby je už na prvý pohľad, t.j. zjavne zrejmé, že je nedôvodná, keďže neobsahuje dôvody na jej podanie v zmysle § 472 SSP, preto správny súd konštatuje, že dôvody žaloby na obnovu konania, ktoré žalobca uviedol v žalobe, nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania v zmysle § 472 písm. a), b), c) SSP, správny súd sám nezistil (§ 481 ods. 2 SSP) žiadny relevantný dôvod na obnovu konania, preto bolo potrebné žalobu na obnovu konania uznesením ako zjavne nedôvodnú podľa § 483 písm. e) SSP odmietnuť.
11. Keďže správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietol pred tým ako rozhodol o samotnom povolení obnovy konania, nebolo potrebné, aby ju doručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP). Žalobu na obnovu konania správny súd odmietol formou uznesenia bez nariadenia pojednávania, a teda verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade so SSP,
ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady prejednania veci samej, inak správny súd rozhoduje bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Keďže v prejednávanej veci nešlo o prejednanie veci samej, ale procesné rozhodnutie, správny súd postupoval tak, že žalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.
12. O náhrade trov konania o povolení obnovy rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.